Nabitá sobota

Pôvodne ani nerátam, že pôjdeme na letisko, lebo v predpovedi počasia slnečno nehlásia. Našťastie zrážky boli v noci a cez den už len poloblačno. O 11h by mal byť prielet migov, tak prispôsobujeme tomu čas odchodu z domu. Žena zostáva, ju to neintresuje. Na letisku už je ľudí ako na stanici v Mníchove. O 11h sa však na oblohe žiadna mašina neobjaví. Popri obojživelníkoch končíme hneď na šmýkacom hrade. Mladšia sa zvezie párkrát dolu. Stretá tam dávnych kámošov. Medzitým oslovujem spojárov v starých lampasoch, či nemajú tú pravekú výbavu z učilišta. Nie. Môj dedko tam totiž "válčil". Dobre, presúvame sa k lietadlám. Pred týždnom tam nahnali technikov zo základne na Sliači, aby aspoň spojazdnili zopár vrakov na odťah. Tak dnes môžeme na betónovej ploche vidieť dotiahnuté Migy-21. Baby nakúkajú do kabín Turboletu, či Su-22, zapózujú mi na krídle. Ideme potom do hangáru. Tam si posedia v kokpite Mig-23, MiG-21 a staršia i v najmodernejšom MiG-29. To sa nepáči rádoby technikovi v pilotnej kombinéze (alebo vyslúžilec?) a vyháňa nás, že tam nemá čo sedieť. Zahrám debila a ukazujem dolu, či myslí tú mladšiu, ktorá je na zemi. Nie. Frfle, že len sa otočí, už mu tam lezú ľudia. Nemá kvákať. Nedostaneme sme sa do kabíny Delfína. Tam to zasa okupuje rozmaznané primátorové decko. To môže pochopiteľne všetko, veľa a hneď. Vyskúšam si letieť na simulátore L-39 virtuálnych Bielych Albatrosoch. Riadiaca páka je stražne citlivá. Inak je to super mať pedále, plyn, milión "čudlíkov". Prepustím miesto deťom, ale baby nevedia, čo s tým. Sadnú si ešte do kabíny vrtuľníka Mi-2. A vypadneme o5 von. Začnú sa výhliadkové lety na Robinsone z Nitry. V provizórnej ohrade sa prechádzajú koníky. Zamierime k nej. Šarmantné policatky predvádzajú vycvičenosť krásnych hnedých tátošov. Ako sa neboja hluku, zakrytia očí, dymu. Len pred ohňom má ten mladší, Cháron, rešpekt. Napokon horiacu tyč dá, ale zhodí ju. Vrchol vystúpenia je ísť cez dym, hluk a ešte aj cápanie po hrbe. Cvičia ich na zvládanie debilných futbalových "rowdies". Koníky zožnú najväčší aplauz. Po skončení vystúpenia si ich môžu diváci
pohladiť. Medzitým sa chystajú colníci. Predvedie sa psík ňuchajúci drogy. Potom je dynamická ukážka lapania pašerákov. Baby sa zľaknú strelby. Za húkania autá, so spútanými zločincami odchádzajú. Posledné vystúpenie je väzenská stráž. Ťažkoodenci tiež ukludňujú rozvášnených fanúšikov, ale tentoraz idú proti nim so štítmi. Mladšia sa schová za mňa a pýta sa, či tie plastové kryty sú ozajstné. Tiež tam vybehne vlčiak a má problém pustiť skoleného protestanta. Skončí aj táto ukážka a ohlasujú sľubovaný prielet migov až na 13.40h. Máme teda takmer hodinu. Baby idú na trampolíny a skákací hrad. Posilnia sa tiež jablkom a tyčinkou. Mame sa hlásime, nech nás s obedom tak skoro nečaká. Potom za cukríky rozbíjajú dvere. Samozrejme ani len ťuk. Ideme si pozrieť zhabané veci pašerákov. Hadie kože, korytnačí pancier, slonia noha, hračky, handry. Staršia si poťažká samopal AK-58. Má však krátke ruky, takže si musí dať pažbu pod rameno. Toľko sa tam motáme, až dostanú pravítka, puzzle a zasa cukríky od colníkov. Verím tomu, že originál, nie pašované. Posedia si potom v hasičskom aute. Blíži sa čas letovej ukážky, a tak ich naháňam na trávnik. Od západu sa prirútia 2 mig-y z hotovosti. Majú totiž podvesené rakety. Po nejakých prieletoch doprava, dolava, urobia tesný prielet v ose dráhy a dovi. Pomotáme sa ešte v hangári s obrnenými vozidlami, ale to nás už tlačí čas. Jednak čakáme návštevu a potom ja idem na stretávku. Sadneme teda na bicykle a prášime domov. Strávili sme tam 3h, kedy sme sa nenudili a isto by sme tam boli aj dlhšie. Pýtal som sa ako vždy, čo sa im páčilo. Mladšej poletovanie vrtulníka UTAir a koníky. Staršej vraj všetko. Tak budúci rok pôjdeme hádam o5. A možno aj skôr, keď otvorí múzeum svoje brány na jar.