Energysrandia

     Dnes "Túlavé kapybary" čaká dlhý výlet autom do zábavného parku v Zatore. Sľúbil som našim babám, že zažijú čosi nevídané, ako odmenu za včerajšiu turistiku.  Deň pre mňa nezačal najlepšie. Už v noci ma začala bolieť hlava. Žena vraví, že z vyčerpania po včerajšom výstupe na Babiu horu. Ráno sa mátožím na raňajky, ale ani cukry nepomohli. Vydávam sa cestou cez Jablonku, Jordanow a Wadowice. Je blízko smutne známeho Osviečimu. 90km prejdem za dve hodiny. Poliaci jazdia šialene. Mne sa ručička tachometra zasekne na "závratnej" päťdesiatke. A niekedy mi nie je jasná ani rýchlosť v obci. Kde približne som ukazuje tabuľka s menom. No ešte nie som v obci, len dakde v katastri. Že vchádzam do obce, dáva vedieť tabuľka s namaľovanými domčekmi. Aj tá voľakde chýba. Jedine autoškola jazdí predpisovo. Vidím dve policajné autá. Skryté za stromami, proste slovenská škola. I v Poľsku zavadzajú Piešťany a ja zavadziam im. Aj z Banskej Bystrice ktosi letel do Krakowa a vyblikoval na mňa. "Čo ci oleje teče?", pýta sa žena vedľa mňa. "To hádam nie". Žeby policajti?", odpovedám. Kým som mu neuhol nervózne vysvecoval stále. Už som myslel, že pred ním zastavím, vystúpim a spravím mu análny džihád. Cestou s5 preto uvedomele radšej zastavím na zastávke a pustím smradov za mnou. Jedného kamionistu dokonca dva krát. Ani vyšťať sa v kľude nemohol, keď videl, že ho obieham. V každej dedine Chinsky Market a väčší ako u nás. Už ani tým Poliakom sa nechce robiť. Pred Wadowicami je nová vypustená priehrada Mucharskie jazero alias Swinna Poreba. Cesta na Wadovice šla kedysi po jej dne. Priehrada sa budovala vyše 30 rokov a keď ju konečne v r.2017 napustili, po dvoch rokoch je o5 vypustená kvôli oprave. Okrem toho je na dne plno odpadkov zo stavby. Fušerácky spôsob pripomína slovenský. Rybárom však prázdna nádrž nevadí a v kalužiach chytajú, čo zostalo. Uprostred jazera aj s búdou. Okolo jedenástej sa pred nami objaví veľký nápis Energy-landia. Nie je tu zatiaľ veľa ľudí a sme relatívne blízko vchodu. Parkovanie riadia zriadenci a ich manažéri preháňajúci sa na akýchsi trojkolesových kolobežkách pre veľké deti. 

7km2 a vyše 60 atrakcií-to je zábavný park Energylandia.

