Vianoce sú predo dvermi a zaplavuje nás reklama a aj marketingová prostitúcia po telefóne. Vedúci sa na takýto telefonát s ponukou pripravoval hádam celý rok. Dnes prišla jeho chvíľa a tu je ako sme v kancelárií všetci počuli a smiali sa:
Zvoní telefón.
ŽENSKÝ HLAS: "Máte prosím chvíľku?"
ON:" Áno. Môžem vám položiť otázku?"
ŽENSKÝ HLAS:"Pýtajte sa."
ON: "Veríte v Boha?"
ŽENSKÝ HLAS:??
ON: "Ste mi povedali, že vám môžem dať otázku..."
ŽENSKÝ HLAS:"Nie, neverím."
ON:" Viete, že sa blíži koniec sveta?"
Telefón zložila.
O necelých 5 minút o5 zvoní telefón.
Na druhej strane je tentoraz iná žena z tej istej, telekomunikačnej spoločnosti.
ŽENSKÝ HLAS: "Máte chvíľku?"
ON:"Áno. Pred chvíľou mi volala asi vaša kolegyňa. Viete o tom, že sa blíži koniec sveta?"
ŽENSKÝ HLAS:" Viete o tom vy?"
ON:"Áno. Nemali by ste sa venovať rodine? Zmieriť sa s bohom?
Máte ešte čas prijať jeho milosrdenstvo. Chceli by ste sa stretnúť? Vyriešime vaše problémy."
ŽENSKÝ HLAS:" Nemám problémy."
ON:"Ste osvietený človek. Myslíte si, že stihnem využiť vašu ponuku?"
Telefón zložila. K jej ponuke sa ani nedostali.
18.12.12
14.11.12
Knihy vs. filmové spracovanie 8
Jean od Floretty
Dvojdielna dráma z r. 1986 režiséra C. Berri. Úvod je iný ako v knihe. Film to má jednoduchšie pretože nemusí opisovať dedinu, prírodu, postavy. Vynechaný je podrobnejší život sedliaka Pigue-Bouffigue a ako zabil pytliaka. Vo filme je len sedliakova smrť. I tá je urýchlená. Nezomrel hneď pri páde zo stromu, ale neskôr. I tak má film takmer 2h. Taktiež tam nie je zachytený život a smrť drevorubača Giussepeho z Plantiere. Film začína príchodom Ugolina z vojny a hned začne pestovať karafiáty. Do hrbáča Jeana vo filme nehodia guľu, ale šmaria ju iba pri nohy a oprskajú ho blatom. Ugolino uteká v čase sucha pred hrbáčom (aby mu nemusel požičať mulu) na pár týždnov a vôbec sa s ním nestretne. Kdežto vo filme sa stretávajú a on odchádza pomáhať iba neďaleko, susedom.
Manon od pramenov
Matka dospievajcej Manon po smrti Jeana stratila zmysel života len sa motala po okolí a pospevovala si. Do opery ju Victor zatiahol až na konci knihy. Vo filme od začiatku spieva menšie role v operách a volá dcéru k sebe. Victor sa anonymne vo filme mihne len pri svadbe. Na svadbe jej nespievala mama, ale zbor z opery. V knihe Manon nepredáva Ugolinove lapené vtáky. Knižne sa do jaskyne nezatúla koza, ale pes. Tu je asi najmarkantnejší rozdiel film-kniha. Otvor je uzučký, že ho Manon musí zväčšiť. Učitel sa v nom dokonca zasekne. Vynechaná je scéna ako Manon vodí inžiniera po prameňoch a len tak tak obídu ten, ktorý ona objavila a ktorý pomstychtivo upchala. Vo filme sa nedozvieme, čo sa narodilo Manon. Bol to chlapec Jean po dedovi. Vo filme je vymyslený Cézarov hrebeň, čoby jediná pamiatka na Florette.
Ďalší film New Brand World film som nenašiel v českom alebo slovenskom dabingu. U nás je preto málo známy. Povedal by som však, že ide o kultový román A.Huxlyho. U nás je kniha známa pod menom Koniec civilizácie. Režisér L.Libman sa podujal ho v r.1998 priniesť na plátna kín. Je to volná kompozícia oproti knihe a dosť sa odlišuje. Myšlienka, či odkaz diela zostáva rovnaký. Dej je len zasadený do súčasnosti. Preto nebudem popisovať, čo je iné. Na wikipédií sa to dá napokon nájsť.
Oscarový film slávneho románu M.Puza Krstný otec sfilmoval v r.1972 nemenej slávny F.Coppola. Úvodná scéna na súde vynechaná, film začína ako je Bonassera u krstného.Viacero drobných, nepodstatných scén je vo filme vynechaných. I tak má takmer 3h.
Johnny Fontano sa zdá vo filme oveľa starší ako v knihe. V knihe má 35.Johnny na knižnej svadbe nespieva krásnu romantickú baladu, ale neslušnú ľudovú pieseň.Luca Brassiho nepribije Tattaglia nožom o stôl. V knihe sa takmer pobijú, keď zo zadu ho uškrtí tretí.
