Do školy a za zábavou

Do lavíc

    Začiatok bol ako vždy ťažký. Komu by sa chcelo chodiť do školy? Baby nabehli do vzdelávacej inštitúcie hneď po dovolenke v Tatrách. Len prvý týždeň sme minuli takmer 200Eur na školské pomôcky, družinu a krúžky. A nechápem, prečo platím za stravu. Má byť už zadarmo, nie? Iróniou je, že učitelia neodostávajú ani suchý chlieb. Na nich nezvýšilo, kuchárky varia koľko štát zacvaká. Že zamestnávateľ porušuje zákonník práce, akosi učitelia neriešia. Čítať sa mladšej nechce. Momentálne hľadáme systém biflovania poučiek. Začali sme chodiť do malomeštiackeho kostola na omše. Počas "mollená" akoby povedal svokor, ostentatívne čakám vonku. Šak príde na psa mráz... Okrem spásy svojej hriešnej duše sa mladšia venuje aj športu a umeniu.  Obnovili sme hádzanú a čmára na umeleckej škole, čo ju prestáva baviť. A potom, je drzá. Pustí sa aj do chalanov. Pubertálne šplechy má už v ôsmich rokoch.
Staršia dostala v baskete staronovú trénerku. Zlúčili všetky dievčatá dokopy. Je ich aj 18 na tréningu. Bol som sa do telocvične pozrieť a je to všetko možné, len nie tréning. Ešte aj futbal tam otecko so synom hral. Prípravku nemá proste kto trénovať. Takže staršie dievčatá stagnujú, pretože sa učia znova to isté. Mladšie sa plantajú ako hovná v kýbli a nevedia, čo s loptou. Jedno šikovné dievča preskočila k lepšiemu. Vraj s tou sa oplatí čosi robiť, skôr však movitý tato čosi robil s peniazmi u trénera. Hlavne, že všetky chcú hrať zápas. V septembri boli prvé hry a nejaké aj vyhrali. Dcérka veľmi dobre hrala proti Slovanu. V kritickej chvíli, keď sa im zranila kľúčová hráčka, prevzala ako najskúsenejšia zodpovednosť a ťahala tím na palubovke. Udržala družstvo v hre.
Okrem mladšej aj staršia píše diktáty, lebo priniesla zo slovenčiny stoličku väčšiu než kuchynskú. Basketom ju chránime pred flákaním sa a snáď jej šport prinesie aj čosi viac do života.
Nesmiem zabudnúť na hubársku sezónu. Po pár prechádzkach suchým lesom na Považskom Inovci, bola nakoniec zakončená hubárskym orgazmom v lesoch obce Klieštiny pri Púchove s najmenej 120 dubákmi. Bez mojej účasti.

Jarmak

    S odletom lastovičiek prilieta burčák a kolotoče. Nakoľko chodím vlakom, kvalitný sladký mok si nemám veľmi kde kúpiť. V polovici septembra som preto pozval baby pod zámienkou bujarej zábavy na kolotočoch na jarmok. V sobotu sme boli pozvaní na svatbu, do úvahy pripadol iba piatok. Síce mi prišli urobiť radosť, ale jarmočné typy z nich nie sú. Vytiahol som von aj môjho tatina. Po prvých autíčkach si baby už ani nevedeli vybrať. Šli ešte na lietajúcich sloníkov, čo bola akási trápna náhrada za labute. S mladšou som bol vysoko a rýchlo na reťazovom kolotoči. Mala z neho miernu nauseu. Kúpili sme si vodu a kofolu a šli zasa k stánkom. Nakúpil som za 10Eur cukroviniek a s blaženým výrazom sme sa mohli ísť najesť na námestie. Dievky si vybrali podplamenník, ja s drahou "cigáňa". Fenoménom tohto jarmoku boli harmoniky. Rumunskí cigáni, klaun. Jedno chlapčisko si nedalo námahu, aby vylúdilo melódiu. Doslova žobralo. Burčiak som si nevychutnal a ani nechutnal. Presvedčil som malé ešte na ruské kolo. Stálo tak všelijak na svahu. Jedna podpera na drevených latách. Dokonca museli zavolať statika. Potom sme trielili na vlak a domov.

