29.12.15

Tatry 2015

S ohľadom na geopolitickú situáciu a s tým, že baby mali tráviace ťažkosti, sme to tento rok nesilili a dovolenkovali viac menej doma. Prvý týždeň sme boli v hoteli, v chalúpkach len o trocha lacnejších ako Grand hotel Kempinski na Štrbskom Plese.
Meníme lokál aj počasie.
Ráno sme upratali a vyrazili pred 10.30h. Pred Žilinou prehánka. Tam prší snáď stále.  Pod Strečnom sme ostali visieť 20 min. v kolóne. Nový obchvat Martina existuje len týždeň a cestu trocha urýchli. Zastavil som až v Ružomberku v nejakej reštike. Dali sme si dve pizze. Blížila sa búrka. Unikli sme o vlások. Za pol hodinu sme boli v Jáne. Konečne úľava od horúčav a dusna. Vybehol som na recepciu. Musel som dať občiansky. Tak utekám do auta pre ženin. Potom zasa vybrať večeru. Tak zasa do auta pre samotnú ženu. Tej zostalo akosi zle. Nevedela sa vyrovnať s takmer 20° rozdielom teplôt. Zažila teplotný šok a zostala po zvyšok dňa v posteli. Máme drevenicu č.1, čize hneď na začiatku. Hore su spálne, dolu obývačka s drezom a sprcha. Hore je i vaňa. Batéria má tvar telefónu a je z medi. Ako aj ostatná armatúra v kúpelniach. Priestorné až mi to pripadá pre 6 ľudi nevyužité. Zodraté drevené podlahy, 10 rokov bývania sa na ne podpísalo. Máme takto súkromie. Mottom hotela je žiadna wi-fi, rozprávajte sa s rodinou. Mienné dobre a ja sa čudujem prečo je bar každý večer plný (je tam internet). Bežím po kufre, blíži sa búrka. Vybaľujeme a už aj hrmí. Prší a zateká vonku na lavičky, pod pergolou. So ženou dáme "10", deti pozerajú TV. S babami vybehnem na chvíľu von. Idem s mladšou do det. kútika. Vraciam sa po dáždnik. Prichádza aj zvyšok rodinky. Omrknem ešte oddychové centrum. Dážď ustal, ideme sa von prejsť. Na parkovisku vidíme BMW, Mercedesy, Mazdy. Náš "voxhól" sa tu krčí ako najväčší šrot. Žiadne škodovky alebo peguoty. Ideme až ku kadi. Pred nami vrchol Baníkova, Tri kopy a kolega z práce. V kadi s 24° vodou sa nájde zopár otužilcov. Vykúka slnko a slimáky. Otravujú komáre. Pred ôsmou ideme na večeru. Máme najhoršie miesto. Kdesi uprostred jedálne, oproti dverám a čašníkom. Žiadne súkromie. Konštatujeme, že je to príliš snobské, také nóbl. Necítim sa dobre, keď okolo mňa lietajú čašníci a kuchár so zloženou rukou. Žena o tom premýšľa celú noc. Predsa len sme zo skromných podmienok. Dáme si kofolu a víno. V takomto podniku čašníci čakajú, čo najväčšiu útratu. No fľašu za 20 eur to teda nie. Ako polievka je karfiolový krém. Baby mali slepačí vývar a ostali mu verné až do konca chatovania. Mám jelení guláš. Deti akési kuracie. Samozrejme majú problém, príliš veľa ruchu. Ledva sme to napratali do seba. A to doniesli zákusok. Ten sme brali na chatku. Vrchný venoval mimoriadnu pozornosť akýmsi známym a doniesol tortu s prskavkou. Dnes je Jakuba. Tak veľa zdráviáá, sťástiáá. Je 21h keď idú baby spať. "Tie skrinky sú také kurince", povedala malá a dala nám dobrú noc.

OBO
Ráno prší. Nám tu snáď nikdy nevyjde počasie. Staršej spadla dolu z okna príšera. Obzerám tie medené kohútiky. Chcú byť asi štýlovi, ale nám sa to nepáči. Stôl sme mali presunutý na raňajkách inak, lepšie. Požiadal som čašníčku aby nám ho tak nechali aj na večeru. Išiel som si dať čaj, no do hrnčeka s vrecúškom som si dal kávu. Bleskovo som ho vytiahol. Hrnček som ponúkol polovičke. Bola z toho znechutená. Dal som si syry, šunku a výbornú oškvarkovú nátierku. Šéfkuchár robil palacinky. I mne spravil chutnú s marhuľovým džemom. Bohužiaľ to v priebehu týždňa nezopakoval. Na stole bolo večerné menu. Čaká nás 5 chodov a iba 2 schody ku chatke. Čašník keď nám to hovoril sa smial. Videl, že odpadneme pri prvom, najtiaž v druhom. Inak on sa udrbáva na všetkých. Po raňajkách som vyzdvihol regionálne karty k ničomu a lístky do jaskyne. Prestalo pršať, vykuklo slnko, a tak sme sa rozhodli ísť pešibusom ku jaskyni. Je to vyše 2km. Za niečo viac ako polhodinku sme tam došli. Bol tam nátresk. Vstup bol voľný až o hodinu. A to pridali vstupy každú pol hodinu. Čakáme teda na lúke. Vyzdvihne si nás vysoký, chudý okuliarnik a rozdá čelovky. Šliapeme hore k jaskyni s dvoma zastávkami. Sprístupnená je iba Malá Stanišovská jaskyňa. Okruh tvorí ležatú 8 a trvá asi hodinu. Často stojíme. Sprievodca zjedol vtipnú kašu. Nie je veľmi čo obdivovať, preto hovorí aj o jaskyniarstve. Je tam figurína Hansa, švajčiarskeho speleológa. Vycicali ho netopiere, preto je taký bledý. Ale ktorá sa po rebríku vyšplhá za ním a pobozká ho zmení sa na princa. Za 3-4 dni v jaskyni by sme stratili bio rytmus. Dokážeme spať aj 14h. Mne sa tam výborne dýchalo o spaní by som nemal pochybnosti. Prechádzame popri skamenelom uchu, vyschnutom jazierku. Začujeme tenor akéhosi speváka. Ideme popri mini jazierkach, jedno v tvare srdca, ale je tam kalná voda, ktorú ktosi rozčeril. Stojíme pri skale, kde je uhličitan vápenatý. Antibiotikum 3. generácie. Namažeme si preto nosy. Malá skonštatuje, že babka by sa mala natrieť, aby omladla. Šak aj sprievodca má 150 rokov... Ideme cez skamenelého netopiera. Živé sú tu iba v zime. Popri kostiach tvorov, čo tam pobývajú, úzkou chodbou von. V predsieni sedí vypchatý partizán s hrdzavými puškami. Pri východe je OBO. Mongolski jaskyniari tam postavili oltár. Ovešaný je kadečím, najlepšia je plienka pampers. Kto hodí mincu do misky a obíde oltár dokola, môže vysloviť želanie. Nefunguje to na hypotéky alebo zanechanie manželky. "Mali by sme si však želať, nech sa otvorí zámok, lebo sa zasekáva", hovorí sprievodca. Víťazka ankety, čo znamená stalaktit (kvapeľ), dostala štamperlík. Mne sa páčia čisto slovenské názvy kvapľov: stoják, visák a spojovák. I keď to znie dvojzmyselne. Je tam 6°. Žena sa z toho nespämatá, pokiaľ si nedá teplú vaňu. Cez veľký skalný otvor, kde sa páni chladili, keď neboli hypermarkety ani akvapárky, sme zišli dolu. Pomaly k chatke zberom malín a jahôd. Mama oddychuje, ja sa idem s babami kúpať. No voda, hoci má 28°, sa zdá studená. Baby sú najskôr vo vírivke, potom sa osmelia aj so mnou a ideme do bazéna. Baby sú na ihrisku pred chatkou. Na chatke si dáme všetci vaňu. Postupne. Cviklový krém. Prichadzáju noví hostia. Zážitkova večera. 5 chodov, ale nie veľkých. Cappucino hríbova polievka. Cvikla s kozím syrom. To som teda nemohol ospevovať. Potom br.líčka s mangoldom. Mangold je jedlo podobné špenátu. Rizoto s čerstvými rajčinami a rukolou. A nakoniec čokoládova tortička. Nie sme najväčší burani. Dnes prišli chudobní pepíci, ktorí si šetrili celý život na túto dovolenku. Ich galgani odtrhli v detskom kútiku hojdačku. A ničili ďalšie veci. "Pánbenko ich potresce", konštatuje mladšia.  Baby zachraňovali plyšákov. Radšej sme šli na chatku. Oproti je mladý pár. Dnes pindrili a čašníci behali tam hore dolu. Ťažká romantika. Nuž v reštike plnej vreštiacich detí to nejde. Baby idú do hajan o pol desiatej. Oproti, pod vlekom vyhráva živá hudba do desiatej.





Prší aj tam hore?
Ráno zasa prší. Nevidím dobre na hodiny. Myslím, že je len 7h, keď baby vstávaju, ale je 8. Aj sa mi zdalo, čo tak skoro. Potom sme sa o 9h švihom pratali na raňajky. Noví čašníci a kuchár. Tešili sme sa na palacinky, no dnes robil omeletu podľa výberu surovín. Dnes boli aj kroasánty. Mladšia keď to všetko uvidela nejedla prakticky nič. Pár oproti v chatke je rozmaznany, hlavne panička. Nechala kopu nedojedeneho. Prestalo pršať po desiatej, no slnko sa neukázalo. Prišla chyžná s hospodárom. Vymenila kôš. On pozrel, či sme pindrili. Rozmýšľali sme kam ísť. Napokon sme dali Kvačiansku dolinu. Najprv zastávka v Tescu na proviant. Otravovali tam malí cigáni žobraním. "Neotravuj", vravím mu. Rýchlo sme vypadli. Pred vstupom do doliny je platené parkovisko. Chodník bol kedysi cesta na Oravu. Dokonca ešte pred takými 30 rokmi. Škoda, že nejde popri potoku ako vo vedľajšej Prosieckej. Takto stúpame ponad dolinu. Cestu lemuje sem tam riava alebo pramienok. Sú  výhliadky. I 2 pomníčky. Z jednej výhliadky sa zrútila pred 11 rokmi dievčina. Je tam i jedna veľká oficiálna, kúsok pred Oblazmi. Prichádzame ku hríbiku. Cesta pokračuje ďalej na Oravu, k mlynom vedie strmo turist. chodník. Šmýka sa na blate. Schádzame dolu k rieke. Čo sme si nastúpali, teraz zliezame. Na Oblazoch je horný, nefunkčný a dolný mlyn. Ten krúti kolesom až to tak špliecha. Cez mostík prejdeme k nemu. Mladá rodinka nás cez okienko víta. Vojdeme do vnútra ku prevodom. Po schodoch hore ku funkčnému gátru. Cirkulár je teraz radšej odpojený. Kúpime si od dievčatka pohľadnicu. Obzrieme si ešte mlynicu. Čierna mačka kŕmi malé. Vyhladlo aj nám. Na druhej strane je lúka. Na mostíku sa míňame s kozou. Bezohladne beží na druhú stranu. Sadáme si na lavičku. Okamžite ako vytiahneme rohlík pricupká sliepka. Bez ostychu skáče po ňom. Kopem a odháňam ju. Márne. Ba čo viac prikmotrí sa koza. Tiež sa ničoho nebojí. Ostentatívne vyskakuje na lavičku. Malá kričí. Na druhej strane ju láka. Mamina najprv láka sliepky tým, že im pohodí omrvinky. Nie sú to však hlúpe slepice. Vracajú sa. Tak mama odláka celé stádo aj s kozou k rieke aby sa deti najedli. Zachránia nás iní turisti, ktorí si vedľa sadnú. Začína popŕchať. Dvíhame sa. Ideme ešte kúsok k vodopádu Roztok. Skáčeme cez riečku. Sucho sa podpísalo na jeho výdatnosti a ledva tečie. Rebrík popri ňom je zničený. Začína seriózne pršať, a tak obraciame s5. Vystúpame hore na cestu, dopĺňame benzín ako hovorí mladšia. Už leje. Strmým stupákom klesáme. Motáme sa ako slíže v polievke. Rýchlo odfotim božie muky. Na výhliadke navliekame pršiplášte. I v lejaku stretávame ľudí šľapajúcich hore. Tam sa ma pýta jeden týpek, či prší aj hore. V lejaku sa akosi napraceme do auta. Idem cez Mikuláš, čo nebol najlepší nápad. V Jáne o5 leje ako zadarmo. Zasa sa mi zhmlieva sklo. Prebehneme do chatky. Dáme horúci kúpeľ. Na večeri je dvojka stôl prázdny. Zamilovaný párik sa zbalil. Mame šošovicový krém s údeným. Neviem prečo všetko rozmixuju ako pre kojencov. Baby zasa slížikovú. Druhé máme kuracie s cuket. rizotom. Chutné. Len mama si to stále nemôže vychutnať, lebo kŕmi a obskakuje mladšiu. Ja so staršou nemám také starosti. Hoci 2x vyhlásila na celú reštiku, že jej to nechutí. Ako v Kurvahošigutentag. Prestalo pršať. Ako dezert kúsok jablk. palacinky. Dnes sme si dali už len džbán. Spím takmer 10h.

Pekelné sopúchy
Dnes bolo polooblačno, poobede oblačno, 22°. Raňajky prebehli vcelku v pohode. I mama sa najedla. Dnes robila čašníčka lievance. Zabudli nám vystaviť účet za včerajšiu citronádu. Vybrali sme sa najprv na novinku v Jáne-rozhľadňu. Pešo popri kupajúcich sa v kadi. I v term. kúpalisku boli ľudia. Strmo sme hadovito vystúpali k drevenej vežičke. Je asi v 2/3 kopca. Výhľad je impozantný na Ján, Mikuláš, či vrch Poludnica. Cestou dolu dostala malá vrtiacu kvetinku od okoloidúcich. Nasadli sme do auta a šli do Lipt. Hrádku. Prvá zastávka pri hrade s kaštieľom. Slnko mi dovolilo fotiť. Prehliadka hradu je pre aspoň 6 ľudí. Našťastie sme sa toľkí pozbierali. Pokladníčka v úlohe sprievodkyne si dala načas. Ukázala nám v podstate len vonkajšok a jednu VIP miestnosť. Kaštieľ je totiž Grand Castle hotel. Stále sa prerába. Takže nám toho veľa neukázala. Za 3 eur sme nemohli ísť ani do malinkého hradu. Pustila nám prezentáciu, propagandu majiteľky p. Machovej a mohli sme sa pobrať. Vybehli sme na skalku nad hradom. Vidieť je odtiaľ Vysoké Tatry. Kriváň, Gerlach, Štrbské pleso, Baníkov, Magurky, Chočské vrchy. Na opačnej strane mesto. Zišli sme dolu a autom sa presunuli do Hrádku. Dali sme si zmrzlinu. Potom sme šli trocha ďalej do Lipt. Sliačov. Robí sa tam kanalizácia, takže cesta dlhá a hrboľatá ako sám život. Pýtal som sa na cestu. Vôbec nie je smer k spoúchom. Pri zelenej reštaurácii Prameň do ľava. Lenže ona nie je zelená! Ako tvrdila pani. Auto sme nechali tam. Potom asi 1km po ceste k travertínom. Popri domoch. V každom dvore krava, ovca. Zvonkohra. Chystajú si i drevo na zimu. Víta nás veľká, vyblednutá tabuľa. Pod ňou a v okolí more odpadkov. Namiesto plynu zo sopúchov, smrad hovien. No nič. Šli sme k tým kráterom. I v nich nahádzané odpadky. Prešli sme na druhú stranu ku kaldere, v ktorej je ihrisko. A altánok plný odpadkov. Roztrpčení odchádzame. Pritom je tam turistov aj z Čiech. Z tohto miesta by sa dala urobiť atrakcia európskeho formátu. Pred nami silueta Choča, v diaľke Rozsutec. V typickej dedinskej krčme márne pýtam pohľadnicu. Po mesačnej krajine s5 na hotel. Máme ešte čas na večeru, deti sú na ihrisku pred chatkou. Pri trampolíne chytám wi-fi signál. Huby zatiaľ nerastú, ale je zarobené. Ideme si zahrať speed bedminton. O5 sa mení osadenstvo niektorých chatiek. Dnes mám bezmäsitý deň. Polievky nám zamenia. Namiesto 3 rajčinových a 1 kuracej dostaneme naopak. Čašník sa priznal, ale nerobíme z toho drámu a zjeme to ako je. Rodinka so 4 deťmi každý večer fľašu vína. Drahá si konečne pochutila. Dnes sa vraj kuchtíkovi zadarilo. Ja mám rajčiny plnené kuskusom. Dali sme si 2dcl červeného tramínu. Robia si vlastnú šalviovú alebo borovicovú malinovku. Po večeri mamina skúša zostrojiť papierovú lodičku. Po neúspešných pokusoch sa ocitáme pred trampolínou a na jutube sledujeme ako sa to robí. Najprv akúsi zložitú, čo ani dotyčný nevie. Potom tú pravú. Prvé rozplavby sa končia fiaskom. Prejdú 5m, zaseknú sa a potopia. Ďalšie štarujeme za tenisovým ihriskom. Jedna uviazne v skalách, druhá zdá sa pláva. Svietim si baterkou. O5 vyhráva pod vlekom živá hudba. Zajednáme si na piatok maséra.


Perinbaba a permoníci.
A zasa chčie. Každé ráno mám nádchu. Myslel som si, že mi to v horách prejde. Je tu nejaký alergén.  Obyvateľstvo chatiek sa zasa mení. Malá raňajky o5 ignorovala. Dal som si aj ananás. Staršia melón. Tučná adolescentka vedľa si dala 3 volske oká. Šli sme do Demänovskej ľadovej jaskyne. Parkovné nekresťanských 5 eur. Nával ľudí. Šliapeme do kopca ku jaskyni. Vidíme, že niektorí sa zahrievajú čajom. Prestáva pršať. Objavuje sa Chopok v oblakoch. Stretávame známych. Vravia, že vstupy sú každých 8 min. Tak ideme čakať ku vchodu. Baby sa zateplujú, ja strúham formu, že to vydržím. V najteplejšej miestnosti jaskyne som si dal mikinu aj ja. Vytočil ma chlapík, ktorý ma odtisol pri vstupe. Poliaci uhli, mali špeciál vstup neskôr. Tí sa tlačili jak luteráni do neba. Prešli sme najprv sintrovu výzdobu. Bellovu sieň, naj kvapel vysoký 5m, ktorý pamätá dinosaurov, ale už sa zmenšuje, čo potrvá ďalších 350 tis. rokov a sieň podipsov. Tam sme skonštatovali, že štúrovci bola v tedajšom ponímaní banda rebelov a flákačov. Len chodili a básnili. No študenti. Prešli sme kazateľnicu, strom v Jánošíkovej sieni, uvideli Batmana, 35m výduch a otočili sa s5. Kto prejde okolo stromu bude žiť až do smrti, vraví legenda. Stretli sme 2 skupiny jaskynochtivých turistov. Nakoniec popri ľadovci do Kmeťovej siene. Ľadová výzdoba je tu hlavne v zime. Terajšie horúčavy jej zrovna nepridajú. Toto je jediná jaskyňa kombinovaná. Nuž Dobšinská je krajšia, ale je tam hrubší ľad. Pokiaľ neuhádneme, aké 2 rozprávky sa v nej natočili nepustí nás. 1. Soľ nad zlato ľudia uhádli. Ale Perinbabu nie. Zostalo nám posledných 200 schodov, to preháňam, iba 199. Posledných 14 je tzv.infarktových alebo schody túžby. Tam sa teplota prudko mení. Cestou s5 dolu z jaskyne sme videli pani, ktorá fučala a odpočívala v polovici. Neviem si ju predstaviť cestou hore z jaskyne. Táto diera nás teda veľmi neohúrila. Slobody je krajšia. Čo s načatým dňom? Pre škaredé počasie sme vyčerpali pomaly všetky možnosti. Skúsime ísť do Medvedej štôlne v Žiari. Nemal som mapu, kade ísť. Opýtal som sa v bufete. Prakticky som sa vrátil s5. Musel som nabrať kyselku, či skôr solničku v Uhrovej Vsi. Pochopiteľne ju nikto nepil. Baňa je 3km za Žiarom v ústí Žiarskej doliny. Na parkovisku sa o5 platí. Je tam štartovný bod na Baranec alebo Baníkov. Skromne sme prešli asi len 500m k štôlni. Zrovna odštartovala skupina ľudí, tak sme čakali. Kvapkala na nás voda, baby šli von. Po chvíli baňa vyplula skupinku návštevníkov, sprievodca sucho oznámil, že treba počkať a šiel šnukovať. Po štvrťhodinke otvoril mrežu a nasáčkovali sme sa do úzkej chodby. Tam sme platili vstupné a fasovali čelovky. Kto bol v Stanišovskej jaskyni, mal zľavu. Zľava s prirážkou. Teda aj my. Ale pohľadnice nikde. Vybrali sme sa do útrob štôlne. Nikto nič o nej nevie. Nikde ani zmienka. Iba že sa tu v 19.st. kopal Pyrit na vyrobu kyseliny sírovej. Figúrky permoníkov pripomínajúce tváre krčmových štamgastov. Deti si mohli zaklopať na stenu s dlátom a kladivom. Potom na nás vymysleli svetovú vec a to, že všetci zhasli svetlá a kúsok sme šli len za svetla kahančekov. Mladšia sa rozplakala, mama ju brala na ruky. Staršia sa ma kŕčovito držala. Mali sme to za sebou. Ešte ukážka vyplavovania hlušiny a otočili sme sa s5. O5 stará pesnička, že sprievodca zmizne a nájdite si cestu von. Cestou k autu sme sa pásli na čuci. Mama zbadala medvedie hovno a upaľovali sme. Dnes bolo 14°, max 18°. Dal som si preto horúci kúpeľ. Na večeru mali baby špeciálny výber na objednávku. Kuracie na prírodno s ryžou. My sme mali kuracie Stroganof. Je tu stará partia čašníkov.Po večeri sa baby hrali v kútiku. Českí satani už odpochodovali. Ja som hľadal tipy na výlet. 
Antilopy v Tatrách
Ráno bolo pod mrakom, ale rysoval sa pekný deň. Vybrali sme sa do Račkovej doliny. Najprv zastávka na proviant a mohli sme vyraziť. Autom sa dá doviezť až ku vstupu. Oproti je veľký autokemp. A tabuľa so zvieratmi. Tam si malá splietla kamzíka s antilopou. Ťaží sa tam teraz veľa dreva. Je tam blato od strojov. Na začiatku je malá priehrada na riečke Račková. Za ňou pláž. Na jar určite zatopená. Ideme ďalej. Občas sa brodíme v blate. Akosi ideme dlho k rázcestiu. Cesta sa delí na chodník Jamnickou alebo Račkovou dolinou. Ciele sú však príliš ďaleko. Najmenej 2h. Po občerstvení sa rozhodujeme ísť Račkovou dolinou. Stúpame na Nížnu lúku a potom ďalej. I tu panuje čulý pracovný ruch. I koníky sú zapriahnuté do tvrdej driny. Potok sa na chvíľu od chodníka vzďaľuje. Potom sa o5 priblíži. Slnko pripeká. Ideme málo lesom, resp. stromy sú vyrúbané. Nachádzame ďalšiu čistinku, kde sa dá ísť ku riave. Pri jednom skoku som vykúpal vo vode bundy. Ženu táto banálna nehoda rozladila. Išli sme teda už len kúsok povyše. Vraj keď nemáme cieľ, nemá to zmysel viac sa motať. Ja som mal v úmysle ísť ešte asi pol hodinky, ale v podstate mi to bolo jedno. Obraciame s5. Popasieme sa na jahodých a čuci. Krátku odbočku urobíme do Jamnickej doliny. Je tam veľké rúbanisko. Pred nami sa čnie končiar Ostrého Roháča. Žena by rada vyšla na nejaký ten vrchol pokiaľ jej nohy slúžia. No s malými si nerobíme veľké ilúzie. Stretávame skokana a vypasenú chlpatú húsenicu. Cez bahno hádžeme kus polena, ale je krátke. Popri medvedích šťankách, medveďom dychu sme došli k autu. Na hoteli sme si dali hodinku tenisu. Najviac sa nabehala najmenšia za loptičkami. Po hodine, ktorú nám iný hosť odstopoval, nás vystriedal. Na večeru som mal diviaka s kuskusom. Žena si pochutila na tartare s cvikly a tvarohu. Baby sa zmenia na sliepky, nič iné nejedia na rôzne spôsoby. Mladšia povedala, že si dá masku. So mňa bude do rána diviak. Od 19h tu kvíli umelec pochybných kvalít.  "Že ludia nie sú zlíje blbina", reflektuje malá na pesničku od IMT Smile. Dnes hotel poriadal výlet na vrch Poludnica. No odišli keď sme sadali k raňajkám. Baby sme dali skoršie spať. Zajtra sa pokúsime o vrcholový útok. Lanovkou.

Rotomyši na Ďumbier
Ráno vysoké mraky. Dnes sme šli na Chopok. Zaparkoval som na Bielej púti. Chvíľu som maturoval, kde zaparkovať a či som vôbec na správnom mieste pre vrcholový útok. Hore sa ukazovalo decembrových 4°.Pýtal som sa pána parkovného. Staršiu brali ako 6-ročnú, ušetrili sme nejaké to euro. Mama nás hneď poslala preč od pokladne. Najprv sme šli straaašne pomalou sedačkovou lanovkou. Potom kabínkou, vlačikom-lienkou do stanice Funitelu. Natlačení ako sardinky. Funitel už išiel rýchlejšie aj keď sme dávali prednosť nakladaniu trojkolkiek. I tak výstup ku Chopku trval 3/4h. Vystúpali sme na na Chopok. Rozhodli sme sa však dobiť aj končiar najvyšší, Ďumbier. Vykuklo slnko a oteplilo sa. Iba na severných stranach fúkal ľadový vietor. Staršiu to sprvu nebavilo. Do Demänovského sedla  došla a potom akoby chytila druhý dych. Za ním sme sa na záveternej strane najedli. Vážne sme rozmýšľali to vzdať. Čas bol náš nepriateľ. Ale po oddychu sa baby akosi pozviechali, žena vraví, že prekonali krízu. Mladšia zavelila: "Poďme hore!" a pokračovali sme po hríbik na rázcestie. Odtiaľ to bolo 20 min. k vrcholu. Už sme to nechceli vzdať. Pokračovali sme ďalej. Až sme tam s oddychovými prestávkami pomaly za viac ako 2h vyšlapali. Mamina ostala s mladšou tesne pod vrcholom pod infarktovým stúpaním. So staršou som teda zrel kus našej vlasti. Pleso pod vrcholom, Tatry čnejúce sa ako zuby, Choč s bradavicou,Veporské vrchy, Rozsutec, nepriehľadnutelná Muránska planina, komíny Podbrezovej, Brezno, Mara...Po polhodinovej prestávke o 15h sme sa vracali s5. Rátali sme tak 2h na Chopok. S malými prestávkami sme to aj spravili a pred piatou sme sedeli v chate Kamenička. Mama sa neustále rozprávala s mladšou, hľadali diery svištov (do jednej jej spadla noha ), čertove prieduchy, čo boli úzke "okná" na hrebeni. Na to malá povedala, že čerti majú predsa radi teplo a nie studený vietor. Všetko len aby nemyslela na bolesť. Ja som šliapal so staršou. Na horskej chate si potom mohli vybrať, čo len chceli. Dali si džús a na pamiatku kľúčenku v tvare srdiečka. A zasa dlhá cesta dolu Funitelom, lenivou lienkou a ešte pomalšou lanovkou sedačkovou. Len tak tak sme stihli masáž. Baby mali Šmolko, my s drahou chrbty. Na poslednej večeri poslední a sedeli sme pri okne. I výzdoba bola ladená do zelena. Aj auto som preparkoval inde. Chystajú totiž narodeninovú oslavu. Navozia piesok, penu, sneh. I dnes som mal viac menej bezmäsitý deň (rybie rizoto). Mladšia zasa nič nejedla. Nakoniec na chatke paštekový rohlík. Víno a makovy koláč sme si zobrali so sebou, lebo už bolo po 21h a chvastanie kuchára nás nebavilo počúvať. Vedľa ľuďom tlačil do hlavy, aký je svetový kuchár, inštalatér, podlahár a záhradkár. Už aj čašníci skonštatovali, že preháňa. Pritom žene sa páčilo skôr ako varil jeho kolega. Do hajan sme šli neskoro, príjemné unavení a vymascení.

Sobota
Babam som sľúbil, že keď zdolajú kopce pôjdeme sa kúpať. Tak mi nezostávalo nič iné, len to splniť. Pred raňajkami sme sa pobalili. Nenašiel som hodinky. Myslel som, že zostali dakde pod lanovkou, keď som si batoh dával dolu. Už som sa chystal, že sa vrátime do Jasnej. Našťastie ich chyžná našla v skrinke v Relax centre a dala na recepciu. Nechal som jej tam nálezné 5eur. Vezieme zo sebou malý batoh kameňov. Pri konečnom zúčtovaní si nás recepčná pomýlila s chatkou 10. Doplácali by sme iba 37eur. To je tá rodinka s Medzilaboriec. Dnes tiež odchádzajú. A o5 nám čašníci nezaúčtovali včerajšie vínko. Recepčnej sme nechali "dýško" takmer 8eur. Chyžnej na izbe ešte 2eur. Dostali sme zľavu 10% na pobyt do konca októbra. Smiešne. Okolo pol jedenástej sme vypadli. Vonku sa už chystali na oslavu. Pred koncom diaľnice sa už vytvorila kolóna áut. My sme odbočili na Bešeňovú. Na pumpe sme si kúpili akože frgál a pagáče. V 2 poschodovom frgáli žena našla kus drôtu. Pred vstupom do aquaparku natresk ako na Vondráčkovú. 20 min. sme čakali na vstup. Skriniek bolo dosť aj lehátka sme si našli. Jedni hizbaláhovia hľadali 8 lehátiek a dávali ich k sebe. Sťažovali sa u plavčíka, prečo nemajú tých 8. Vysvetľoval im, že nie sú rezervované. Všelijaké typy som si tam všimol. Hrubokrkého, čo búšil do nápojovho automatu. Jeho synovia praví opak otca. Iného s reťazou, čo nechcel vyliezť s det. bazéna. Žiariacu tvár typka, čo sa išiel potápať do 3m bazénika a hnal ženu pre foťák. Baby boli najprv vo vnútri. Vlny ich otrieskali. Bol som na tobogánoch. Najprv čierny. Ten bol nepríjemný v tom, že z tmy som bol zrazu pod vodou a ešte sa mi aj hlava motala. Šiel som neskôr na rýchle. Dolu sa ma plavčícka pýtala, či svieti zelená. Asi jej zblbol počítač. Na monitore sa jej zobrazuje semafór jednotlivých šmýkačiek. Bol som z malou na kolese v umelo vytvorenej riečke. Prvýkrát som nevedel pristáť, tak som šiel chtiac nechtiac druhé kolo. Akýsi chlap tam hľadal čosi na dne. Potom sme boli ešte vo vonkajšom detskom, kde je lezecká stena. Malej sa tam nepodarilo vyliezť ani s mojou podporou. Strtkal som sa do vody aj ja. Vo vnútri bolo dusno, a tak sme všetci vyšli von. Našli sme i lehátko. Staršiu pochytil veľký lezecky hríb a bola už len tom. Okusil som ďalšie tobogany. Mladšia začala byť unavená. Tak že si ideme dať ľadovú drt. Premiestnili sme sa aj s vecami dopredu. Tam sa chystala módna prehliadka. Čas pokročil. Odviezli sme sa v prúde. Vyhriali v 36°C bazéne a pomaly pobrali domov.

Žiadne komentáre: