Nabité víkendy

Slet čs. letadel  

 Každý víkend len čo je teplejšie máme nabitý akciami. Iróniou je, že v neobyčajne chladnú sobotu hlavne tatino bol vo svojom živle na letisku Boleráz. Baby mali inú "zábavu" a umývali okná. Pred obedom som nalial do seba trocha teplej hŕstkovej polievky a vyrazil v premenlivom počasí na kus pokoseného poľa pri Trnave. Cestou som videl, že jedna prehánková oblačnosť už odchádza východným smerom. Letisko je v časti Klčovany asi 10km za Trnavou. Vedie k nemu rozbitá asfaltová cesta. Na to, že miestny aeroklub sa stal domovom vyhnancov z Hovadova (konkrétne Vajnory), by si zaslúžila lepší povrch. Šípky ma smerovali poľnou cestou k opačnej strane letiska. Videl som, že veľa áut odchádza. Po ako tak upravenej oráčine, popri kukurici som zaparkoval medzi tých málo povozov, čo stálo na provizórnom parkovisku. Ďalší sa zberali preč, za mnou prišiel ešte jeden. Nahodil som bundu, batoh a vykročil smerom k odstaveným lietadlám. Vyfotil som možno prvé dva-tri Zlíny Z-43 na začiatku dlhej  zarovnanej rady, keď začalo popŕchať. Nejaký skúsený aviatik ma upozornil, že bude lepšie sa schovať, lebo bude ťažký dážď.

Aj v nárazovom vetre Follow Me predviedli peknú zostavu.

Do hangáru som prístup nemal a smrad latríny tiež asi nebude správna voľba. Vrátil som sa do auta. Nastal čas obeda, vytiahol som sladké pečivo a pustil sa doňho. Ako som dojedol aj prestalo slabo pršať. Boli sme len na okraji prehánky. O5 som sa vyzbrojil batohom, foťákom a vypadol von. Ľudia prichádzali aj odchádzali. Vietor a 15-16°C zrovna nebolo ideálne počasie, ale ani najhoršie. Mnoho ľudí, hlavne rodiny s deťmi, odradilo. Oplatilo sa však vyčkať. Úpek na slnku by bol horší. Zišiel som dolu ku koncu kovových zábran. Vpravo bol nový hangár a pódium. Vstup bol ohradený a dovnútra mohli len registrovaní účastníci. Pre tých obyčajných si stánok s pivom a žemľami rozložil protežant Zlatého Bažanta. Vzadu kadibúdky a zopár stánkov s hračkami. Toť všetko. Zo západu sa zasa približovali husté šedivé mraky. Pomaly som sa presúval nas5 popri hasičoch k parkovisku. Začalo smokliť a znova tvrdnem v aute. Prehánka trvala iba chvíľu a húľava letisko aj tentoraz obišla. Vykuklo teplé slniečko, rovnako aj ja z auta. Bolo po jednej hodine a piloti začali spúšťať mašiny. Presunul som sa do rohu, kde sa skýtala dobrá pozícia. Niektorí bez ostychu odsunuli zábranu a vošli na stojisko strojov. Na niečo tam plot bol, takže ja som disciplinovane stál za ním. Ako prvá začala štartovať Lockheed Electra.

Duralová kráska do ktorej sa zamiloval Baťa - Lockheed Electra.

 
 Hviezdicové motory P.W. Wasp tíško bublali na ploche pred obdivom divákov. Baťova znovuzrodená Electra ich má ešte pôvodné a počuť, že je to americká kvalitka. Dvojmotorák je v súčasnosti jediný lietajúci svojho druhu na svete. Ľudia registrovaní a pozvaní sa nahrnuli predo mňa do rohu  a nič som nevidel. Úžasné. Napokon sa presunuli pomaly až k dráhe a videl som čosi konečne aj ja. Vedľa mňa fotil jeden chlapík, s ktorým som sa zoznámil. Juro je vyučený letecký mechanik a robí česť svojmu remeslu na bratislavskom letisku. Za ženu má sympatickú letušku Zuzanu. Hodili sme reč o učňovských rokoch a samozrejme o predvádzaných strojoch. Potom sa mi kdesi stratil s nejakými kamarátmi. Postupne nahadzovali motory staré i nové mašiny. Na konci 1200m dlhej dráhy 32 sa zoradili a začali po poradí vzlietať. Najprv rýchle, dvojmotorové, potom športové a nakoniec pomalé Čmeláky a Čápy. Hluk ako v Biggin Hille za vojny. Skupina necelých 30 aparátov sa na okruhu zoradila a s dunivým burácaním preletela nad nami. Čmeliačiky sa komótne vznášali ďaleko za skupinou a točili hneď malý okruh na pristátie. Letecký deň sa rozbehol a nasledovala jedna ukážka za druhou. Komentátor moderoval česko-slovenčinou. Najlepší brept bol pri predvádzaní vírnika: " Jeho vývoj napreduje dopredu". No ešte, aby napredoval dozadu! Priletela i skupina z moravského Zábřehu  Follow me na obstaróžnych Z-226. Predviedli peknú skupinovú zlietanosť, i keď v nárazovom vetre lietali opatrne. Hlavne prešedivelý pán posledný vzadu. Po natankovaní hneď odleteli na ďalší letecký deň. Dnes boli až tri. V Žiline, Nových Zámkoch a v Bolerázi. Zo Žiliny sa predviedli i vojaci na L-410 a letka ministerstva vnútra na vládnom Fokkeri 100 a Airbus-e A319.