Američania na džípe v knihe neprechádzajú popri Michaelovi a jeho gorilách, keď je v Taliansku.Carlo bije v knihe svoju ženu Connie rukou, kdežo vo filme tasí remeň.
Scéna, keď zabijú Sonnyho sa v knihe odohráva večer za tmy len s pár chlapmi, vo filme za svetla s celou tlupou. Neroztrieľajú ho samopalmi, ale pištolami v knihe.
Pamätná reč Vita na stretnutí s ostanými mafiánmi nevyznie vo filme tak ohnivo. Ani sa tam neobjaví známe Cosa nostra.
Vito Corleone vo filme zomiera hneď. V knihe zomrie v náručí Michaela s vetou "Život je krásny."
Dvojdielna dráma z r. 1986 režiséra C. Berri. Úvod je iný ako v knihe. Film to má jednoduchšie pretože nemusí opisovať dedinu, prírodu, postavy. Vynechaný je podrobnejší život sedliaka Pigue-Bouffigue a ako zabil pytliaka. Vo filme je len sedliakova smrť. I tá je urýchlená. Nezomrel hneď pri páde zo stromu, ale neskôr. I tak má film takmer 2h. Taktiež tam nie je zachytený život a smrť drevorubača Giussepeho z Plantiere. Film začína príchodom Ugolina z vojny a hned začne pestovať karafiáty. Do hrbáča Jeana vo filme nehodia guľu, ale šmaria ju iba pri nohy a oprskajú ho blatom. Ugolino uteká v čase sucha pred hrbáčom (aby mu nemusel požičať mulu) na pár týždnov a vôbec sa s ním nestretne. Kdežto vo filme sa stretávajú a on odchádza pomáhať iba neďaleko, susedom.
Manon od pramenov
Matka dospievajcej Manon po smrti Jeana stratila zmysel života len sa motala po okolí a pospevovala si. Do opery ju Victor zatiahol až na konci knihy. Vo filme od začiatku spieva menšie role v operách a volá dcéru k sebe. Victor sa anonymne vo filme mihne len pri svadbe. Na svadbe jej nespievala mama, ale zbor z opery. V knihe Manon nepredáva Ugolinove lapené vtáky. Knižne sa do jaskyne nezatúla koza, ale pes. Tu je asi najmarkantnejší rozdiel film-kniha. Otvor je uzučký, že ho Manon musí zväčšiť. Učitel sa v nom dokonca zasekne. Vynechaná je scéna ako Manon vodí inžiniera po prameňoch a len tak tak obídu ten, ktorý ona objavila a ktorý pomstychtivo upchala. Vo filme sa nedozvieme, čo sa narodilo Manon. Bol to chlapec Jean po dedovi. Vo filme je vymyslený Cézarov hrebeň, čoby jediná pamiatka na Florette.
Ďalší film New Brand World film som nenašiel v českom alebo slovenskom dabingu. U nás je preto málo známy. Povedal by som však, že ide o kultový román A.Huxlyho. U nás je kniha známa pod menom Koniec civilizácie. Režisér L.Libman sa podujal ho v r.1998 priniesť na plátna kín. Je to volná kompozícia oproti knihe a dosť sa odlišuje. Myšlienka, či odkaz diela zostáva rovnaký. Dej je len zasadený do súčasnosti. Preto nebudem popisovať, čo je iné. Na wikipédií sa to dá napokon nájsť.
Oscarový film slávneho románu M.Puza Krstný otec sfilmoval v r.1972 nemenej slávny F.Coppola. Úvodná scéna na súde vynechaná, film začína ako je Bonassera u krstného.Viacero drobných, nepodstatných scén je vo filme vynechaných. I tak má takmer 3h.
Johnny Fontano sa zdá vo filme oveľa starší ako v knihe. V knihe má 35.Johnny na knižnej svadbe nespieva krásnu romantickú baladu, ale neslušnú ľudovú pieseň.Luca Brassiho nepribije Tattaglia nožom o stôl. V knihe sa takmer pobijú, keď zo zadu ho uškrtí tretí.
Američania na džípe v knihe neprechádzajú popri Michaelovi a jeho gorilách, keď je v Taliansku.Carlo bije v knihe svoju ženu Connie rukou, kdežo vo filme tasí remeň.
Scéna, keď zabijú Sonnyho sa v knihe odohráva večer za tmy len s pár chlapmi, vo filme za svetla s celou tlupou. Neroztrieľajú ho samopalmi, ale pištolami v knihe.
Pamätná reč Vita na stretnutí s ostanými mafiánmi nevyznie vo filme tak ohnivo. Ani sa tam neobjaví známe Cosa nostra.
Vito Corleone vo filme zomiera hneď. V knihe zomrie v náručí Michaela s vetou "Život je krásny."
