Energysrandia - druhá jazda

 

Názov expedície: Kostitras 2025

Heslo: Kapybary, surikaty z horských dráh vysmiati.

30.7.

    Švagor už dva roky sľuboval svojím surikatám, že ich vezme do zábavného parku v Poľsku. Čakalo sa len na to, kým mladšia trocha vyrastie. Švagor v podstate ubytko vybavil akurát v zlom termíne. O týždeň skôr. Našťastie majiteľ mal voľné izby. No len do piatku. Potom si choďme, kde chceme. Ale bol férový a vrátil peniaze za jednu noc. 800zl (asi 190Eur). V sobotu sa teda premiestnime do Osvienčimu. Páčili sa mi predpovede zábavného parku, kde je stále polooblačno a teplo. Od nepamäti.
    Takže len čo sme dojachali od mora, na druhý deň poobede sadáme do Dračice a pokračujeme severným smerom. U svokry máme obed a ťaháme ďalej. Pred Žilinou má nepríjemne prekvapí tabuľa s oznamom, že rýchlostná S1 v Poľsku je uzavretá. Informujeme švagra, ktorý je 80km za nami, že neprejde. Tak som pohrúžený do myšlienok, že skoro zabudnem odbočiť doprava na Žilinu. Ísť cez Trstenú? Najskôr však cez Třinec a Czesyn. Pokračujem na Čadcu, že obchádzka bude vyznačená. Ani nie. Ale držím sa kamiónov. Drahá medzitým nahodí do navigácie cieľ cesty Zator+vyhnúť sa diaľniciam. Kým stojíme kdesi na červenej, mrknem na cestu. Z rýchlostnej schádzam na Ropice. Po ceste č.11 sa potom napojím na rýchlostnú a plynule prejdem do poľského Czesyna na S52. Po nej obídem i Bielsko Biala. V okolí tohto veľkého mesta zhustla premávka. Sme v kolónach, kde sa dva pruhy menia na jeden. Vo väčšej sme však za mestom. Až po Kety sa kodŕcam za kamiónom. Dám ho na kruháči. Víťazstvo je Pyrhovo, pretože ide jedna dedina za druhou. Nejdem na Andrychow, ale hore na Osvienčim. Je to síce o 3km dlhšie, ale nechytím kombajn ako švagor. Pred pol šiestou, po 3,5h sme na konci úzkej ulice, kde je ubytko. Zazvoním a príde starší pán. Ťažko hovorí anglicky, vravíme mu, nech skúsi rodný jazyk. Preskakuje, ale lepšie mu rozumieť. S parkovaním je v úzkej uličke a malom dvore trocha problém. Vedľa domu je stoka a komáre. Dom má veľkú záhradu s trampolínou, ihriskom. I záhradný domček, kde sa býva. Sme na prízemí, hore býva majiteľ. Sediac na balkóne špehuje hostí. Moderné zariadený apartmán, dve vecká. Berieme väčšiu izbu. Švagor príde 20min. po nás. Vybalíme sa a ideme nakúpiť. Vlastne len blbosti. Pečivo v pekárni zajtra ráno. Ideme na večeru do westernového mestečka, kde je lokál Bonanza. Lacné, chutné jedlo a veľké porcie. Dal som si šalát s vyprážaným enciánom. Drahá hamburger. Mäso síce utrápene, suché, ale dalo sa. Čašníčka nám otvorila fľašu Proseca. Rozumieme jej i poľsky, len keby tak nerapotala a spomalila. Vonku prebiehali pre deti súťaže. Písali recenziu a dostali ľadovú triešť, či pukance. Nakoniec prišiel medveď, maskot v kovbojskom a s detičkami tancoval. Animátorka znudená ako automat na kondómy vo Vatikáne. Večer so švagrovcami sedíme pri pohári vínka.

31.7. Anakonda a Asibus

    Ráno som si bol zabehať, kým ostatní spali. Centrom Zatoru smradí veľa áut. Diaľnica je potrebná ako soľ. Poliaci si to uvedomujú a do roka 2030 by mala byť hotová. Pracovný ruch v okolí Bielsko-Biala dáva tušiť, že tomu tak bude. Šiel som k jazeru, kde je výstava sôch v parku Mitologii. Pochopiteľne zatvorené, pokračoval som ku kempu, za ktorým je rieka Skawa. Na brehu bahno. Rukami som sa presekával zarasteným chodníkom pokiaľ má nestopla barina a nepotkol sa o koreň kríka. 

Rieka Skawa vie byť počas búrok pekne divoká.

    S5 som sa vrátil popri parku Owadóvom. Lepenkový hmyz v nadrozmernej veľkosti upúta možno tak najmenší drobizg. Na pošte som omrkol pohľadnicu a vrátil sa s pár zlotými pre ňu. Celkovo som prešiel vyše 7km. Tenisky mi otlačili ľavý členok. Stačili by mi možno vyššie ponožky alebo sa naučiť konečne bežať. O ôsmej sa ozvala dedinou siréna. Zrovna som bol na námestí. Obyvateľov nevzrušovala, takže je to asi bežný jav. Nejaký mladý tulák sedí na moste za domom. O pol deviatej vyrazili zo stanice vedľa domu hasiči. Húkanie prebudilo všetkých v dome. S drahou ideme do pekárničky na žemle. K nim vynikajúca popradská káva, ktorá nám zostala z Chorvátska podávaná zo súrodeneckej lásky. Dnes je oblačné počasie, ale zbalili sme veci aj na kúpanie. Ja nesiem batoh, žena tašku aj s modrými lopatkami vylovenými v Jadrane. Vyrážame pred desiatou. Švagriná ostáva na druhej strane rušnej cesty a ťažko sa dostáva k nám. Na začiatku mala využiť prechod. 