Nad hlavami sa čnie oceľová konštrukcia obrovskej horskej dráhy. Vraj najväčšej v Európe.  Málokto možno vie, že aj šikovné slovenské ručičky a hlavičky z malej firmy pri Piešťanoch prispeli k tomuto dielu. Verím, že nie je to jediná dráha v tomto parku so slovenskými stopami. V cene lístka do parku je i parkovné. Lístok treba uschovať, inak sa nedostaneme von. Pre štyroch sme zaplatili 106Eur. Samozrejmosťou je platba kartou. Dostaneme do ruky plánik a hurá za zábavou. Celým areálom sa ozýva pesnička Energylandia. Spievam si ju ešte aj po dvoch dňoch pri túre na Sivý vrch. Ba aj vlastné cédečka s odrhovačkami park vydáva. Zábavný park postavený v štýle amerických Disneylandov. Jedna dráha sa dokonca na štýl amerických prútových konštrukcií buduje. Čo bolo prekvapujúce, všade čisto, ani smietok. WC čisté, voňavé. Neboli zrovna sterilnejšie ako ARO, ale na taký veľký podnik chvályhodné. Alkohol sa predáva len v jednom bare. Žiadne pifko, rovno tvrdé. Na atrakcie sme čakali 10-15 min. Najviac 40 min. Na otĺkajuce koleso Viking s vedľa sediacimi slovenskými devami. Jediné starosti sú občas s nájdením vstupu na atrakciu. Treba sa mrknúť občas aj do plánika. Horské dráhy sú odstupňované pre najmenších-húsenicu Fruti Loop po kozmický Hyperion. Recesiou pôsobila malinká dráha Circus, ktorá chodila dokola a komentátor hovoril, ako rýchlo a zbesilo sa valia po rovných koľajách. Ideálny začiatok túry po horských dráhach. My sme začali rekognoskáciou miesta. K obhliadke terénu boli vhodní lietajúci dráčikovia Magic Fly. Malé nadzemné vozíky podobné Dračej dráhe v rakúskom Familyparku. Počas nudnej jazdy ma nadchol čln Speed. Sprvu vyzeralo, že je to kľudná plavba po riečke. No keď som sledoval, ako výťah berie jeden čln do 60m výšky a potom letí takmer kolmo dolu, vedel som, že dievčatá  nepresvedčím. Asi by ich ani nepustili. Baby šli radšej samé na malú horskú dráhu Mars s podivnými zelenými ufóncami, a potom sa plavili malým člnkom na Ostrove pokladov. Ako rodinka si vystojíme 10min. radu  na okrúhle lodičky Atlantis, kde maminu natočí vždy do striekajúcej vody. Nadáva, bohuje ako starý dláždič. Zo staršou kapybarou čakám 40min. na bijúce koleso Viking. Veru čakanie nestálo za to. Sme akurát obití, ale dcérka má za sebou prvý extrémny kolotoč. Čas obeda dávno pokročil. V Boomerang kebab hryzieme kebab box. Nie teda samotnú krabicu, ale obsah v nej. V útrobách sa objaví najprv zelenina, potom kuracie. Na dno, k hranolčekom sa málokto dopracuje, lebo je už sýty. Jedlo nič valné, ale aspoň výber veľký. Zásada v parku je, že musí byť rýchle a lacné. V rakúskom Familyparku sú dve reštiky s párkami a hranolkami. V Energylande je gastronomických kravín mrte a výber je bohatý. Potom sa ani nečaká. Platba kartou všade. Ceny, ako sa na zábavný park patrí, no predražené nie sú. Ideme na lodičky ozbrojené vpredu a vzadu vodnými delami Splash battle, kde strieľame na iných vodu. Rana pod pás je delo za ohradou, ktoré netreba pumpovať a páli bez prestávky. Než poriadne uschneme znova sa máčame vo vode pri jazde na člnkoch Toffife Zlota. Ešte sa ani nezrútime dolu do vody a v člne je jazero vody. Dostane sa mi do topánky. Pri výstupe zriadenec vysáva vodu z člna, no je mi to platné ako jeleňovi klobúk. Suším mokrú ponožku na batohu. Staršia chodí v mokrej. Zaprisahám sa, že na vodnú atrakciu ma už nikto nedostane. Vedľa sú turbo sušičky pre naozaj mokrých návštevníkov. Sme blízko nevinne vyzerajúcej cukríkovej horskej dráhy Smiej zelki. Výška 13m a maximálna rýchlosť 50km/h je pre batoľatá. I mamina odhodlá sa: "Že šak čo...". Ano. Zvyšok dňa je jej zle. A nie len jej. „Tyčka“ pri výstupe svedčí, že až taká pohodička táto jazda nebola. Aby sa babám ukľudnili žalúdky, idem na spektakulárny Hyperion. Najprv sa 10min. motám ako kozmonaut po komplexe hore, dolu. Počas cesty mi premietajú filmy, ako budem letieť do výšin. Do nebeských výšin ma zanesie už pach potu ľudí zdola. Nejakú štvrťhodinku čakám v rade. Sú vytvorené štyri rady, čo urýchľuje nástup do tridsať miestneho vláčika. Dookola premietajú, ako sa pripútať. Konečne nastúpim, ruky hore a pripútajú ma. Odpočítavanie a vozík stúpa hore. Vidím Babiu horu a vôkol Zatoru rybníky. Zakývam rodinke na vyhliadke a vzápätí padáme 80m takmer kolmo dolu 85° spádom. Záchvev motýľov v žalúdku, ani nestačia mávať krídlami. Do podzemného tunela sa rútime vyše 140km/h. Reflexívne sa uhýbam, hoci viem, že vozík nenarazí. Nakoniec ma schladí spŕška z načasovanej fontány. Neistým krokom vystupujem z vozíka. Vestibulár rozhodený ako po akrobacii na lietadle. Ešte ho dnes budem mať párkrát mimo.

Vodné kolesá, v pozadí 80 metrový Hyperion.