5.11.12
Baby na jeseň
O5 staršia "okaňa" začala chodiť do škôlky a prišli s tým spojené maniere, ktoré chytá od spolužiakov. Nanešťastie tie nesprávne. To už je dva mesiace. Začína byť papuľnatá ako keď sa rozpráva s kamarátkou. Mamu to privádza do zúrivosti. Docela sama sa prehrá, niekedy vtiahne aj mladšiu. No po chvíli sa tlčú. Odoberáme časopis Adamko, rada si v ňom číta. Ukazuje nám, aká je šikovná. S jedením sme sa nikam nepohli. Ak chceme, aby rýchlo jedla, treba ju kŕmiť. V škôlke sú z jej nejedenia zúfalí. Je veľmi hravá, preto pôjde možno aj neskôr do školy. S chorobami sme na tom tak priemerne. Štatisticky vždy na konci mesiaca. Zásobu liekov už dávno máme kúpenú. Kúpili sme jej sútažnú knižku s nálepkami, ktorá teraz beží v nemenovanom žltom obchode. Tentoraz to mamu pochytilo viac a mení o 106. Aj hranolky nazvala nálepkami pri večeri. Dcérke je to viac menej jedno. Rozhodli sme sa, že nálepky budeme iba meniť a nie aj kupovať ako minulý rok. Zatiaľ sa nám darí meniť. Dušičkové prázdniny strávila u babky, no kašeľ ju vrátil za 2 dni domov. Napísala už Ježiškovi. My sa pomaly podľa toho zariadujeme. Rada oblieka bábiky, tak dostane celú garderóbu pre Barbie. Vybratý máme už aj väčší bicykel. Ešte akúsi dráhu so škrečkami (plyšovými). Rada žaluje na mladšiu a mudruje. Vtedy je krásne počúvať mladý rozumček ako jednoducho myslí. Horšie je, že aj klame. Niekdy zvalí nezbednosť na mladšiu, ktorá sa v podstate ešte nevie brániť. Jednoducho si z nás robí dobrý deň. Zatiaľ tie jej lži sú priehľadné a nekomplikované.
Mladšia dcérka je veľmi šikovná a vnímavá. No nechce sa jej rozviazať jazyk. Pribúdajú nové slovíčka (naposledy "ači" (páči), "poť tu" alebo peťan (prestaň)), ale celkovo je v tomto komótna. Vystačí si len so zvukmi a posunkami. A tiež stále robí "veľkú" do plienok. Hoci vie, že je to zle, nájde si miesto pri postielke, zaprie sa do mreží a už len smrad ide. Dnes bol neskutočný, cítiť na meter. Ako sme aj staršiu kedysi strašili, keď neposlúchala, malej sme vymsleli akéhosi Hoba. Veľmi to nepomáha, nebojí sa ničoho a je živšia, o mnoho smelšia ako bola staršia. Alebo sme my starší a lenivejší? Často padá smerom dopredu na čelo, staršia padala, ak už, do zadu. Nemá rada rituál obliekania, uteká pri tom. S jedením je to lepšie ako u staršej, no tiež máme často problémy ju upútať niečím, aby jedla. Nedávame tak pozor na jej stravu a dovolíme jej viac ako kedysi staršej. Ešte sa nevie hrať so staršou a i na ihrisku sme si všimli, že radšej sa hrá sama. Musí mat však všetko, čo tá druhá. Aj staršia sa naučila, že sa musí deliť. Niekedy je to vskutku ťažké. Veta Aj ja je každá druhá. Popri Ano, Ano? a Nie. Choroby ju kvária s väčšou intenzitou. Predsa len nemá ešte vybudovanú imunitu.
Je ťažšie ustriehnuť dakedy obe, keď vyvádzajú. Naposledy mladšia popísala stenu v detskej izbe.
Mladšia dcérka je veľmi šikovná a vnímavá. No nechce sa jej rozviazať jazyk. Pribúdajú nové slovíčka (naposledy "ači" (páči), "poť tu" alebo peťan (prestaň)), ale celkovo je v tomto komótna. Vystačí si len so zvukmi a posunkami. A tiež stále robí "veľkú" do plienok. Hoci vie, že je to zle, nájde si miesto pri postielke, zaprie sa do mreží a už len smrad ide. Dnes bol neskutočný, cítiť na meter. Ako sme aj staršiu kedysi strašili, keď neposlúchala, malej sme vymsleli akéhosi Hoba. Veľmi to nepomáha, nebojí sa ničoho a je živšia, o mnoho smelšia ako bola staršia. Alebo sme my starší a lenivejší? Často padá smerom dopredu na čelo, staršia padala, ak už, do zadu. Nemá rada rituál obliekania, uteká pri tom. S jedením je to lepšie ako u staršej, no tiež máme často problémy ju upútať niečím, aby jedla. Nedávame tak pozor na jej stravu a dovolíme jej viac ako kedysi staršej. Ešte sa nevie hrať so staršou a i na ihrisku sme si všimli, že radšej sa hrá sama. Musí mat však všetko, čo tá druhá. Aj staršia sa naučila, že sa musí deliť. Niekedy je to vskutku ťažké. Veta Aj ja je každá druhá. Popri Ano, Ano? a Nie. Choroby ju kvária s väčšou intenzitou. Predsa len nemá ešte vybudovanú imunitu.
