Všetci ľudia sa radujú

Udalosť roka máme za sebou. Babka už dva týždne predtým nespala. Zdalo sa jej málo zákuskov (nakoniec skutočne niektoré zmizli). Dva dni pred svadbou plakala nevesta, že nemá za 1000Eur  vysnívané šaty, výzdoba sa predražila, torta nie je hotová, padli jej pomocníci na výzdobu, počasie na chuja. Mne sa už aj snívalo o svadbe. Ženích si prišiel pre nevestu špeciálnym vlakom, ktorý zastal za záhradou na trati a vytrúsili sa z neho svadobčania. Jeho tato bol skutočne rušňovodič. Najdrahšia si zobrala deň pred dovolenku. Pomáhala s výslužkami, výzdobou a s vodkou ukľudňovala emócie. V onen deň obradu o 10.30h sme už boli nastúpení u babky. Zatiaľ len v teplákoch a neumytí. Haprovala totiž aj teplá voda v byte. Maľovanie na tvár, účesy a znova maľovanie, jedenie a maľovanie. Plantavý guláš, málo dochutený. Už aj dedo bol asi v strese. Spieval som na odľahčenie Cukor jedla, kávu pila. Nepodaril sa vytlačiť zasadací poriadok a kopec drobných detailov. Dážď a chladno vonku, horúco vnútri. Prvý a asi aj posledný krát som videl 500Eur bankovku v rukách toho najpovolanejšieho-ženícha. Tesne pred obedom sa šla nevesta fotiť. Ženích si zabudol topánky, fotil sa v teniskách. Po obede sa začali trúsiť kamaráti, východňare. Zajedli gulášu, ja som upratoval dom a chystal izbu na prespatie. Okolo tretej sa zamkol dom a čakalo sa na ženícha. Svoju polohu pravidelne ako navigácia oznamoval neveste. Vidíme vchádzať auto do dvora, za okamih búchali na dvere. Svokor "Čo scete?" Ženích si prišiel po nevestu. Ešte týždne pred tým povedal, že berie prvú, čo vyjde z dverí. Fajn, prvá vyšla spoza plachty moja žena prezlečená v plášti a zasr... čižmách. S alobalom na zuboch sa škerila na potencionálneho ženícha. Druhá bol prezlečený družba v strieborných vlasoch. Až do tretice prišla jeho vyvolená. Svokra ju ešte upozorňovala, že si to môže rozmyslieť. "Ešte si naša", hovorí. Neváhala a vykročila za svojim junákom s kyticou. Vo vnútri bola odobierka. Starejší predniesol reč, ale bola taká suchá, snáď to vyhrabal ešte z čias, keď sa on ženil. Hostia si postáli v obývačke, my sme šli preč. Naše auto som nechal pred domom a sestra nás zobrala do kostola. Práve sme míňali alegorické vozy. V meste totiž dávali zbohom letu. Lejak ani nemohla byť lepšia bodka za suchým letom. Nedarilo sa nájsť miesto na parkovanie, až na streche nákupného centra. Rýchlo sme sa kdesi pred kostolom ukryli, dostal som stužku a šup dovnútra. Švagor doniesol prstienky, farár pomodlil, dedo usadil. No pozabudol, že má k oltáru dcéru odviesť. Potom, čo ho žena upozornila, šiel pre ňu. Nevestine nočné mory, že hlavná družička bude mať rovnaké šaty, sa nenaplnili. Dostavil sa ženích a obrad mohol začať. Mladý farár mal peknú reč. Nebola taká klasická, ako sme mali napr. my o májovom dáždiku a poľnohospodároch, ale bola o láske. Keby sa i všetko pominie, či stratí. Byt,  práca, peniaze, česť, ich láska im zostane. Preto nech sa držia za ruky, trebárs i v obývačke pred tv v dobrom aj zlom. Amen. Dojímavo hovoril, od srdca. Od srdca som potom ja gratuloval neveste, keďže som nevedel poriadne, čo povedať. Ženíchovi som zasa zabudol podať obálku. Predtým však deti vypustili ryžové bomby na snúbencov ako vychádzali z kostola. Nie a nie prestať, tak im to páčilo. Zrniečka ryže som nachádzal ešte aj na druhý deň u nás doma. I kostolná kapela sa nedala zahanbiť a príjemne húdla. Dážď aj ryža medzitým ustali. Po jedinom spoločnom fotení pred kostolom sme peši prešli cez most k reštaurácií.  