 Baby si dali ľadovú drť. Plastové poháre im zostanú ako suvenír. Mladšej plastová "šampuska" spadne a polovicu vyleje. Takticky a s plačom opúšťame miesto nehody. S deťmi idem na malú húsenicu Fruti loop. Staršia sedí sama a vzniká nedorozumenie s prevádzkarom. Nevie, komu patrí. Ja nerozumiem a kážem malej: "Vystúp!" Vtom kolotočár pochopí a ukáže zdvihnutý palec. Po troch nudných kolách konečne stojíme. Vyberieme sa preskúmať druhý koniec areálu. Rozmýšľame ísť na člny Anaconda, ale by nás zalialo hneď dvakrát. Staršiu nalákame, nech ukáže svoje basketbalové umenie v boji o plyšáka. Za 10zl má dva hody loptou do koša. Smer má dobrý, ale hodí tak jemne, ako sú jej vlásky. "Mičuda" je pre ňu i o dve čísla väčšia. Lopta dopadá pred kôš. Plyšák zostáva na polici. Baby si sadnú na lehátka, ktoré sú roztrúsené ako zrnká maku v zuboch po celom parku. Ja si vystojím krátky rad na Formulu 1. Raketový štart s okamžitým prechodom do premetu. Pri takomto odpale vážim v momente viac ako štvornásobok.  Samozrejme pár sekúnd. Super jazda, ale príliš krátka. Hovorím pani vedľa mňa, či pôjdeme ešte raz. S úsmevom odpovedá: „Jazda dobře, ale došč“. Ideme na nudné švajčiarske vodné kolesá. Aspoň sa v kľude porozprávame, na akú jazdu sa ešte dáme. Výborná vec, sú tabule, ktoré ukazujú čas čakania. O ich presnosti mám však pochybnosti. I pred každou atrakciou je časomiera a na zemi čiara ukazujúca, koľko zostáva minút čakania. Konečne nás pásový dopravník vynesie na breh a ideme hneď vedľa do strašidelnej dráhy Monster Attack. Vezieme sa na hrkotajúcich vozíkoch a strieľame na mimozemšťanov laserovými pištoľami. Strašná blbosť. Niektoré príšery ani nesvietia. Cez to všetko sa strašidelná dráha babám páči a zopakujú si neskôr jazdu tri krát, zatiaľ, čo sa pcháme Nachos s omáčkou. Za Vikingskou dedinkou a herňami sú brutálnejšie vodné kolesá Jungle Adventure. Rýchlejšia a bláznivejšia verzia Atlantis. Nedá sa odolať. Netočí sa len okrúhly čln, ale pri vstupe aj podlaha. Tentoraz sa namočím ja. Sme ôsmi v člne a nevyvážení. Ja sedím s obéznym chlapom na jednom konci, baby na druhom. Tým pádom nás prúd stále otáča na perejách na ťažšiu stranu. Kým ideme preč som ako tak uschol. Náš pobyt v parku pomaly vrcholí. Zveziem sa na horskej dráhe Mayan. Vyzvŕta mi žalúdok a hlavu asi najlepšie, škoda, že zasa krátko. Pri adrenalínových atrakciách je možnosť obstarať si za poplatok fotku s vaším smrteľným výrazom pri páde alebo otočke. Ďakujem, neprosím. Iní típkovia si svoj akčný vrchol natočia mini kamerou na hrudi. Hľadám akési kukuričné lízatko, či čo to je. Nakoniec kúpim nachos so salsou. Tieto kukuričné čipsy nazvem tortilly. Pre mňa sú všetko tortily, pre predavačku načos. Babám zmizne mamina z dohľadu. Staršia panika, mladšia hlesne: „Poďme strieľať z autíčok ešte raz, šak dovtedy prídu.“ Vystúpenia artistov lákajú do teátro Egypt. Potetovaný svalnáč pokrúti krkom ako Chuck Norris pred finálnym kopom z otočky, dá si gumený krúžok na zem a postaví sa na hlavu. Mamina jediná tlieska. Je to trocha afektované a trápne ako tenis v trojici. Po parku sa pohybujú maskoti, rôzni cirkusanti a akrobati. Niektoré hry, napríklad s jojom skúšajú i diváci. V parku myslia na všetko. Je tu i 7D kino. Aréna, kde sú kaskadéri na motorkách a kárach. Jeden oblečený do otrhanej kože v štýle Šialený Max vábi návštevníkov. Ku sklonku dňa si kúpime pizzu Energylandia za 14zl kus. Kúsok hrubého koláča s kuracím mäsom zabaleného do papierovej obálky. Čašníčka čistí plech sprejom a na spodnom je ešte pizza. Baby idú na poslednú atrakciu, autíčka. Dráha je malá a veľa áut na nej. Časté kolízie sú celkom bežný jav.  Zamierime do obchodu so sladkosťami. Vonia lákavo, ale všetko umelé. Až oproti si baby vyberú plyšákov Energuš. Pri východe sa zastavíme ešte raz a kupujeme suveníry pre rodinu. Prešli sme asi tretinu atrakcii, ale užili sme si deň vrchovato a máme kopec zážitkov. S5 do penziónu vediem auto cez Zawoj, Babiu horu a sedlo Krowiarki, lebo je tam nová cesta. Posledným úsekom cesty a so zbytkom svetla nás sprevádza tmavá silueta Tatier.  Jednohlasne sme sa zhodli, že by sme v parku zostali aj ďalšie tri dni.