Je ťažšie ustriehnuť dakedy obe, keď vyvádzajú. Naposledy mladšia popísala stenu v detskej izbe.
14.9.12
Knihy vs. filmové spracovanie 7
Film Pán múch z r.1990 režiséra H.Hook-a si zobral z knihy iba kostru. Povedal by som, že je to voľný námet. Film je vsadený do rokov jeho výroby, kniha tiež. No tá bola napísaná v päťdesiatich rokoch. Tam je prvá odlišnosť. Už i začiatok je iný, keď vlečú chlapci pilota. V knihe to vôbec nie je. Tobôž jeho ďalšie prežívanie a napokon smrť. Neviem prečo režisér zamenil vlasy hl.hrdinov. Ralph je tmavý (v knihe svetlý) a Jack naopak. Schválnosť? Chalani sú američania, kdežto v knihe angličania. Režisér nechal na divákovi dumať, kto je vlastne pán múch. Kniha je v tomto smere priamočiarejšia. Film je taký slabý odvar knihy a neostojí príliš za vzhliadnutie.
Opakom je Pahorok režiséra S.Lumet z r.1965. Získané ocenenia sú skutočne zaslúžené.
Jeden z mála filmov, ktorý sa drží knižnej predlohy. Dokonca čerpá aj z jej pokračovania (večerné cvičenie št.rotmajstra Wilsona na pahorku, či výdaj stravy v pokluse) a prebral výroky knižných postáv. Jediné, čo je vymyslené je meno černocha Jacko King. V knihe sa volá Bokumbo. Režisér chcel pravdepodobne vyjadriť niečo ako poctu M.L.Kingovi alebo je to jeho forma ospravedlnenia ako sa z černochmi zaobchádzalo. Záver je vo filme zahlmený a divák sa nedozvie ako skončil strážnik Williams. V knihe je jasné, že ho utĺkli na smrť. Viac ani nie je čo porovnávať, keďže sú obe diela prakticky rovnocenné.
Autor hororov a kozmického teroru J.P. Lovecraft by si podľa mňa zaslúžil viac pozornosti producentov a režisérov. Zdá sa však, že spoločnosť HPLHS Picture sa podujala na spracovanie Lovecraftových diel. V r.2005 to bolo Volanie Cthulhu a iba v r.2011 bola natočená druhá jeho poviedka Šepot ve tmě (v slovenskom preklade zatiaľ nevyšla) pod taktovkou S.Branney-ho. Atmosféru 30.-tych rokov min. storočia umocňuje čierno-biely film. Tu mal autor skôr opačný problém ako zvyčajne. Z krátkej 45 stranovej poviedky urobiť celovečernú snímku. Preto je tam dej rozvíjaný až za hranice pôvodného. Kopa vecí popridávaná. Kniha v podstate končí asi v polovici filmu, keď Albert Wilmarth odhalí zmenenú identitu vedca H. Akeley-ho a ujde na aute. Film pokračuje voľne ďalej až po smrť Alberta. V knihe naopak, on rozpráva dej. Opominiem teda tú časť úplne vymyslenú a porovnám len knižnú. Oproti knihe je vymyslené dievča Hannah, nazeranie Alberta z vonku (v knihe iba počúval hlasy z izby). Sošku neniesol Henryho syn, ale poštár ako aj fotky a pozvanie. Tiež postáv vo filme vystupuje akosi veľa. Albertov kolega, farmári. Na fotkách, ktoré poslal Akeley Albertovi nikto nič nezbadal, hoci vedeli ako na
to. Vo filme je to dotiahnuté a viac ľudí tam cez akýsi binokulár uvidí kreatúru. V knihe votrelcov Albert nikdy nevidel. U nás sa do kín myslím ani nedostal. Vo filme nie sú žiadne horibilné efekty, veď snaha je navodiť atmosféru začiatku 20. st. Preto si nájde menej priaznivcov asi len
v radách lovecraftistov.
Opakom je Pahorok režiséra S.Lumet z r.1965. Získané ocenenia sú skutočne zaslúžené.
Jeden z mála filmov, ktorý sa drží knižnej predlohy. Dokonca čerpá aj z jej pokračovania (večerné cvičenie št.rotmajstra Wilsona na pahorku, či výdaj stravy v pokluse) a prebral výroky knižných postáv. Jediné, čo je vymyslené je meno černocha Jacko King. V knihe sa volá Bokumbo. Režisér chcel pravdepodobne vyjadriť niečo ako poctu M.L.Kingovi alebo je to jeho forma ospravedlnenia ako sa z černochmi zaobchádzalo. Záver je vo filme zahlmený a divák sa nedozvie ako skončil strážnik Williams. V knihe je jasné, že ho utĺkli na smrť. Viac ani nie je čo porovnávať, keďže sú obe diela prakticky rovnocenné.
