Dobojované

Na Petra, Pavla majú naše hestery, aj starý somár zo ZUŠ, konečne na čas pokoj od školy a konečne dostanú k dispozícií náš tablet. Pokoj budú mať aj od rodičov, keď budú u babky. Denný tábor sa nepodaril na poslednú chvíľu vybaviť, babka nemá na výber. Staršia je bifľa a doniesla samé jednotky. Mne sa ako štvrtákovi už tlačila z matematiky kačička na vysvedčení. Teraz sa decká rehocú ako zubná kefka na štrbavom pri mojej žiackej knižke. Na poslednú chvíľu basketbalistka opravovala dvojtakt z prírodovedy. Učiteľka ju skúšala cestou na kúpalisko. Učila sa viac menej poctivo, až na zatajenú guľu spred pár týždňov. Odišla na turnaj do Popradu a pod paplón mi podhodila žiacku knižku, kde si pekne hovela nedostatočná už pár dní. Dobre vie, že bez učenia, bude lopta lietať do košíka bez nej. Za bifľovanie a odvrávanie rodičom ju odmeníme novým bicyklom. Od pančelky dostali na pamiatku fotoknihy. Ich tlač sa nezaobišla bez dramatických udalostí, keď sa dve knihy na poslednú chvíľu tlačili a posielali z Nitry prvou triedou (tlačila ich švagriná v robote). Triednej darovala vlastnoručne vyrobený hrad zo zatavených farebných korálok. Mali fajn triednu. Taká trocha chaosáčka pobláznená, ale deti má veľmi rada a myslím, že ich dokázala nadchnúť. Nepočul som od dcérky, že sa jej nechce do školy alebo ju nemá rada (školu) ako opakuje mladšia. Získala si maličkých pre akýkoľvek šport, čo je super a robila to vo svojom voľnom čase. Našu nútila na flórbal, lyže, skok do diaľky. Všetko možné až mamina zasiahla. Basket je prvoradý. V týchto dňoch prebieha na škole jej odvolanie pre akési pletky s chlapmi. Skôr však je nepohodlná pre iných a je za tým aj úpadok školy. Ani ten prvý stupeň nebude týmto spôsobom, ako bol. Aj jej zásluhou a teší ma, že s nimi vydržala do konca (i minulý rok pančelku rušili, ale ustála boj).  Mám pocit, že to bola posledná správna trieda a triedna na škole. Haranti bol mišmaš všetkých pováh, vrstiev, kultúry a spektra malomeštiakov. Po nich sa na školu vyváža už len odpad z mesta, ktorý nijaká škola nedokáže akceptovať a spracovať.
10 ročnú chytajú pubertálne záchvaty a pomaly badáme, ako kráča k adolescencii. Nahlas si púšťa muziku, odvrkuje, robí scény a inzultuje mladšiu. Závidia si už aj tie štrbavé zuby. Sama sa bitky bojí a ide do hystérie. Posledné týždne chodili so spolužiačkou a od nej tiež nič dobré nepochytila. Mama jej zakazuje s ňou chodiť von. Nudí sa, hlavne keď nemá úlohy alebo tréning. Animované rozprávočky už veru nepozeráme. Zato Profesionálov alebo Prázdniny si nenechajú ujsť. Bezcenné seriály na vymývanie mladých hlavičiek. Aj na tých riedko poskladaných programoch si vedia nájsť kravinu. Na detské ihrisko ju takisto nedostanem. Ešte tak na nejaké rozbité trieskať s loptou. Košíkovú sezónu sme ukončili na Sĺňave s celým klubom pána veľko manažéra. Pri vstupe sme dostali na ruku papierový náramok. Prakticky nám bol na nič. Umožňoval vstup iba na skákací hrad. Nápoje aj jedlo sme si platili sami. Dali sme si teda kofolu s čipsami, baby sa vybláznili vo vode a šliapali sme domov. Teraz sme ju pripravovali na úlohu opatrovateľky a pomocníčky deciek u babky. Zbytočne.

Mladšia má tiež "samé", ale ich triedna je oveľa prísnejšia. Typická učiteľka. Už sa i pýtala rodičov na pomoc pri zháňaní výletov. Čakám, kedy si bude zapisovať, kde aký rodič pracuje. Nepodarky v zošite a čítanke dcérke radšej učiteľka ani nehodnotila, dala len V. A zopár ich bolo! Takže jednotky sú také motivačná známka. Nesmel prepadnúť nikto, a tak tí, čo doslovne chodia ako cigán do školy, pokračujú.  Hoci ju teda chváli za úhľadné písmo, so školou je na nože, Nerada číta. S počtami tiež nie je zrovna kamarátka. Na prázdniny majú doraziť čítanku. To bude zápas. Po augustovej dovolenke potiahneme do boja s vetami. Ako introvert má svoj vlastný svet. Rada kreslí. Chodí na hádzanú, ale v tom nevidíme jej budúcnosť. Ťažko povedať, čo ju baví. Momentálne vyzerá, že nič. Akurát jesť, čo si každý všimne na jej zaoblenej postave. Snáď sa nebude potĺkať životom ako jej otec. Družinárka ju často napomína. Vraví, že aj zo správania bude mať jednotku. No nech sa tým radšej ani nechváli. Boli slzy, boli nervy a jačanie. Najťažšie máme hádam do puberty za sebou. A vytrhli sme prvý mliečny zub. Samozrejme kývajúci. Niekde v spodnom rade vpredu.

Nesmiem zabudnúť na malého člena našej rodiny morča Tofi. Ja mu hovorím Tofa, Kofa, mamina luntíček. Už sa udomácnila ako panička. Najviac priľne ku staršej. Keď sa jej niečo nepáči, stačí len
zvuk, buchnutie, hrkúta ako holub. Keď je pri malej, len sedí a pozerá, spokojne zavrní. Zožerie veľa, snažíme sa jej dať každý deň čerstvé listy, napr. púpavu. S príjmom sú spojené veľké výdaje. Kúpil som vedierko a baby s lopatkou vyberajú čierne poklady.
Takto si nažívame na začiatku prázdnin a čakáme kedy udrie konečne pravé leto.