Voľby župana

Už som chorý z tejto predvolebnej kampane na post župana. Jureňa je všade, už sa mi pomaly aj o ňom sníva. To bol asi jeho zámer. Začalo to v lete jeho nevinnými článkami v inzertných novinách. Ako vydražili jeho stôl, akí sme hrdý národ, akí sú bratislavčania zlí a len Trnava písala dejiny, prečo sadiť stromčeky, ku všetkému má komentár. Každý deň vidím jeho ksicht ako pes Droopy z najmenej 3 plagátov. V posledných dňoch nátlak na voliča vrcholí a prišiel mi leták, kde zasa omieľa to isté, čo v novinách. Sme tu tisíc rokov aj s akousi kaplnkou, ktorá symbolom jeho kampane. Doteraz som to nepochopil. Asi chce vzbudiť národné cítenie. Okrem jeho osoby, ktorá bola aspoň na dvoch stranách, tam boli ďalší, napr. dvojnásobný inžinier alebo Ing.Bc. Snáď ani nie je medzi nimi jednoduchý človek. Zo začiatku iba jeden sľuboval obchvat mesta, teraz už všetci plačú nad zlou cestou a sľubujú, že aj žlté lístie sa znovu zelená. V inom okrese sľubujú zasa viac diplomov z Dubčekovej univerzity. Nejaký „vtipálek“ prepísal tabuľe označujúce mesto ako „Medzi Trenčínom a Piešťanmi“. Možno to však nesúvisí s voľbami. Nejakému Tahotnému prepísal niekto a na e. Mňa momentálne zaujíma, kde dám svoju malú do škôlky, keď sú preplnené. Katastrofálne situácia mestksých komunikácií v našom meste tiež nikoho netrápi. Niekto však pohotovo vysadil zopár stromčekov pred barákom. Vraj to už nie je ako v 90-tych rokoch a dnes už idú do volieb len tí, čo tučný pudilár. A treba si dať pozor na zelených. Vraj sú ako melóny. Zvonka zelení, zvnútra červení. Nuž, toľko sa toho na mňa valí v tejto kampani, že ani voliť nepôjdem. Aj tak mám župan doma.

Po dvadsiatich rokoch

Čo by sa stalo, keby nebola nežná revolúcia a stále vládla robotnícka trieda ? Súdruh prezident R. Schuster vymenoval na XXI. zjazde KSČ v r.2006 nového generálneho tajomníka ÚV KSČ súdruha Miroslava Štěpána. Taktiež ÚV KSČ na tomto zasadaní schválilo programové vyhlásenie na ďalšiu päťročnicu. Na mimoriadnom novembrovom zasadaní ÚV KSČ bol predsedníctvom komunistickej strany na čele so súdruhom V. Biľagom odsúdený pokus o zvrhnutie socialistického usporiadania v ČSSR disidentskými skupinami zo západu v novembri 1989. Prítomní súdruhovia odlhlasovali predĺženie bratskej pomoci sovietskch vojsk na ďalších 10 rokov a na rakúskych a nemeckých hraniciach vybudovanie kamerového systému.
V. Havel a J. Čarnogurský boli po 20-ročnom výkone trestu odnatia slobody za pokus o prevrat a poškodzovanie majetku v socialistickom vlastníctve prepustení z väzenia.