Autor hororov a kozmického teroru J.P. Lovecraft by si podľa mňa zaslúžil viac pozornosti producentov a režisérov. Zdá sa však, že spoločnosť HPLHS Picture sa podujala na spracovanie Lovecraftových diel. V r.2005 to bolo Volanie Cthulhu a iba v r.2011 bola natočená druhá jeho poviedka Šepot ve tmě (v slovenskom preklade zatiaľ nevyšla) pod taktovkou S.Branney-ho. Atmosféru 30.-tych rokov min. storočia umocňuje čierno-biely film. Tu mal autor skôr opačný problém ako zvyčajne. Z krátkej 45 stranovej poviedky urobiť celovečernú snímku. Preto je tam dej rozvíjaný až za hranice pôvodného. Kopa vecí popridávaná. Kniha v podstate končí asi v polovici filmu, keď Albert Wilmarth odhalí zmenenú identitu vedca H. Akeley-ho a ujde na aute. Film pokračuje voľne ďalej až po smrť Alberta. V knihe naopak, on rozpráva dej. Opominiem teda tú časť úplne vymyslenú a porovnám len knižnú. Oproti knihe je vymyslené dievča Hannah, nazeranie Alberta z vonku (v knihe iba počúval hlasy z izby). Sošku neniesol Henryho syn, ale poštár ako aj fotky a pozvanie. Tiež postáv vo filme vystupuje akosi veľa. Albertov kolega, farmári. Na fotkách, ktoré poslal Akeley Albertovi nikto nič nezbadal, hoci vedeli ako na
to. Vo filme je to dotiahnuté a viac ľudí tam cez akýsi binokulár uvidí kreatúru. V knihe votrelcov Albert nikdy nevidel. U nás sa do kín myslím ani nedostal. Vo filme nie sú žiadne horibilné efekty, veď snaha je navodiť atmosféru začiatku 20. st. Preto si nájde menej priaznivcov asi len
v radách lovecraftistov.
3.9.12
Letecký deň SIAF
V očakávaní tejto najväčšej leteckej udalosti v našich končinách som o 5.30 vyrazil. Cestou tam ma ráno sprevádzali prehánky. Šiel som na parkovisko najbližšie k rýchlostnej ceste. Kyvadlovka začala premávať až s úderom ôsmej hodiny. Čiže som tam nejakú tú polhodinku čakal. Statická ukážka bola tento rok poskromnejšia. Po jej rýchlom prejdení som si našiel miesto, štrbinku medzi starším pánom (inak riadiaci let. prevádzky v Bratislave) a samozvanými novinármi, či načo sa hrali. Mali tam 3 kreslá a vedľa ešte batohy. Jedno som posunul o 5cm k druhému a hneď sa ozval obďaleč stojaci pupkáč, že čo to posúvam. Povedal som len, že miesta je dosť. Nato začal hulákať, čo sa chytám cudzích vecí, mal som prísť skôr, aký som arogantný a odnesie ma celého preč. atď. Ostal som ticho. Mohol som síce povedať aspoň pardon, ale zatvrdil som sa. Kumpánom sa potom posťažoval a vyhlásil, že zvyšok dňa bude nepríjemný. A vskutku bol. Jedných odtiaľ vyhodil (vraj boli na jeho mieste), z ďalšími sa škaredo hádal. Pravda bola niekde uprostred. Mohol sa postaviť niekde pred batohy. Iní mohli zasa prísť skôr. No nie každý môže, hlavne kto má menšie deti. Každopádne to bolo vypasené hovädo. A zdôraznoval aký je chlap, že sa ho aj policajti báli, akú má výhodu svojho mohutného tela a podobné drýsty opičáka. Našťastie nebol do úplneho konca letových ukážok. Dynamicky sa okrem tohto primitíva prezentovalo viac lietadiel ako na "statike", i keď napr. Sptifre, či Mustang mi dosť chýbali. Nový, sofistikovaný MiG-35 tiež neoslnil vystúpením, talianom z Frecce Tricolori sa tiež pár čísiel nevydarilo. Videl som ich veľakrát, a tak viem posúdiť, čo pohnojili. O jedno sme boli vďaka rozmočenej dráhe ochudobnení-hromadný vzlet. Pre divákov to však bolo tutti delizio mostra. Zoltánovi Verešovi sa tiež nedarilo, ale nie jeho vinou. Koľko ľudí čakalo na "kabrňáka" a vzdychalo. Toľko ich aj asi sklamal. Lietal na požicanom Su-29 a i ten vraj nebol 100% v poriadku. Aby som len nekritizoval. Vystúpenia boli efektné. Súboj dvoch MiG-29 sa posunul o úroveň vyššie a dúfam, že s tým mladí chalani dobijú aspoň starý kontinent. Zaujala ma dvojica poľských Su-22, belgickej F-16, veľmi razantnú ukážku predviedol švajčiarsky Hornet. Páčilo sa mi dobytie nemeckej posádky rusmi v podaní Retro Sky teamu aj polskí Orlik.
Komentátori boli slabší, dievčina neustále opakovala aký je Stratoffortres širší ako dlhší, najlepší bol talian z Frecce alebo vtipný poliak z Orlikov. Prehánka trocha pokrivila vystúpenie našeho Albatrosa a švédskeho Gripena. Ja som robil dynamickú ukážku s prišiplášťom, ku koncu sa našťastie počasie umúdrilo. Koniec ukážok bol niečo po 17h. Pomaly som sa sunul k bráne a spomínal na vojnu, ktorú som tu strávil. Hangár LVO ešte stojí, ale strážna búdka už nie. Zmizol aj priľahlý autopark, určite aj s ľuďmi, čo tam robili. Pristavili tam kopresorovňu. Pri bráne kvantum ľudí. Všetci sa chceli odviesť na záchytné parkoviská. Tu by možno trocha organizácie nezaškodilo, i keď odviesť niekoľko tisíc ľudí pár autobusmi dá zabrať. Mne dala zabrať aj takmer dvojhodinová cesta domov.
Letecké dni o5 ožívajú a naberajú na obrátkach, či kvalite. Oproti minulému roku bol hlavne organizačne skok vpred. Jediné, čo nevedeli organizátori zabezpečiť bolo o málinko lepšie počasie. ľudí to však neodradilo a návštevnosť 100 tisíc hovorí za všetko. Len nepoľaviť a pokračovať v tempe. Možno by nebolo zlé mať veľký letecký deň každé dva roky. Peňazí nie je nazvyš a za každého účastníka by sme mali byť vďační. Aby sa nestalo to, čo šeskému CIAF. Posledné roky pripomína len aeroklubové polietanie. A to by som si neprial.
Komentátori boli slabší, dievčina neustále opakovala aký je Stratoffortres širší ako dlhší, najlepší bol talian z Frecce alebo vtipný poliak z Orlikov. Prehánka trocha pokrivila vystúpenie našeho Albatrosa a švédskeho Gripena. Ja som robil dynamickú ukážku s prišiplášťom, ku koncu sa našťastie počasie umúdrilo. Koniec ukážok bol niečo po 17h. Pomaly som sa sunul k bráne a spomínal na vojnu, ktorú som tu strávil. Hangár LVO ešte stojí, ale strážna búdka už nie. Zmizol aj priľahlý autopark, určite aj s ľuďmi, čo tam robili. Pristavili tam kopresorovňu. Pri bráne kvantum ľudí. Všetci sa chceli odviesť na záchytné parkoviská. Tu by možno trocha organizácie nezaškodilo, i keď odviesť niekoľko tisíc ľudí pár autobusmi dá zabrať. Mne dala zabrať aj takmer dvojhodinová cesta domov.
Letecké dni o5 ožívajú a naberajú na obrátkach, či kvalite. Oproti minulému roku bol hlavne organizačne skok vpred. Jediné, čo nevedeli organizátori zabezpečiť bolo o málinko lepšie počasie. ľudí to však neodradilo a návštevnosť 100 tisíc hovorí za všetko. Len nepoľaviť a pokračovať v tempe. Možno by nebolo zlé mať veľký letecký deň každé dva roky. Peňazí nie je nazvyš a za každého účastníka by sme mali byť vďační. Aby sa nestalo to, čo šeskému CIAF. Posledné roky pripomína len aeroklubové polietanie. A to by som si neprial.
13.8.12
Skúška v Brusne
Svokor si spríjemnil život kúpeľným pobytom v Brusne. Aby ho mal ešte príjemnejší dovalili sme sa tam pred skončením pobytu aj my. Vyrazili sme v nedeľu doobeda. Pohodlnejšia je cesta cez Nitru. Ľahko sa napíše, horšie spraví. Vjazd na rýchlostnú cestu nie je v Nitre označený. Keď sa mi zdalo, že akosi dlho idem po obyčajnej ceste a potom uvidel po strane rýchlostnú cestu, vedel som, že som dakde inde ako by som rád bol. V Beladiciach sme si dali prestávku a ja som na navigácii našiel najbližší vjazd. Druhá prestávka bola tesne pred Banskou Bystricou. Posádka už bola totiž zjavne nervózna a urevaná. Nešiel som cez nový obchvat, ktorý otvorili len pred dvoma dňami, ale cez mesto po starej ceste. Aké bolo moje prekvapkanie, keď som sa ocitol v protismere! Zo starej cesty totiž urobili výjazd z rýchlostnej. Nie len ja som išiel po starej ceste. Za mnou som pozoroval synchronizovaný balet ďalších dvoch áut pri otáčaní. Potom už len rovná čiara do Brusna. Tam sme došli na koniec dediny a zostali stáť. My sme nevedeli ako sa dohodli svokrovci. Vraj máme ísť ku privátu. Lenže kde je? Otočili sme teda autá (v druhom šli svokra so švagrinou). Volali dedovi. Ten nás čakal pri kúpeľoch. Znova sme teda otočili autá a šli do kúpeľov. Svokor nás tam teda čakal. Predstavil nás spolubývajúcemu, kúpil syry a až