V horúce pracovné dni sme sa kúpali u svokry. V chladnejších dňoch sme začali hrávať ping pong v parku a opravovať prepichnuté gumy na bicykli. Postupne sa zlepšujeme v oboch disciplínach. Baby to príliš nebaví. Pri jednom lieta lopitčka kade tade a pri druhom náradie. Avšak veľká láska našeho benjamínka zavolala nás v sobotu na akúsi akciu na Čertovej peci. Vraj sa tam stretne partia zo škôlky. Nakoniec sme boli radi, že aspoň ten jej kámoš sa vôbec ukázal. Bolo horúco, ale staršia dcérka mala nábeh na zápal str. ucha, takže na kúpanie sme mohli zabudnúť. Mamina vypadla na celý deň na nákupy do Hovadova. S babami sa nedalo vnútri vydržať, tak som ich poobede posadil do auta a šli sme teda k peci. Bolo tam vyhradené parkovisko pre účastníkov akcie. Ostali sme stáť pred bránou zo zelených balónov a závojov. Vyzerá to na akciu len pre istú švédsku kozmetickú firmu. Nejaké mená si tam zapisovali na papier. Počkáme teda na pozývajúcich alebo čo? Pani v bielych šatoch nás však zavolala. Spýtala sa len na mená detí a mohli sme ísť dovnútra. V špinavom a smradľavom bufete sa dalo kúpiť nejaké občerstvenie. Na lúke boli rozostavané rôzne súťaže pre deti. Moje baby sa ma držali ako hovno košele, ani sa spýtať na stanovištiach, čo robiť. Budeme čakať na frája. Akcia sa len pomaly rozbiehala. Uvádzačka privítala všetkých, zmotávala niečo o zvykoch na Jána a tak. Potom vystúpila na pódium akási babka v kroji, ktorá mávala s bylinkami v ruke a čarovala. Nič baby akosi nebavilo, staršia len domov, ale sama tam byť nechcela. Nervičky. Nebavilo ma to tam tiež, dal som si kofolu aj s vyschnutým pavúkom na plastovom pohári. Vzápätí volala žena, že naj kámoš nepríde skôr ako za hodinu. Telefón som dal aj mladšej, aby to počula. Keď už začali rýmovačku na Oriflame, šli sme sa radšej prejsť k jaskyni. Mali len šatečky so sandálmi, takže sa nesmeli lápať po skalách, hoc by chceli. To by vyzerali ako tie prasce v ohrade. Vrátili sme sa na akciu. To sa už rozbehli súťaže a aj baby sa osmelili. Tak som chodil s nimi ako na Beaty tour. Na stanovištiach všetko staré zamaskované škatule, volali ich "direktorky". Namaľované ako Šoóšová po "padesátke" s vyschnutou trávou za pásom. Naše chutnučké malé v slamených klobúčikoch sa im páčili. Malé "skydo" netrafilo pomaly ani z metra kelímky a zhodilo pri preskakovaní imaginárnu vatru. Za toto dostávali pečiatky. V blúdnom lese sa skutočne motali ako svätojánske mušky. Na poslednom stanovisku (lukostreľba) sa konečne objavila veľká láska malej škôlkárky. Hneď bolo veselšie. Aj on si prešiel súťažné miesta a potom sa naháňali na lúke. Vyhladlo im, tak som im kúpil párek v rohlíku. Ja som po skúsenosti s pohárom, zvolil Radler vo fľaši. Prišla tanečnica a začalo sa na betóne tancovať. Len ženské tancovali, ono veľa chlapov tam v skutočnosti ani nebolo. Videl niekto kseftovat chlapa s kozmetikou? Možno tak na auto. I mladšia bola na nácviku Oriflame tanca (tanec musel byť), ale na ostro nešla. Nechala takto partnera na parkete. Ja som mrkol na slnko cez špeciálny ďalekohľad, ktorý tam rozložil akýsi hvezdár. Videl som len oranžovú guľu. Staršej sa páčili jemné parohy šestoráka. Decká sa ešte točili na vŕzgajúcom kolotoči, až mi to uši drásalo. Prišlo hľadanie pokladu (je Jána, že). Stádo sa pohybovalo popri plote s nenazranym jeleňom a jeho družkou, pokým kdesi vyhrabali truhlicu. V nej boli malé igelitky s pozornosťami. Dlho som čakal na to, kým zavolajú moje baby. Na moje prekvapenie v taške neboli sladkosti, ale kozmetika. Mydlo a Frozen sprcháč. A nejaké omaľovánky. Skoro ma vystrelo. Už som sa hrabal domov. Naladu som mal ako ten splasnuty balon, ktorý si mladšia doniesla domov. Prvý pokus nevyšiel, hrali Človeče s krabičkami, hádajte akej firmy... Až na druhý krát sme konečnme nastúpili do auta. Došli sme domov. Mamina príde až o deviatej tak, čo s načatým večerom? V Čachtciach poriadajú nočný pochod na hrad. Bolo rozhodnuté. Len čas návratu maminy nekorenšpondoval s časom štartu výpravy na hrad. Ale počkali sme ju a vzali so sebou. Stmievalo sa a poletovali svätojánske mušky. Cestou hore sme ani nepotrebovali svietiť. Ale nie kvôli muškám, ešte sa dalo ako tak vidieť. Niektorí komótni sa odviezli až na parkovisko v polovici cesty. Zastavili sme sa na lúke pod hradom na lokše. Nepočítali tam s toľkými ľuďmi a došli im. My sme mali ako poslední. Nemastné, neslané. Horela tam obrovská vatra. Prítomní hasiči sa radšej napchávali lokšami ako by skákali cez ňu. Na hrade malo byť predstavenie tak sme sa dlho nezdržovali. Pred hradom sme stretli perepúť z dediny. Akurát sme to stihli. Hrad bol farebne nasvietený. Ako statív na fotenie som použil skaly. Dostal som tip, že je dobre si nosiť zo sebou vrecko fazule. Dá formovať, je to najlacnejší statív a nie je ani veľký. Pokračovali sme dovnútra zrúcaniny. Hrad sa zapĺňal obecenstvom. Po 15min. začala hra. Malo to byť čosi o strašidlách. Príšerná nuda jak v poľskom filme. Po pár minútách polovica ľudí odišla. Ja som čakal ohňovú šou alebo aspoň dačo o Bátoryčke. Nakoniec zamávali fakľami, akože bijú strašidlá a fakľa zhasla. Baby boli unavené, schádzali sme dolu jediac ryžové chlebíky. Svietil som už baterkou. Keď som zhasol, baby sa báli. A ľudia išli ešte stále hore! Drobné svetielka v kríkoch zmizli. Z lúky pod hradom sa ozýval opilecký spev. Ani sme sa tam nezdržiavali. Mliečnou cestou som nazval pás oblačnosti. Trocha mimo. Baby sme strašili nech si pohnú, lebo o polnoci bude Bátoryčka mátať pocestných. Stihli sme dôjsť k autu načas. Potom už len tmavou nocou, čo je v lete nezvyk, domov. Spali sme ako kojenci do neskorého rána.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára