Výstup prvý (2009)
Výlet sa nezačal zrovna najlepšie, ale koniec dobrý všetko dobré. Šli sme so sestrou a jej priateľom. Mali prísť k nám a odtiaľ svokrovým autom sme mali ísť na Kľak. Lenže vlak, ktorým mali prísť v nedeľu nejde. Takže sme šli pre nich. To ešte museli ísť na záchod. Tak zasa k našim. Vyrazili sme. Nevedel som, kde je technický preukaz od auta. Ako vedúci výpravy som to mal skontrolovať. Zastavili sme zasa a kontrola priečnikov. Našťastie sa našli. Ideme ďalej. Zarozprával som sa s vodičom a minuli sme výjazd z diaľnice. Takže sme k nášmu hodinovému meškaniu prirátali ďalších 10 minút. Šofér dal do satelitnej navigácie dedinu Kľak. Skoro sme opäť zle odbočili. Intuitívne som mu prikázal kade má ísť. Človek zvíťazil nad technikou. Preprogramoval som nešťastnú skrinku. Do Fačkovského sedla sme dorazili v najväčšom úpeku. No šli sme hore. Ja som trepal v nosiči ročnú dcérku. V Reváňskom sedle sme sa najedli a šli zaútočiť na vrchol. Je odtiaľ nádherná vyhliadka na Strážovské vrchy a Malú i Veľkú Fatru. V diaľke sa týčili ostré vrchy Západných Tatier a Kriváň. Stopy snehu boli ešte na Martinských holiach a Nízkych Tatrách. Celé Horné Ponitirie a časť Považia je ako na dlani. Cestu s5 sme rýchlo zvládli bez prestávky. Domov sme šli cez rázovitú obec Čičmany. Všetko bolo zatvorené, takže sme sa len prešli pomedzi domčeky. Cesta do Ilavy je odtiaľ dosť krkolomná, plná zákrut a o pár rokov aj výmoľov.
Výstup druhý (2016)
Brúsil som si dlhšie zuby znova sa vyštverať na tento neprehliadnuteľný vrch. Bola to naša prvá turistika v ´16. roku. Vybrali sme sa v krásny aprílový deň. Asi v tretine výstupu už bol chodník zľadovatelý. Slnečné lúče do tmavého lesa nepreniknú. Kĺzali sme sa ako naši hokejisti na majstrovstvách, no do smiechu nám nebolo. Navyše prvé jarné kilometre sa šli ťažko. Predsa len prevýšenie 500m z Fačkovského sedla dá zabrať. V sedle Reváň sneh na chvíľu zmizol. Začal až s posledným stúpaním k vrchu Kľak. Brodili sme sa 20cm hlbokým snehom. Na vrchole takmer žiadny sneh. Vyfúkal ho vietor, roztopilo jarné slniečko. Dvojitý železný kríž bol zhodený. V malej skalnej skrýši trčali spod ľadu ľadoví mužíci. Cesta dole bol väčší adrenalín ako hore. Šmýkali sme sa. Mamina spadla a udrela si zadok. Šli sme skratkami po snehu, aby sme sa vyhli zľadovatelým úsekom chodníka. Aspoň baby mali zážitok. V kolibe sme si potom dali halušky s bryndzou.
Výstup tretí (2017)
Vrch bol určený i ako výzva v programe Reštartni sa! Preto na sklonku leta sme sa o5 ocitli vo Fačkovskom sedle s "karimorami" na nohách. Hore sa nám šliapalo dobre. Predsa sme len za leto niečo pochodili. Vrch sme dali vo veľmi dobrom čase. Aj mladšia vykračovala svižne. Maminu pichlo v kĺbe, keď sme prechádzali skalný úsek, kde minulý rok spadla. Jarnú kvetenu vystriedalo more bodliakov, ktoré sme na vtedy nevideli. Rovnako v tráve sa krčil aj biely kvet s listami pripomínajúcimi bodliak krasohlav bezbyľový, ktorý teraz kvitne. Na sklonku suchého leta bola zem vyprahnutá a popraskaná. Kríž už stojí na vrchu. Len vrcholová kniha je v šalátovom vydaní. Vyhliadky neboli doširoka, do ďaleka, bol totiž slabý opar. Tatry ani nebolo vidno. Ale videli sme Krížnu, kde sme tento rok stáli. Dolu sme šli takmer za rovnaký čas ako hore. To ma prekvapilo, ale sem tam sme sa motali. Konečne sa nám podarilo navštíviť aj chalúpky v Čičmanoch, i keď časovo natesno. Pre prehliadku sú sprístupnené až dve. Ukazujú život, odevy a zvyky v dedine. V menšom domčeku, ktorý je jedným z pôvodných je komplet zariadenie z 20.-tych rokov min. storočia. Samozrejme sme skončili v dajakom humne na bryndzových haluškách.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára