Nový kancel

   Od septembra minulého roka sa freneticky vravelo o sťahovaní do novej budovy. Bližšie k robote, ďalej od žrádla a od tepla (do kantíny stačilo kúsok prebehnúť). No ľady, resp. škatule sa pohli až koncom marca 2019.  Zasadacím poriadkom mával vedúci od apríla. Presúvanie prebiehalo adagio po celý rok. Prví si zbalili saky paky technológovia. My sme len sledovali, ako prízemie obsadzujú neznáme ksichty, prevažne techno feminy a jehovisti. Aj menejžeri si začali meniť na navigácií polohu áut v areáli ako slíže v hrnci. Odišli dievčence od dát, potom kamsi zmizli aj plánovači a iné, mne nepochopiteľné, pozície. Uprostred leta bez rozlúčky odpochodoval vyšší nižší. Na prvom poschodí dlho presvitalo slnko cez zbedačené žalúzie vyzerajúce ako zuby cigánky a dlho sme dýchali čerstvý smog z blízkej cesty. Ešte som pár nehôd videl, pár krát vypol zbytočné vetranie (pokým ma jedna bigotná katolíčka nezrušila). Vedúci ukľudňoval, že na novom mieste chýbajú prípojky, telefóny, projektory, kopírky. Mraky sa začali sťahovať náhle, bez varovania po dušičkách. Búrka zúrila asi vo vyšších polohách a víchor dohnal vedúceho k okamžitej zmene pozícii. Odrazu nevadili ani chýbajúce zásuvky, tobôž nejaké blbé premietačky. Len som videl v prvý novembrový pondelok, že si svojich päť slivák /počítačov/ balia koordinátori. Počasie v ten týždeň zrovna nebolo prívetivé. Akoby nahrávalo ľuďom, ktorým sa nechcelo do veľkej konzervy.

Vyše 40 ľudí bude v tejto miestnosti.

   V stredu som si bol doobeda omrknúť miestečko a poobede som sa sám tlačiac vozík so skromným firemným a ešte biednejším svojim majetkom presťahoval. S kolegom som si vymenil miesto pri okne. Prvý a starší berie. Či zámena bola k niečomu, ukáže čas. Každopádne výhľad medzi bonusy nezaradím. Vidím len plechovú šedú strechu so skleníkmi a ihlanovité stožiare vysokého napätia trčiace ako ostne zeme. Jediný pohyb vonku sú mávajúce žalúzie vetráka na hale. O poschodie vyššie je výhľad impozantnejší. Ak sa dá pohľad na železnicu tak nazvať. Alebo na severnej strane, vežiaky mesta. Prvý som zapojil počítač. V zásuvke sa iba zaiskrilo a zrušil som od elektriny polovicu kancelárie. Pi.ovanie a nič nerobenie netrvalo dlho. Vedúci zavolal elektrikárov a pomerne rýchlo zjednali nápravu. Ani byrokratický proces nebolo treba štartovať. Rozmiestnenie "vercajchu" som prispôsobil teplovodnému potrubiu. Jeden zdroj chladenia mám vypnutý, takže v zime upáliť pracovnú stanicu nie je žiadúce. Na druhý deň presuniem po svojich plastových kolieskach skrinku na topánky. Spraviť svoj výhľad aspoň trochu epický, dal som si kvetinku na parapet. S Bosanou sme hrali nemé šachy, lebo ju ipt dávala na opačný koniec. Nakoniec mi tam hodila nejakú plazivú potvoru (šplhavník). V decembri prenesú redundantné skrinky zo starej kancelárie a redundante slúžia teraz na topánky (každý má pri stole vlastnú skrinku). Deň som si užíval priestor vôkol, kým som presvedčil o presune ostatných z tímu. Nalákal som ich na uvítací balíček v podobe rozdvojky a sieťového kábla (ja som musel improvizovať).  Kancelária je stvorená pre päťdesiat kusov. Dobytka, motrokov? Že sme iba kusy bolo v dokumentácií. Niekto si nedal ani námahu označiť nás za ľudí. Na severnej strane je naše oddelenie, na južnej ohrievajú stoličky technológovia a cudzozemci. Situácia pýta kancelárovicu. Ani neviem koho ráno zdraviť, horšie, komu žeriem koláčiky v kuchynke. Kuchynka má už zabudované spotrebiče. Dve kanvice, lacná káva a ponožkový vývar. Nie sme na stojáka ako predtým, ale riť môže spočinúť na barových stoličkách.

