Knihy vs. filmové spracovanie 4

Dlhšie som tu nedával túto tému, pretože som nenaďabil na filmové spracovanie kníh, ktoré som čítal. Až teraz. Prvou bol román E.Wrytha Návrat na Brideshead. Nejak ma kniha nezaujala,
ale zopár výrokov tam je pekných a pravdivých. Filmová adaptácia od režiséra J. Jarrolda je pomerne čerstvá z r.2008. Tu sa nedá nič vyčítať, film sa drží predlohy ako kliešť. Dokonca aj výroky sú prebraté z knihy. Žiadne voľné sfilmovanie, všetka česť. Netreba ani čítať knihu.
Dalšou hranou verziou knihy bol slávny Tolstého román Anna Karenina z najnovšieho spracovania z r.1997 v hl. úlohe so S.Marceau, S.Beanom a A.Molinom (hral v Spider Man 2 zlého doktora Octaviusa).Režisér B.Rose si niektoré veci zjednodušil, veľa vypustil, dačo pridal. Ono
sfilmovať do 140min. 800 stranovú knihu nie je ľahké. Úvod, kde vo filme Levina vo sne naháňajú vlci je vymyslený. Netuším prečo. Nie sú tam scény pobytu Sčerbaských v kúpeloch, kde Kitty pomáhala liečiť pacientov, nie je tam poľovačka Levina v ruskej stepi. Vronskij sa vo filme nepostrelil, ale v knihe si strelil do pŕs. Anne sa narodilo dievčatko, ale vo filme to vyzerá tak, že sa jej nenarodilo dieťatko a z toho jej začína švitoriť v hlave a prihovára sa k bábike.
Vôbec tam nie je spomenutá práca Levina na strane roľníkov, snaha o ich kolektivizáciu
a jeho socialistické myšlienky. Ale to by narúšalo kolorit romantickej drámy a film by bol nudný ako niekedy kniha. Celkovo je Levinov príbeh v úzadí a v popredí Karenina a Vronskij. Každopádne film je hodnotný.

Ostatný deň roku

Začalo vysielať regionálne rádio. V deň, keď sa chce každý baviť, bolo zaspaté ako celé naše mesto. S hudbou aj slovom. Samozrejme ako prví sa dostali k mikrofónu sponzori. Celý deň som pil kyselinu, rečenú, fosforečnú v kole. To je asi jediný deň v roku, kedy si ju doprajem. Blahodárne to účinky na moje kosti. Bol som kúpiť zemiaky a "pangacicinu"-rybu, ktorú sme dnes jedli. Dcérka prišla s tým, že všetkých pošle do pekla a bude. Aj plášť má na to, aby nás tam zobrala. Už jej z tých rozprávok hrabe. Potkana nazýva melioratívne-myška. Dnes som videl Ratatouille aspoň 3x. V TV začínali tiež ospalo, až po 21h sa to zlepšilo. Dokola Menšík a Burian. Spomínalo sa na scénky z minulých rokov ako keby nikto nechcel vymyslieť niečo nové. Opäť splácali dlh sponzorom a pusipajtášom talenty pred polnocou. Najlepšie vyšla Česká TV. Suseda doniesla zbytok autíčka MacQueen. Torta, ktorá ostala po synkovej oslave. Malej chutil len marcipán. Pri večeri nám malá priala šťastné a veselé, tiež veselý silvester. Oprávnene pretože polnoc prespala. Celý deň rozprávala o delobuchoch, a keď ich intenzita vrcholila, spala. Aj detské šampanské sme rozliali... Zastavila sa švagriná, ktorá pokračovala do krčmy na zábavu. Také stretko nezadaných dievok. Aspoň nám na chvíľu zabavila malú. A vraj jej ukradla peniaze s pokladničky. No teda! K večeru slabo snežilo. Po polnoci vyšli dedkovia s dušou chlapcov odpáliť si pred barák svoju dávku rakiet. Mestský ohňostroj financoval tentoraz obchodný reťazec. Zo strechy svojho nákupného centra. Tentoraz teda nič extra. Ani ostatní ľudia akosi veľa neodpaľovali. Inu-zaspaté mesto. Alebo až teraz doľahla kríza? Niektorí už z nervami nevydržali a odpaľovali 5 min. pred polnocou. Iní stáli od 18h v okne a sledovali odkiaľ sa čo zablyskne. Nemyslím tým seba. Toto bol posledný deň roku pána 2010. Čaká nás ťažký rok. Preto si prajeme, aby sme ho zvládli, čo možno s najmenším počtom "odrenín" a hlavne, hlavne zdraví.

