Dračica prvá mala od počiatku problém s veľkou spotrebou oleja. Rokmi žiadala dopĺňať čoraz častejšie. Mal som hladinu kontrolovať asi s väčšou frekvenciou, no každých 4-5000km mi pripadalo zbytočné a pravdupovediac som zabúdal. Veď ani na nej nejazdím. V tomto smere som podcenil údržbu. Začiatkom júna pri výmene oleja mi mladý mechanik odporučil dať 5W40 olej s vyššou viskozitou. Táto malá zmena možno urýchlila neodvratný koniec motora a ešte som za ňu zaplatil 120Eur. Raz cestou do Západných Tatier mi pred tunelom Višňové dupnutím na plyn poklesli náhle otáčky a motor stratil ťah. Rýchlosť spadla na 90km/h. Kontrolka nesvietila žiadna. Od počiatku cesty sa mi nezdala o 30% vyššia spotreba paliva. Výlet sme absolvovali, i keď Jarisa sa už nikdy nespamätala. Drahá vraj pociťovala slabší ťah auta tak týždeň pred výletom. Na druhý deň sme sa rozprávali s mechanikom Toyoty v HS. Ženin kamarát. V pondelok som Dračicu zaviedol na prehliadku. U doktora na vyšetrení bola dva dni. Diagnóza znela - vyjazdená rozvodová reťaz. Oprava vyše 1000Eur. To ukázala diagnostika. V poriadku, suma nás nezruinuje. Objednali sme ju teda na operáciu koncom augusta.
Mechanik si bol na 90% istý, že je to v rozvodoch. Nebolo. Ja som tipoval automatickú prevodovku alebo zanesený katalyzátor. Nebol. To by asi svietila kontrolka. Medzitým sme tiež zistili, že máme motor z chybnej série. Zlý dizajn piestnych krúžkov mal za následok vyššiu spotrebu oleja. Viac oleja viedlo ku karbonizácii krúžkov, netesnili a tým pádom tlaky vo valcoch šli dole. Toyota motory vymieňala, no naša Dračica bola náhradné vozidlo a akosi na ňu nedošlo. Ale dobre, spočiatku sa nezdala spotreba až taká vysoká. Cez to všetko najazdila 186tis. km a nikde nás nenechala stáť ako Sopel.
Zaviezol som Jarisu o5 k mechanikovi. Vymenil rozvody za 1000EUR a nič. Auto síce znelo tichúčko, ale neťahalo. Preto rozobral motor, pretesnil, sondoval, no stále unikal z piestov olej do výfuku. Keď neborák nevedel čo, zmeral tlaky v piestoch. Voila! V nich zistil malé hodnoty. Proste motor už zničený aj tým, že šiel na sucho. Takže ho nejako dal dohromady a až vo štvrtok si drahá bola pre auto. Vraj sme mu mali povedať, že má veľkú spotrebu oleja. Pritom som mu to pri prvom stretnutí hovoril. Cez víkend sme sa rozhodli ísť do nového. Mechanik vrazil prachy do šrotu a odkúpi ho od nás za 2000Eur (+1000Eur, čo vrazil do rozvodnej reťaze). Veľa sme na výber nemali. Nechcelo sa mi naťahovať s AAA alebo týpkom, čo by hľadal každý škrabanec. Takto by sme sa jej pomerne rýchlo zbavili. Nerobím si ilúzie, že na nás nezarobí. Poskladá si nejakú funkčnú rachotinu a predá aj za 4000Eur. Drahá sa bála i jazdiť na Dračici, lebo sa jej stav zhoršoval. Už nechodila na benzín, ale prakticky na olej. Spočiatku ako tak, no zahriaty motor prestal ťahať. Vyhýbala sa diaľnici idúc do roboty, nevozila decká z hádzanárskeho tréningu. Chodiť vlakom bola pre ženu nočná mora. 2,5h cestovania.
Problémy prišli v najnevhodnejšiu dobu - v čase technickej a emisnej kontroly. Mechanik nás upozorňoval, že emisnou neprejdeme. No aby sme neplatili pokutu, musí auto na kontrolu ísť. Upozornil som aj vedúceho servisu, ktorý Dračicu bral, že nech nepanikária, keď sa bude auto trápiť. Berieme aj neplatnú. Jarisa prešla, prižmúrili oko. Ako, netuším.
Na ženine meniny Dračica zmenila majiteľa. Udelil som mu splnomocnenie za 2Eur a on mi poslal 2000Eur na účet. Na pamiatku som mu nechal škrabanec od bicykla na zadnom nárazníku. Neúmyselne.