Kosci sa zrovna chystali pod mostom na senobranie. Reštaurácia je utopená medzi svahom a mŕtvym ramenom Váhu. Je tam teda málo priestoru. Hlavne pre autá. Obligátne rozbitie taniera pred mladými a mohli sme ísť. Sem tam sa niekto hľadal v zozname hostí, kde má miesto. Rodiny vlastne sedeli oproti sebe. Sedel som na kraji oproti ženíchovej sestre, t.č. hlavnej družičke, s jej priateľom a nejakým týpkom. Deti medzi nami. Až cez uličku švagor. Vlastne som tak ocitol medzi cudzími a vákuom. Zasadací poriadok ma rozladil na celý večer. Pre mňa by bolo lepšie sedieť obklopený ľuďmi, ktorých poznám. Hoci som potom aj mohol. Naschvál to však bolo spravené takto a nemal som chuť sa zoznamovať na jeden večer. Dal som to aj patrične najavo. Peklo introverta pre mňa alebo egoizmus pre tých ostatných. Na stolíku za dverami boli srdiečka, na ktoré každý hosť napísal meno. Potom sa vkladali do akejsi presklenej vitrínky a la obraz. Na pravo od dverí bol tiež foto kútik. Tabuľa potiahnutá bielym súknom a lampičky. Naľavo boli pohovky na oddych a menší rad stolov. Na stenách boli fresky s textami o víne a holými babami. Jediná s falusom bola nad zákuskami. Málokto si to všimol, lebo sladkosti obraz prekrývali. Na pravo rad stolov prerušený len uličkou k dverám na terasu. Stoličky boli potiahnuté bielym súknom. Škoda, že nebolo počasie a na terase sa nedalo pobývať. Vedľa bola miestnosť s malým tanečným parketom. Na jednom konci bar a na druhom dídžej. Vecká boli na poschodí. Šlo sa tam popri pytónovi-albínovi, ktorý sa nezmestil do kože. Každý z hostí mal pred sebou balíček s menovkou a čokoládky. Jedlo zdržovali naše baby na vecku. Cink o pohár a starejší mal prejav. Dedo sa slova neujal, darmo som mu reč zháňal. Štartér bol kúsok šunky so syrovou omáčkou a toastom. Polievka klasická slepačia so slížikmi. Akurát bujónová. Ozvalo sa "Polievka je málo slaná, nevesta nie je pobozkaná" a rinčanie lyžíc o taniere. Najlepší boli najmenší. Tým sa to páčilo. Hlavný chod nebol našťastie had z terária, ale teraz veľmi populárna panenka s opekanými zemiakmi. Deti dostali ryžu. No mladšia sa jedla ani nedotkla. Prepečené bolo, žulo sa dobre. Spustilo sa prvé kolo tanca. Ženích s nevestou mali nacvičenú nejakú choregrafiu, ale pripadalo mi to ako divadielko.  Viem, že v piatok bolo ťažko na cvičisku, slzička nejaká spadla. Potom už tancovali aj ostatní. Prišila prvá prestávka a čas na tortu s kávičkou. Nevesta bola stratená a tortárka musela byť povolaná. Znalý babkiných tort som odmietol. Toto odmietnutie a vzápätí pomsta torty nedala na seba dlho čakať. Ako som sa načahoval za posledným zákuskom večera, zašpinil som si košeľu plnkou. A babka nám v nedeľu jej kus odkrojila domov. Iróniou je, že zrovna ten, kde som oprel rukáv košele. To už nie je pomsta, ale nezmieriteľnosť. Zákusky sa však kdesi podeli. Moravské