Pred Vianocami

Prestali nám chodiť letáky. To sused berie papier do zberu, aby bolo čo na Vianoce. Iný si užíva obdeň sexuálne radovánky a stonanie sa ozýva tmavou nocou. Svokre sa kazí mixér a práčka, namiesto soli, sype cukor, medovníčky prihárajú. Vianoce pomaly vrcholia aj so všetkými prípravami, varením a zháňaním darčekov. Dcérke sme museli povedať, že kapry neskončia v našom bruchu, ale v jazere. Na stromček sme pred Tescom čakali a vyberali, až kým mi nebola zima. Už týždeň pred Vianocami sa malá nevedela dočkať. Ani ja som sa nevedel dočkať, kedy si oddýchnem. Hoci pri malej unavený som stále. Firemný Ježiško nám daroval ploskačku so štamprlíkmi. Absolútna zbytočnosť, ale je to s monogramom! Paradoxne ženské osadenstvo sa potešilo fľaške viac ako mužské. Ešte väčšia blbosť bol prívesok s baterkou svietiacou 208 lumenov červenou farbou. Potom sme dostali "krízový" kalendár a blok (firma stále ešte šetrí). Jediný šéf tvrdil, že sa prihlásilo 12 ľudí na blok. Nikto si však nespomenul pokiaľ sa mu neušiel jeden výtlačok. Potom akoby sa vrátila pamäť. Ja som si zobral len tak. Posledný deň v práci som vlastnou vinou mal ráno v strese, keď som polhodiny čakal na kolegove auto. Keď som potom pozrel na vybitý mobil, zmocnila sa ma zlá predtucha. Šiel som teda vlastným autom. Na moje prekvapenie kolega už v práci bol. Nemal auto, mne sa nedovolal, šiel teda vlakom. Konečne teda pár dní voľna. Rozhodol som sa, že tentokrát nebudem posielať SMS ja, ale počkám si, kto pošle najprv mne. Môžem teda čakať... Veselé Vianoce a nezabudnite darovať to najhlavnejšie pod vianočný stromček. Lásku.

Firemné večierky

V Japonsku zomrie ročne 10 000 ľudí na únavu z práce. Nie kvôli prémiám alebo hrdinstvu, ale z lásky k práci. U nás to taká sila nie je, ale niektorí vyzerajú, že by sa obetovali. Také zjavy je ľahko vidieť na firemných večierkoch. Ja som tento rok nebol. Ten istý lokál, ľudia, jedlo, hudba. Nič ma tam neťahalo. Tento rok mali prísť všetci v klobúkoch. Mal sa vyhlásiť najkrajší, no asi boli usporiadatelia unavení a nič nebolo. Ani tombola. Zato dídžej vyhrával tak, že na parkete nevedeli, či majú raz vytriasť dušu a raz oblapovať. Doteraz som chodil na všetky vianočné večierky poriadané firmou. Prvý, ešte koncom 90.-tych rokov bol v jedálni a bol iba o jedle a pití. Bola to malá firma. Keď už som robil vo väčšej firme, aj mecheche bolo okázalejšie. Boli sme dve zlúčené divízie a to bolo rečí... o spolupráci. Ďalší večierok, na ktorý spomínam asi najlepšie, bol v hoteli. Pomajbo spravil výbornú atmosféru a všetci sa skvele bavili. Bohužiaľ nepomohli ani bonboniéry a kvety, v ďalšom roku nás opäť rozkrojili. Boli sme kotva pre tú väčšiu časť. V ďalších rokoch sme zakotvili po blízkych baroch. Posledné tri večierky sú stále v tom istom podniku. Nie je tam najlepšie sedenie, lebo je to predsa len bar. Ľudia sú viac separovaní. A polovica stolov je pri parkete, takže sa ani rozprávať poriadne nedá. Minulý rok nás poctili prešívaní chlapi, papagáj a la Michael Jackson a búchač na drevenú debňu. Má ten nástroj aj voľajaký názov. Človek by mal utužovať vzťahy aj s inými ľuďmi ako spolu sediacimi, ale chcelo by to tiež zmenu prostredia.

Pveco?

Naša malá dospela do štádia otázok prečo. Pvečo je jeseň a pvečo zima ? Pvečo je mrak? Pvečo ujo býva v baváku a pvečo sa mu tam páči? Mamina to rieši proti otázkou. Prečo si to myslíš ty? Už druhý mesiac spáva v sama vo svojej izbe. No stále chodí v noci k nám do spálne do svojej postieľky. Včera bol rekord a vydržala to až do 5.55h ráno. To som ju bol o 4h skontrolovať, či ešte žije. Ani na záchod som nešiel, aby som ju neprebudil. Dnes už prišla v "tradičnom" čase o 1.30h a postupne sa znižuje. Aj ma napodobňuje ako čítam rozprávky. Ona ich číta plyšákom. Vtedy je roztomilá. Filmovým hitom jesene je Bambuľka, hlavne časť, keď išla sanitkou. To rozoberá zo všetkými. A tiež S čerty nejsou žerty. Nemilo nás prekvapuje tým, že sa začína došťávať. Tento víkend najprv mne na postel, potom na podušku a včera v "obývke" na pohovku. Dostala világoš. A este sa pyta "Pveco ma biješ?" Pýta sa, či ju zvieratká majú "vadi". No neviem, či taký krokodíl zrovna...Veľmi sa teší na Vianoce. Zasa to vníma inak ako pred rokom. V Auparku skonštatovala, že "V Aupavku už pvišli Vianoce." To keď zbadal stromček. Tak už aj my sa tešíme, kedy k nám prídu.

Komunálne voľby 2010

Akosi som sa začal tento rok zaujímať aj o komunálne voľby. Naše mesto totiž zdá sa zaspalo. No nielen mestské zastupiteľstvo, ale i ľudia. Na poste primátora treba čerstvú krv. Sledujem postoje kanditátov, ich vyjadrenia a sľuby. To ide každému najlepšie. Na niektorých sa vyťahuje špina a niektorí sa na fórach tomu bránia. Nuž ano, ľudia sú na fórach v anonymite tak môžu kydať. Aj pre kanditátov je to výhodnejšie. Nemusiasa teperiť na mítingy. Minulý týždeň bol u nás cirkus. Nie politický, ten je tu stále, ale taký ozajstný. Pri klietke levovej ma napadlo tam postrčiť kanditátov a sledovať, čo by asi spravili. Klietka by bola na námestí. Niekto by šiel na leva diplomatickými rečičkami, niekto možno s kung-fu. Sú medzi kandidátmi aj športovci, tak čo? Ľudia by videli ako reagujú a mali by to pri voľbe jednoduchšie. Ak by bolo ešte koho voliť. S5 k voľbám. Sľuby-chyby. Všetci sľubujú takmerto isté. Niekedy až utópie. Iba jeden, starší pán nie. Ten sa mi pozdáva, aj keď jeho politická minulosť je všelijaká a teraz sa tvári ako nezávislák. Poslancov voliť nebudem. Podporil som jednej známej kandidátúru svojim podpisom a to stačí. Teraz pred voľbami poslanci súčasný aj kandidáti vykrikujú, čo je v meste zlé, nedostatčujúce atď. Čo robili do pekla doteraz? Na pár výmimek tam všetci len sedeli ako pena. Ale to je vždy tak pred každými voľbami. Otvorili sa granty z EÚ pre rozvoj miest takže všetkým šťastnú ruku, aby tí správni poslanci riadne zabojovali o najväčšiu dotáciu pre mesto a teda jeho zveľadenie.

Sviatky jedla

Šumboriť, šurápať, škarable alebo hompora. To sú hornostredské výrazy. Minulú nedeľu, ako každý rok približne v rovnakom čase, boli o5 hody.Už v piatok som neplánovane nešiel rovno domov, ale k svokre. Zacalo sa robením zákuskov. Svokra si berie dokonca dovolenku kvôli tomu. A nie len ona. V ten den tamojšia firma musela zaznamenať straty, keď polovica ludí doma vypekala. Aby pecenie neostalo na švagrinú, radšej si popálila ruku. A tak nastúpila moja polovička. V sobotu tiež. To sa piekla hydina, dve kačice a hus. Museli sme požičať pekáč na hus, taká bola veľká. Potom ju nohou zatlačiť do trúby. Otáčať pekáč museli dvaja... Popri tom sa robili zemiakové lokše. Cesta bolo dvakrát toľko, a tak sa spravila z neho ešte knedľa. Aj tak je to drina tie lokše a zabralo to celé poobedie. Dcérka si vonku zatial "upiekla" prechladnutie. Ešte v nedeľu dopoludnia sa robil zemiakový šalát a rezne. Vyberať teda bolo z čoho. Rezne prasacé, kuracé, rapotačka, hus. K tomu jedna alebo druhá knedľa, šalát, kapusta, lokše. Aj ryža z piatku by sa našla. Viac vypekania ako na Vianoce. Bolo nás veľa a obedné stolovanie manažovala švagriná. Ešte nakrájať zákusky a už sa čakalo na prvých hostí. Boli sme sa pozrieť ako obec slávi hody. Vysvietenie kostol sa oslávilo zredukovaním lavíc a ľudia musli stáť. No, kríza doľahla aj tam. Pri kostole boli kolotoče a stánky. Po hodine nám začalo byť chladno. Šli sme teda naspäť. To už bol plný dom.Z tých vôní jedál nám ostalo všeliajko a pobrali sme sa s výslužkou domov. Bezmála 3 dni varenia a za jeden večer bolo skoro všetko fuč. Budúci mesiac nás tiež čakajú hody.