Neogotický kostol sw. Wojciecha i Jerzego v Zatore.

    Lístky máme dopredu kúpené v akcii, takže ľahko prefrngneme bránou. Parkovné už nie je v cene lístka, ale platí sa zvlášť. Prvá atrakcia v zábavnom parku je... záchody. Až potom sa skutočne pohneme. Navrhujem ísť od konca. No i tak ideme všetci na strašidelnú dráhu. Neviem odkiaľ ma napadlo, že sa tam strieľajú mimozemšťania. Príšery v nej boli, no statické. Atrakcia bola nudná ako stojatá voda na Sĺňave. Cez to všetko je populárna. Adrenalín nám dvihla horská dráha Mayan, ktorá začína pádom z vyše 33m a naberá rýchlosť 80km/h. Najmladšia so svojimi necelými 130cm si do vozíka nemohla sadnúť. Benjamínok šiel s tatom na Anakondu. Tak namiesto preťaženia 5g, mali na trase mokré prekvapenia. Na foto švagor vyzerá, že sa prežehnáva. Bráni sa rečiam, že sa bránil vode. Chcel gate sušiť fénom na ruky na hajzli. Upratovačka pohoršene: "To nemožete ". Jeho plán B bol strčiť nohavice niekomu do turbo sušičky. Napokon sa sušili prirodzene vonku na slniečku, kým sme všetci, okrem mojej drahej, čakali na Formulu. Dráha so svojimi 560m je krátka a rýchla. Za 2s ideme 80km/h. Na Formulu sme čakali asi najdlhšie zo všetkých atrakcii. Vyše trištvrte hodiny. Počas postávania v rade vravím, že horské dráhy sa stavajú aj v našom meste. Všetci to pochopili tak, že budeme mať zábavný park. To je utópia. U nás sa len zvárajú komponenty pre dráhy. Pre Energylandiu však postavila dráhy holandská firma. Potom sme sa premiestnili podchodom do relatívne novšej časti. S atrakciami za cestou vsadili na väčšiu dĺžku dráh. V dračom hrade sme sa rozhodovali medzi dráhami Frida a Zadra. Najprv sa šlo na Fridu, kde mohli ísť všetci. Dráha, ktorá nejde ani 50km/h ma nelákala. So ženou som teda strážil cigánsky tábor. Dráhychtiví čakali dlhšie ako bolo písané. Konštatujeme, že  od našej poslednej návštevy v r.2019 vylepšili čistotu parku ešte viac. Vtedy otravovali osy, dnes ani muška. Teraz častejšie vymieňajú koše a zametajú. Super pokrok. Nasledovala kolejka górska Zadra. Super zážitok na najväčšej oceľovo-drevenej dráhe sveta.  "To boli jeboty", zhodnotila švagriná. Pri páde zo 63m má sklon 90°, čo je viac ako Hyperion. Na niektorých miestach sa približuje vozík ku konštrukcii, čo vyvoláva efekt zrážky, tzv. sekáč hláv. Jeden chlapec riskol státie v rade, no pre výšku ho nevzali. Tatko sa odviezol sám, chlapec smutné pozeral. Pri čakaní v rade je vitrína s rozbitými telefónmi. Veci vo vrecku sa neradi vidia na horskej dráhe. Kľúče od auta tiež. V r. 2018 došlo k smrteľnému úrazu zamestnanca, keď sa načahoval po spadnutý mobil. Takže nečakajte, že niekto po spadnutú vec skočí. 

Dragon adventure a Zadra.

    Bolo po jednej hodine. K obedu sme mali sladké wafle s nutelou a šľahačkou za 19zl. Nebolo to zlé. Posúvame sa ďalej k oddychovej atrakcií Fire Nevine. O5 bezo mňa. Na krútiacom sa kolotoči sa striekačkami  treba trafiť do dier. Švagor dal všetkých šesť a ešte mal čas aj na kávu. Podobná atrakcia je aj v starej časti s hasičskými autami. Za symbolickú cenu 1zl som kúpil mapu parku. Švagor ma nainštalovanú apku, ale mapa je rozsiahlejšia. Ďalej ideme na vrchol dňa extrémnu horskú dráhu Abyssus v zóne Aqualantis. Polhodinové čakanie sa oplatilo. Na 1320m metrovej dráhe nás za dve minúty jazdy poprekrúcalo, dvakrát sme sa rozbehli z 0 na 100, premet. Existuje len jedna podobná dráha, kde inde ako v Číne. Mladšej dcérke prišlo zle potrebovali sme niečo miernejšie. Šli sme na dopredu-dozadu horskú dráhu Ekipa Light. Vozík sa pohybuje len 60km/h s preťažením 3g. Potom som šiel som so švagrinou na Tidle Wave. Tiež taký hojdací lajt kolotoč-twister.  Ostatní na lodičke. Všetci okrem drahej sme šli na vláčik Choco chip vo Sweet valey. Atrakcia nie je detský vláčik v Auparku, ale plnokrvná horská dráha akurát bez premetov. Neviem, prečo robia také dlhé vstupy k atrakciám. Hore, dole cez miestnosti vyzdobené častokrát haluznými maľbami. 5-10min. človek ide iba do radu. Ale park zaviedol odkladacie skrinky. Raz sa kúpi páska a potom ju stačí len načítať. No stále je možnosť odložiť si veci na poslednú chvíľku alebo menšie do poličiek pri extrémnych atrakciách. Vraciame sa do starej časti parku. Presladká hudba a la Willy Wonka zo Sladkej ulice končí a vystrieda ju rock vo Formuli. Baby rozmýšľajú nad lotériou v podobe hodu basketbalovou loptou na kôš. No nepáči sa im výhra -  Pikaču. Preto sa postavíme do radu na ďalšiu horskú dráhu rodinného typu - Dragon RMF. 20min. čakanie spríjemňuje smrad zo spáleného oleja za stánkami. Z rodiny sedím sám, no so sympatickou emo dievčinou. Po tých lepších horských dráhach je Dragon so 75km/h rýchlosťou a 450m dráhy slabý odvar. Okolo pol štvrtej sa ukáže trvalé slnko, preto zvažujeme presunúť sa do aquaparku. Švagriná by najradšej všetko vyskúšala, aj tobogany. No deti chcú ísť stále na horské dráhy. Benjamínok zasa chce loviť kačičky, preto sa okľukou vraciame do Dragon Adventure. Predtým si zahryzneme do načos s čedar syrom. Kačičky vylovia baby iba po jednom bode. Zachráni to staršia dcérka s 2 bodmi, suma sumárum 9 bodov a môžu si vybrať niečo väčšie od kľúčenky. Vyberú bieleho plyšového tuleňa. Pomenujú ho Dežo. Bude bývať pod striedavou opaterou u babky. Zostal ešte čas na poslednú atrakciu. Všetci chceli ísť na Hyperion. Ideme na začiatok parku. Hyperion som už v r.2019 absolvoval, tentoraz fontánka na konci dráhy nestrieka. Po zvezení sa 140km/h švagor vraví: "Brnkačka". No hánky na prstoch rúk má biele a dlane červené, čo sa tak tuho držal. Bolia ho z neustáleho státia v rade päty, preto po pol ôsmej opúšťame areál. Staršia surikata trucuje a ide 50m za nami. O5 zasadneme do reštiky Bonanza. Dám si tanier Cezar šalát. Slaninu ochotne preložím drahej k podobnému tanieru, no zo syrom (mal som včera). Jedlo zapíjam prosecom, ostatní pivo. Staršia surikata si objednala i slepačiu polievku, ale vyjedla z nej len slíže a vodu chlimtala Kelišová. Dnes platíme večeru my. 549zl. (132Eur) + 10 Eur dýško. Posledné namazanie vínom/pivom na ubytku a môžeme ísť do hajan.

Renesančný palác v Zatore je v súkromných rukách rodiny Potockých a neprístupný.

1.8. Bohušu, toč to

   Druhý deň sme o5 strávili v parku. Ráno sme sa však museli odubytovať. Aspoň, že autá sme mohli nechať za požiarnou zbrojnicou. Prvá atrakcia bolo čo iné ako Abyssus. Vyberali sme, kde bolo najmenej čakania. Na Abyssus sme sa neskôr ešte raz vrátili. Samozrejme nevynechali sme Zadru. Moja mladšia sa odvážila na Hyperion. Jej žalúdok si pomaly na bláznivé polohy zvykol. Mňa z Hyperion bolela hlava. Neviem, či z toho ako stále narážala o opierku alebo prúdu vzduchu pri 140km/h. Vraj mám držať ruky hore, najmä pri premetoch, ale nebadal som nejaký efekt. Opakované atrakcie som si teraz užíval. Doobeda bolo jasno, poobede sa zatiahlo. Dve krátke prehánky. Cez druhú sme sa skryli v herni. Jediné jedlo dňa bolo v Orient express. Čína s kuracím mäsom a ryžou alebo slížmi. Gyoza a rolky. Dokopy 136zl.(33Eur) za ťažký priemer. Baby najviac upútali autíčka. Mne ani žene sa tlačenica 20 áut na malej autodráhe nepáčila. Po káve vo Formuli sme vyskúšali vodnú atrakciu Speed watercoster. Mladšiu opláchlo až do spodnej bielizne. Našťastie drahá vláčila so sebou tašku s kúpacími potrebami. Úplne zbytočne sme sa nezbalili. Obliekla si teda plavky a mikinu. Švagriná šla na mokré veci pragmatickejšie a sušila sa celá v Turbo sušičke za 10zl počas 4min. 

    Viackrát sme sa rozdelili. So švagrinou som sa húpal na protibežných "kladivách" Space gun. Prístup k Space gun je tmavou chodbou s figurínami, či obrazmi mimozemšťanov a ich pitvaní. Húpanie na 16m kyvadlách bol iný pocit, zážitok. Ten mal aj švagor na obracačke Apocalypto. Apokalypsa nastala, hlavne, keď sa húpačka zastavila na 2-3s dolu hlavou. Chcel urobiť radosť staršej a ísť s ňou aspoň na jednu atrakciu. Žena ako kráľovná s papierovou korunkou sedela na šliapacom drakovi Dragon adventure. Najviac si však so švagrinou užili detskú manéž sediac na koni a kričiac: "Bohušu toč to!" Zabávali sa aj zamestnanci. I najmenšej prišlo zle na balónikoch Bon Bon balloon. A to sa pýšila ako všetky atrakcie zvláda. Všimol som si dobrú vychytávku - Fotopass. Akurát neskoro. Zaplatím raz a potom môžem na atrakciách sťahovať fotky. 

    Boli sme i na horskej dráhe Mayan, kde dvaja pripútavali 200kg černošku. Infant friendly hudba postupne všetkým liezla na nervy. A to si neviem predstaviť zamestnancov, ktorí ju počúvajú každodenne. Strážna služba pred ôsmou na segvejoch vytláčala návštevníkov k východu. Na záverečnú sme boli traja na Hyperione a benjamínok znova jazdil na autíčkach a potom sa krútila na Formuli. Vyzdvihol som fotky z prvej jazdy. Naj záber mala surikata a fotku som jej daroval. Na koniec bol sprievod postavičiek. Hyperion však frčal aj po záverečnej. Krstniatku sme kúpili plyšovú zajačicu Sissi. Boli sme dosť vyhladovaní a prejavovali sa emócie. Nastala celoplošná nasratosť. Ako rýchle riešenie som navrhol MacDonald. To zas principiálne nemusí švagor. No jesť kdesi o desiatej večer som nechcel. Deťom teda kúpili večeru, my sme si tiež zadovážili  hamburgery. Ja som nedočkavo jedol už cestou k autu, ostatní počas cesty do Osvienčimu. Šiel som za švagrom, no ten kdesi odbočil k teplárni držiac sa slepo navigácie. Ja som si dopredu pozrel cestu k vile Green. Aj tak tam bol skôr. Rozkošne rozkopaná cesta k domu. Majiteľka zhrabla 840zl. a mohli sme vyniesť kufre. Decká spali na druhom poschodí, dospeláci na treťom. Na prízemí kuchyňa. Jednoduché izby len s posteľou, skôr ako ubytovňa. Na zemi koberec, čo dnes len zriedka vidieť. Skladacie dvere do kúpeľky hneď vedľa postele. Ale matrace tvrdé, nie ako v Zatore. Švagor šiel na večeru do akejsi burgerárne. Presne to, čo nechce. Žene som otvoril tradičné tmavé poľské pivo Okocim, no celé ho vyliala do umývadla. Nie do hajzlu, aby mu aspoň trocha úcty nechala. 7% pivo nie je o chuti, ale naj.bať sa, čo najrýchlejšie.  

Sola (číta sa Sowa). Z osvienčimského tábora v nej častokrát končil popol z krematórií.

2.8. Kanále a Cardinale 

     Ráno pred pol siedmou nás zobudil bager, ktorý robil na ceste. V sobotu. Za "nerušený" spánok sme dali 200Eur. Na kapote dračice zostali stopy po labkách mačky, ktoré som handrou zotrel. Šiel som si zabehať ku koncentračnému táboru Auschwitz I. Ani domáci hrozné miesto nechcú nazvať poľským menom Osvienčim. Už po siedmej čakali pred návštevným centrom davy ľudí. Prevažne z autobusov. Ja som prešiel tábor resp., čo z neho zostalo dokola, no je ohradený. Plot za plotom. Rád by som len videl nápis "Arbeit macht frei", no nedostal som sa k nemu. Hoci na mape brána vyzerala dostupná. Za to som mohol vidieť malé krematórium i plynovú komoru vedľa neho. Úplne mi stačilo toto zlé miesto navštíviť z rýchlika. Radšej som zo skľučujúceho okolia bežal preč. Čo za negatívnu energiu musí byť v 2km vzdialenom Birkenau? A do toho muklom hrala táborová kapela.

Dom top manažéra tábora Auschwitz-Birkenau Rudolfa Hossa. 

    Hľadajúc pohľadnicu mesta Osvienčim, som sa prešiel po námestí, ale žiadny stánok s novinami. Malý zámoček nad riekou Sola, ktorý sa pre bujnú vegetáciu ani nedá vyfotiť. Vrátil som sa do vilky. Žena je už hore prakticky od vtedy, čo ja. Šiel som kúpiť do 500m vzdialenej pekárne sladké pečivo. Croissanty z kysnutého cesta, višňový a jablkový koláč. Cestou s5 som objavil veľké trhovisko. Je sobota takže od sedacích súprav cez kávovary po mäso: "Co pan šuka, všycko mame", vraví predavačka v stánku. Ale pohľadnice niet.

Srdce mesta Osvienčim.

    Po raňajkách vyrážame. Švagor šiel svojou cestou, že sa najprv dakde nejedia a až potom presunú do Krakova. Tak popradská káva skončila rovnako ako pivo Okocim. Vyše hodiny sme sa terigali nekonečnými dedinkami. V každej riti sveta sieť obchodíkov Žabka. Od 6h rána do 23h každý deň. Aj STK otvorená v sobotu. To sme Slováci tak zleniveli? Dotankujem 19l na Orlen. Hľadáme miesto na parkovanie, no rezidenčné parkovania sú za rampou. Nervózni domáci za mnou trúbia. P+R Czerwone Maky je ďaleko od centra. Električkou by sme sa kodŕcali pol hodiny. A kvôli rekonštrukcii mosta, bohvie, kde by sme skončili. Napokon idem do štvrti Debniki na ulicu Zamkowa, ktorú som si vyhliadol včera večer. Tam v pohode zaparkujem 2km od centra. 33zl. na 6h. Po nábreží s výhľadom na hrad ideme k mostu Grunwaldzki. Zrovna sa opravuje, takže ani električku nevyužijeme. 

Z veže Hejnal baziliky Wniebowziecia Marii Panny sa každú hodinu ozýva trúbka.

    Navigujem baby do centra. Zajtra bude Iron man, chodníky sú obohnané kovovým zábradlím. Po oboch stranách Visly je kopec cyklistov. Vlastne všade je veľa ľudí. Na ulici Grodzka v cukrárni Wadowice si kúpime maxi croissanty jeden plnený pistáciou a druhý malinami. Pistáciový chutil, nebol ani sladký. Baby nás čakali vonku a my sme si pozreli kostol Najsvätejšej trojice patriaci Dominikánom, kde bola omša. Čo nás ale prekvapkalo, bol platobný terminál vedľa svätenej vody. Namiesto košíčka. Nikto sa nemôže vyhovoriť, že nemá drobné.  Pomaly prejdeme na obrovské hlavné námestie. Najväčšie v Európe. Žobráci, deti hrajúce na harmoniku alebo duo na akordeón hrajúce Čau Bella, či klaun s loptou a ďalší kultúrni obohacovači. 

Drevený gotický oltár majstra Stossa je najväčší na svete.

   Obchody s matrioškami a inými ruskými serepetičkami. Aj vianočné gule ako v Zadare. Bazilika za 18zl./osoba. Vstup do veže baziliky vypredaný. Kto nechce platiť ide cez vstup pre modliacich. Pred šnúrou stojí ochranka. My si lístky kúpime. Veľkolepý chrám boží s nádherným oltárom a vitrážami stojí za pár zlotých. Dievky nazvú poľskú Orlicu kačicou.  A zasa popri nás prešiel svadobný sprievod. V bočnej uličke mama kúpila mladšej vzorovaný valček na koláčiky. Ideme smerom k stredovekým hradbám po Florianskej. 

Z pôvodnej radnice z 19st. zostala už len 70m vysoká veža.

    Zmrzlinujeme. Ja mám medvedíkovú Haribo, čo je nejaká jablková s kúskami medvedíkov. Hneď vedľa je Bubble tea obchod, tak baby si na cestu kúpia mliečne nápoje. Hnus velebnosti. Jdu blejt. Od hradieb sa dáme doľava k parku. Na múroch vystavená pestrá paleta malieb. Obraz kohúta v šortkách s okuliarmi akoby bol švagrovi z oka vypadol. Popri kláštore Reformátorov sa vrátime na hlavné námestie z druhého konca. 

Bazilika Swietej Trójcy, v ktorej je pochovaný zakladateľ dominikánskeho rádu sv. Hyacint.

    Tretinu námestia zaberá tribúna a stánky pre súťaž Iron man. Dnes prebieha registrácia pretekárov. Mihne sa i tričko so slovenským znakom. Kúpime mix krowiek vo Wawel a ideme okolo radnice k autu. O5 v tieni stromov mestského parku. Ten skončí pod hradom a prejdeme na bulvár Czerwienski pri rieke Visla. Jeho súčasťou je od r.2008 chodník slávy, kde prvé odtlačky rúk zanechala Celine Dion, posledné Bryan Adams pred troma dňami. Ja fotím odtlačky Claudie Cardinale, drahá, keď si už nemôže odniesť kanalizačný poklop, aspoň ho vyfotí. Wawelský drak je prelezený drobizgom, preto ho nezvečním. Na Visle sa plavia veľké i malé prdiace lodičky. Po pol štvrtej sadáme do Dračice. Teraz sa dajako vymotať z mesta a nájsť KFC. Otočiť sa musím dakde za Debnickym mostom. I v Krakove  sú pruhy pre busy, ale i taxíky. Nezdarí sa mi odbočiť na Wadowickú cestu, preto sa otáčam kdesi pri Cinema city. Potom už len rovno. Za križovatkou s diaľnicou A4 je i vytúžené rýchle občerstvenie. Hodíme do seba hamburgery, wrapy alebo nugetky. Ochutnáme i pirohy, no nič valné k pôžitku. K jedlu dostaneme až 6 omáčiek. Už i švagor so surikatami dorazil do Krakova. Kdesi na byt v ulici Grzegórzecka. Nemajú to ďaleko do centra. Oni sa vrátia až v utorok po návšteve Bešeňovej a hríbačke. Pokračujem po ceste č.7, a potom pred Glogoczow-om na Wadowice po 52. Do Bielsko-Biala je to 70km a idem ich takmer hodinu a pol. Srnka s mladým mi vybehne do cesty, ale ja neprekročím 80km/h. A vbehli v podstate kdesi v dedine, takže som nešiel rýchlo a mal čas vysokej dať prednosť. V Kety sa napojím na známu cestu. Nehoda, nás trocha zdrží. Šofér nevybral zákrutu a vpálil do stĺpa. Hasiči vyťahovali z priekopy auto. Večer som si pozrel prejazdnosť rozostavanej rýchlostnej cesty S1 do Zwardon. Tunel Leliky je uzavretý, ale pre vozidlá do 15t je obchádzka. V pohode obídeme uzávierku iba má trocha zneisti neprítomnosť áut so slovenským EČV. Naši teda dali nie úplnú informáciu o zavretí, resp. mohli dať aj o obchádzke. Plán B je obísť tunel cez Jablunkov. Poliaci plánujú tento rok otvoriť S1 do Bielsko. Aj my by sme sa mali snažiť dokončiť D3. Ten jeden profil z obmedzenou rýchlosťou na 100km/h skôr dehonestuje označenie diaľnica. Za tunelom Svrčinovec prší. I dve dúhy vidíme. Horelica uzavretá celé leto, a tak sa trtúškame s kamiónmi cez Čadcu. Sledujem i možnosti bicykla na Kysuciach. Pôjde to. Je len asi 500m úsek po rušnej ceste. Ideme plynule a po deviatej nás víta pred barakom suseda venčiaca psa. Šli sme niečo vyše 4h. 

Na pár rokov sme si užili kolotočovania a horských dráh. Jarmočné, púťové atrakcie sú len popradský čajíček oproti Energylandii a navyše predražené.

Krakov bolo v r.1978 ako prvé mesto zapísané v kultúrnom dedičstve UNESCO.

Energysrandia

     Dnes "Túlavé kapybary" čaká dlhý výlet autom do zábavného parku v Zatore. Sľúbil som našim babám, že zažijú čosi nevídané, ako odmenu za včerajšiu turistiku.  Deň pre mňa nezačal najlepšie. Už v noci ma začala bolieť hlava. Žena vraví, že z vyčerpania po včerajšom výstupe na Babiu horu. Ráno sa mátožím na raňajky, ale ani cukry nepomohli. Vydávam sa cestou cez Jablonku, Jordanow a Wadowice. Je blízko smutne známeho Osviečimu. 90km prejdem za dve hodiny. Poliaci jazdia šialene. Mne sa ručička tachometra zasekne na "závratnej" päťdesiatke. A niekedy mi nie je jasná ani rýchlosť v obci. Kde približne som ukazuje tabuľka s menom. No ešte nie som v obci, len dakde v katastri. Že vchádzam do obce, dáva vedieť tabuľka s namaľovanými domčekmi. Aj tá voľakde chýba. Jedine autoškola jazdí predpisovo. Vidím dve policajné autá. Skryté za stromami, proste slovenská škola. I v Poľsku zavadzajú Piešťany a ja zavadziam im. Aj z Banskej Bystrice ktosi letel do Krakowa a vyblikoval na mňa. "Čo ci oleje teče?", pýta sa žena vedľa mňa. "To hádam nie". Žeby policajti?", odpovedám. Kým som mu neuhol nervózne vysvecoval stále. Už som myslel, že pred ním zastavím, vystúpim a spravím mu análny džihád. Cestou s5 preto uvedomele radšej zastavím na zastávke a pustím smradov za mnou. Jedného kamionistu dokonca dva krát. Ani vyšťať sa v kľude nemohol, keď videl, že ho obieham. V každej dedine Chinsky Market a väčší ako u nás. Už ani tým Poliakom sa nechce robiť. Pred Wadowicami je nová vypustená priehrada Mucharskie jazero alias Swinna Poreba. Cesta na Wadovice šla kedysi po jej dne. Priehrada sa budovala vyše 30 rokov a keď ju konečne v r.2017 napustili, po dvoch rokoch je o5 vypustená kvôli oprave. Okrem toho je na dne plno odpadkov zo stavby. Fušerácky spôsob pripomína slovenský. Rybárom však prázdna nádrž nevadí a v kalužiach chytajú, čo zostalo. Uprostred jazera aj s búdou. Okolo jedenástej sa pred nami objaví veľký nápis Energy-landia. Nie je tu zatiaľ veľa ľudí a sme relatívne blízko vchodu. Parkovanie riadia zriadenci a ich manažéri preháňajúci sa na akýchsi trojkolesových kolobežkách pre veľké deti. 

7km2 a vyše 60 atrakcií-to je zábavný park Energylandia.

