V krajine Vasov

20.5.
Dnes ráno sa s 20min. meškaním o5 po 3 rokoch roztočili turbíny motorov General Electric brazílskeho "jetu" EMB 190, v ktorom som sedel v strede (sedadlo 17F) ja. Všeobecne severným smerom vo výške 11km  za krásneho slnečného počasia som sa valil do švédskeho Štokholmu spolu s kolegom a jednou dievčinou od našeho dodávateľa. Mašinu zo stojiska vytlačili do opačného smeru, tak sme sa potom už na vlastný pohon točili. Po štarte z viedenskej dráhy 16 otočka vľavo ponad vysychajúce Neziderské jazero, mútny Dunaj a Čunovo, ďalej nad Sereďou a vodnou nádržou Kráľová. V diaľke sútok Váhu a Dunaja. To už sme západne od Nitry, Partizánskeho a nováckych komínov. V diaľke sa objavuje sliačske letisko a sme nad Martinom a Veľkou Fatrou. Tatry sú zahalené v mrakoch a je vidieť len kúsok so západných. Letušky rozdávajú sendvič s nápojmi. Nad Poľskom ma upútali uhoľné bane sliezskeho Halemby pri Katowiciach. Za okamih míňame najväčšiu uhoľnú elektráreň na svete pri Lodži. Je to tiež popredný svetový producent oxidu uhličitého, o čom svedčia zlovestne "húliace" komíny. Rieka Visla hadovito sa krúti po poľskej zemi a vidím ako sa vlieva do "Baltiku". Pobrežie pretíname nad mestom Gdaňsk. Jeho kosákovité pobrežie sa nedá zameniť. Západne míňame švédsky ostrov Gotland, dávam si ešte jeden džús. Sedím vedľa Slováka, ktorý ide na 2 mesiace robiť montážne práce do Švédska. 20 min. pred pristátím začíname klesať. Nad Štokholmom sa mi zdá, že sme vysoko. A skutočne pokračujeme ešte na sever a točíme sa nad Upssalou do smeru dráhy 19 arlandského letiska. V Štokholme je poloblačno a 16°C. Vystúpili sme na zrenovovanom termináli 2. Výdaj veľkej batožiny je takmer pri lietadle a hajzle sú tiež inde. K požičovni nás odviezol autobus. Dostali sme Volvo napchané elektronikou. Zastaví, vypne sa motor. Ukazuje, akú rýchlosť zaradiť. Kto je pripútaný a kto riskuje. Len hodiny ukazuje maličké v ľavom rohu palub. počítača. Ja zvyknutý na veľké číslice Voxhóla som ich hľadal. Hral som sa s tou elektronikou (rádio, klimatizácia). Robil som potom navigátora do firemnej kancelárie. Mali sme aj navigáciu, ale vo veľkom Štokholme aj ona blúdila. Ja som však do firmy trafil. Štvrť Hammarby sa odvtedy, čo som tam bol naposledy, zmenila. Pribudli ďalšie bloky. Chvíľu sme hľadali miesto na parkovanie. Nakoniec sme aj tak zaparkovali zle. Švédski kolegovia nám šli naproti a ja im. Ukázali nám ako zaparkovať a ako platiť. Tu sa dá platiť skutočne všade kartou. Parkovací automat, či stojan benzín. pumpy nevnímajúc. Vzali nás na obed do samoobslužnej reštaurácie. Zjedz, čo sa dá a koľko vládzeš za 89SEK. Mal som obyčajnú rybu. Tu nepoznajú ryžu a cestoviny len kdesi. Povodili nás po nábreží. Ja som si šiel do potravín ICA kúpiť neskutočne dobré haringy v kari omáčke a ďalšie sprostosti na jedenie. V kancelárií som bol len nejakú pol hodinku, akurát, čo som si dal čokoládu. O 14h sme vyrážali zasa južným smerom do mestečka Vaestervik. Najprv do tichej štvrti na okraji Štokholmu, kde si kolega zaniesol auto. Potom sme už valili po diaľnici do Norrkoping-u a odtiaľ po polovičnej rýchlostnej do Vaestervik-u. Prečo polovičnej? Pretože bola na určitých úsekoch dvojprúdová, inde len jeden pruh. V strede namiesto deliacej čiary bol oceľový plot. Takto sa švédska vláda snaží znížiť úmrtnosť na cestách na 0. Predbiehať možno len na určitých úsekoch a zvodidlá nepustia. Som zvedavý, čo by vymysleli naši slovenskí šoféri. Najskôr by obiehali sprava. V mestečku Soderkoping sme prišli akosi zadom k reštaurácií. Tu ma automat ignoroval a odmietol dať čokoládu, i keď som ho prosil i vyhrážal sa. Muffin som zapil teda vodou. Rovinatou a skalnatou krajinou sme pokračovali ďalej. Sem tam nejaká farma. Vyzeralo to pôvabne. Po viac ako 3h sme do malého prímorského mestečka dorazili. O5 sme hľadali, kde zaparkovať. Poradili nám domáci. Hoci sa mi po celodennom cestovaní nechcelo, šiel som sa so všetkými prejsť. Po nábreží, úzkymi uličkami starého mesta cez centrum s5 k hotelu. Popri jednom hnusnom, špinavom kanáli sa dalo relaxovať. Neviem, čo je to za relax pozerať do znečistenej vody. Hotel Centrall nie je veľký a tvorí ho sieť navzájom spojených domčekov. Izbu mám kdesi pod zemou. Vidím akurát do raňajkovej miestnosti. Vo vestibule sme potom čakali na vyzývateľov na večeru. Bola to firma, kvôli ktorej sme tam prišli. Milá pani Helen nás zaviedla asi do najlepšieho, čo tu majú. A znova ma tu ignorovali, keď mi nedoniesli víno. Pohoršujúce, tu vo Švédsku. Štartér som si nedal. Ako hlavné jedlo som mal vynikajúcu tresku so špenátovou a ananás. omáčkou, špargľou, duseným hráškom a rukolou. Lepšie pripravenú rybu som ešte nejedol. Víno dalo za tým perfektnú bodku. Dobrý nápad bol, že pri každom jedle je uvedené aj víno, ktoré sa k nemu hodí. Slnko tu zapadá o 22h. Pred polnocou som unavený zaľahol.