Zázemie motrokov- kuchynka .

   Oproti kuchynke je akože detský provokatívny kútik s pohovkami. Len by si tam ktosi sadol...Bože ako by som si poobede sadol. Hajzle sú mimo kancelárie a doteraz hmatám kartu vstupu, aby som neostal na chodbe trčať. Kým sa dvere otvoria, ubehnú tri sekundy. Raz si ktosi tie prestoje spočíta. Dvere trieskajú jak Jureňa v maštali o stôl. Na veckách sa sprvu rýchlo vypínali svetlá. Pri močení som sa kýval ako ožran. Po mesiaci a ďalšom pi.ovaní, nešťastné fotobunky zrušili. Fukár na ruky by mohli odpísať tiež. Splachovanie mušlí je rovnako divne nastavené. Ale všetko je nové a voňavučké. Horšia situácia je s osvetlením dolu na bočnom schodišti. V podstate v tých priestoroch ani nemáme, čo hľadať, ale je tam dochádzkový terminál a mám o 3m bližšie k stolu. Na schodisku absentuje vypínač a fotobunka si v tme cestu k lampe nenašla. Potom, čo som sa zjebal v mystériu chodby zo schodov a vyplakal vedúcemu sa zdá, že svetlo svieti permanentne. V celej kancelárií sú okná urobené na pi.ný chlp. Zatvoriť sa dajú len nárazovým tresknutím. Niektoré ani neotvárame. Zvonka hučí nejaký kompresor. Najviac hučí v zasadačkách. Vydýchne si len cez obed okolo jedenástej a na fajront o druhej. Aby ani manipulácia s oknami nebola prostoduchá, v ceste sú prekážky v podobe 10cm vysokej lišty "napechovanej" káblami. Vehementne osadili druhý týždeň "pichačky". Viacerí si nevšimli, že sú v testovacom režime a označili si príchod trebárs aj v sobotu. Evidentne haprovala komunikácia medzi správou a "expertmi" od íté.
Zvyšní kolegovia lenivo zapadnú ako Tetris na miesto až o trištvrte na jeseň. Jedena otrlo introvertná elektrikárska kocka sa otáčala dlho a zapadla v posledný možný deň o štvrtej. Stiahla zo sebou aj svoj bordel, obhryzenú stoličku, meteostanicu a hejtovanie frflanie. Týždeň predtým si chalan chodil zvykať a motal sa medzi nami kockami. Už sme si mysleli, že ho uspíme ako divé zviera a prenesieme na vozíku. Alebo odpojíme od vody a elektriny. Po prvé si na novom stole odmontoval nohy a zdvihol stôl. Keď už sa kompletní a kompetentní tlačíme v skromných priestoroch, padajú návrhy na mená zasadačiek. Najprv, že po švédskych kolegoch, ktorí sa radi v miestnostiach počúvajú. Napokon sme ponechali pôvodné mená zo starej budovy. Aj to nám jednu miestnosť zabrali pšenice od expedície. Nech im kompresor a kopírka hučia naveky. Koncom novembra namontovali projektory a plátna pred okná. Stôl ostal zajebaný od prachu zo sadrokartónu. Plátno sa kýve v konvenčnom prúdení rýchle a nespútane ako tibetská vlajka na pražskom hrade. Obraz sa srandovne približuje a vzďaľuje. Vtedy je nutné vypnúť radiátor. Navrhovali sme veľké obrazovky, ale návrh vedúci zmietol zo stola ako ten prach. Upratovačku chodí (vraj dočasne) robiť baba z výroby, hneď čo zamkne uťahovačku do skrinky. Ani prezliekať sa nemusí. Otravuje nás v čase "najväčšieho" výkonu o tretej. Snaží sa, ale s lacným mopom veľa nezotrie, akurát rozlíči špinu ďalej po plávajúcej podlahe. Prebehla aj skúška varovného systému. Škoda, že nepúšťajú motivačnú hudbu ako v nákupných centrách.
Takže už nebudem počuť hrkútanie nadržaného holuba alebo straky na gaštane oproti. Ani jarný spev drozda. Aspoň slniečko sem v pekný deň zavíta a vtedy prehadzujem žalúzie. Už ma volajú kvôli svetelným efektom dídžej.
Ostal po nás oceán papiera a elektrických šnúr. Telefóny vraj stále vyzváňajú do prázdnoty...

Opustená stará kancelária.