No a zatiaľ sme rozmýšľali nad druhým autom. Samozrejme potrebujeme ho pomerne rýchlo. To sa zasa našlo mudrlanov pre Daciu, či KIA, no v konečnom dôsledku zatiahneme kúpu my dvaja. Nemôže žena čakať pol roka na nové. 3-4 ročné japonské jazdenky si držia cenu takmer nového. Tak to môžeme rovno dať o 2-3000Eur viac za novú. Preto sme pozerali na predvádzacie v predajni. V hre boli česká Fóbia, Jaris a Jaris Cross. Ako prvú sme si boli pozrieť Fóbiu. Obavy boli z jej krádeže, no hlavne Toyoty sú predsa len v rebríčku spoľahlivosti ďaleko vyššie. Crossiek, uvedených na trh v r.2022, bolo až priveľa dvojročných jazdeniek v predajniach. Bolo by možno fajn mať väčšie auto, kde naložíme bicykle, ale Sopel hádam ešte poslúži. Pokiaľ ho mladá neroztrepe, keď sa bude vyjazdievať. Pohrával som sa s myšlienkou vyskúšať naložiť do Dračice I. oba bicykle. Môj Trek do nej vošiel a verím, že by som vopchal aj Morušu. Víťazom sa teda stala o5 klasická Jarisa. V základnej výbave (Comfort v cenníku). Dať navyše 2500Eur za LED svetla, displej, štartovanie bez kľúča, podsvietenie a podobné pi.ovinky v Style výbave bola hlúposť. Potrebujeme jednoduché auto, podobné starej Jarise. Drahá našla jednu opustenú Dračicu v Nitre. V slnečnú druhoseptembrovú stredu som teda pred treťou zdrhol z roboty a juchal do Nitry. Predajca Toyoty nás čakal o 16h. Boli sme viac menej rozhodnutí a po krátkom posedení v predvádzacom aute (vyššia výbava) som podpísal kúpnu zmluvu na 20 340Eur. Dali sme si domontovať vyhrievanie predných sedadiel za 500Eur. Za jeden káblik toľko prachov. Na odstavnej ploche sme si potom zaprášenú, s pavučinami pretkanú, Dračicu II. pozreli. Vyrobená bola vo februári 2026 a celé leto čaká v Nitre, kto si ju odvedie. V piatok som uvoľnil z účtu peniaze. S drahou sme šli napoly. Montáž vyhrievania potrvá týždeň. Za ten čas som si dal vypracovať 3 ponuky od poisťovní na povinné+havarijné+amortizačné poistenie. Až o takmer 200Eur vychádzalo lacnejšie sa dať poistiť priamo u predajcu. Vraj je Generali ich zmluvný partner. O.ebala mačka vtáčka. Lacnejšie platí len jeden rok! Potom vyjde najdrahšie. Chcel som poistku zaplatiť hneď, nech máme i nové značky rýchlo, no predajcovi sa do toho nechcelo. Poistí sa až pri preberaní. Platené parkovanie pod barakom vyriešim jednoducho dočasnou zmenou značiek, neskôr trvalou. V piatok drahá doviezla Dračicu II. V nedeľu som do nej sadol, potočil kľúčikom a ...ticho. Žiadne brmbrmbrm. Spúšťa sa totiž iba batéria. Motor až pri určitej rýchlosti. Na palubnej doske sa len objaví zelený nápis "READY". Stlmil som aspoň 5 asistentov, ktorí si aj tak robia, čo chcú a mohli vyraziť.
.jpg)
Nová Jarisa je hlučnejšia ako naša prvá. Drahá jej hovorí aj Traktor. Namiesto otáčkomera je len budík s "Dobíjanie", "Eco" a "Ideš!" Na podlahu dostala aj gumené rohože za 40Eur z Poľska. Drahá si nainštalovala do telefénu dokonca aplikáciu, ktorá jej ukazuje spotrebu, koľko juchala na batérii, či sa otvoril kufor a pod. Vice versa. Navigáciu musíme na displej auta prepojiť z mobilu. Po týždni sme mali nové evidenčné čísla spolu s veľkým osvedčením. Mohol som teda objednať komplet zimné kolesá. Vyšli ma na vyše 1000Eur. Totiž potrebujem aj snímač tlaku (kus 45Eur). To snáď ani nie je možné, čo si EÚ nevymyslí. Nečudujem sa, že iným krajinám sme na posmech. No som zvedavý, ako budú nové kolesá spolupracovať, keď ich nahodím. Naprogramované sú, no asi sa nevyhnem návšteve servisu. Dokúpiť som potreboval tiež zdvihák s kľúčom za 56Eur. Ani to nie je vo výbave auta (iba kľúč). Keby som to vedel, vezmem zo starého auta. Hlavná vec, že mám dve lekárničky. Takže máme snáď všetko. Malé osvedčenie prišlo po mesiaci.
Začiatkom októbra sme riešili i defekt. Malý, nenápadný klinček uberal pomaly, ale isto tlak zo zadnej pneumatiky. Pod hranicu klesol až po dvoch dňoch. Servis si našla drahá a na priepustku vybehla z práce.
Teraz chodí Jarisa v zimnej obuvi. Na dušičky som nahadzoval u svokry kolesá. Vyšli ma na takmer ďalšiu tisícku. Pri prvom kolese som sa trápil. Originál matice z letných gúm som doklepával do diskov. A potom som odbalil druhé koleso... V ňom boli správne matice. A akési plastové vložky. Gúglil som teda, čo to mám pribalené. Nejaké centrovacie objímky. Takže prvé koleso dolu a namontovať ho aj s kusom plastu a "správnymi" maticami. Tie sú však krátke a musel som použiť originál nástrčný kľúč vytiahnutý z kufra. Z prvého kolesa som pracne vyklepával tesné nasunuté matice. Elektrón som tak už poničil a auto neprešlo ani meter. 150Eur som doplácal za špeciálne ventilky z vysielačom tlaku pneumatík. Jarisa však neukazuje nič.