Najnovšie správy z ČTK hovoria, že aj imperliastické USA smerujú k socializmu. Včera bola demonštrácia vo Washingtone, kde státisíce ľudí protestovalo proti politike B.Obamu. Protest koordinovala komunistická strana a presadzuje dôkladnejšiu reformu zdravotníctva.
Predseda KSS súdruh Peter Colotka navštívil JRD v Slovenskom Pravne. Vyhlásil, že úspechy dosiahnuté na úseku poľnohospodárstva sú úspechmi i ostatných odvetví a hlavne úspechmi našej robotníckej triedy. Dobré výsledky dosahované na úseku živočíšnej výroby umožnili v roku 2009 v nákupe všetkých živočišných výrobkov prekročiť úlohy stanovené plánom 13. päťročnice na rok 2011. Bola stanovená úloha zvýšiť za päťročnicu poľnohospodársku výrobu v JRD o 14 %.
Túto sobotu sa celá republika chystá na 48. ročník Zlatého slávika. Potvrdí svoje víťaztvo Karel Gott a Marika Gombitová z predchádzajúcich rokov ? Tento rok bude prevratná novinka-hlasovanie aj pomocou SMS.
Zo ZDŠ som sa rozlúčil vystúpením na spartakiáde v júni 1990. Vstúpil som do Svazarmu. Po učňovke som narukoval na dva roky do Žatca. Bol som dobrý zväzák a mal som dobrý kádrový posudok. Nič mi teda nebránilo vyštudovať aj vysokú školu. V národnom podniku, kde pracujem v rámci päťtorčnice zaviedli sieť, kde sú prepojené viaceré počítače v ČSSR. Zatiaľ ju má iba námestník. Na zasadnutí ROH súdruhovia prisľúbili splniť plán 13. päťročnice na 110%.
Od podniku som po päťročnom čakaní dostal pred 3 rokmi malý byt. Za mladomanželskú pôžičku sme si kúpili prvý LCD televízor na sídlisku. Minulý rok sme dcérku uvítali na Mestskom národnom výbore do života. Hneď sme jej aj začali ukladať na vkladnú knižku po 200Kčs ročne. Tento rok sme si našetrili na prehrávač kompaktných diskov International, ktorý sme si kúpili v Tuzexe za 500 bonov. Konečne môžeme vyhodiť gramofón. Budeme mať pekný vianočný darček. Už som si kúpil aj svoj prvý disk, súrodencov Hečkovcov. Nemohol som odolať rececnzii v časopise Svet socializmu. Ešte si plánujeme kúpiť koberec do spálne a rodičia nám kúpia prenosný telefón z Tesly. Takže na Mikuláša nám zvýši asi len na žuvačky Pedro a pre malú Marína kekse. Pre ňu kúpime pod stromček drevené kocky a vĺčika. Sestra, ktorá emigrovala do Anglicka jej chce poslať LEGO. V budúcom roku začíname štetriť na nové auto ŠKODA 155GLS. Starý Favorit po rodičoch dosluhuje. Z ROH mi sľúbili budúci rok aj rodinnú rekreáciu v Tatrách. Na čase, veď platím za členské známky od r.2000 už 50Kčs. Podal som si prihlášku na VUML (Večerná univerzita marxizmu-leninizmu). Svitá mi sľubná kariéra. Dnes majú dostať kubánske mandarínky (tento rok sľubila vláda 1,5kg pre rodinu) a nové exotické ovocie, tuším sa volá liči a je od súdruhov z Číny. Preto rýchlo dopíšem tento článok v T602, vypínam svoj počítač z JZD Slušovice TNS 2000 a utekám sa postaviť do radu k Jednote. Ešte šťastie, že sa nás hospodárska kríza netýka!

Stránka po roku

Táto stránka oslávila malé výročie-1 rok. Priemerná návšteva je 1 človek (pokiaľ to nie je gúglbot) za deň. Ono sa zdá, že viac, ale to preto, lebo tam chodím aj ja. Rád by som návštevnosť zvýšil, ale netuším ako. Asi nie je zaujímavá, možno kombinácia lietadiel s poéziou je nešťastná. Budem stále pridávať nové veci, pokiaľ nezaplním vyhradený priestor. Keď už nič iné aspoň tam budem viesť niečo ako blog mojej dcérky.