21.5.
Nepáči sa mi, že dvere na kúpeľni sa samé zatvárajú. A mám malú sprchu. Je to taká sprška. Zdá sa, že iba ja na izbe. V "telke" dávajú aj akvárium s rybičkami. Napínavo som sledoval, čo sa bude diať. Je to ako čítať telefónny zoznam. Veľká obsadenosť, ale dej žiadny. Slnko tu vychádza o hodinu skôr. Tu nie sú kohúti, ale čajky, ktoré škriekajú. Na raňajky som si dal ako ináč, haringy. Potom ešte žemľu s pomaranč. džemom. Firma na výrobu práškovej farby nebola ďaleko, preto sme tam prešli pešo. Vo vestibule nás uvítal predok lode. Napadlo ma vyjsť na predok a spraviť scénu s filmu Titanic. Lodičky tu majú po celom meste takmer v každom okne. Vo firme majú krásny výhľad na záliv. Dokonca aj dve terasy. Taký pohľad ukľudnuje. Na obed typické švédske mäsové guľky s brusnicovou omáčkou a´la IKEA. Do konca roka nechcem zemiaky ani vidieť. (Bohužiaľ doma ma dočkali). Vo firme sme strávili 9h. Bolo to poučné vidieť výrobu práškovej farby. Denne spravia niekoľko ton. Po skončení som utekal do centra po neodpustiteľné pohľadnice. Dievkam som kúpil plyšových sobíkov. V hoteli som vyplatil ubytovanie a spravili nám raňajkové balíčky v podobe 2 žemlí, džúsu, jablka a keksíku. Hodinku som si odpočinul na izbe a šiel som na večeru. Popri hoteli sa prehnal mladý sob. Vraj sú aj v Štokholme, ale myslím, že len na okraji. Večera bola znova v réžií hosťujúcej firmy. Tentoraz sme boli inde, v reštaurácií amer. typu. Naštartoval som sa údeným lososom a hlavné jedlo som mal cheesburger s hranolkami. Slaninu som dal bokom. Všetko som spláchol bielym vínom. Rybu som tentoraz nechal tuleňom, ktorí sa tu premnožili. Už ich aj odstreľujú.
22.5. Zasa skoré vstávanie. Narýchlo som zjedol jednu žemľu, zapil s džúsom. Vstupnú kartu som nechal na izbe. Po 6h sme vypadli. Čakali sme na maď. kolegov, ale neukázali sa. Vyrazili sme bez nich, ale o chvíľu volali, že sú na ceste. V Štokholme sme ostali visieť v zápche. Tridsiatkou sme sa pomaly sunuli stredom veľkomesta. Bolo treba sa vrátiť s plnou nádržou nafty, preto sme odbočili na pumpu. Bol to najhorší výber, pretože bola ďalšie 2km mimo diaľnice. S5 nás vytiahla navigácia. Povedal som jej" Choď domov!" a poslušne nás dotiahla až pred požičovňu. No tam sme nemohli nájsť vstup a pritom bol hneď na začiatku a ešte aj označený. Autobus nás zadarmo odviezol k terminálom. No kolega zavelil vystúpiť hneď pri prvom Termináli 5. Mne sa to nezdalo. Tento je pre medzikontinentálne lety a my sme tiež s batožinou "medziterminálne" leteli na 2, čo je nejaký ten kilometer. Dojedol som raňajky. Mašina už stála na stojisku, tiež jedla. Kolegovia si čosi pokúpili na pamiatku a už sme sa aj naloďovali. Stretol som dílera zo Sandvik. Odpálili sme z Arlandy skráteným štartom načas. Leteli sme viac západne. Pobrežie Poľska sme pretínali niekde u Slupska. Potom sme pokračovali nad Poznaň, Wroclav, vľavo som videl opustené prostějovské letisko. Bol väčší opar, takže ani naše malé Slovensko som nevidel. Zato som mal pri pristátí Viedeň ako na dlani. Pekne som videl ako točíme na finále dráhy 11. Rafinéria OMV vyzerala fantasticky so všetkými potrubiami a nádržami. Neviem si predstaviť v prípade problémov stroja, ak by tam zahučalo. Viedeň by ľahla popolom. Akosi som nenašiel Práter. Švédky, ktoré šli do Viedne na dámsku jazdu, pri pristátí stíchli, smiech ich akosi prešiel. Nezabral u nich ani gin s tonikom. Sedel som vpredu, a tak som mohol z lietadla rýchlo vypadnúť. Haringy cestu prežili. Hľadali sme taxikára, nestíhal. Nesmelo potom zdvihol papier s našimi menami, ale ja som ho poznal. Cestou domov nebol príliš zhovorčivý, maturuje mu dcéra. Za poldruha hodiny som už zvonil doma. Počasie nám po celú dobu vyšlo, dozvedel som sa mnoho poučného, len cestovanie trvalo dlho.