Dželady sú v Lešnej

Po troch rokoch sme šli o5 do Lešnej, aby aj mladšia čosi zo zvieratiek mala. Nakoniec ju zaujalo niečo úplne iné. Zvažovali sme turistiku, ale príroda ešte nie je celkom zelená, bol opar a napokon nádcha mohla ohroziť výkon staršej. Nádchu sme poriešili v piatok Nurofenom. Vyrazili sme krátko pred 9h. To som ešte utekal kúpiť ovocnú výživu, aby vydržali v aute. Kríza prišla aj tak na mladšiu pred Zlínom. Mňa tiež už omíňala sedacia časť tela. Neviem si predstaviť našu rodinu ísť takto do Chorvátska. Parkoviská sa zasa prerábajú ako aj pred 3 rokmi. Neskutočné parkovné 80Kč " alebo 3.50Eur. Mal som nejaké "kačeny", tak som platil nimi. Vstup som platil kartou. Tentoraz sme si mohli prejsť takmer celú zoo. Začali sme v skleníku s tropikáriom. Vydry obrovské som nazval leňochodmi. Veru naše piešťanské "vydry" sú menšie. Boli tam srandovné opice-chvostany. Okruh sme opakovali dvakrát, aby sme si pozreli všetko aj z vrchu. Ozajstný leňochod sa kdesi skryl. Motala sa tam iba akási volavka. Vonku sme šli trasou ako minule. Teda popri zámku k opiciam. Gorily skončili potom, čo uhynul samec Bosso. Už sú tam len akési mrňavé opičky a tie sa tiesnia popri novostavbe raja pre raje. Obdivovali sme malých tučniakov. Baby však upútali umelohmotné atrapy dinosaurých kostí. Dinosauria cestička zaujala hlavne staršiu. Vyfotili sa v obrovskom vajci. Poničené kosti dosť páchli umelinou. Baby veria, že tam kedysi dinosauri skutočne žili najmä, keď videli ich stopy. Doteraz preberáme tímu dinosaurých bábätiek. Pokračovali sme do Afriky k žirafám a zebrám. Statný žirafák si nás nevšímal, ale jeho dcéra bola zvedavá na ľudí. Novovybudovaná časť Etiópia zíva viac menej prázdnotou. Sú tam iba opice Dželady a dve kravy Zebu. Hrb kravy slúži podobne ak ťaví. Mladšia sa pozastavila nad tým, že kravy serú už pokrajané hovno. Skutočne tak vyzeralo. Aby s ním asi nebol problém do pece. V Indií sa týmto trusom kúri. Baby si zabubnovali na afrických bubnoch. Nejaká pani bubnovala aj s pivom v ruke, čo sa dosť dobre nedá, a tak nemohlo skončiť inak ako na zemi. Prístup bol teda jednostranný, z druhej strany páchnuca kaluž. Opice sme nezaujímali, kašlali na nás z diaľky. Zišili sme teda dolu k slonom. Boli vo vnútri, no ťahalo ich von a nervózne mávali chobotmi sem a tam. Po chvíli ich ošetrovatelia vypustili a vrhli sa na konáre a mrkvu. Baby zaujal o5 sloní exkrement vážiaci 2kg. Takýchto super bobkov vypustí za den 100. Mňa zaujímalo, čo v slonej stajni robí akvárium s natiesnenými exotickými rybičkami. Veď sú bylinožravce. Levy boli schované kdesi v skale. A kvôli nim som si trepal teleobjektív. Neukázali sa vôbec. Nosorožcov presunuli k antilopám. I tie unudene ležali hore na kopci, kde splývali s plotom a ľudia ich aspoň neotravovali. Prišli sa dolu  iba nažrať. Pri nich sme si oddýchli. Lemury tam prechodziu voliéru už nemali. V podstate sme ich vôbec nevideli. Ani tam, kde mali byť. Čo ich tiež otrávili ako v Bratislave? Pokračovali sme popri nedokončenej japonskej záhrade do kontinentu Ázia. Cez voliéru pôvabných nesytov a druhú supiu s imitáciou ohlodanej kostry, zatočili sme modliebnými mlynmi a mlynčekmi, dolu cez pandu červenú (tiež na nás kašľala z vysoka) k jedinému gibonovi. Giboni vraj spievajú. Tento nemal zrovna náladu. Zjedli sme doteraz všetko, čo sme mali a mladšiu už zasa chytal hlad. Staršia zasa len na ihrisko. Lákali sme ich na tigra Josefa. Dávali sme im na výber, či ich dáme zožrať tigrom alebo supom. Nelákala ich predstava spestriť jedálniček ani jedným zo zvierat. Pribudli im 2 mladé, ani nie ročné, tigre. Josef a Tanja sa posnažili. Za revom leva som sa vrátil, či je vonku, ale to ich len kŕmili. Zaujímavý vták, niečo medzi pštrosom a sliepkou, kickboxer kazuár sa tentoraz neukázal. Nechcel by som byť jeho ošetrovateť. Popri klokanoch sme prešli (aj tie už si zvykli na ľudí) k novému ihrisku. Minule tam premávala ťava, na ktorej hrbe sa dalo odviesť. Dnes je tam vodný mlyn a kĺzačka. Tam obe baby vyliezli. A mladšia, keď videla, v akej nadmorskej výške sa ocitla, dostala hysterický záchvat. Ani dolu, ani s5. Totálny blok. Ja som nedočiahol na ňu, vznikala zápcha. Akýsi chlapec sa pokúšal vyliezť po šmýkľavke hore, ale preklzoval. Nakoniec jej nejaký vysoký chlap pomohol. S revom sme sa šli teda najesť. Dievky mali len hranolky, ja som si dal kuraciu zmes, ktorej som nevedel prísť na meno, ale čo horšie, ani na chuť. Pravá "káťa" ako by povedal Polraich, skutočný kulinársky zážitok. Posolili jedlo ako chodník v zime a "čínu" predstavovala podusená paprika s rajčinami v UHO (Univerzálna Hnedá Omáčka). Baby sa chvíľu pohrali na ihrisku. Čas pokročil a ostal nám kontinent Amerika. Krokodíly sme ani teraz nevideli, vypúšťajú ich vraj iba v lete. Bol tam bocian, ktorého sme pomenovali Boris. Staršia si priala, aby jej doniesol bratčeka. Pokiaľ možno hneď na druhý deň. So ženou sme len prevrátili oči. Pribudli tam noví obyvatelia, papagáje, krásne modré Ary hyacintové (známe z rozprávky Rio). Ostrov tam mali milé a krásne opičky kotúle. Ich vedúci si chcel zrovna užívať s nežnejšou polovičkou, čo mu závidelo ďalšie osadenstvo. Podráždene na nich vrčal. Pomaly sme popri mega kaktuse a pštrosoch vyšli hore k mravenčiarovi. Začiatkom roka sa mu narodilo malé. Na chvíľu vybehla mladá mamička s malinkým na chrbte von. Moju drahú to uchvátilo. Statný moriak sa tam len vrtel popri nich. To sme boli pomaly na konci. Ešte sme zašli k uškatcom, no doba pokročila a už len jeden kúsok tam nevšímavo ležal. Terárium sme vynechali. Cestou s5 baby spali len chvíľu pokiaľ som nezastavil na semafóroch. Staršej sa páčili zvieratká, aj ich potom nakreslila. Mladšej zasa lajná, tie našťastie nekreslila. A že ich tam bolo...Odniesli sme si pekný zážitok a pobavili si aj na hláškach našich malých.