Nad hlavami sa čnie oceľová konštrukcia obrovskej horskej dráhy. Vraj najväčšej v Európe.  Málokto možno vie, že aj šikovné slovenské ručičky a hlavičky z malej firmy pri Piešťanoch prispeli k tomuto dielu. Verím, že nie je to jediná dráha v tomto parku so slovenskými stopami. V cene lístka do parku je i parkovné. Lístok treba uschovať, inak sa nedostaneme von. Pre štyroch sme zaplatili 106Eur. Samozrejmosťou je platba kartou. Dostaneme do ruky plánik a hurá za zábavou. Celým areálom sa ozýva pesnička Energylandia. Spievam si ju ešte aj po dvoch dňoch pri túre na Sivý vrch. Ba aj vlastné cédečka s odrhovačkami park vydáva. Zábavný park postavený v štýle amerických Disneylandov. Jedna dráha sa dokonca na štýl amerických prútových konštrukcií buduje. Čo bolo prekvapujúce, všade čisto, ani smietok. WC čisté, voňavé. Neboli zrovna sterilnejšie ako ARO, ale na taký veľký podnik chvályhodné. Alkohol sa predáva len v jednom bare. Žiadne pifko, rovno tvrdé. Na atrakcie sme čakali 10-15 min. Najviac 40 min. Na otĺkajuce koleso Viking s vedľa sediacimi slovenskými devami. Jediné starosti sú občas s nájdením vstupu na atrakciu. Treba sa mrknúť občas aj do plánika. Horské dráhy sú odstupňované pre najmenších-húsenicu Fruti Loop po kozmický Hyperion. Recesiou pôsobila malinká dráha Circus, ktorá chodila dokola a komentátor hovoril, ako rýchlo a zbesilo sa valia po rovných koľajách. Ideálny začiatok túry po horských dráhach. My sme začali rekognoskáciou miesta. K obhliadke terénu boli vhodní lietajúci dráčikovia Magic Fly. Malé nadzemné vozíky podobné Dračej dráhe v rakúskom Familyparku. Počas nudnej jazdy ma nadchol čln Speed. Sprvu vyzeralo, že je to kľudná plavba po riečke. No keď som sledoval, ako výťah berie jeden čln do 60m výšky a potom letí takmer kolmo dolu, vedel som, že dievčatá  nepresvedčím. Asi by ich ani nepustili. Baby šli radšej samé na malú horskú dráhu Mars s podivnými zelenými ufóncami, a potom sa plavili malým člnkom na Ostrove pokladov. Ako rodinka si vystojíme 10min. radu  na okrúhle lodičky Atlantis, kde maminu natočí vždy do striekajúcej vody. Nadáva, bohuje ako starý dláždič. Zo staršou kapybarou čakám 40min. na bijúce koleso Viking. Veru čakanie nestálo za to. Sme akurát obití, ale dcérka má za sebou prvý extrémny kolotoč. Čas obeda dávno pokročil. V Boomerang kebab hryzieme kebab box. Nie teda samotnú krabicu, ale obsah v nej. V útrobách sa objaví najprv zelenina, potom kuracie. Na dno, k hranolčekom sa málokto dopracuje, lebo je už sýty. Jedlo nič valné, ale aspoň výber veľký. Zásada v parku je, že musí byť rýchle a lacné. V rakúskom Familyparku sú dve reštiky s párkami a hranolkami. V Energylande je gastronomických kravín mrte a výber je bohatý. Potom sa ani nečaká. Platba kartou všade. Ceny, ako sa na zábavný park patrí, no predražené nie sú. Ideme na lodičky ozbrojené vpredu a vzadu vodnými delami Splash battle, kde strieľame na iných vodu. Rana pod pás je delo za ohradou, ktoré netreba pumpovať a páli bez prestávky. Než poriadne uschneme znova sa máčame vo vode pri jazde na člnkoch Toffife Zlota. Ešte sa ani nezrútime dolu do vody a v člne je jazero vody. Dostane sa mi do topánky. Pri výstupe zriadenec vysáva vodu z člna, no je mi to platné ako jeleňovi klobúk. Suším mokrú ponožku na batohu. Staršia chodí v mokrej. Zaprisahám sa, že na vodnú atrakciu ma už nikto nedostane. Vedľa sú turbo sušičky pre naozaj mokrých návštevníkov. Sme blízko nevinne vyzerajúcej cukríkovej horskej dráhy Smiej zelki. Výška 13m a maximálna rýchlosť 50km/h je pre batoľatá. I mamina odhodlá sa: "Že šak čo...". Ano. Zvyšok dňa je jej zle. A nie len jej. „Tyčka“ pri výstupe svedčí, že až taká pohodička táto jazda nebola. Aby sa babám ukľudnili žalúdky, idem na spektakulárny Hyperion. Najprv sa 10min. motám ako kozmonaut po komplexe hore, dolu. Počas cesty mi premietajú filmy, ako budem letieť do výšin. Do nebeských výšin ma zanesie už pach potu ľudí zdola. Nejakú štvrťhodinku čakám v rade. Sú vytvorené štyri rady, čo urýchľuje nástup do tridsať miestneho vláčika. Dookola premietajú, ako sa pripútať. Konečne nastúpim, ruky hore a pripútajú ma. Odpočítavanie a vozík stúpa hore. Vidím Babiu horu a vôkol Zatoru rybníky. Zakývam rodinke na vyhliadke a vzápätí padáme 80m takmer kolmo dolu 85° spádom. Záchvev motýľov v žalúdku, ani nestačia mávať krídlami. Do podzemného tunela sa rútime vyše 140km/h. Reflexívne sa uhýbam, hoci viem, že vozík nenarazí. Nakoniec ma schladí spŕška z načasovanej fontány. Neistým krokom vystupujem z vozíka. Vestibulár rozhodený ako po akrobacii na lietadle. Ešte ho dnes budem mať párkrát mimo.

Vodné kolesá, v pozadí 80 metrový Hyperion.

 Baby si dali ľadovú drť. Plastové poháre im zostanú ako suvenír. Mladšej plastová "šampuska" spadne a polovicu vyleje. Takticky a s plačom opúšťame miesto nehody. S deťmi idem na malú húsenicu Fruti loop. Staršia sedí sama a vzniká nedorozumenie s prevádzkarom. Nevie, komu patrí. Ja nerozumiem a kážem malej: "Vystúp!" Vtom kolotočár pochopí a ukáže zdvihnutý palec. Po troch nudných kolách konečne stojíme. Vyberieme sa preskúmať druhý koniec areálu. Rozmýšľame ísť na člny Anaconda, ale by nás zalialo hneď dvakrát. Staršiu nalákame, nech ukáže svoje basketbalové umenie v boji o plyšáka. Za 10zl má dva hody loptou do koša. Smer má dobrý, ale hodí tak jemne, ako sú jej vlásky. "Mičuda" je pre ňu i o dve čísla väčšia. Lopta dopadá pred kôš. Plyšák zostáva na polici. Baby si sadnú na lehátka, ktoré sú roztrúsené ako zrnká maku v zuboch po celom parku. Ja si vystojím krátky rad na Formulu 1. Raketový štart s okamžitým prechodom do premetu. Pri takomto odpale vážim v momente viac ako štvornásobok.  Samozrejme pár sekúnd. Super jazda, ale príliš krátka. Hovorím pani vedľa mňa, či pôjdeme ešte raz. S úsmevom odpovedá: „Jazda dobře, ale došč“. Ideme na nudné švajčiarske vodné kolesá. Aspoň sa v kľude porozprávame, na akú jazdu sa ešte dáme. Výborná vec, sú tabule, ktoré ukazujú čas čakania. O ich presnosti mám však pochybnosti. I pred každou atrakciou je časomiera a na zemi čiara ukazujúca, koľko zostáva minút čakania. Konečne nás pásový dopravník vynesie na breh a ideme hneď vedľa do strašidelnej dráhy Monster Attack. Vezieme sa na hrkotajúcich vozíkoch a strieľame na mimozemšťanov laserovými pištoľami. Strašná blbosť. Niektoré príšery ani nesvietia. Cez to všetko sa strašidelná dráha babám páči a zopakujú si neskôr jazdu tri krát, zatiaľ, čo sa pcháme Nachos s omáčkou. Za Vikingskou dedinkou a herňami sú brutálnejšie vodné kolesá Jungle Adventure. Rýchlejšia a bláznivejšia verzia Atlantis. Nedá sa odolať. Netočí sa len okrúhly čln, ale pri vstupe aj podlaha. Tentoraz sa namočím ja. Sme ôsmi v člne a nevyvážení. Ja sedím s obéznym chlapom na jednom konci, baby na druhom. Tým pádom nás prúd stále otáča na perejách na ťažšiu stranu. Kým ideme preč som ako tak uschol. Náš pobyt v parku pomaly vrcholí. Zveziem sa na horskej dráhe Mayan. Vyzvŕta mi žalúdok a hlavu asi najlepšie, škoda, že zasa krátko. Pri adrenalínových atrakciách je možnosť obstarať si za poplatok fotku s vaším smrteľným výrazom pri páde alebo otočke. Ďakujem, neprosím. Iní típkovia si svoj akčný vrchol natočia mini kamerou na hrudi. Hľadám akési kukuričné lízatko, či čo to je. Nakoniec kúpim nachos so salsou. Tieto kukuričné čipsy nazvem tortilly. Pre mňa sú všetko tortily, pre predavačku načos. Babám zmizne mamina z dohľadu. Staršia panika, mladšia hlesne: „Poďme strieľať z autíčok ešte raz, šak dovtedy prídu.“ Vystúpenia artistov lákajú do teátro Egypt. Potetovaný svalnáč pokrúti krkom ako Chuck Norris pred finálnym kopom z otočky, dá si gumený krúžok na zem a postaví sa na hlavu. Mamina jediná tlieska. Je to trocha afektované a trápne ako tenis v trojici. Po parku sa pohybujú maskoti, rôzni cirkusanti a akrobati. Niektoré hry, napríklad s jojom skúšajú i diváci. V parku myslia na všetko. Je tu i 7D kino. Aréna, kde sú kaskadéri na motorkách a kárach. Jeden oblečený do otrhanej kože v štýle Šialený Max vábi návštevníkov. Ku sklonku dňa si kúpime pizzu Energylandia za 14zl kus. Kúsok hrubého koláča s kuracím mäsom zabaleného do papierovej obálky. Čašníčka čistí plech sprejom a na spodnom je ešte pizza. Baby idú na poslednú atrakciu, autíčka. Dráha je malá a veľa áut na nej. Časté kolízie sú celkom bežný jav.  Zamierime do obchodu so sladkosťami. Vonia lákavo, ale všetko umelé. Až oproti si baby vyberú plyšákov Energuš. Pri východe sa zastavíme ešte raz a kupujeme suveníry pre rodinu. Prešli sme asi tretinu atrakcii, ale užili sme si deň vrchovato a máme kopec zážitkov. S5 do penziónu vediem auto cez Zawoj, Babiu horu a sedlo Krowiarki, lebo je tam nová cesta. Posledným úsekom cesty a so zbytkom svetla nás sprevádza tmavá silueta Tatier.  Jednohlasne sme sa zhodli, že by sme v parku zostali aj ďalšie tri dni.