Svadbíme

    Vo svadobnú sobotu som zadovážil kyticu pre nevestu a mamina pančuchy. Nie pre mladuchu, ale švagrinú a baby. Autobus odchádzal z druhého konca mesta, zvolili sme taxík. Desať minút pred odchodom taxíka dosiahla predsvadobná horúčka vrchol. Baby mali nové šaty, ja som skromne vytiahol promočný oblek. Žena mi ešte prišívala gombík na košeli. Nohavice som ako tak zapol. Nepribral som, ale za 15r. mi vraj ovísa brucho ako klokanovi. Navyše nohavice sú voľné a vyšli z módy. Teraz fičia "skiny". Rovanko hranaté topánky sú súce do múzea. Ale "buziškapsička" prežíva svoju renesanciu a zrovna ju som nebral. Sused nás teda doviezol na určené miesto a vidíme stáť autobus. Síce linkový, ale šak čo. Už v ňom nejakí svadobčania sedeli. V tom prihrmí druhý, luxusný autobus, z ktorého vyletí svadobný tata. " De ste?" Šak toto je náš autobus!", kričí na nás. Tak sa prelejeme do správneho. Doslova. Hodili sme do seba prískočné v podobe odporného repáka a usadili sa na samom konci. Vodič linkového sa musel udrbávať. V autobuse dopoly plnom svadobčanov panovala vynikajúca nálada. Hrali husle a akordeón klasické ľudové odrhovačky.  Spolucestujúci boli aj dvaja psíci. Po desiatich minútach sme sa pohli k Hlohovcu. Pred kostolom práve končila iná svadba, tak nás vyklopil pri bočnom vchode. Zvítali sme sa so zvyškom rodiny a čakali, kým sa uvoľní kostol. Oslovil som muzikanta a hodil s ním krátku reč. Dievčence nám pripli pierko. Platený funkcionár, ergo starejší, v kroji a s palicou nás vyzval k usadeniu do vnútra chrámu. Palicu mal ako doplnok ku fraku i ženích, len cylinder mu chýbal. Vraj inzultuje nevestu, keď nebude poslúchať. Obrad netrval obzvlášť dlho a po necelej hodinke sme boli na teplom slnku. Jediný (údajne) som neveste povedal, aby poslúchala muža. Nastalo foto, ale nakoľko som nevidel fotografa, na obrázku pravdepodobne nebudem. Keď sa mala odfotiť iba nevesta so ženíchom a s rodičmi, nahluchlý svokor čosi zabreptal: "Ná načo? Ja som sa už "focil". Oficiálna časť skončila a čakala nás zábava. Busom sme sa presunuli asi 2km do Empírového divadla. Klasické črepy, privítanie hofmistrom a podľa zasadacieho poriadku sme si sadli za veľký okrúhly stôl blízko vchodu. Obligátne príhovory funkcionára, mamy ženícha a jeho sestry. Tá čosi zmotávala o ostrove pocitov. Neviem, kto bájku vymyslel a hodil na internet, ale preteká citmi ako prasknutý sifón pod umývadlom, a pritom čas ani nie je pocit. Krstná maci začala dlhú modlitbu. Prvý pokus v kostole jej nevyšiel, nahodila teraz znovu. Pri Zdravas sa už ľudia zadrhávali ako staré platne a pri verši Sláva otcu pomaly rapkala sama. Krstná babka mala teda dušu na mieste a mohli sme si sadnúť k jedlu. Hostinu zabezpečovala agentúra. Hoci svadba mala byť v klasickom štýle, už len jedlo dýchalo modernou a la Polraich. Aj keď na jedálnom lístku znelo bombasticky, nič extra. Predkrm kozí syr s hruškovým pyté, polievka s hovädzích chvostov a pečeňovými knedlíčkami. Hlavný chod prasačie líčka so zemiakovo-bryndzovou štrúdľou. Teda nič pre deti. Staršej som znechutil polievku, keď som jej povedal, ako donesú misu s plávajúcimi chvostami. Samozrejeme padla klasická riekanka: "Polievka je málo slaná (hoci bola presolená. Vraj, aby sa viac pilo), nevesta je nebozkaná". A mne sa páčilo: "V polievke chýba vňať, pobozká svokru zať", ktorú vyšplechol ktosi z hostí. Čo zostávalo neborákovi mladoženáčovi? Všetci najedení a len šum hostí. Parket prázdny, zábava akosi viazla. Aj muzikanti narástli o basistu