Festujeme

Rozhodli sme sa tak nečakane. Počas pojedania halibuta. Malo totiž pršať. Naštartoval som "voxhóla" a vyrazili smer Nitra. Tentoraz po diaľnici do Hlohovca. V Nitre krásne, slniečko. A teplo. Hoci nie ako včera, ale pražilo. Auto sme odstavili ako vždy. Pešo popri obchodnému centru
sme došli k výstavisku. Po ukázaní lístkov sme každý dostali flašu vody a baby aj fejkového igráčika. Pokrok oproti minulému roku.  Vtedy len deti dostali vodu. Na javisku vystupovali Paci Pac. Malé sa vrhli na nafukovacie atrakcie. Prvou bola niečo ako lezecká stena s akýmsi nafukovacími polenami. So ženou sme stáli v tieni. Na chodúľoch tam žongloval chlapík. Videl som ho ešte aj po hodine na tom šaškovať. Nezavidím mu. Neskôr presedlal na jednokolesový bicykel. Potom sme sa na chvíľu rozdelili. Staršia šla na skákanie, ktoré bolo nad 110cm. S mladšou som sa motal po menších hradoch. Konečne je ich tu celá hŕba. Aj vo vydaní Elzy. Asi boli negatívne ohlasy z minulého ročníka, keď veľa detí pod 5r. nemalo šancu skákať. Potom si staršia zmyslela prejsť celú Mega prekážkovú dráhu a mladšia zase otočila autíčka. Ušlo sa jej šlapacie. Pravdupovediac, elektrické sa mi ani nechcelo na diaľku riadiť. Uprostred areálu boli osviežovacie fontánky. Skvelá idea by sa mohla aj na leteckých dňoch uchytiť. Prešli sme na druhú stranu. Tam boli kolotoče a mega šmýkľavka. Na tú chodila staršia. Mladšia sa musela uspokojiť s menšou, nafukovacou, no tá bola rozpálená od slnka. Hľadali sme zmrzlinu na osvieženie. V jednom stánku im zamrzla čokoládová, tak sme sa vybrali s5 na druhú stranu. Cestou sme sa však zastavili pri florbalovom ihrisku. Staršia má ladnosť pohybu pri športe. Dokázala to aj na prekážkovej dráhe, keď predbehla staršieho chalana. Sedeli sme pod stromom, sledovali a počúvali bláznivú opicu s hlúpym menom Chichi a ďalšími plyšákmi. So smradľavými, spotenými plyšákmi jak Sagan na Vuelta Espaňa sme sa však nechceli fotiť. Z ihriska vyhnal babizne voľajaký dospelý chuj. U unudeného zmrzlinára, ktorý  hladel kdesi do blba sme si dali miešanú vanilku s čučoriedkou. Do lízania nám spievali Smejko a Tanculienka.
 Ako tak lížem, vidím na zemi ležať pokrčenú 5Eur. Kukám ako bulhar do mlátičky a žena vraví: "Ber ju". Tak som ju zdvihol zo zeme a dala si ju do penažienky. Čakám, že kolobeh peňazí sa uzavrie a my tých 5Eur nejakým spôsobom vrátime, stratíme. Vrátili sme sa ku kolotočom. Mladšia išla na plávajúce člnky, staršia sa do zblbnutia kĺzala. Nerozumel som prečo na člnkoch nechá maďar najprv plávať len tak, a po 5min, zapne el. pohon na ďalších 5min. Niektoré deti, keď videli, že
čln nepláva, vystúpili. My sme si počkali a odrážal som gumovú kačičku ja. Z mladšou sme sa odviezli na kalypso. Ozvali sa bubny Campana Batucada. Šli sme za rachotom. Deti chceli ísť do vnútra herne, ale velili sme my, dospeláci. Čakali sme na príchod bubeníkov. Ohlušujúca
show. Skupina pred dvom rokmi vytvorila slovenský rekord v počte trieskajúcich duší. 77. Kapelník riadil takt. Je to umenie dodržať rytmus. Pomaly sa presúvali po areáli až skončili na pódiu. My sme zakotvili pri posledných nafukovačkách. Blížil sa čas futbalového zápasu našich s Nemcami a areál sa rýchlo vyprázdňoval. Škoda, že nepriemtali zápas na veľkoplošnej obrazovke vonku. Už i animátor bol nervózny. Babám vyhladlo, poslednou zastávkou bola teda búdka s podpecníkmi. K tomu sme dostali reklamný balón na lepidlo. Nevydržal cestu domov a spľasol ako babke korpus na tortu. Pri odchode nám ešte dali fľašu vody. Je vidieť pokrok oproti minulému roku a snáď sa festival ocitne čoskoro v prvej lige. Kľudne by sa mohol rozrásť, priestoru je habadej.