koláče ani neviem, že boli. Všetky vraj skončili vo výslužke. Ale moje obľubené veterníky na stole boli a bolo ich dosť No šak z 30 vajec. Domáce frgále neboli zlé, ale cesto bolo hrubšie. Na dračku nešli. Slaného bolo požehnane, chutili mi hlavne pagáčiky. Kávu si objednával každý nejakú, ale čašníčky robili unisono pre všetkých. Počas ďalších tanečkov sa kupovali lístky do tomboly a nekonečné fotenie. Potom prišlo prvé kolo tomboly. Hudobníkov prd, scramble, dovolenka pre dvoch kdekoľvek. Zo štyroch lístkov sme mali tri výherné. Svieži dych na ráno, cibuľa s cesnakom. Výlet do Tatier, tatranky a mrkva prezentovaná ako Oko astronóma. Najlepšia cena bola Dievčenský sen, klobása s vajcami do tvaru mužského prirodzenia. V tomto kole väčšinu povyhrávala rodina nevesty. Za každým bolo treba vypiť pohár vodky. Preto sme posielali baby. Tie boli nadšené z cien a ani na fotenie sme ich nemohli dostať. Druhé kolo po hudbe si už prišli po ceny i zástupcovia druhej rodiny. Ja som viac menej sedel sám. Sem tam som s rodinou prehodil pár slov, ale necítil som sa vo svojej koži. Ten alcohol, ako všade tiekol prúdom, nie som s tým stotožnený. Hoci víno mi veľmi chutilo a teraz plánujem so svokrom uliať si domov, čo zostalo. A tak mi vlastne treba, mrzol som pri pootvorených dverách a prechladol od nôh. Fotografku švagrinú som zachránil pred blamážou, keď som jej domov skočil domov po batérie do blesku. Po desiatej sa na stole zjavili bufetové stoly. Po rezňoch sa iba zaprášilo. Volali ma do tanca. Jediný tanec som dal v kruhu držiac za ruku staršiu a tetu. Na to, ako sa ženíchov tato chystal tancovať pomály rok dopredu, točil akurát s hubou. Nechýbal manželský kvíz a obaja docela i zdvíhali správne topánočky. S úderom polnoci chodil švagor so sekerkou okolo mladomanželov a pýtal sa "Či hlávku sťať alebo venček sňať?" Už mal čvirgnuté a nakoniec večera skončil unavený vo svojom aute (najprv ho nevedeli nájsť). Ale na tanečnom parkete sa predviedol excelentne, čo najbližší ani netušili, aký parketový lev v ňom drieme. Vôkol nevesty stáli so sviečkami panny. Po sňatí venčeka dostal ženích klobúk na hlavu. Prišlo pár mocných chlapov a zdvihli ich, sediac, hore k stropu. Tam sa mali pobozkať. Akosi sa na vratkých stoliciach k sebe nahli a cmukli. Nevesta hodila kyticu za seba. Vyzerá, že do roka pôjdeme zasa na svatbu. Ženíchovi sa s úspechom podarilo z nevestiných nôh snať podväzok. Viac ho nevideli. Myslím podväzok, pre mladého už bolo neskoro utekať.  Po tomto bohatom programe bola už len voľná zábava bez oddychu. Mne chýbalo čítanie telegramov, vypúšťanie lampiónov, tvorivé dielničky, kúzelník a maľovanie na tvár. No tak som  šiel s deťmi domov. Mali sme malú nocľažníčku, švagrovu malú. Staršia im prečítala na dobrú noc rozprávku. Žena so švagrinou sa vrátili k zábave, ja som "strážil" deti. Bolo mi to ľúto, ale snáď som aspoň nekazil zábavu. Čítal som si, síce nie rozprávky, ale o letisku Tri Duby a pokúšal sa márne zaspať. Zhasol som 5 min. predtým ako prišla o pol piatej polovička. V nedeľu nemohla chýbať poprávka u svokry. No šoféroval som, takže som sa popravil až doma s pohárom chutného vínka. Na zdravie novomanželom!