a ďalšieho huslistu, ale nechcelo sa im do hrania. Nemali pre nich ani obed a extra ho museli objednať za 100Eur. Odohrali jedno kolo pre nevestu, zbalili krámy a vypadli. DJ tiež akosi váhal rozprúdiť zábavu. Medzitým sme boli vonku, kde som do sýtosti pasívne húlil LM a Cley. Mojim a švagriným dievčatám nechýbala ani muzika a tancovali samé. Keď konečne spustil nejaké latino rytmy, vyrazil som na parket. Chvíľu som bol jediný chlap na pľaci so samými babami. Potom sa pridal ku mne 3-ročný chlapček. Postupne sa odvážili viacerí a priestor pod pódiom sa postupne zaplnil. Mohol som spokojne spotený odísť koštovať zákusky. Po tanečnom kole sa krájala torta. Starejší bol akýsi nemastný neslaný, vôbec neviedol svadbu. Akoby bola nad jeho sily a plácu. Mal by odhadnúť situáciu a ľudí zaujať, pobaviť. Nie každý to dokáže a tento pán zjavne krivkal. Torta bola od svokry, takže som jej ochutnávku oželel. Skúsil som sladké v štamperlíku alebo čo to bolo a mini veterník. Veterník sa iba maskoval za veterník, v skutočnosti to bolo akési tvarohové hocičo. Otvorili sme si s drahou fľašu ružového vína a za večer ju stiahli. Na chodbe za hľadiskom bol bar, kde miešali všemožné drinky. Večer tam pribudli várnice s rezňami, sviečkovou, zemiakovým šalátom. Pre vegi úchylov lokše s bryndzou alebo zeleninový šalát. Za obžerstvom bol kútik na fotenie. Ružovým polaroidom sme sa so škraboškami zvečnili a nalepili fotku do albumu mladomanželov. Hoci záber bol perfektný a radi by sme si ho zobrali domov, vedeli sme, že taký záber nezopakujeme a ten okamih má zostať tam, kam patrí. Tancovalo sa ďalej. Po sťažnosti -siatnikov spustil aj repeťácke hity. Lákal som, no márne drahú nech skúsime nejaký valčíček. Veď ako elév ZUŠ počujem rytmus, no akurát kroky neviem. Skúsil som potom krepčiť s dcérkou, ale naozaj neviem kroky a len som lietal po parkete ako tatova čivava. Údes i smiech vyčaril na tvárach tancujúcich pád nevesty aj s tanečníkom. Je pravda, že na dlhom závoji sa šmykli viacerí. Švagriná si s deťmi neužila veľa zábavy. Staršia jej plakala a po zotmení to zabalila definitívne. Odkvacol aj najväčší tanečník a naše baby boli po jedenástej tiež unavené. Na parket vbehli cigánky s kočiarom, v ktorom polosedela - pololežala moja polovička čoby ženíchovo dieťa. Svokra robila cigána. O5 obnovili zábavu a srandu medzi ľudí. No ženích akosi nepochopil alebo nechcel pochopiť, čo od neho žiadajú. "Penáze do klobúka, maso sem do igelitky", žobre od neho cigán. Situáciu zachránil DJ a pustil cigánske "evrgíny".
Dietky sme udržiavali v bdelom stave do polnoci, do zavíjania nevesty. Teda nie, žeby ona priamo hláskom zavíjala, robia to za ňu kámošky. Nastúpili dievčence v krojoch so sviečkami a spievali Odchádzaš kamarátka naša. Chlapčisko so sekerou sa potom mladuchy pýtal, či chce vienok sťať, či hlávku sťať. Pohotová nevesta hneď na prvýkrát odpovedala, že venček sňať. Ostatní sa smiali, ale ja, čo som nevedel, aká je správna odpoveď som sa len díval ako klinec z laty. Po tomto divadielku sme požiadali šoféra nech nás vezme domov. Zábava trvala do štyroch hodín, pokiaľ nedošiel DJ kontrakt a nevypol hudbu. Hoci by sa ľudia ďalej bavili. DJ mi bol nesympatický od začiatku, len si šteloval tie svoje reflektory ako Kuzmina lyže pred olympiádou. Odvoz viazol tiež a svokra došla domov až o 6h. A svadobný tata si nemohol ani ponadávať a utekal k hrncom, lebo mali tridsať ľudí na obed v nedeľu.
Užili sme si svadbu. Pravdepodobne bola posledná a čakajú nás už iba funusy.