Jediné prúdové lietadla boli od MV.

To boli jediné prúdové mašiny. Sľubovaný Delfín neprišiel. Hoci jeho silueta zdobila propagačné tričká, bol ťahákom tých zopár ukážok počas poobedia, ľudia čakali márne. Dinosaurs aviatikov, Dušan Šamko, vyzvŕtal jemne na oblohe akrobatický špeciál Z-50M. Program skončil zostreľovaním balónov vrtuľou troch Zlínov Z-43. Jednému sa nedarilo, až posledný balón konečne dal. Skupinu mladých chalanov z Tábora viedol známy akrobat Petr Jirmus. Bravúrny chlapík neminul ani raz. Po pristátí kontrolovali motory, či sa do nich nedostala časť balóna. Komentátor zahlásil koniec ukážok. Hodiny ukazovali pol šiestej. Kto chcel mohol si počkať do 23h na ohňostroj. Lietadlá sa začali rozpŕchať do domovských letísk ako vrany, odišiel aj autobus firmy Zlín Aircraft tak, čo by som tam robil? Zlet bol prvýkrát na Slovensku. Poriadali ho Češi, čo dali jasne najavo veľkou zástavou vlajúcou pod vežou popri našej mini. Slováci poskytli prakticky len aerodróm. Na neveľkej ploche letiska bolo vyše 70 čs. strojov, hoci prihlásených bolo 100. I tak prekonali rekord minulého roka. Preto som si nenechal ujsť vidieť pokope pýchu našej konštrukčnej školy a kvalitnej výroby. Ktovie, kde bude "dostaveníčko" budúci rok. Pekná akcia, na pamiatku mi zostane tričko. Čo ma nemilo prekvapkalo je, že mám špinavý snímač na fotoaparáte. Pokúšal som sa špinku vyfúkať, ale zbytočne. Servis ho neminie. Zatiaľ upravujem pokazené fotky v počítači.

Nestor akrobatického lietanie Dušan Šamko za kniplom Z50.

 Detský festival

    I v nedeľu som obul túlavé topánky, tentokrát spolu s rodinou roztočil kolesá Voxhóla do Nitry.  4. rok ako vždy pred prázdninami je na ploche výstaviska detský festival. Po sýtom obede u Hoffera (kačica s lokšami) sme okolo pol tretej ešte stále plní fučali pred bránami. Rodinný lístok sa dal kúpiť len cez internet a aj to dopredu. Takže oj..bala mačka vtáčka a platili sme na hlavu 8Eur. Počasie bolo fajn, trocha studenil vietor. Prílišné horko by bolo vyčerpávajúce. Každým rokom sa prispôsobujú menším vekovým kategóriám, čo je veľmi dobre. Pomotali sme sa po nafukovacích atrakciách,
zahral som si s babami floorball, zajazdil na autíčkach. Nižší vzrast sa ukázal výhodou pri skákaní na trampolíne. Vek oboch sme umelo znížili. Skonštatovali sme, že ak by sa platilo, letopočet ani váha by pre starú babu nebola prekážkou. Maminu lámal spánok, preto som jej kúpil kapučíno. Neveľmi  pomohlo. Viac v ňom bolo mlieka ako kávy. Nakukli sme i do hál. Pri koncerte Mira Jaroša sa trocha vyprázdnili. Vybláznili sme sa na veľkých hlavolamoch, ktoré preverili, aký sme tím. Ja som bol však príliš ťažký a loptička sa kotúľala len ku mne. Vymenil som sa s akýmsi chlapcom. Skúsil som jazdiť na X-box, ale vôbec som sa nechytil. Baby boli potom v ďalšej hale u Matella. Staršia vysúťažila balón a nejaké kocky, či čo. Na cestu domov sme si kúpili bratislavské rožky. Cestou sme oproti míňali švagra s rodinou, ktorí si to šinuli domov.
Poobedné víkendové driemoty sú ta tam. Neprekáža  mi to. Doženiem to v zime.

Vládny Airbus 2m nad zemou.