Bestseller Stmievanie

Každý teraz ospevuje ságu upírov Cullenových a Belly Swanovej od S.Mayer. Celkom je to 5 kníh. Ja som si prečítal prvú s názvom Stmievanie a myslím, že mi aj stačilo. Kniha je napísaná ako scenár k mysterióznemu filmu s nádychom romantiky. Žiadne hlboké myšlienky alebo dej, ale to by puberťákov asi neoslovilo. Konštatujem, že kniha je určená pre násťročných. Myslím, že sa dalo šteriť aj papierom knihy, nemusela to byť "bichla" a mohli byť písmená menšie. To je zas o zárobku. Samozrejme som si vzápätí pozrel aj rovnomerný film. Scenárista sa knihy zrovna nedržal. Predne však vyzerá Edward škaredo oproti tomu ako ho v superlatívoch opisuje autorka. Musí to byť pre fanynky šok. Pominiem drobnosti ako namiesto výletu do lesa, surfovanie alebo Bella má rada fialovú farbu, či miesto a čas prezradenia Edwardovho tajomstva... Čo nebolo vo filme je, že Bella vie variť a nechodila s otcom do rýchlych občerstvení (asi sponzor), pri úteku z baseballu sedí v aute aj Alice a Jasper.Veľmi zjednodušené je ako sa Bella dostala do tanečného štúdia. Jednoducho nasadla do taxíka a odviezla sa tam, navyše večer. V knihe je to dramatickejšie, odohrávajúce sa cez deň na letisku. Asi nechceli napínať diváka. Navyše Bella nevidela zápas Edwarda s Jamesom, ale filmári chceli asi urobiť vrcholovú scénu zaujímavejšiu. Čo naopak bolo navyše vo filme ? Edwardovo lietanie vzduchom, zbierka maturitných talárov, súťaž na bilológií o zlatú cibuľu, či vymyslený vylet do skleníka s profesorom biológie. Film končí záberom na zlú upírku Victoriu, čo tiež v knihe nie je. Koho zaujímajú prázdne knihy čítané jedným dychom s rozprávkovými a romantickými prvkami, odporúčam do pozornosti.

Knihy vs. filmové spracovanie 2

Mal som odrazu toľko času, že som mohol čítať dve knihy naraz. Začal som s Pasternakovým Doktorom Živagom. Dosť obsiahla kniha. Popisuje celý život A.J. Živaga počas ruskej revolúcie a občianskej vojny. Autor sa pokúšal opísať život prvých 40 rokov 20.storočia v Rusku. Jurij sa doblba kdesi stále sťahuje a prakticky nikde nemá domov. Autor tiež do románu vkladal autobiografické prvky. I keď má priateľov a 3 ženy, nakoniec zomiera sám. Oplakávajú ho snáď na 10 stranách. Tragický príbeh je vlastne obrazom Ruska po revolúcií. Trocha nudná kniha a nejak ma neupútala. V závere sú Jurijove básne. 3h film je rovnako nudný ako kniha. Začína oproti knihe od konca rozprávaním brata Jegrafa. Začiatočné dejstvo pri vlaku je úplne vynechané, aj niketoré iné epizódky. Ale vcelku sa drží film knihy. Toto je zatiaľ jediný prípad kedy je lepšie čas stráviť 3h filmom ako 30h nad knihou.
Román J.Irving-a je lepší, i keď tiež je dosť obsiahly. Kľudne si mohol autor niektoré pasáže odpustiť. Dielo je plné pekných myšlienok a momentov, napr. „Nemôžeš niekoho chrániť. Môžeš iba milovať.“ Záver knihy je dojímavý. Rovnomerný film sa nedá porovnať. Film je len úbohou kostrou príbehu a vôbec ma nechytil za srdce tak ako kniha. Veľmi veľa je vypustené (je jasné, že sa nedá všetko vtesnať do 115min.filmu) a pomenné. Neviem prečo Irving dostal za to Oscara, skôr by si zaslúžil ocenenie za knihu. Porota ju však asi nečítala.

Jarmok

Spomienky na jarmok su vo mne hlavne tie detské. Na kolotoče, prvé video hracie automaty, sladkosti, zbieranie zálohovaných fliaš, cukrovú vatu... Tak mi chutila, že som doma začal jesť obyčajnú, buničinovú vatu. To som bol, ale vtedy riadny krpec. Na chuť cigánskej som prišiel až v posledných rokoch. Jarmok bol vtedy na námestí, no ako pribúdalo stánkov, presťahoval sa do väčších ulíc. Každým rokom je niečo kúpnym hitom. Boli to palice pre krb, periny, košíky, tento rok tuším návliečky. Pre mňa sú tradične iba cukrovinky. Z kolotočov som rád chodil na strašidelné dráhy a calypso. Kdeže bola vtedy centrifuga alebo terminátor. Calypso bol najväčší adrenalín. V strašidelnej vtedy ešte strašili maskovaní ľudia. Tieto a mnohé iné sa už vytratili. Na autíčka som tiež chodil. Pri porovnaní ceny 5Kčs a terajžích 60 korún až žasnem.Zo 2x bola tam aj maketa kozmickej rakety, v ktorej sa premietal film letu. Kam sa hrabala na dnešné 3-osé simulátory. A hracie automaty ? Vtedy neboli výhrené a po vhodení 2Kčs žetónu som mohol jazdiť na formule alebo hrať vesmírnu strielačku Galaxy Invaders. Tradíciou bolo, že som si vždy kúpil angličák dnes už skrachovaného Matchbox-u.
Tento rok si užívala kolotoče naša dcérka. 2x bola na detskej manéži a raz na vláčiku. Ako málo stači k detskej radosti... Kolegňa si tiež vyskúšala detskú manéž s krstniatkom. Patrí medzi korpulentnejšie a kolotčár musel kolotoč na jej strane ešte tlačiť, aby sa vôbec rozhýbal. Ako sme prešli na Euro i ceny atrakcií sa zdvihli min. o 25%. So ženou sme večer vylúchali dobrý burčák. Nemôžem chýbať na žiadnom jarmoku. Iba raz som vynechal, keď som bol otročiť za veľkou mlákou. Niekto chodí raz do roka na Vianoce do kostola, ja na jarmok.