potom sme šli na privát. Ten bol na druhej strane Hrona vo Svätom Ondrejovi. Bývali sme takmer v podzemí, ale na dve noci môže byť hocičo. Bolo už dosť po obede, tak sme zapadli do najbližšej reštaurácie. Už to prázdno tam dávalo tušiť, že žiadna kulinárska špička to nebude. Dali sme si "zdravé" hranolky s kuracím mäsom a akúsi bylinkovú omáčku. Žiadne kuchárske umenie, kuchár sa to snažil napraviť aranžmán. V hranolkoch som našiel vlas. Mal som chuť to vrátiť. Babka povedala, že čašníčka to za plachtou vyberie a bude. V horšom prípade napľuje. Tým ma rozosmiala. Naveľa sme to zjedli. Nezdravá strava chutila aj malým. Potom sme sa šli prejsť k prameňom a k starým kúpeľom. Dedko pozval na zmrzlinový pohár do kúpeľov. Potom, čo sa dedko "pošprtkal", by nás pomaly poslal domov. Malé sa hrali na ihrisku, ale po 2 hodinách boli zunované. Narýchlo som hodil do seba pohár rosso a s deťmi sme šli na privát. Čakalo nás kŕmenie a kúpanie. Ja som spal sám na oddelenej posteli. V noci hrmelo a popršalo. Ráno som zbehol do potravín na maslo a slané tyčinky, aby posádka vydržala na výlete. Rozhodli sme sa ísť do Čierneho Balogu a drevárskeho skanzenu vo Vydrovej doline. Čakali sme na dedka, kým skončí posledné procedúry a vyšetrenia. Ešte sme ani nezačali a staršia dcérka si dooškierala do krvi nohu o betónový plôtik. A horšie malo len prísť. Cez Brezno som tam trafil v pohode. Cesta je ako tak označená. Do skanzenu je najkratší úsek trvajúci necelých 15min. Na naše baby akurát. Prišli sme na poludnie a bolo dosť dusno. Cestu parným vláčikom som si vychutnával pokiaľ ma nezasiahla špina z lokomotívy. Najprv som si myslel, že sadza. Tá by sa však rozpustila. Bolo to niečo konzistnejšie. Okamžite som si to vo Vydrovej doline oplachoval vodou, ale nepomohlo. Ani dezinfekcia z lekárničky u správcu skanzenu. Všetci okrem mňa si dali polievku. Ja som vtedy na jedlo ani nepomyslel. Po asfaltovej ceste sme si skanzen prešli, ale ja som z toho pre bolesť veľa nemal. Na dovŕšenie všetkého mladšia stúpila do smoly. Cestou späť som sa opieral o kočík a krivkal pri obrubníku, aby som nezišiel z cesty. To už som vedel, že nebudem schopný šoférovať a treba ísť na pohotovosť. Niečo mám v oku. (Naveľa po týždni sme boli v múzeu Liptovskej dediny, kde je aj expozícia Považskej lesnej železnice. Strojník má v Balogu kamaráta. A tak som sa dozvedel, že práve v ten pondelok na rušni praskli nekvaliltné výlevníky kotla. A pravdepodobne čiastočka z toho mi zasiahla oko.) V Čiernom Balogu na stanici prišla našťastie spása v podobe pani, čo tam robila v kancelárií. Mala kurz prvej pomoci a nejednému rušňovodičovi vyberala z oka špiny. Na zápalku si namotala viečko a moja drahá polovička tam našla smietku.Vybrali ju a mal som pokoj. Čokoláda Milka bola pre nich zaslúžená odmena. Trúfal som si aj šoférovať, hoci oko mi slzilo. To sme zasa hľadali, kde sa najesť. Dedkovi sa bažilo po bryndzových haluškách. Prvú zastávku Pizza Italy vo Chvatimechu žena zamietla. Vraj je to horšie ako IV. cenová na stanici. Tak sme chceli nájsť ospevovanú reštauráciu GROŠ. Na prvýkrát som odbočil zle, museli sme sa vracať. Nervozita sa stupňovala už aj hladom. Najmä u dedka, ktorému prišiel do kúpeľov brat a chcel sa šprtkať. Keď sme ju konečne našli a usadili sa, bryndzové halušky uz nemali. Ja som bol ochotný ísť inde, ostatní nie. Tak sme si dali o5 hranolky s kuracém mäsom. Lepšie ako v predošlý deň. Babkovci so švagrinou išli teda do kúpeľov sa zabávať a my sme sa zabávali s deťmi. V útorok ráno som ešte zbehol do lekárne pre opaľovací krém. No počasie veľmi nenasvedčovalo, že sa bude dať kúpať. Ani sme sa napokon nešli. Cestou s5 boli menšie prehánky, ale v Nitre sa úplne vyčasilo. Navštívili sme švagra, ktorému sa narodil potomok a dedo ani ja sme bábo ešte nevideli. Naobedovali sme sa tradične U Hoffera. Vraj sú tam väčšie porcie. To sú, ale aj drahšie. Týmto krátkym výletom sme si vyskúšali a otestovali ako budeme režírovať týždňovú dovolenku na Litpove.
