Dcérka má dva

Ako ten čas letí. V dvoch rokoch nastal o5 v živote našeho malého pokladu zlom. Fyzicky velmi neporástla a má len vyše 10kg. Zato mentálne napreduje rýchlo a predbieha rovesníkov.Už tvorí súvislé vety ako "Tatinko, co to uobíš?", Kam ideš?, "Hanka ide uon", "Tatinko pod za mňu". Tá výslovnost pokrikváva,r málokedy vysloví, ale rozmujejú jej aj cudzí. Niekedy povie vydarenú vetu. Prvú februárovú nedelu sme sedeli pri telke a malá behala pri nás. Zrazu ticho a jej nikde. Kým sme si to všimili uplynula chvilka.Ked ju nepocujeme, vieme, že je zle. Teda ona nieco vymýšla. Tentoraz si vytiahla mamine tangáče a natiahla na seba.Vyslovila pamätnú vetu: Už som veuká". Inú povedala včera večer. "Tatinko ide dnes do uoboty". Niekedy sú to aj vydarené slová, napr. dym z komína volá aladin (z obrázkovej knižky, kde vystupuje džin z lampy), dýchať je podopieranie hlavy. Zlatá je keď akože telefonuje: "Haloó. Babka poď za mňu".Vie recitovať básničky takmer celé. Vymyslela si dokonca vlastnú: "Ga Ga Gagina, Ici Pici Papina". Začína si uvedomovat samu seba a pomaly používa osobné a privlastnovaciezámená, teda nehovorí si Hanka, ale ja, moje a pod. Ked hovorí nieco dôležité, natahuje konce slov. Napr. dámeé, operemeé. Do zúfalstva nás privádza svojim nosením šamrlíka. Dá si ho tam, kam nedosiahne. Raz nám priniesla z vrchnej zásuvky nôž. A to sme ho len okrajom spomenuli! Skoro sme dostali mrcha nemoc. Vie sa zahrat už dlhšie sama. Rozpráva sa pri tom s bábikami alebo plyšákmi. Vydrží už aj pozerat animované rozprávky z DVD. Doblba pozeráme Sylvestra a Tweetiho. Prípadne aj A je to! V jej podaní "babka okujaje" a "panaki".Vydržala už aj Tom a Jerry, ale potom to sklzne na jej milované. Vymyslela si nejakého uja Boba, ktorý sa skrýva v tmavých zákutiach a má ju zjesť. S jedením bojujeme stále. Minulý týžden mala virózu a nepríjmala takmer nic. Až sme boli u doktora. Teraz zacala lepšie jest ako predtým. Možno je to aj probiotickými kvapkami.A ked nie platí na ňu preplesk. Potom sa naje rýchlo. Stále je jej najlepší kamarát dudel. Mala 2, od včera už len jeden.
Hovoríme si, že je zrelá na škôlku. Nepýta sa ešte cikať, i keď prvé lastovičky sa objavujú.
To sú starosti, že?

Môj pohľad na krásu

Keď sa tak obzerám vôkol seba, zisťujem, že skutočne to telesne krajší ľudia majú v živote ľahšie. A nech mi nikto nehovorí, že to tak nie je. Platí to pre obe pohlavia. Ľudia sú k nim milší a viac si ich všímajú, zahrňujú ich verbálnymi alebo materiálnymi pozornosťami. Niektorí to len pasívne využívajú a daktorí aktívne pozornosť oplácajú druhým. Ako sa musí šeredný človek snažiť, aby si ho všimli. Niektorí sú vyzbrojení charizmou a dokážu strhnúť k sebe ostatných. Tých je ako šafránu. Príkladom je taký moderátor Sajfa. Škaredý ako noc, ale ľudia ho žerú. Prečo sú niektorí krajší ako tí druhí? Práve pre ich nedostatky. Myslím fyzické. Ak by existoval človek s úplne symetrickými črtmi tváre, nikomu by sa nepáčil. To, čo robí ľudí krásnymi je práve odlišnosť ľavej polovice tváre od pravej. Skutočne to tak je. Všimnite si. Škaredšou sestrou krásy je sympatia. Koľkokrát si povieme: "Sympatický, ale....". Takíto ľudia sú príliš sebavedomí. Myslia si o sebe bohviečo, ale pre tých druhých len fajn vyzerajú. Tak to jednoducho je. Možno je táto téma povrchná, ale ľudia sú tiež povrchní. Ruku na srdce, čo vidíme ako prvé ? Fyzická krása. Radi sa pozeráme na pekných ľudí (alebo veci). Na druhej strane ich nemáme radi, lebo sú vlastne naša konkurencia proti ktorej pri zrakovom hodnotení ,my škaredší, neobstojíme. Dá sa tiež oponovať, že krása viac menej subjektívny pocit. Nie je to celkom tak. To by sme nehovorili o krásnych alebo škaredých. Potom sú všetci len priemerní. No stále hrá fyzická krása prím a nikto ma nepresvedčí o opaku. Povedal by som, že opakom krásy nie je šerednosť, ale vnútorná krása. Pretože vnútorné krásni ľudia sú naopak nenápadní a nezáleží im na tom, či si ich niekto všimne. Vedia sa povzniesť nad povrchnosť väčšiny. Ostatní im nesiahajú ani po členky. K napísaniu tohto článku ma inšpiroval kolega, nie závisť na krajších ľudí. Mňa krása obklopuje, nemusím ju hľadať alebo som už klesol k priemeru?
P.S. Škaredí nemusia zúfať. Majú to síce ťažšie, ale vždy sa nájde niekto pre nich, i keď to potrvá možno dlhšie.

Ako Philips prehrávač menil

Pred dvoma rokmi som si kúpil s manželkýn požehnaním mikro vežu od Philips MCM204. Odborne teda mikrosystém. Nestála veľa len čosi cez 3000Sk. Keby som bol tušil, že budem mať s ňou také starosti, kúpil by som si Sony, ktorú som mal pôvodne vo výhľade. Asi po pol rolu prestala CD-ROM čítať CD. Originál, či mp3. Tak fajn, napokon nič do domácnosti som ešte nekúpil bez toho, aby som to nereklamoval. Výnimkou sú výrobky fy. Panasonic. Hlboká úcta. Zaniesol som teda vežu k predajcovi a ten ju poslal do servisného strediska Philips v Bratislave. Za 3 týždne som si ju bol vyzdvihnúť. CD-ROM vymenili. Fungoval asi 1 rok. V auguste minulého roka som opäť meral cestu s vežou k predajcovi s rovnakou chybou. Ešte som bol kľudný. O 2 týždne som si ju prevzal. Philips CD-ROM vymenil. Počas vianočných sviatkov bola zvýšená frekvencia hudby z prehrávača, samozrejme prevažne vianočnej. No a po sviatkoch "prdla" CD-ROM po tretí krát. Ďakujem za taký šmejd. To už som bol rozhodnutý žiadať späť peniaze. Medzi sviatkami som sa teda trepal k predajcovi zasa. Zobral mi vežu s tým, že ju viac nechcem vidieť. Blížil sa koniec záruky, takže to bolo akurát včas. O zhruba 3 týždne mi volali na moje nemilé prekvapenie, že si môžem pre vežu prísť. Vraj jej nič nie je a CD-ROM funguje. A to som mal už vyhliadnutú novú od JVC. Tak som zobral nejakú vzorku CD a šiel s pre ňu. Neviem, či bolo ťažšie moje srdce alebo sneh, po ktorom som sa brodil za ňou. Vyskúšali sme vežu v obchode a fungovala. V poriadku, tak som si ju dal pod pazuchu a zaniesol domov. Záruka vypršala pred týždňom, takže vežu už vrátiť nemôžem. Na vymenený komponent, teda CD-ROM platí záruka pol roka, takže to je do februára. Bol som naštvaný, som zvedavý koľko motohodín bude ešte točiť CDčka, kým povie dosť! Takto so mnou vybehli. Určite prehrávač vymenili a na papier napísali, že je všetko v poriadku. Čistá ruka. Ja im to nemám ako dokázať a nešťastnú vežu mám na krku. Philips nikdy viac!

Stránka rastie

Nevídali. Odkaz na moju stránku sa objavil na wikipedií a návštevnosť "dramaticky" stúpla na 5 ľudí denne! Ďakujem tomu, kto ho tam dal. Page rank síce nie je vysoký, iba 3, čo je na hranici zmyslu tejto stránky. Ešte predtým som pridal denník s fotkami našej dovolenky v Malej Fatre http://www.alcyon.tym.sk/mala_fatra_2009. Do rovnakého priečinka som pridal fotky zo silvestrovského výstupu na vrch Marhát. Ako každý rok som aktualizoval knihu o Interpretoch. Okrem albumov z r.2009 pribudli tam napr. Rytmus, M.Čírová, "Kroko", hudobné štýly atď. Dúfam, že návštevnosť bude teda ďalej stúpať.

knihy vs. filmove spracovanie 4

Film Raňajky u Tiffanyho akoby chcel obohatiť knihu. Väčšinou sa snaží režisér vtesnať bichlu do 120min. filmu. Tu naopak, režisér B. Edwards mal skôr opačný problém. Z útlej knihy T.Cappoteho rovnakého názvu urobiť aspoň 90min film. Je tam pridaných alebo natiahnutých veľa humorných scén, ktoré v knihe nie sú. Napr. žúrka, nakupovanie u Tiffanyho (podľa knihy tam nikdy neboli), krádež masiek alebo stretnutie s bossom v Sing Sing.Nie je to na škodu a skutočne jemne doplňuje knihu. Nakoniec má film takmer 120min. Jedinečná a krásna A.Hepburn dodala filmu pátosu čoby naivné dievča Hellen. No mne sa páčil výkon M.Roonyho ako sused Junioši. Záver je typický filmový "happy end" tej doby. Paul sa s Hellen dá dokopy a ostanú v New Yorku. V knihe však Hellen odíde a stratí sa v Afrike a Paul ostane s mačkou.
Filmové spracovanie románu Veľký Gatsby y r.1974 s R.Redfordom a Miou Farrow začína presne ako kniha výrokom Nicka: "Kedykoľvek budeš chcieť niekoho kritizovať, nezabudni, že niketorí ľudia nemali všetky výhody, ktoré si mal ty". Film kopíruje knihu až na malé detaily. Napr. je vymyslená scéna, kde Gatsby vyhadzuje zo skrine košele. Na pohrebe chýba jedno auto. Aby už i tak 140min. film nespadal viac do nudy (miestami ma to nudilo), režisér J.Clayton urýchlil Gatsbyho smrť a zomiera hneď v bazéne. V knihe podľahne smrteľnému zraneniu až na druhý deň.Rovnako je vo filme Gatsbyho minulosť spoemnutá len okrajovo, no v knihe je jej venované podstatne viac.Mia podala veľmi pekný výkon, skutočne sa do úlohy Daisy vžila. Redford očaroval len svojím americkým úsmevom, ale veľa nenahovoril. Napokon ako aj v knihe. Veľa pekných slov bolo povedaných na konci knihy, ktoré vo filme nie sú. Táto romantická dráma stojí určite za prečítanie alebo aspoň pozretie. Jej odkaz o pevnej vôli, doslova až drillu človeka, ktorý napokon dosiahne čo chce je stále aktuálny.
Zatiaľ posledné filmové spracovanie, čo som vzhliadol, bol román V. Kaplického Kladivo na čarodejnice. Film režíroval r.1969 slávny O.Vávra. Je to veľmi odľahčená verzia knihy. Úvod je úplne iný ako v knihe. Začína hneď zostra erotikou. V knihe je to "len" svadba. Veľa pasáží je vo filme vynechaných alebo zjednodušených. Za 100min. sa ani nedá takmer 400 stranová kniha sfilmovať. Prevzatý je len motív a mená postáv. Čo mi pripadalo divné je, ako sudca Boblig riedil víno teplou vodou na správnu teplotu. V knihe o tom nie je zmienka. Farára Lautnera hrá charizmatický Elo Romančík, ktorému sadla rola ako uliata. Soňa Valentová sa aso odhalila len v tomto filme. Film končí smrťou hlavného protagonistu, hoci kniha končí návratom a pekným citátom jediného preživšieho K. Huttera. Taktiež vo filme nie je ako skončili ostatné postavy okrem sudcu Bobliga (knieža zomrel, Ignác zahynul pod kolesami voza). Rozhodne je kniha viac emotívna a opísná. Oplatí sa viac prečítať knihu ako pozerať film.