stretávka zo strednej

Prvú septembrovú nedeľu som bol po 9-tich rokoch na stretávke zo strednej. Mali sme to vonku a zrovna vtedy bolo chladno. Dofrčal som rovno z dovolenky a tak som v červenej bunde svietil ako paviánova riť .Triedna si dokonca priniesla niečo ako prezenčku. Zišli sme sa v hojnom počte. Niektorí nemohli prísť, bohužiaľ 2 už neprídu na žiadnu stretávku. Jedného skosil infarkt a druhého zákerná rakovina. Prvý príptok, ako to nazval spolužiak zápražka, teda patril im. Zaklincoval to jeden spolužiak, ktorý prehlásil, že sme vo veku, kedy nebudeme chodiť po zábavách, ale karoch. Ja si teda aj v 30- tke pripadám pomerne mlado a nečakám na zubatú. Aj som zabudol, že si s triednou tykáme. Priniesla aj pohár zo stužkovej. Neprišiel som na niektoré mená. Pripadali mi fiktívne. Spolužiaci sa veľmi nezmenili. Niektorí pribrali a jeden tak, že som ho sprvu ani nespoznal, a to sedával predo mnou. Každý rieši nejaký problém. Jeden z otcovstvom, ďalší z robotou (robil pre Sky Europe), iní rozbiehajú kšeft, ďalší ho chce naopak skončiť, niekto si nerozumie so ženou, druhému vyhorela kapela na svadbu, tretí nadával na prácu štvrtého atď. V obore ich veľa nerobí, dajú sa zrátať na prstoch jednej ruky. Všetci však pijú pivo, čoho dôkazom bol prázdny sud už pred polnocou. Skonštatovli sme, že náš slávny spolužiak, ktorý dobíja svet vrážaním puku do siete, skončil tak ako sme prorokovali našimi pubertálnymi mozgami, teda bez jedného... No, čo majú iba chlapi tam poniže pása 2x. Ale deti má, takže to nie je také zlé. Na večeru bol bohatý tanier s kuracinou a prasačinou. Smola pre mňa, stále účinkoval podovolenkový gastronomický syndróm a viac menej som nechal popásť len oči. Vedľa bola akási komorná svadba a podelili sme sa s nimi o kapustnicu. Aby sme ich nezobudili počas nudnej a ospalej zábavy, chodili sme na záchod cez akési okno popri automatoch. Spolužiak, s ktorým som sedel sa nielen na moje pohoršenie vyparil bez rozlúčky. Apropo, jeho hrad zo špaidlí možno vidieť v trenčanskom múzeu... Pred 2h rannou som so spolužiakom odišiel na starej popelnici. Po zahriatí auta sme "uháňali" 70km/h (vraj kvôli spotrebe) na tej Škoda 120 po starej ceste domov. On pokračoval do Bratislavy. Svietila mu rezerva, ale on chodí na doraz a vlečie zo sebou ešte bandasku. Tak si merá spotrebu. No, nechcelo by sa mi uprostred noci, kdesi dolievať benzín. Dúfam, že na ďalšej stretávke sa opäť všetci stretneme a prípitok bude o niečom inom.