12.7.12
Horúce leto
Je tu horúce leto. Niekomu vadia takéto horúčavy, ale pre mňa je toto práve pravé leto. Opekať sa ako špekáčka hoci sa cielene neopaľujem.
Radšej dve letá ako jednu zimu. Je pravda, že v noci sa spí horšie, ale vydržať sa to dá.
Vrchol teplôt je však za nami. Boli sme sa kúpať trikrát na kúpalisku. Najmenšiu to veľmi nebaví. Ani v bazéne ani na deke. Stále by len chodila. Najlepšie, keď sú tam schody. Hore, dolu. Polovičný tobogán.Kúpili sme jej cibulu-koleso, kde môže sedieť. Obyčajné koleso sa neosvedčilo. Berieme ju aj do hlbokej, ale tvári sa pri tom všelijako. Tiež hodinovú jazdu autom znáša zle. Čo už, keď v našom kúpeľnom meste nemáme poriadne kúpalisko a ani tak skoro nebude. Skúšali sme chodiť poobede aj doobeda. Zmenili sme aj lokál. Galandia sa javí ako lepšia alternatíva ako Vincov les. Max.tri hodinky. Možno skúsime aj iné. Máme už tip na niečo bližšie. Staršia by však bola celý den vo vode. Riešime to aj tak, že ideme babke, ktorá má nafukovací bazén. No nie je to ono, ale všetci sú relatívne spokojní.
Keď už hovorím o staršej dcérke, mimochodom už prázdninárke, začala s nami viesť večerné rozhovory. Jeden alebo druhý si k nej ľahneme do postele a rozprávame sa. Je úsmevne počúvať ako jednoducho vníma svet detská hlavička. Čo ju trápi, čo má rada, čoho sa bojí a kedy je štasťná. Naposledy, keď som jej povedal, že nechodím do kostola a nie som pokrstený, nazvala ma strašidlom. Kde na také asociácie chodí, netuším. Dúfam, že nám hovory H a takéto okamihy vydržia, čo najdlhšie. Prial by som si do jej dospelosti. Čo jej však do dospelosti určite vydrží sú nekonečné chvíle pri jedení. Aj mladšia začína mať také maniére a musíme ju pri jedení zabávať. Sladkostami nepohrdne ani jedna. Malá Buci, keď sa jej chce vie sa už vypýtať aj na "veľkú". Vydržala to týždeň. Potvorka, veľa veciam už rozumie. Komu, kde, čo zaniesť a podobne. Momentálne je v období vzdoru a bezmamyaninakrok. Staršiu, ale aj mamu pokúše keď sa hnevá. Na mňa si zatiaľ netrúfla...
Radšej dve letá ako jednu zimu. Je pravda, že v noci sa spí horšie, ale vydržať sa to dá.
Vrchol teplôt je však za nami. Boli sme sa kúpať trikrát na kúpalisku. Najmenšiu to veľmi nebaví. Ani v bazéne ani na deke. Stále by len chodila. Najlepšie, keď sú tam schody. Hore, dolu. Polovičný tobogán.Kúpili sme jej cibulu-koleso, kde môže sedieť. Obyčajné koleso sa neosvedčilo. Berieme ju aj do hlbokej, ale tvári sa pri tom všelijako. Tiež hodinovú jazdu autom znáša zle. Čo už, keď v našom kúpeľnom meste nemáme poriadne kúpalisko a ani tak skoro nebude. Skúšali sme chodiť poobede aj doobeda. Zmenili sme aj lokál. Galandia sa javí ako lepšia alternatíva ako Vincov les. Max.tri hodinky. Možno skúsime aj iné. Máme už tip na niečo bližšie. Staršia by však bola celý den vo vode. Riešime to aj tak, že ideme babke, ktorá má nafukovací bazén. No nie je to ono, ale všetci sú relatívne spokojní.
Keď už hovorím o staršej dcérke, mimochodom už prázdninárke, začala s nami viesť večerné rozhovory. Jeden alebo druhý si k nej ľahneme do postele a rozprávame sa. Je úsmevne počúvať ako jednoducho vníma svet detská hlavička. Čo ju trápi, čo má rada, čoho sa bojí a kedy je štasťná. Naposledy, keď som jej povedal, že nechodím do kostola a nie som pokrstený, nazvala ma strašidlom. Kde na také asociácie chodí, netuším. Dúfam, že nám hovory H a takéto okamihy vydržia, čo najdlhšie. Prial by som si do jej dospelosti. Čo jej však do dospelosti určite vydrží sú nekonečné chvíle pri jedení. Aj mladšia začína mať také maniére a musíme ju pri jedení zabávať. Sladkostami nepohrdne ani jedna. Malá Buci, keď sa jej chce vie sa už vypýtať aj na "veľkú". Vydržala to týždeň. Potvorka, veľa veciam už rozumie. Komu, kde, čo zaniesť a podobne. Momentálne je v období vzdoru a bezmamyaninakrok. Staršiu, ale aj mamu pokúše keď sa hnevá. Na mňa si zatiaľ netrúfla...
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)