Náš malý čert (v jej jazyku teť), buchta, kráľovná všetkých nezbedností a grimás je už na svete tretím rokom. Stále máme v živej pamäti, že to mohlo skončiť aj inak...
Slovník sa jej za posledné 2 mesiace veľmi obohatil (zopár skvostov: hašuty-halušky, síže-slíže, netan-prestaň, opeťa-opica) a pomaly začína tvoriť vety.
I keď nie dokonalé a vynecháva slová. Napr. "toto peč"; "tam neni", "peč pode". Pozná už aj svoje meno. Vie poďakovať, keď niečo dostane. A začínajú otázky typu "Co to ie?" Zaujímavé, že má iné slová alebo ich inak vyslovuje ako mala staršia pre tie isté veci. Mamina tvrdí, že má ploché nohy. Staršia už v jej veku nemala. Hoci nosí topánky s ortoped. vložkou, nosila aj po staršej. Veríme, že sa jej to ešte napraví. Ploché nohy je teraz veľký problém u všetkých detí. Rodičia kupujú lacné topánky a potom sa nevedia zbaviť plochých nôh. Niekedy aj pretŕčať dieťa v značkových nie je to najlepšie. My sme u staršej na topánkach nešetrili a má ich v poriadku. Mladšej sme sa tiež už rozhodli kupovať iba nové.
Jej váha je bezmála taká ako u staršej! Budem mať, čo túto sezónu v nosiči, čo nosiť teda.
K drobným zraneniam, či úrazom dochádza častejšie ako u staršej. Možno preto, že na ňu tak nedávame pozor alebo viac zo staršou vymýšľa. Pokiaľ netečie krv, neriešime. Nič si len tak nedá robiť a občas len tak inzultuje staršiu.
Je to šikovnica. Učíme ju piť z pohára a aj sa sama chce kŕmiť, či rukami alebo lyžicou. No potom je jedlo,či nápoj všade, len nie v ústach. Ale zlepšuje sa. Už tak nesledujeme, čo je, či zdravo ako pri staršej. Vegeteriánka z nej nebude. Minule odsunula misku s cestovniou a povedala: "Mašo čem!"
Skúša sa aj sama obúvať, ale niekedy, na zlosť, jej ide vyzúvanie pochopiteľne lepšie.
Jediné, čo robí snáď už aj naschvál, je kadenie do plienok. Ani za ten svet nechce otrčiť zadnicu do "šerbla". Ešte si aj povie, že už "tatala" alebo "hama" alebo "neni dota". Cikanie je dopytové ako na výťahu. Musíš ju zavolať. Na kladenie si radšej počká na čistú plienku. Príde to samo, nič iné nezostáva. Ani umývanie rite studenou vodou nepomáha.
Hry ju bavia len krátko, staršia ju vie niekedy zaujať, ale nikdy nie na dlho. Podobne aj s rozprávkami v televízore. Tiež len na pár minút. A rodičia by si tak oddýchli. I spánok má stále plytký. Nuž staršia spávala pri prerábaní bytovky, na hluk si zvykla.
Chystáme sa pomaly juniorku presťahovať k staršej do izby, ale akosi to odkladáme. Postieľka jej už je veľka. Nedávno sme ju celú lepili.
Dnes som sa dočkal prvýkrát krásneho "Tato lubim". Na toto čaká každý rodič a prajem to každému. (no večer ľúbila aj čerta v rozprávke).
29.1.13
3.1.13
rok 2012
Čo som si skormne poznačil do svojho denníčka.
-1.1.Začiatok roka nás privítal teplým počasím a revom mladšej. Staršia sa ani neprebudila, nie to ešte vstať. Na slnku bolo až +10°C, vonku 120 a vnútri 80 decibelov.
-6.1. okrem troch kráľov, zavítala k nám cyklóna Andrea. Husto pršalo a bol silný vietor.
-10.1. vo firme máme duchov. Objavili sa už pred Vianocami. Neskôr prišiel excorsista, ale nemal koho vyháňať. Nakoniec sa vec vyriešila. Ktosi prespával po poobednej v sklade,
- 12.1. na vyvŕtanie 1 otvoru do hlink. profilu potrebuje naša firma 4 inžinierov, 2 technológov a 3 dni,
-16.1.dozvedeli sme sa, že trojrozmerné myši nebudú. Dočkali sme sa až na Vianoce, teda takmer rok,
-18.1. vo firme sa začínajú turbulencie. Najskôr na menších pozíciách, ale neskôr sa menia aj najvyšší,
-20.1. Najjednoduchšia vec na svete je niekoho milovať. Najťažšia vec nájsť niekoho, kto miluje teba,
-23.1. Pokus o lyžovanie tímu skrachoval,
- 1.2. Úrad pre miery a váhy a tiež slovenský SNAZ potvrdil novú jednotku-odpor k práci,
-3.2. Po teplom januári, prišiel rekordne mrazivý február. Dnes bolo -15°C. Sneh však nie je,
-11.2. Kúpili sme džungarského škrečka. Mucinko večer rachotil v kolese, tak sa presúval na chodbu. Ako zostarol, koleso ho prestalo baviť a hryzie mrežu,
-12.2. Sestrin priateľ otvára nový "sekáč". Bohužiaľ dlho mu podnikateľské nadšenie nevydržalo. V apríli to zapichol. Vraj sa nudil,
-15.2. Prvý sneh tohto roka. Vydržal 3 dni,
-22.2.Vianoce sú každý rok, ale fašiangy len raz za rok,
-23.2. Prepúšťa sa. 11 ľuďom povedala firma zbohom. Týmto kríza vyvrcholila. Aspoň pre tento rok,
-25.2. Pri dome prasklo potrubie a vytryskla voda spod chodníka. Napustil som si teplú vodu do zásoby, lebo dnes nebola,
-29.2. Aj dnes sa fachčalo. Niektorí oslavujú tento deň každé 4 roky.
-11.3. Konali sa predčasné voľby. V podstate bolo jedno, kto vyhrá, lepšie už bolo,
-14.3. Pučia stromy. Je teplo,
-21.3. Jar je tu! Zarastený kolega sa oholil.
-27.3. Na pohovore bol elektrikár. Na otázku aká je charakteristika bytového ističa odpovedal, že biela,
-4.4. Prvý test novej sedačky v zadu na bicykli. Chvíľu som si zvykal na zmenu ťažiska a udržanie rovnováhy,
-8.4. Na Veľkú noc sa vrátila zima. Poletoval sneh a iba +6°C,
-11.4. Dnes sa môj strážny anjel riadne zapotil. Pri robote nám odpadlo z kolegovho auta koleso. Ulomil sa čap. Našťastie sa to stalo pri parkovisku a teda malej rýchlosti,
-18.4. Zapálené hlasivky, kašeľ. Užívam antibiotiká. Chorý som takmer každý mesiac. To odvtedy, čo dcérka chodí do školky. To som ešte netušil, aký zlý rok našu rodinu čaká. Infarkt, rakovina, kolaps, 2 úmrtia.
-21.4.Zachraňujem svokra so srdcovým kolapsom. Doteraz nie je celkom v poriadku,
-24.4. Staršia dcérka začína chodiť na plávanie. Spočiatku to ako tak išlo, no keď sa zmenila trenérka, išlo to dolu vodou. V plávaní sa teda nenašla, hoci vodu má rada,
-29.4. A už sa opekáme ako špekáčky a o deň neskôr ich naozaj na Katarínke opekáme. Je 30°C,
-4.5. začali sa MS v hokeji. U nás je registrovaných 60 tis. hráčov. V Kanade 65 tis. ihrísk. Tak to by mal každý náš hráč svoje ihrisko a ešte by zvýšilo aj na verejné korčuľovanie,
9.5. Začal som chodiť vlakom. Kolega kúpil Nissan Tida s vyšou spotrebou ako mala predtým jeho Honda, a tak sme začali chodiť vlakom. Neskôr som si kúpil čipovú kartu. Teraz v zime by veru bolo lepšie chodiť autom,
-15.5. V robote formulujeme popri všelijakých špecifikáciách a zásadách aj 6P: Poriadna Príprava je Prevencia Proti Posratej Práci,
-31.5. Máj sa s nami rozlúčil krásnou dúhou,
-7.6. Ja už nie som človek, ale metafora. A pritom tak krátko žijeme, a tak dlho sme mŕtvi. Zo smrti strach nemám, veď nežijem,
-9.6. Po 10 mesiacoch poriadna leja trvajúca noc a deň,
-14.6. V kancelárií máme pri vstupe papier Evakuácia. "Vtipálkové" hovoria Ejakulácia. Po čase ticho zmizol,
-17.6. Juniorka 1x na kúpalisku. Nadšene teda nevyzerá. Nepomohla ani cibuľa-koleso. Na konci sezóny sa porúčala do plaveckého raja,
-21.6. Leto začalo krásnym, teplým počasím a dvoma pohrebmi,
-27.6. Sused ma požiadal o vytlačenie stránok u neho doma. No tým, že to stále skúšal, minul náplň. Takže misia nesplnená,
-3.7. Je na skapanie. Vrcholí extrémne teplé počasie. 37°C,
-8.7. Začala sa žatva a začal koniec našej buginy. Môj tato to provizórne opravil, ale v zime už melie z posledného a pokope ju drží len rúčka,
- 13.7. Kvôli festivalom, ktoré sme ukradli iným obciam, naše mesto má prezývku "Pažravé nad Váhom",
-16.7. Cez všetky neduhy a smutné udalosti sa zjavilo na svete slniečko- Alicka, ktorá sa narodila švagrovi,
-28.7. Dovolenku trávime v Brusne a potom v Liptovskom Jáne. Dopadla lepšie ako sme čakali,
-14.8. Mama sa stal onkologický pacient. Stojí to veľa síl všetkých, no hlavne ju,
-20.8. Horúčavy vrcholia o5 a pod našimi oknami vyvrcholila v noci dráma rozchodu. Nemým svedokom okrem nás sú zakrvavené vchodové dvere,
-28.8. Dnes ukončil pozemskú púť jaseň pred domom. Počas búrok to nezvládal a ohorzoval autá i ľudí. Druhý len trocha orezali, no "naštartovaná" suseda sa k nemu chcela dať priviazať,
-31.8. Návšteva kontroverznej výstavy "Ľudské telo". Cirkev jej urobila takú negatívnu reklamu, že ju organizátori predĺžili o 2 týždne,
-10.9. Stretávam sa len s luďmi rovnakej povahy alebo s nikým. Keďže som nikoho iného nestretol, nestretám sa s nikým,
-18.9.Zákaz dovozu tvrdého alkoholu z Čiech. V Bošáci preto zahájili humanitárnu pomoc a z východu ide na Moravu Jednotka alumíniových pečení (JAP),
-26.9. Náš benjamínek dostal aj druhú náušnicu. Cirkus nebol a nebol ani ozajstný pre chorbu našich báb,
-2.10. Padli Turci na podniky. Dnes ich firmu navštívilo aspoň 6. Predávame im nejaké "know how". Vyzerá to na pochybný kšeft a vysokú hru patriotov,
-7.10. Leto skončilo. Ochladilo sa behom 2h o 8°C a prší,
-11.10. Najzdravšie sú narodeniny. Čím viac ich mám, tým dlhšie žijem,
-15.10. Felix B. prekonal ako človek sebe sám rýchlosť zvuku. V denníku Blesk rýchlosť vzduchu a potom vraj rýchlosť svetla. Keďže J. Kittinger už prekonal túto rýchlosť, musel aj on čosi prekonať. Nenašiel sa žiadny denník, kde by skok neprežil. Vraj chcú takto zachraňovať kozmonautov z vesm. stanice. Nuž niekto skočí z 39km a 20 min. tu nie je. Niekto skočí 300m do krčmy a týždeň tu nie je.
Mne sa na tom páčila na youtube paródia s igráčikmi,
-20.10. Vrcholí babie leto. Boli sme na zrúcanine hradu Oponice,
-29.10. Dnes sme videli prvý sneh a prvý krát som ja viedol dcérku do škôlky (v tomto šk. roku). Teplotne padali rekordy. U nás bolo +2°C,
-12.11.blíži sa koniec roka a roboty pribúda. Máme ju rozdelenú na málo urgentnú, urgentnú, viac urgentnú, super urgentnú a totálne urgentnú,
-23.11. Radi by sme boli ekologickí, tak sme si kúpili 3 LED žiarovky. O úspore peňazí asi nemožno hovoriť. Investícia sa pp. nevráti,
-26.11. Začíname byť chorí. Postupne všetci 4 až polovica mesta. A u detí to trvá do konca roka,
-4.12. Máme nový počítač. Objavuje sa sneh, ale nemá dlhé trvanie,
-6.12. V robote si niektorí naivne dali do okna včera večer čižmy, no Mikuláš k nim neprišiel,
-11.12. Nešťastná zmena vlakového poriadku. Veľa spojov zrušili. A hneď, čo 1x cestujem, vlak meškal 25min.,
-15.12. Po 4 rokoch som zistil ako použiť "no name" batériu, pejoratívne "pirátsku" do kamery. To som ju práve chcel vyhodiť. Malý kolík treba zasunúť do napájania. Do šľaka a ako som šetril hlavne na leteckých dňoch originál batériu. Na zaplakanie, koľko záberov som mohol mať,
21.12. Vraj sa končí majský kalendár a končíme tu na zemi náš slepačí život. Veď ja som predsa videl
Majského kalendár na budúci rok. Má tam samé schôdzky, nemôže byť teda koniec,
24.12. Baby mali bohaté Vianoce. Staršia to okomentovala, že ani taká dobrá nebola a toľko má darčekov,
31.12. Po druhý raz sme sa vybrali na Marhát. Bez bab. Na začiatku nervy, pretože cesta na Výtoky bola zľadovatelá, ani do mierneho kopca som nevyšiel a ostal tancovať dolu. Treba to vedieť, skúsenosti chýbajú. Naveľa sa nám tam páčilo. Cestu som si skrátil cez diaľnicu, snáď mi nepríde pohľadnica auta. Malé zaspali až o 22.30h. Polnočný prípitok sme akosi pozabudli o minútku. Tentoraz to nebolo žiadne šampanské, ani detské, ale dopíjali sme slivovicu ešte z výletu.
-1.1.Začiatok roka nás privítal teplým počasím a revom mladšej. Staršia sa ani neprebudila, nie to ešte vstať. Na slnku bolo až +10°C, vonku 120 a vnútri 80 decibelov.
-6.1. okrem troch kráľov, zavítala k nám cyklóna Andrea. Husto pršalo a bol silný vietor.
-10.1. vo firme máme duchov. Objavili sa už pred Vianocami. Neskôr prišiel excorsista, ale nemal koho vyháňať. Nakoniec sa vec vyriešila. Ktosi prespával po poobednej v sklade,
- 12.1. na vyvŕtanie 1 otvoru do hlink. profilu potrebuje naša firma 4 inžinierov, 2 technológov a 3 dni,
-16.1.dozvedeli sme sa, že trojrozmerné myši nebudú. Dočkali sme sa až na Vianoce, teda takmer rok,
-18.1. vo firme sa začínajú turbulencie. Najskôr na menších pozíciách, ale neskôr sa menia aj najvyšší,
-20.1. Najjednoduchšia vec na svete je niekoho milovať. Najťažšia vec nájsť niekoho, kto miluje teba,
-23.1. Pokus o lyžovanie tímu skrachoval,
- 1.2. Úrad pre miery a váhy a tiež slovenský SNAZ potvrdil novú jednotku-odpor k práci,
-3.2. Po teplom januári, prišiel rekordne mrazivý február. Dnes bolo -15°C. Sneh však nie je,
-11.2. Kúpili sme džungarského škrečka. Mucinko večer rachotil v kolese, tak sa presúval na chodbu. Ako zostarol, koleso ho prestalo baviť a hryzie mrežu,
-12.2. Sestrin priateľ otvára nový "sekáč". Bohužiaľ dlho mu podnikateľské nadšenie nevydržalo. V apríli to zapichol. Vraj sa nudil,
-15.2. Prvý sneh tohto roka. Vydržal 3 dni,
-22.2.Vianoce sú každý rok, ale fašiangy len raz za rok,
-23.2. Prepúšťa sa. 11 ľuďom povedala firma zbohom. Týmto kríza vyvrcholila. Aspoň pre tento rok,
-25.2. Pri dome prasklo potrubie a vytryskla voda spod chodníka. Napustil som si teplú vodu do zásoby, lebo dnes nebola,
-29.2. Aj dnes sa fachčalo. Niektorí oslavujú tento deň každé 4 roky.
-11.3. Konali sa predčasné voľby. V podstate bolo jedno, kto vyhrá, lepšie už bolo,
-14.3. Pučia stromy. Je teplo,
-21.3. Jar je tu! Zarastený kolega sa oholil.
-27.3. Na pohovore bol elektrikár. Na otázku aká je charakteristika bytového ističa odpovedal, že biela,
-4.4. Prvý test novej sedačky v zadu na bicykli. Chvíľu som si zvykal na zmenu ťažiska a udržanie rovnováhy,
-8.4. Na Veľkú noc sa vrátila zima. Poletoval sneh a iba +6°C,
-11.4. Dnes sa môj strážny anjel riadne zapotil. Pri robote nám odpadlo z kolegovho auta koleso. Ulomil sa čap. Našťastie sa to stalo pri parkovisku a teda malej rýchlosti,
-18.4. Zapálené hlasivky, kašeľ. Užívam antibiotiká. Chorý som takmer každý mesiac. To odvtedy, čo dcérka chodí do školky. To som ešte netušil, aký zlý rok našu rodinu čaká. Infarkt, rakovina, kolaps, 2 úmrtia.
-21.4.Zachraňujem svokra so srdcovým kolapsom. Doteraz nie je celkom v poriadku,
-24.4. Staršia dcérka začína chodiť na plávanie. Spočiatku to ako tak išlo, no keď sa zmenila trenérka, išlo to dolu vodou. V plávaní sa teda nenašla, hoci vodu má rada,
-29.4. A už sa opekáme ako špekáčky a o deň neskôr ich naozaj na Katarínke opekáme. Je 30°C,
-4.5. začali sa MS v hokeji. U nás je registrovaných 60 tis. hráčov. V Kanade 65 tis. ihrísk. Tak to by mal každý náš hráč svoje ihrisko a ešte by zvýšilo aj na verejné korčuľovanie,
9.5. Začal som chodiť vlakom. Kolega kúpil Nissan Tida s vyšou spotrebou ako mala predtým jeho Honda, a tak sme začali chodiť vlakom. Neskôr som si kúpil čipovú kartu. Teraz v zime by veru bolo lepšie chodiť autom,
-15.5. V robote formulujeme popri všelijakých špecifikáciách a zásadách aj 6P: Poriadna Príprava je Prevencia Proti Posratej Práci,
-31.5. Máj sa s nami rozlúčil krásnou dúhou,
-7.6. Ja už nie som človek, ale metafora. A pritom tak krátko žijeme, a tak dlho sme mŕtvi. Zo smrti strach nemám, veď nežijem,
-9.6. Po 10 mesiacoch poriadna leja trvajúca noc a deň,
-14.6. V kancelárií máme pri vstupe papier Evakuácia. "Vtipálkové" hovoria Ejakulácia. Po čase ticho zmizol,
-17.6. Juniorka 1x na kúpalisku. Nadšene teda nevyzerá. Nepomohla ani cibuľa-koleso. Na konci sezóny sa porúčala do plaveckého raja,
-21.6. Leto začalo krásnym, teplým počasím a dvoma pohrebmi,
-27.6. Sused ma požiadal o vytlačenie stránok u neho doma. No tým, že to stále skúšal, minul náplň. Takže misia nesplnená,
-3.7. Je na skapanie. Vrcholí extrémne teplé počasie. 37°C,
-8.7. Začala sa žatva a začal koniec našej buginy. Môj tato to provizórne opravil, ale v zime už melie z posledného a pokope ju drží len rúčka,
- 13.7. Kvôli festivalom, ktoré sme ukradli iným obciam, naše mesto má prezývku "Pažravé nad Váhom",
-16.7. Cez všetky neduhy a smutné udalosti sa zjavilo na svete slniečko- Alicka, ktorá sa narodila švagrovi,
-28.7. Dovolenku trávime v Brusne a potom v Liptovskom Jáne. Dopadla lepšie ako sme čakali,
-14.8. Mama sa stal onkologický pacient. Stojí to veľa síl všetkých, no hlavne ju,
-20.8. Horúčavy vrcholia o5 a pod našimi oknami vyvrcholila v noci dráma rozchodu. Nemým svedokom okrem nás sú zakrvavené vchodové dvere,
-28.8. Dnes ukončil pozemskú púť jaseň pred domom. Počas búrok to nezvládal a ohorzoval autá i ľudí. Druhý len trocha orezali, no "naštartovaná" suseda sa k nemu chcela dať priviazať,
-31.8. Návšteva kontroverznej výstavy "Ľudské telo". Cirkev jej urobila takú negatívnu reklamu, že ju organizátori predĺžili o 2 týždne,
-10.9. Stretávam sa len s luďmi rovnakej povahy alebo s nikým. Keďže som nikoho iného nestretol, nestretám sa s nikým,
-18.9.Zákaz dovozu tvrdého alkoholu z Čiech. V Bošáci preto zahájili humanitárnu pomoc a z východu ide na Moravu Jednotka alumíniových pečení (JAP),
-26.9. Náš benjamínek dostal aj druhú náušnicu. Cirkus nebol a nebol ani ozajstný pre chorbu našich báb,
-2.10. Padli Turci na podniky. Dnes ich firmu navštívilo aspoň 6. Predávame im nejaké "know how". Vyzerá to na pochybný kšeft a vysokú hru patriotov,
-7.10. Leto skončilo. Ochladilo sa behom 2h o 8°C a prší,
-11.10. Najzdravšie sú narodeniny. Čím viac ich mám, tým dlhšie žijem,
-15.10. Felix B. prekonal ako človek sebe sám rýchlosť zvuku. V denníku Blesk rýchlosť vzduchu a potom vraj rýchlosť svetla. Keďže J. Kittinger už prekonal túto rýchlosť, musel aj on čosi prekonať. Nenašiel sa žiadny denník, kde by skok neprežil. Vraj chcú takto zachraňovať kozmonautov z vesm. stanice. Nuž niekto skočí z 39km a 20 min. tu nie je. Niekto skočí 300m do krčmy a týždeň tu nie je.
Mne sa na tom páčila na youtube paródia s igráčikmi,
-20.10. Vrcholí babie leto. Boli sme na zrúcanine hradu Oponice,
-29.10. Dnes sme videli prvý sneh a prvý krát som ja viedol dcérku do škôlky (v tomto šk. roku). Teplotne padali rekordy. U nás bolo +2°C,
-12.11.blíži sa koniec roka a roboty pribúda. Máme ju rozdelenú na málo urgentnú, urgentnú, viac urgentnú, super urgentnú a totálne urgentnú,
-23.11. Radi by sme boli ekologickí, tak sme si kúpili 3 LED žiarovky. O úspore peňazí asi nemožno hovoriť. Investícia sa pp. nevráti,
-26.11. Začíname byť chorí. Postupne všetci 4 až polovica mesta. A u detí to trvá do konca roka,
-4.12. Máme nový počítač. Objavuje sa sneh, ale nemá dlhé trvanie,
-6.12. V robote si niektorí naivne dali do okna včera večer čižmy, no Mikuláš k nim neprišiel,
-11.12. Nešťastná zmena vlakového poriadku. Veľa spojov zrušili. A hneď, čo 1x cestujem, vlak meškal 25min.,
-15.12. Po 4 rokoch som zistil ako použiť "no name" batériu, pejoratívne "pirátsku" do kamery. To som ju práve chcel vyhodiť. Malý kolík treba zasunúť do napájania. Do šľaka a ako som šetril hlavne na leteckých dňoch originál batériu. Na zaplakanie, koľko záberov som mohol mať,
21.12. Vraj sa končí majský kalendár a končíme tu na zemi náš slepačí život. Veď ja som predsa videl
Majského kalendár na budúci rok. Má tam samé schôdzky, nemôže byť teda koniec,
24.12. Baby mali bohaté Vianoce. Staršia to okomentovala, že ani taká dobrá nebola a toľko má darčekov,
31.12. Po druhý raz sme sa vybrali na Marhát. Bez bab. Na začiatku nervy, pretože cesta na Výtoky bola zľadovatelá, ani do mierneho kopca som nevyšiel a ostal tancovať dolu. Treba to vedieť, skúsenosti chýbajú. Naveľa sa nám tam páčilo. Cestu som si skrátil cez diaľnicu, snáď mi nepríde pohľadnica auta. Malé zaspali až o 22.30h. Polnočný prípitok sme akosi pozabudli o minútku. Tentoraz to nebolo žiadne šampanské, ani detské, ale dopíjali sme slivovicu ešte z výletu.
29.12.12
Liptov
Prvýkrát moja malá rodinka sa vybrala stráviť týždeň mimo domova. Neradi sme to znásilňovali a nevieme si so ženou predstaviť cestu dlhšiu ako 1h po skúsenostiach s výletmi na kúpaliská. Liptov trval viac a aj to tak vyzeralo. Najmenšia spočiatku spala. Nervy prišli za Strečnom. Musel som zastaviť. Za Martinom kolóna, čo iba zhoršovalo psychický stav posádky. Vybrali sme penzión, ktorý bol pripravený na deti. Nie však na naše... Prišli sme do L. Jána akurát keď sa schyľovalo k búrke. Cez to všetko sme sa vybrali k miestnej atrakcii, ku kadi. Cestou začalo naozaj pršať. Ochutnali sme kyselku a ostali pri nej pod prístreškom. Dážď neustával, a tak sme sa vybrali do penziónu. Ja som si nedal pršiplášť, ale mal som dáždnik. Bola to lepšia varianta, lebo mi nenatieklo do topánok. Do rána sa ako tak vysušili. Na večeru sa začal boj. Bola fašírka so zemiakmi. Vedľa jedálne totiž bol hrací kútik. To bol pre naše malé prisilný magnet, aby sa udržali na stoličke. Rovnako to bolo s raňajkami. Ťažko sme do oboch niečo napratali. Odkladali sme si to potom na obed. Neskôr sme sa sťahovali do kuchynky, kde bol kľud. Posledný deň nám tam pani domáca rovno nosila jedlo. Nápoje sa platili každý večer zvlášť. Hneď prvý deň mi čašníčka vydala 10Eur navyše! Tak som jej to bol vrátiť. Prvé noci bol tiež problém zo zaspávaním. Staršej tuším robilo radosť budiť mladšiu.
V sobotu boli Medvedie dni na Hrebienku. Vybrali sme sa teda do Smokovca. Bola to masová akcia, parkovali sme popri ceste. Lanovky sú vo Vysokých aj Nízkych Tatrách neúmerne drahé. A že sme sa vozili hore dolu. Najprv teda na Hrebienok. Kto mal medvedíkov dostal nálepku a nejaké to občerstvenie. My sme vzali tých najmenšich dr. Oetker. Týchto sponzorských tam bolo viac. Staršia sa pofotila s rôznymi maskotmi medveďov (mladšia sa bála). Moderátor A.Bičan dražil svoj portrét. Keď som prechádzal popri ňom, bol na 42 centoch. Staršia bola krátko na nafukovacom hrade a už sa začal ozývať hlad. Najmä u mladšej. Tak sme sadli na lúku a šiel som po hranolky. Baby na ne zaberú na 100%. Pri stánku zas bol systém, kde najprv u jedných zaplať a potom s bločkom k druhému, kde vyfasuješ jedlo. Ja som mal poskromne. Vynahradil som si to pri večeri. Napokon ako aj nasledujúce dni. Šli sme sa potom prejsť k Studenovodským vodopádom. Skonštatoval som, že Vysoké Tatry umierajú. Co nezničila víchrica, to ničí lykožrút. Nie je to krajina, ktorú si pamätám z detských čias. Väčšinou je to bezútešná pustatina posiata fialovými vrbovkami. Vraj o takých 20 rokov uvidím. Čo? S blížiacou sa búrkou sme kroky radšej zrýchlovali. Naštastie sa nám vyhla, a tak mohla malá
vyskúšať jazdu na kolese a hrabala sa v kontajneri s plastovými guličkami. Ešte zopár fotiek krajiny a pomaly sme sa presunuli k lanovke. Tá bola v permanencií a zdá sa mi, že jazdila rýchlejšie ako bolo v cest. poriadku. Dá sa to prejsť pohodlne pešo, ale boli sme radi, že staršia prešla k vodopádom. V Smokovci sme našli vytúžené postavicky Pat a Mat pre staršiu dcérku (v podstate pre obe ratolesti). Ešte som si zašiel do Tat. Lomnice k bankomatu a potom už len do penziónu. Nový úsek dialnice cestu značne urýchli, no to že nie je výjazd do Jána z Popradu veľmi nie. Tak som pokračoval až do Lipt. Mikuláša. Tam sme sa zastavili v "mekáci". Čo iné ako hranolky s Happy Meal pre naše baby, my sme si dali iba samotnú placku Mc Wrap. K večeru sme sa teda prežrali a o5 búrka.
V nedeľu sme sa vybrali do Jánskej doliny. Pri hoteli Ďumbier je požičovna bicyklov. Najprv sme rozmýšlali zobrat káričku, ale to by som sa namakal do kopca. Zobrali sme teda bicykle so sedačkami. Sprvu asfaltová cesta Väčšinou šla do kopca. Kúsok pred Stanišovskou jaskyňou sme si dali prestávku. Potom sme viac menej pešo šli takmer k horárni Bystrá. Najviac sa však páčila našim deťom jazda dolu, keď sme fujazdili okolo 60km/h. 2h šlapania sme zišli za menej ako 20min. Zasa sme hľadali nejakú solídnu reštauráciu. Po blúdení v Jáne sme nakoniec skončili aj tak v našom penzióne. Dali sme si bryndzové halušky. Večerný guláš nám potom doslova liezol krkom. Palacinky pre decká ostali do ďalšieho dňa. Staršia sa povozila na poníkovi menom Pegas. O5 sme podnikli nájazd na populárnu kaďu a o5 sa blížila búrka. Tentoraz sme sa lepšie vybavili, resp. nevybavili. Šli sme naľahko v šlapkách. Okúsil som vodu a na moje prekvapenie bola studená! Ani ja ani dcérka sme tam viac nevstúpili. Táto miestna atrakcia nám ostala zapovedaná. Potom som sa dozvedel, že má len 22C. A že termálna voda. O niečo teplejšia je vraj na kúpalisku. Búrka s krúpami pomerne rýchlo prešla a pomedzi kvapky sme došli do penziónu. Prišli sedláci z Trnavy v podobe dvoch rodín. Už sme neboli sami, čo mali problém s jedením u detí.
V pondelok vrcholili horúčavy. Aby sme sa schladili, rozmýšlali sme kam ísť. Mladšia by sa v jaskyni asi bála. V aquaparku sa opekať celý deň nevydržíme. To sme už skúšali. Tak sme sa rozhodli ísť do vyšších polôh, konkrétne pod kopec Chopok. Parkovné v Jasnej nekresťanských 5Eur. Odviezli sme sa všetci po Rovnú Hoľu. Odtial sme sa neodvážili maličkú trepať až na Konský Grúň. Ona s mamou šla na čučoriedky a ja som išiel so staršou hore. Výhľady boli super, i keď bol opar. Nevedel som, že Chopok má aj predvrchol. Bolo vidieť i Rozsutec a kúsok Lipt. Mary. Malú to až tak nenadchlo. 3. turnusom sme sa vrátili za ostatnými. Malé občerstvenie, pozbierali sme ešte zopár čučoriedok. Dolu sme si dali zmrzlinu. To je asi jediná vec, ktorá stojí všade rovnako. Potom sme šli do aquaparku v Bešeňovej. Zrovna mali akciu za 3h vstup tam človek mohol stráviť celý deň. Nám to bolo jedno. Mnohí to nevedeli a zaplatili o 2Eur navyše akoby za celý deň. Po malom nedorozumení, kde sa stretneme a zabudnutej deke sme si našli kúsok priestoru. Inak hlava na hlave. Dcérkam sa nepáčili ani tak bazény ako skákací hrad a trampolína. Obe baby som zobral na divokú jazdu. No mladšia spravila do kolesa-cibule dieru a počas jazdy som musel dofukovať. Zasa sme baby dosýtili hranolkami. Tie stáli 1Eur a červená žbrnda, čo chcela byť asi kečup 0,50Eur. Značný nepomer. Vedia na čom zarobiť. My sme si nedali nič, aby sme potom vládali večeru. Hoci neboli velké porcie, ale malé takmer nič nejedli. Dnes bola cestovina s kuracím mäsom. Ešte v stredu som ju dorážal.
V útorok sa ochladilo, ale vzduch bol priezračný. Takže sme vyrazili znova do hôr. Žena by rada videla Štrbské pleso, lebo tam často chodievala. Skutočne tam bolo nádherne. Malé to však nebavilo. Boli sme sa pozrieť, či dáme Solisko lanovkou, ale bolo to ešte horšie ako v Jasnej. Tak sme sa rozhodli ísť na Skalanaté pleso. Bola to skvelá voľba. Baby mali zážitok z lanovky, staršia aj z chodenia po kameňoch, odkryl sa nám aj Lomničák. Veľmi dobrý nápad je tam detské ihrisko. O5 som videl aké sú Tatry zničené. Cestou do lanovky som stratil novú krytku na objektív. O starú som prišiel v júni na let. dni. V duchu som uvažoval, že ďalšiu si už nemienim kúpiť a dám si tam aj večko od kompótu. Našťastie pár, čo išiel za nami ju vzal a dolu mi ju dali. To som mal veľké šťastie. Krásna podvečerná panoráma Tatranských štítov sa s nami rozlúčila. Kočár sme odstavili dolu na chodbe. Niekto si však myslel, že je erárny a použil ho. Preto som ho vyniesol zasa do izby. Na večeru bola pomsta kuchára. Zemiaky s cukyňovo-kôprovou omáčkou.To nevymyslíš. Ešte cviklový šalát a bolo by to dokonalé.
V stredu sa baby najprv hrali na ihrisku pri penzióne. Vedeli sme, že to však nevydržia celý deň. Mal som snahu kúpiť vodu v tamojšej Jednote, ale aj to málo, čo tam mali sme my už asi vykúpili predtým. Vodu sme kúpili v Lipt. Hrádku. S malou dušičkou sme sa vybrali do neďalekej Pribyliny, kde je Liptovská dedina. Na naše prekvapenie sme sa tam motali viac ako 3h. Projekt koliby sme nepodporili ani ovce nepodojili a šli sme na kúpalisko do Jána. Lenže naše baby tvrdo spali a navyše som zasa nemohol nájsť prekliatu krytku z objektívu. Tak som sa tých 15km vrátil do múzea. Musela mi vypadnúť ako minule, teda keď som niesol malú. Bol to krátky úsek. ale ani ja ani žena ju nenašla. Ešte raz som sa pohrabal v kufri a krytka bola tam! Zavolal som na ženu. Za toto sme šli všetci na zmrzlinu do Lipt. Hrádku. Je to jedno z troch liptovských miest, hoci mesto vôbec nepripomína. Dlho sme sa tam nezdržali. Všelijakí asociáli sa tam pohybovali. Vybral som peniaze pre pani domácu za ubytovanie, zlízali sme rýchlo zmrzlinu a pelášili ďalej. Krátko sme sa zastavili pri prameni Medokýš v Uhorskej Vsi. Je ovela lepší ako v Jáne. Dnes kuchár ulahodil babám a bolo kura s ryžou.
Vo štvrtok sa ukazovalo premenlivé počasie. Ja som navrhol Prosiecku dolinu a potom kúpanie v blízkej Bešeňovej. Na Prosiecku sme boli slabo vybavení obutím aj proviantom. Je to krásna dolina s úchvatnými skalami a preliezačkami. Staršiu to bavilo a prešla ju celú. Žena ju s nervami z nedostatku cukrov a uhľohydrátov prešla tiež. K vodopádu sme sa nedostali. Ani som nevedel, že sa k nemu zachádza z križovatky. I tak iba čúral. 2h sme sa potom močili vo vnútorných bazénoch aquaparku. Žena dokonca bola po 20 rokoch na tobogáne. Staršiu nie a nie tam dostať. Odvtedy, čo ju zaliala voda v Galandii ju tam nemôžem nahovoriť.V Bešeňovej dávajú pod zadok gumenú podložku. Preto som na chladnom vzduchu drkotal zubami dlhšie. Musel som sa pre ňu totiž vrátiť. Vraj, aby som sa nedoškriabal. Je pravda, že s ňou to ide lepšie. Vyhrieval som sa potom v 38° bazéne. Nenapadlo nás kúpiť si jeden lístok na vonkajšie bazény a jeden na vnútorné. Niečo by sme ušetrili. Knedľu s kapustou som na večeru zapil Radlerom.
V piatok sa náš pobyt končil. Už sme sa aj tešili. Žena nás vyhnala von, aby mohla pobaliť. Nakúpili sme suveníry, syry. Krátka zástavka v Lipt. Mikuláši, kde som si kúpil knihu o Liptove. Je tam príšerný kruhový objazd v tvare 0. Pruhy a prednosti sa stále menia. Kríza nastala pred Žilinou. S revom za ušami som to dotiahol pred tamojšie TESCO. Tam sme si kúpili niečo jesť a potom pokračovali až domov. Malé sme tak navykli na jedenie v aute, že keď sme išli na druhý den svokre, čo je 10min., hneď po naštartovaní pýtali jesť.
Dovolenka sa v celku teda vydarila. Nie je to zlá lokalita, všade je relatívne blízko, max.50km. Ostali nám tam nejaké neprebádané územia, tak snáď sa sem ešte vrátime.
V sobotu boli Medvedie dni na Hrebienku. Vybrali sme sa teda do Smokovca. Bola to masová akcia, parkovali sme popri ceste. Lanovky sú vo Vysokých aj Nízkych Tatrách neúmerne drahé. A že sme sa vozili hore dolu. Najprv teda na Hrebienok. Kto mal medvedíkov dostal nálepku a nejaké to občerstvenie. My sme vzali tých najmenšich dr. Oetker. Týchto sponzorských tam bolo viac. Staršia sa pofotila s rôznymi maskotmi medveďov (mladšia sa bála). Moderátor A.Bičan dražil svoj portrét. Keď som prechádzal popri ňom, bol na 42 centoch. Staršia bola krátko na nafukovacom hrade a už sa začal ozývať hlad. Najmä u mladšej. Tak sme sadli na lúku a šiel som po hranolky. Baby na ne zaberú na 100%. Pri stánku zas bol systém, kde najprv u jedných zaplať a potom s bločkom k druhému, kde vyfasuješ jedlo. Ja som mal poskromne. Vynahradil som si to pri večeri. Napokon ako aj nasledujúce dni. Šli sme sa potom prejsť k Studenovodským vodopádom. Skonštatoval som, že Vysoké Tatry umierajú. Co nezničila víchrica, to ničí lykožrút. Nie je to krajina, ktorú si pamätám z detských čias. Väčšinou je to bezútešná pustatina posiata fialovými vrbovkami. Vraj o takých 20 rokov uvidím. Čo? S blížiacou sa búrkou sme kroky radšej zrýchlovali. Naštastie sa nám vyhla, a tak mohla malá
vyskúšať jazdu na kolese a hrabala sa v kontajneri s plastovými guličkami. Ešte zopár fotiek krajiny a pomaly sme sa presunuli k lanovke. Tá bola v permanencií a zdá sa mi, že jazdila rýchlejšie ako bolo v cest. poriadku. Dá sa to prejsť pohodlne pešo, ale boli sme radi, že staršia prešla k vodopádom. V Smokovci sme našli vytúžené postavicky Pat a Mat pre staršiu dcérku (v podstate pre obe ratolesti). Ešte som si zašiel do Tat. Lomnice k bankomatu a potom už len do penziónu. Nový úsek dialnice cestu značne urýchli, no to že nie je výjazd do Jána z Popradu veľmi nie. Tak som pokračoval až do Lipt. Mikuláša. Tam sme sa zastavili v "mekáci". Čo iné ako hranolky s Happy Meal pre naše baby, my sme si dali iba samotnú placku Mc Wrap. K večeru sme sa teda prežrali a o5 búrka.
V nedeľu sme sa vybrali do Jánskej doliny. Pri hoteli Ďumbier je požičovna bicyklov. Najprv sme rozmýšlali zobrat káričku, ale to by som sa namakal do kopca. Zobrali sme teda bicykle so sedačkami. Sprvu asfaltová cesta Väčšinou šla do kopca. Kúsok pred Stanišovskou jaskyňou sme si dali prestávku. Potom sme viac menej pešo šli takmer k horárni Bystrá. Najviac sa však páčila našim deťom jazda dolu, keď sme fujazdili okolo 60km/h. 2h šlapania sme zišli za menej ako 20min. Zasa sme hľadali nejakú solídnu reštauráciu. Po blúdení v Jáne sme nakoniec skončili aj tak v našom penzióne. Dali sme si bryndzové halušky. Večerný guláš nám potom doslova liezol krkom. Palacinky pre decká ostali do ďalšieho dňa. Staršia sa povozila na poníkovi menom Pegas. O5 sme podnikli nájazd na populárnu kaďu a o5 sa blížila búrka. Tentoraz sme sa lepšie vybavili, resp. nevybavili. Šli sme naľahko v šlapkách. Okúsil som vodu a na moje prekvapenie bola studená! Ani ja ani dcérka sme tam viac nevstúpili. Táto miestna atrakcia nám ostala zapovedaná. Potom som sa dozvedel, že má len 22C. A že termálna voda. O niečo teplejšia je vraj na kúpalisku. Búrka s krúpami pomerne rýchlo prešla a pomedzi kvapky sme došli do penziónu. Prišli sedláci z Trnavy v podobe dvoch rodín. Už sme neboli sami, čo mali problém s jedením u detí.
V pondelok vrcholili horúčavy. Aby sme sa schladili, rozmýšlali sme kam ísť. Mladšia by sa v jaskyni asi bála. V aquaparku sa opekať celý deň nevydržíme. To sme už skúšali. Tak sme sa rozhodli ísť do vyšších polôh, konkrétne pod kopec Chopok. Parkovné v Jasnej nekresťanských 5Eur. Odviezli sme sa všetci po Rovnú Hoľu. Odtial sme sa neodvážili maličkú trepať až na Konský Grúň. Ona s mamou šla na čučoriedky a ja som išiel so staršou hore. Výhľady boli super, i keď bol opar. Nevedel som, že Chopok má aj predvrchol. Bolo vidieť i Rozsutec a kúsok Lipt. Mary. Malú to až tak nenadchlo. 3. turnusom sme sa vrátili za ostatnými. Malé občerstvenie, pozbierali sme ešte zopár čučoriedok. Dolu sme si dali zmrzlinu. To je asi jediná vec, ktorá stojí všade rovnako. Potom sme šli do aquaparku v Bešeňovej. Zrovna mali akciu za 3h vstup tam človek mohol stráviť celý deň. Nám to bolo jedno. Mnohí to nevedeli a zaplatili o 2Eur navyše akoby za celý deň. Po malom nedorozumení, kde sa stretneme a zabudnutej deke sme si našli kúsok priestoru. Inak hlava na hlave. Dcérkam sa nepáčili ani tak bazény ako skákací hrad a trampolína. Obe baby som zobral na divokú jazdu. No mladšia spravila do kolesa-cibule dieru a počas jazdy som musel dofukovať. Zasa sme baby dosýtili hranolkami. Tie stáli 1Eur a červená žbrnda, čo chcela byť asi kečup 0,50Eur. Značný nepomer. Vedia na čom zarobiť. My sme si nedali nič, aby sme potom vládali večeru. Hoci neboli velké porcie, ale malé takmer nič nejedli. Dnes bola cestovina s kuracím mäsom. Ešte v stredu som ju dorážal.
V útorok sa ochladilo, ale vzduch bol priezračný. Takže sme vyrazili znova do hôr. Žena by rada videla Štrbské pleso, lebo tam často chodievala. Skutočne tam bolo nádherne. Malé to však nebavilo. Boli sme sa pozrieť, či dáme Solisko lanovkou, ale bolo to ešte horšie ako v Jasnej. Tak sme sa rozhodli ísť na Skalanaté pleso. Bola to skvelá voľba. Baby mali zážitok z lanovky, staršia aj z chodenia po kameňoch, odkryl sa nám aj Lomničák. Veľmi dobrý nápad je tam detské ihrisko. O5 som videl aké sú Tatry zničené. Cestou do lanovky som stratil novú krytku na objektív. O starú som prišiel v júni na let. dni. V duchu som uvažoval, že ďalšiu si už nemienim kúpiť a dám si tam aj večko od kompótu. Našťastie pár, čo išiel za nami ju vzal a dolu mi ju dali. To som mal veľké šťastie. Krásna podvečerná panoráma Tatranských štítov sa s nami rozlúčila. Kočár sme odstavili dolu na chodbe. Niekto si však myslel, že je erárny a použil ho. Preto som ho vyniesol zasa do izby. Na večeru bola pomsta kuchára. Zemiaky s cukyňovo-kôprovou omáčkou.To nevymyslíš. Ešte cviklový šalát a bolo by to dokonalé.
V stredu sa baby najprv hrali na ihrisku pri penzióne. Vedeli sme, že to však nevydržia celý deň. Mal som snahu kúpiť vodu v tamojšej Jednote, ale aj to málo, čo tam mali sme my už asi vykúpili predtým. Vodu sme kúpili v Lipt. Hrádku. S malou dušičkou sme sa vybrali do neďalekej Pribyliny, kde je Liptovská dedina. Na naše prekvapenie sme sa tam motali viac ako 3h. Projekt koliby sme nepodporili ani ovce nepodojili a šli sme na kúpalisko do Jána. Lenže naše baby tvrdo spali a navyše som zasa nemohol nájsť prekliatu krytku z objektívu. Tak som sa tých 15km vrátil do múzea. Musela mi vypadnúť ako minule, teda keď som niesol malú. Bol to krátky úsek. ale ani ja ani žena ju nenašla. Ešte raz som sa pohrabal v kufri a krytka bola tam! Zavolal som na ženu. Za toto sme šli všetci na zmrzlinu do Lipt. Hrádku. Je to jedno z troch liptovských miest, hoci mesto vôbec nepripomína. Dlho sme sa tam nezdržali. Všelijakí asociáli sa tam pohybovali. Vybral som peniaze pre pani domácu za ubytovanie, zlízali sme rýchlo zmrzlinu a pelášili ďalej. Krátko sme sa zastavili pri prameni Medokýš v Uhorskej Vsi. Je ovela lepší ako v Jáne. Dnes kuchár ulahodil babám a bolo kura s ryžou.
Vo štvrtok sa ukazovalo premenlivé počasie. Ja som navrhol Prosiecku dolinu a potom kúpanie v blízkej Bešeňovej. Na Prosiecku sme boli slabo vybavení obutím aj proviantom. Je to krásna dolina s úchvatnými skalami a preliezačkami. Staršiu to bavilo a prešla ju celú. Žena ju s nervami z nedostatku cukrov a uhľohydrátov prešla tiež. K vodopádu sme sa nedostali. Ani som nevedel, že sa k nemu zachádza z križovatky. I tak iba čúral. 2h sme sa potom močili vo vnútorných bazénoch aquaparku. Žena dokonca bola po 20 rokoch na tobogáne. Staršiu nie a nie tam dostať. Odvtedy, čo ju zaliala voda v Galandii ju tam nemôžem nahovoriť.V Bešeňovej dávajú pod zadok gumenú podložku. Preto som na chladnom vzduchu drkotal zubami dlhšie. Musel som sa pre ňu totiž vrátiť. Vraj, aby som sa nedoškriabal. Je pravda, že s ňou to ide lepšie. Vyhrieval som sa potom v 38° bazéne. Nenapadlo nás kúpiť si jeden lístok na vonkajšie bazény a jeden na vnútorné. Niečo by sme ušetrili. Knedľu s kapustou som na večeru zapil Radlerom.
V piatok sa náš pobyt končil. Už sme sa aj tešili. Žena nás vyhnala von, aby mohla pobaliť. Nakúpili sme suveníry, syry. Krátka zástavka v Lipt. Mikuláši, kde som si kúpil knihu o Liptove. Je tam príšerný kruhový objazd v tvare 0. Pruhy a prednosti sa stále menia. Kríza nastala pred Žilinou. S revom za ušami som to dotiahol pred tamojšie TESCO. Tam sme si kúpili niečo jesť a potom pokračovali až domov. Malé sme tak navykli na jedenie v aute, že keď sme išli na druhý den svokre, čo je 10min., hneď po naštartovaní pýtali jesť.
Dovolenka sa v celku teda vydarila. Nie je to zlá lokalita, všade je relatívne blízko, max.50km. Ostali nám tam nejaké neprebádané územia, tak snáď sa sem ešte vrátime.
18.12.12
Ako na dílerov
Vianoce sú predo dvermi a zaplavuje nás reklama a aj marketingová prostitúcia po telefóne. Vedúci sa na takýto telefonát s ponukou pripravoval hádam celý rok. Dnes prišla jeho chvíľa a tu je ako sme v kancelárií všetci počuli a smiali sa:
Zvoní telefón.
ŽENSKÝ HLAS: "Máte prosím chvíľku?"
ON:" Áno. Môžem vám položiť otázku?"
ŽENSKÝ HLAS:"Pýtajte sa."
ON: "Veríte v Boha?"
ŽENSKÝ HLAS:??
ON: "Ste mi povedali, že vám môžem dať otázku..."
ŽENSKÝ HLAS:"Nie, neverím."
ON:" Viete, že sa blíži koniec sveta?"
Telefón zložila.
O necelých 5 minút o5 zvoní telefón.
Na druhej strane je tentoraz iná žena z tej istej, telekomunikačnej spoločnosti.
ŽENSKÝ HLAS: "Máte chvíľku?"
ON:"Áno. Pred chvíľou mi volala asi vaša kolegyňa. Viete o tom, že sa blíži koniec sveta?"
ŽENSKÝ HLAS:" Viete o tom vy?"
ON:"Áno. Nemali by ste sa venovať rodine? Zmieriť sa s bohom?
Máte ešte čas prijať jeho milosrdenstvo. Chceli by ste sa stretnúť? Vyriešime vaše problémy."
ŽENSKÝ HLAS:" Nemám problémy."
ON:"Ste osvietený človek. Myslíte si, že stihnem využiť vašu ponuku?"
Telefón zložila. K jej ponuke sa ani nedostali.
Zvoní telefón.
ŽENSKÝ HLAS: "Máte prosím chvíľku?"
ON:" Áno. Môžem vám položiť otázku?"
ŽENSKÝ HLAS:"Pýtajte sa."
ON: "Veríte v Boha?"
ŽENSKÝ HLAS:??
ON: "Ste mi povedali, že vám môžem dať otázku..."
ŽENSKÝ HLAS:"Nie, neverím."
ON:" Viete, že sa blíži koniec sveta?"
Telefón zložila.
O necelých 5 minút o5 zvoní telefón.
Na druhej strane je tentoraz iná žena z tej istej, telekomunikačnej spoločnosti.
ŽENSKÝ HLAS: "Máte chvíľku?"
ON:"Áno. Pred chvíľou mi volala asi vaša kolegyňa. Viete o tom, že sa blíži koniec sveta?"
ŽENSKÝ HLAS:" Viete o tom vy?"
ON:"Áno. Nemali by ste sa venovať rodine? Zmieriť sa s bohom?
Máte ešte čas prijať jeho milosrdenstvo. Chceli by ste sa stretnúť? Vyriešime vaše problémy."
ŽENSKÝ HLAS:" Nemám problémy."
ON:"Ste osvietený človek. Myslíte si, že stihnem využiť vašu ponuku?"
Telefón zložila. K jej ponuke sa ani nedostali.
14.11.12
Knihy vs. filmové spracovanie 8
Jean od Floretty
Dvojdielna dráma z r. 1986 režiséra C. Berri. Úvod je iný ako v knihe. Film to má jednoduchšie pretože nemusí opisovať dedinu, prírodu, postavy. Vynechaný je podrobnejší život sedliaka Pigue-Bouffigue a ako zabil pytliaka. Vo filme je len sedliakova smrť. I tá je urýchlená. Nezomrel hneď pri páde zo stromu, ale neskôr. I tak má film takmer 2h. Taktiež tam nie je zachytený život a smrť drevorubača Giussepeho z Plantiere. Film začína príchodom Ugolina z vojny a hned začne pestovať karafiáty. Do hrbáča Jeana vo filme nehodia guľu, ale šmaria ju iba pri nohy a oprskajú ho blatom. Ugolino uteká v čase sucha pred hrbáčom (aby mu nemusel požičať mulu) na pár týždnov a vôbec sa s ním nestretne. Kdežto vo filme sa stretávajú a on odchádza pomáhať iba neďaleko, susedom.
Manon od pramenov
Matka dospievajcej Manon po smrti Jeana stratila zmysel života len sa motala po okolí a pospevovala si. Do opery ju Victor zatiahol až na konci knihy. Vo filme od začiatku spieva menšie role v operách a volá dcéru k sebe. Victor sa anonymne vo filme mihne len pri svadbe. Na svadbe jej nespievala mama, ale zbor z opery. V knihe Manon nepredáva Ugolinove lapené vtáky. Knižne sa do jaskyne nezatúla koza, ale pes. Tu je asi najmarkantnejší rozdiel film-kniha. Otvor je uzučký, že ho Manon musí zväčšiť. Učitel sa v nom dokonca zasekne. Vynechaná je scéna ako Manon vodí inžiniera po prameňoch a len tak tak obídu ten, ktorý ona objavila a ktorý pomstychtivo upchala. Vo filme sa nedozvieme, čo sa narodilo Manon. Bol to chlapec Jean po dedovi. Vo filme je vymyslený Cézarov hrebeň, čoby jediná pamiatka na Florette.
