Požiarny poplach

Tak dvakrát do roka máme vo firme požiarny poplach.  Horí len keď je pekné počasie. Tentoraz horel u nás počítač. To akože. Šéf požiarnikov Fero sa spolu s BOZP vovalil k nam s veľkým hlukom ako aktivista v zápase o Tatry. Najprv padla kontrolná otázka: "Čo by ste robil, keď sa chytí kábel počítača?". Kolega, že teda pôjde vypnúť prúd na chodbu. "Dobreé. Tak choďte!" zabublal Fero-hasič jak filter v akváriu. Vstal a vykročil. Vrátil sa pre kartičku, aby si mohol otvoriť cestou s5 dvere. Divadielko sme s úsmevom sledovali. Prúd akože vypol. Potom strelil ďalšiu zákernú otázku:" Dobre, prúd ste vypli a teraz akým prístrojom by ste hasili?". Najbližšie bol vodný, tak vykročil k nemu. Vypol prúd šiel by na to s ním, skonštatoval. Fero ho však moril ďalej. Aké má ešte možnosti? Tak šli na chodbu pre práškový. Doniesli ho do kancelárie. Uzatvárali sme stávky koľkorát by sme začuli od Fera k.kot, keby sa kolegovi podarilo odpáliť "hasičák". Prášok by bol úplne všade a 3 dni by sme nevstúpili do zamoreného prostredia. Oslovil aj druhého kolegu, ktorý sa tam motal. Ďalší iniciatívny Dráčik sa ozval sám. Mysleli sme si, že ide o teoretické preskúšanie zábavnou formou, no Fero freneticky presvedčil celú budovu, že nie. "No a teraz zavolaj a nahlás to!" hlesol Fero.
"Jak nahlás?", pýta sa udivene kolega. "No normálne zavolaj, de treba." Prikázal kolegovi zavolať na vrátnicu, že horí. Vrátnik tomu neveril: "Čo?! To myslíte vážne alebo voláte len tak?", ozvalo sa v slúchadle tvrdou myjavčinou. Kolega nadiktoval meno a kde horí. To už som tušil, že požiar a Ferov adrenalín naberá na intenzite a vyženie nás von. Vzápätí kolega začal kričať "HORÍÍÍ". Ozval sa nepríjemný piskľavý tón hlásiča. Jediný som zhrabol tašku, telefón (hoci by som ho, sviňu, najradšej nechal uškvariť sa v plameňoch) a vybral sa von. Šéf sa chvatne spýtal kolegov popíjajúcich kávičku na chodbe: "Čo je?!". Čo, čo je? zareagoval kolega s pohárom v ruke. BOZP filmovala na schodoch únik z besniaceho pekla. Kolegyňa mávala vpredu so zoznamom prítomných. Ani sme nevedeli, že jeden kolega je vo vedľajšej hale. Zbadal sa až keď ho nechceli pustiť dnu. Vyšli sme na zhromaždisko. Skonštatovali sme, že z jedneho kolegu sa stáva metrosexuál. Asi chodil
na školenie manažérovi nákupu. Hasič určil kolegu za vedúceho, hoci netuším, kde zobral, že má nato licenciu. Prefrčali húkajúci hasiči. Ich šéf, t.j. Fero, všetko prísne stopoval. Požiar nezvládali a po chvíli sa zastavila aj výroba a ľudia vybehli von. Kolega si šiel po balík od kuriéra. Zrovna keď horíme. Zaujímavé, že ho vrátnici pustili dnu, keď v areáli horelo. Veliteľ zásahu sa vrátil
s vedúcimi. Tí boli ukázať kdeže to vlastne horí. Od dymu, kašľajúc sa vrátili k nám. Nie, to preháňam. Po nejakých 20 minútach nám Fero poďakoval a rozpustil s tým, nech doženieme robotu. Tak sme sa vyvetrali a popri natiahnutých hadicách vrátili k stolu.
Nemeckí kolegovia, ktorí sú tu s nami mali aspoň zážitok.  A Fero-hasič chodil spokojný jak po vianočnom plese. Kolega ustal požiar, šéf klial a hrešil.