Pokroky našej malej

Dcérke sa rozväzuje jazyk čoraz viac. Nedá sa všetko zachytiť na kamere, lebo akonáhle ju vytiahnem predstavenie skončí. Tak teda si to poznačím tu. Oslovuje sa menom, zámená jej nič nehovoria. Keď počarbala kuchynskú stoličku, povedala, že ide spať a mama to zašije. Keď mama nemala peniaze, poslala ju kúpiť ich. Hovorí básničky už z lepšou výslovnosťou ako trebárs pred 2 mesiacmi. Pozná Kolo , kolo mlynské, Slimáčik máčik, Kukulienka a Oli Oli Janko (jej obľúbená i na počúvanie). Zabŕdne i do Prší, prší, ale len časť. Zhruba od 22 mesiaca tvorí jednoduché vety. Stále mrchavo je. Už ju kŕmime za pochodu. Behá po byte a naháňame ju z jedlom. Tak čosi zje. Na advent sme jej zapaľovali zasa sviečky. Viem, čo je to závislosť. Vidím to na mojej dcére. Závislosť na dudloch. Hrozne hysterčí, keď ho nemá. Je veľká pomocníčka a pomaly ju učíme hádzať veci do koša. Najnovšie si zvonku nosí palice. No, keď len to. Zatiaľ. Vnútri ju chytila iná mánia, chodiť bosá. Ešte lepšie z jednou papučou, aby sa mohla odrážať aj šmýkať. Niekedy zakričí mamička, keď neprichádza mama a keď ani potom nie, príde sama a urobí dá dá dá-bitka. Vo veľkom kočári nechce byť, ale v malom pre bábiky sa vozí po byte. Vie si už aj stoličku prisunúť k dresu a sleduje, čo sa robí a pri tom vymýšľa.

Cigánski Diabli

V sobotu chytila ženu a švagrinú predvianočná nákupná horúčka. Šli sme do OC Laugarício. Ja len tak. A veru neľutujem. Taký mini koncert tam mali svetoznámi Cigánski Diabli. V prvom vstupe začali skladbou J.Brahmsa, potom to rozbalili v cigánskych piesňach naplno. Najmä umelecký šéf E.Šarkozi. Cimbal sa len tak triasol a on potil. Na záver zaspievala Vanesa Šarkoziová. Druhý vstup bol neskôr, tak som som sa šiel prejsť. Zašil som sa do kníhkupectva. Pred druhým vstupom Cigánskych diablov vystúpila tieť len tak z rýchlika tanečná sk. Star Dance. Potom to odpálili opäť cigánskou piesňou aj z malou Vanesou. Jej mama Sylvia odložila violončelo a pridala sa k nej. Potom bolo sólo pre turecký nástroj Tárogato. Každý jeho zvuk pozná. Je to kríženec klarinetu a hoboja, volali ho aj turecká pištoľ. Má charakteristický zvuk, znám najmä z indických skladieb. Veľmi sa mi hra naň páčila a záver skladby okorenili cigánskymi prvkami. Podobne aj ďalšiu židovskú skladbu. Primáš Š. Banyák predviedol svoje virtuózne husľové sóla, pri ktorých mu praskali struny. Nevšimol som si, či mení sláky alebo strunu len vyhodí. Urobili na mňa dobrý dojem, no asi by som na riadny koncert nešiel. Predsa len počúvam inú hudbu.