Ďalší film New Brand World film som nenašiel v českom alebo slovenskom dabingu. U nás je preto málo známy. Povedal by som však, že ide o kultový román A.Huxlyho. U nás je kniha známa pod menom Koniec civilizácie. Režisér L.Libman sa podujal ho v r.1998 priniesť na plátna kín. Je to volná kompozícia oproti knihe a dosť sa odlišuje. Myšlienka, či odkaz diela zostáva rovnaký. Dej je len zasadený do súčasnosti. Preto nebudem popisovať, čo je iné. Na wikipédií sa to dá napokon nájsť.
Oscarový film slávneho románu M.Puza Krstný otec sfilmoval v r.1972 nemenej slávny F.Coppola. Úvodná scéna na súde vynechaná, film začína ako je Bonassera u krstného.Viacero drobných, nepodstatných scén je vo filme vynechaných. I tak má takmer 3h.
Johnny Fontano sa zdá vo filme oveľa starší ako v knihe. V knihe má 35.Johnny na knižnej svadbe nespieva krásnu romantickú baladu, ale neslušnú ľudovú pieseň.Luca Brassiho nepribije Tattaglia nožom o stôl. V knihe sa takmer pobijú, keď zo zadu ho uškrtí tretí.
Američania na džípe v knihe neprechádzajú popri Michaelovi a jeho gorilách, keď je v Taliansku.Carlo bije v knihe svoju ženu Connie rukou, kdežo vo filme tasí remeň.
Scéna, keď zabijú Sonnyho sa v knihe odohráva večer za tmy len s pár chlapmi, vo filme za svetla s celou tlupou. Neroztrieľajú ho samopalmi, ale pištolami v knihe.
Pamätná reč Vita na stretnutí s ostanými mafiánmi nevyznie vo filme tak ohnivo. Ani sa tam neobjaví známe Cosa nostra.
Vito Corleone vo filme zomiera hneď. V knihe zomrie v náručí Michaela s vetou "Život je krásny."
Dvojdielna dráma z r. 1986 režiséra C. Berri. Úvod je iný ako v knihe. Film to má jednoduchšie pretože nemusí opisovať dedinu, prírodu, postavy. Vynechaný je podrobnejší život sedliaka Pigue-Bouffigue a ako zabil pytliaka. Vo filme je len sedliakova smrť. I tá je urýchlená. Nezomrel hneď pri páde zo stromu, ale neskôr. I tak má film takmer 2h. Taktiež tam nie je zachytený život a smrť drevorubača Giussepeho z Plantiere. Film začína príchodom Ugolina z vojny a hned začne pestovať karafiáty. Do hrbáča Jeana vo filme nehodia guľu, ale šmaria ju iba pri nohy a oprskajú ho blatom. Ugolino uteká v čase sucha pred hrbáčom (aby mu nemusel požičať mulu) na pár týždnov a vôbec sa s ním nestretne. Kdežto vo filme sa stretávajú a on odchádza pomáhať iba neďaleko, susedom.
Manon od pramenov
Matka dospievajcej Manon po smrti Jeana stratila zmysel života len sa motala po okolí a pospevovala si. Do opery ju Victor zatiahol až na konci knihy. Vo filme od začiatku spieva menšie role v operách a volá dcéru k sebe. Victor sa anonymne vo filme mihne len pri svadbe. Na svadbe jej nespievala mama, ale zbor z opery. V knihe Manon nepredáva Ugolinove lapené vtáky. Knižne sa do jaskyne nezatúla koza, ale pes. Tu je asi najmarkantnejší rozdiel film-kniha. Otvor je uzučký, že ho Manon musí zväčšiť. Učitel sa v nom dokonca zasekne. Vynechaná je scéna ako Manon vodí inžiniera po prameňoch a len tak tak obídu ten, ktorý ona objavila a ktorý pomstychtivo upchala. Vo filme sa nedozvieme, čo sa narodilo Manon. Bol to chlapec Jean po dedovi. Vo filme je vymyslený Cézarov hrebeň, čoby jediná pamiatka na Florette.
Ďalší film New Brand World film som nenašiel v českom alebo slovenskom dabingu. U nás je preto málo známy. Povedal by som však, že ide o kultový román A.Huxlyho. U nás je kniha známa pod menom Koniec civilizácie. Režisér L.Libman sa podujal ho v r.1998 priniesť na plátna kín. Je to volná kompozícia oproti knihe a dosť sa odlišuje. Myšlienka, či odkaz diela zostáva rovnaký. Dej je len zasadený do súčasnosti. Preto nebudem popisovať, čo je iné. Na wikipédií sa to dá napokon nájsť.
Oscarový film slávneho románu M.Puza Krstný otec sfilmoval v r.1972 nemenej slávny F.Coppola. Úvodná scéna na súde vynechaná, film začína ako je Bonassera u krstného.Viacero drobných, nepodstatných scén je vo filme vynechaných. I tak má takmer 3h.
Johnny Fontano sa zdá vo filme oveľa starší ako v knihe. V knihe má 35.Johnny na knižnej svadbe nespieva krásnu romantickú baladu, ale neslušnú ľudovú pieseň.Luca Brassiho nepribije Tattaglia nožom o stôl. V knihe sa takmer pobijú, keď zo zadu ho uškrtí tretí.
Američania na džípe v knihe neprechádzajú popri Michaelovi a jeho gorilách, keď je v Taliansku.Carlo bije v knihe svoju ženu Connie rukou, kdežo vo filme tasí remeň.
Scéna, keď zabijú Sonnyho sa v knihe odohráva večer za tmy len s pár chlapmi, vo filme za svetla s celou tlupou. Neroztrieľajú ho samopalmi, ale pištolami v knihe.
Pamätná reč Vita na stretnutí s ostanými mafiánmi nevyznie vo filme tak ohnivo. Ani sa tam neobjaví známe Cosa nostra.
Vito Corleone vo filme zomiera hneď. V knihe zomrie v náručí Michaela s vetou "Život je krásny."
5.11.12
Baby na jeseň
O5 staršia "okaňa" začala chodiť do škôlky a prišli s tým spojené maniere, ktoré chytá od spolužiakov. Nanešťastie tie nesprávne. To už je dva mesiace. Začína byť papuľnatá ako keď sa rozpráva s kamarátkou. Mamu to privádza do zúrivosti. Docela sama sa prehrá, niekedy vtiahne aj mladšiu. No po chvíli sa tlčú. Odoberáme časopis Adamko, rada si v ňom číta. Ukazuje nám, aká je šikovná. S jedením sme sa nikam nepohli. Ak chceme, aby rýchlo jedla, treba ju kŕmiť. V škôlke sú z jej nejedenia zúfalí. Je veľmi hravá, preto pôjde možno aj neskôr do školy. S chorobami sme na tom tak priemerne. Štatisticky vždy na konci mesiaca. Zásobu liekov už dávno máme kúpenú. Kúpili sme jej sútažnú knižku s nálepkami, ktorá teraz beží v nemenovanom žltom obchode. Tentoraz to mamu pochytilo viac a mení o 106. Aj hranolky nazvala nálepkami pri večeri. Dcérke je to viac menej jedno. Rozhodli sme sa, že nálepky budeme iba meniť a nie aj kupovať ako minulý rok. Zatiaľ sa nám darí meniť. Dušičkové prázdniny strávila u babky, no kašeľ ju vrátil za 2 dni domov. Napísala už Ježiškovi. My sa pomaly podľa toho zariadujeme. Rada oblieka bábiky, tak dostane celú garderóbu pre Barbie. Vybratý máme už aj väčší bicykel. Ešte akúsi dráhu so škrečkami (plyšovými). Rada žaluje na mladšiu a mudruje. Vtedy je krásne počúvať mladý rozumček ako jednoducho myslí. Horšie je, že aj klame. Niekdy zvalí nezbednosť na mladšiu, ktorá sa v podstate ešte nevie brániť. Jednoducho si z nás robí dobrý deň. Zatiaľ tie jej lži sú priehľadné a nekomplikované.
Mladšia dcérka je veľmi šikovná a vnímavá. No nechce sa jej rozviazať jazyk. Pribúdajú nové slovíčka (naposledy "ači" (páči), "poť tu" alebo peťan (prestaň)), ale celkovo je v tomto komótna. Vystačí si len so zvukmi a posunkami. A tiež stále robí "veľkú" do plienok. Hoci vie, že je to zle, nájde si miesto pri postielke, zaprie sa do mreží a už len smrad ide. Dnes bol neskutočný, cítiť na meter. Ako sme aj staršiu kedysi strašili, keď neposlúchala, malej sme vymsleli akéhosi Hoba. Veľmi to nepomáha, nebojí sa ničoho a je živšia, o mnoho smelšia ako bola staršia. Alebo sme my starší a lenivejší? Často padá smerom dopredu na čelo, staršia padala, ak už, do zadu. Nemá rada rituál obliekania, uteká pri tom. S jedením je to lepšie ako u staršej, no tiež máme často problémy ju upútať niečím, aby jedla. Nedávame tak pozor na jej stravu a dovolíme jej viac ako kedysi staršej. Ešte sa nevie hrať so staršou a i na ihrisku sme si všimli, že radšej sa hrá sama. Musí mat však všetko, čo tá druhá. Aj staršia sa naučila, že sa musí deliť. Niekedy je to vskutku ťažké. Veta Aj ja je každá druhá. Popri Ano, Ano? a Nie. Choroby ju kvária s väčšou intenzitou. Predsa len nemá ešte vybudovanú imunitu.
Je ťažšie ustriehnuť dakedy obe, keď vyvádzajú. Naposledy mladšia popísala stenu v detskej izbe.
Mladšia dcérka je veľmi šikovná a vnímavá. No nechce sa jej rozviazať jazyk. Pribúdajú nové slovíčka (naposledy "ači" (páči), "poť tu" alebo peťan (prestaň)), ale celkovo je v tomto komótna. Vystačí si len so zvukmi a posunkami. A tiež stále robí "veľkú" do plienok. Hoci vie, že je to zle, nájde si miesto pri postielke, zaprie sa do mreží a už len smrad ide. Dnes bol neskutočný, cítiť na meter. Ako sme aj staršiu kedysi strašili, keď neposlúchala, malej sme vymsleli akéhosi Hoba. Veľmi to nepomáha, nebojí sa ničoho a je živšia, o mnoho smelšia ako bola staršia. Alebo sme my starší a lenivejší? Často padá smerom dopredu na čelo, staršia padala, ak už, do zadu. Nemá rada rituál obliekania, uteká pri tom. S jedením je to lepšie ako u staršej, no tiež máme často problémy ju upútať niečím, aby jedla. Nedávame tak pozor na jej stravu a dovolíme jej viac ako kedysi staršej. Ešte sa nevie hrať so staršou a i na ihrisku sme si všimli, že radšej sa hrá sama. Musí mat však všetko, čo tá druhá. Aj staršia sa naučila, že sa musí deliť. Niekedy je to vskutku ťažké. Veta Aj ja je každá druhá. Popri Ano, Ano? a Nie. Choroby ju kvária s väčšou intenzitou. Predsa len nemá ešte vybudovanú imunitu.
Je ťažšie ustriehnuť dakedy obe, keď vyvádzajú. Naposledy mladšia popísala stenu v detskej izbe.
14.9.12
Knihy vs. filmové spracovanie 7
Film Pán múch z r.1990 režiséra H.Hook-a si zobral z knihy iba kostru. Povedal by som, že je to voľný námet. Film je vsadený do rokov jeho výroby, kniha tiež. No tá bola napísaná v päťdesiatich rokoch. Tam je prvá odlišnosť. Už i začiatok je iný, keď vlečú chlapci pilota. V knihe to vôbec nie je. Tobôž jeho ďalšie prežívanie a napokon smrť. Neviem prečo režisér zamenil vlasy hl.hrdinov. Ralph je tmavý (v knihe svetlý) a Jack naopak. Schválnosť? Chalani sú američania, kdežto v knihe angličania. Režisér nechal na divákovi dumať, kto je vlastne pán múch. Kniha je v tomto smere priamočiarejšia. Film je taký slabý odvar knihy a neostojí príliš za vzhliadnutie.
Opakom je Pahorok režiséra S.Lumet z r.1965. Získané ocenenia sú skutočne zaslúžené.
Jeden z mála filmov, ktorý sa drží knižnej predlohy. Dokonca čerpá aj z jej pokračovania (večerné cvičenie št.rotmajstra Wilsona na pahorku, či výdaj stravy v pokluse) a prebral výroky knižných postáv. Jediné, čo je vymyslené je meno černocha Jacko King. V knihe sa volá Bokumbo. Režisér chcel pravdepodobne vyjadriť niečo ako poctu M.L.Kingovi alebo je to jeho forma ospravedlnenia ako sa z černochmi zaobchádzalo. Záver je vo filme zahlmený a divák sa nedozvie ako skončil strážnik Williams. V knihe je jasné, že ho utĺkli na smrť. Viac ani nie je čo porovnávať, keďže sú obe diela prakticky rovnocenné.
Autor hororov a kozmického teroru J.P. Lovecraft by si podľa mňa zaslúžil viac pozornosti producentov a režisérov. Zdá sa však, že spoločnosť HPLHS Picture sa podujala na spracovanie Lovecraftových diel. V r.2005 to bolo Volanie Cthulhu a iba v r.2011 bola natočená druhá jeho poviedka Šepot ve tmě (v slovenskom preklade zatiaľ nevyšla) pod taktovkou S.Branney-ho. Atmosféru 30.-tych rokov min. storočia umocňuje čierno-biely film. Tu mal autor skôr opačný problém ako zvyčajne. Z krátkej 45 stranovej poviedky urobiť celovečernú snímku. Preto je tam dej rozvíjaný až za hranice pôvodného. Kopa vecí popridávaná. Kniha v podstate končí asi v polovici filmu, keď Albert Wilmarth odhalí zmenenú identitu vedca H. Akeley-ho a ujde na aute. Film pokračuje voľne ďalej až po smrť Alberta. V knihe naopak, on rozpráva dej. Opominiem teda tú časť úplne vymyslenú a porovnám len knižnú. Oproti knihe je vymyslené dievča Hannah, nazeranie Alberta z vonku (v knihe iba počúval hlasy z izby). Sošku neniesol Henryho syn, ale poštár ako aj fotky a pozvanie. Tiež postáv vo filme vystupuje akosi veľa. Albertov kolega, farmári. Na fotkách, ktoré poslal Akeley Albertovi nikto nič nezbadal, hoci vedeli ako na
to. Vo filme je to dotiahnuté a viac ľudí tam cez akýsi binokulár uvidí kreatúru. V knihe votrelcov Albert nikdy nevidel. U nás sa do kín myslím ani nedostal. Vo filme nie sú žiadne horibilné efekty, veď snaha je navodiť atmosféru začiatku 20. st. Preto si nájde menej priaznivcov asi len
v radách lovecraftistov.
Opakom je Pahorok režiséra S.Lumet z r.1965. Získané ocenenia sú skutočne zaslúžené.
Jeden z mála filmov, ktorý sa drží knižnej predlohy. Dokonca čerpá aj z jej pokračovania (večerné cvičenie št.rotmajstra Wilsona na pahorku, či výdaj stravy v pokluse) a prebral výroky knižných postáv. Jediné, čo je vymyslené je meno černocha Jacko King. V knihe sa volá Bokumbo. Režisér chcel pravdepodobne vyjadriť niečo ako poctu M.L.Kingovi alebo je to jeho forma ospravedlnenia ako sa z černochmi zaobchádzalo. Záver je vo filme zahlmený a divák sa nedozvie ako skončil strážnik Williams. V knihe je jasné, že ho utĺkli na smrť. Viac ani nie je čo porovnávať, keďže sú obe diela prakticky rovnocenné.
Autor hororov a kozmického teroru J.P. Lovecraft by si podľa mňa zaslúžil viac pozornosti producentov a režisérov. Zdá sa však, že spoločnosť HPLHS Picture sa podujala na spracovanie Lovecraftových diel. V r.2005 to bolo Volanie Cthulhu a iba v r.2011 bola natočená druhá jeho poviedka Šepot ve tmě (v slovenskom preklade zatiaľ nevyšla) pod taktovkou S.Branney-ho. Atmosféru 30.-tych rokov min. storočia umocňuje čierno-biely film. Tu mal autor skôr opačný problém ako zvyčajne. Z krátkej 45 stranovej poviedky urobiť celovečernú snímku. Preto je tam dej rozvíjaný až za hranice pôvodného. Kopa vecí popridávaná. Kniha v podstate končí asi v polovici filmu, keď Albert Wilmarth odhalí zmenenú identitu vedca H. Akeley-ho a ujde na aute. Film pokračuje voľne ďalej až po smrť Alberta. V knihe naopak, on rozpráva dej. Opominiem teda tú časť úplne vymyslenú a porovnám len knižnú. Oproti knihe je vymyslené dievča Hannah, nazeranie Alberta z vonku (v knihe iba počúval hlasy z izby). Sošku neniesol Henryho syn, ale poštár ako aj fotky a pozvanie. Tiež postáv vo filme vystupuje akosi veľa. Albertov kolega, farmári. Na fotkách, ktoré poslal Akeley Albertovi nikto nič nezbadal, hoci vedeli ako na
to. Vo filme je to dotiahnuté a viac ľudí tam cez akýsi binokulár uvidí kreatúru. V knihe votrelcov Albert nikdy nevidel. U nás sa do kín myslím ani nedostal. Vo filme nie sú žiadne horibilné efekty, veď snaha je navodiť atmosféru začiatku 20. st. Preto si nájde menej priaznivcov asi len
v radách lovecraftistov.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)