Jesenné hurikány

Hurikán Gonzálo putuje od nás konečne preč a v takéto smutné dni je načim popísať o našich malých hurikánoch. Začali baby teda chodiť do štátnych zariadení, začali. Platenie všakovakých poplatkov nemalo konca kraja. Školné, angličtina, časopis, družina, strava atď.
Do školy sa chystáme večer. Aj desiatu. Ráno všetkým zarábam nápoje. Čaj, kakao, sirupovú vodu ako barman. Po reklamácií, že je málo sladká som zdvojnásobil dávku sirupu. Staršia pije teplé kakao ako keď chodila do škôlky. Mladšia po testoch všelijakých nápojov skončila nakoniec pri čistom mlieku. Ani to jej bohvieako nechutí. Ranný cirkus trva tak 20min. Do školy ju beriem ja. Autom ju doveziem a odprevadím ku dverám. V zime bude chodiť od brány sama. Staršia býva nervná. Je to asi z únavy, niekedy zo žiarlivosti k mladšej. Stalo sa, že sotila v družine spolužiaka. Úlohy si robí pomaly. Priemerne tak pol druha hodiny až dve. Mamu chytajú nervy. Ja sa jej čudujem, že ju baví vrieskať dve hodiny. Nikomu to neprospeje. Iné deti zvládajú do polhodiny. Ktovie na čo tá malá hlavička myslí, keď je nepozorná? Stačí malý rozruch, trebárs len ktosi zazvoní alebo je pri nej
mladšia a písanie ide do hája. Už som sa s ňou učil aj ja. No "oblafla" ma a na druhý deň bola poznámka v zošite, že nemá D.Ú. Do zblbnutia teda píše, počíta. Občas aj sama od seba na tabuli. Tabuľa je dobrá vec. Dosahujeme postupne veľmi pomalé allegro. Na druhej strane idú
rýchlejším tempom ako iné školy. O písmeno minimálne. Ale ešte rýchlejšie mele hubou. Neustále ako leňochod Sid v Dobe ľadovej. Cestovala po celej triede, ale aj tak kvákala. Až ju pani učiteľka, od prírody duša trpezlivá a kľudná, okríkla. Dohovorili sme jej a zdá sa byť pokoj. Sedia v triede do akéhosi kruhu po štyroch. Nezdá sa mi to najlepšie, veď majú sólo lavice. Dajaký pokus to je. V žiackej sa skvie päť 1. Zatiaľ ich p. učiteľka motivuje pozitívne. Ak sa jej niečo nepáči, dá V ako videla. Mali dva cyklovýlety, zrovna v najhoršom počasí. Jeden do "outluku". Najprv sme mysleli, že do outletu vo Voderadoch pri Trnave. To ako na bicykli? Až keď spomenula zvieratká, zaplo nám, že do útulku. Fotili sa. Doteraz nemáme peniaze ani fotky. V triede hosťujú vši. Červeným v žiackej je napísané "Pozor vši!". Vraj každý rok. Strašíme ich s tým každý deň, aby sa umývali. Akosi rýchlo míňa pap. vreckovky. Denne balík. Podozrievame ju, že zásobuje celú triedu. Na záchode totiž nie je papier. Asi aby sa nekradol. Vraj to tak bolo už za boľševika. Je lajdana. Okrem vreckoviek, požičia celej triede farbičky. Tiež na gumičkový náramok si nedáva pozor. Snažíme sa jej zaviesť vzťah k veciam a povinnostiam. Cez to všetko zabudla nedávno v triede peračník. Keďže bol víkend, musel som ísť kúpiť pero. Ani tie perá už nie sú, čím bývali. Našťastie sa v pondelok v družine našiel.
Mladšia ako tak zvláda ranné vstávanie, rituály a škôlku. Neplakala. Iba dvakrát, keď mama išla na "služobku" a raz keď si zabudla macíka. Ružový macík, ktorý pricestoval z Holandska a bol pre staršiu je jej naj. Spí, je, pozerá TV. Malá je s ním ako Mr.Bean. V škôlke jej meno stupňovali. Najprv ju volali zdrobeninou a teraz už tvrdo menom. Vystrkuje rožky. Deťom strká prsty do polievky. Tie potom vreštia a nechú to jesť. Ale pomáha deťom a robí usmerňovač. Čo by si pani učtieľky bez nej počali? Aj kresby má lepšie oproti iným deťom. Vidieť vplyv staršieho súrodenca. V septembri bola prechladnutá, nič vážne, ale týždeň bola s babkou. V polovici októbra o5 nejaký ten kašel. So staršou sme zažívali podobne prvý rok v kolektíve. V reči stále stagnujeme. Pýtali sme sa jej načo má babka psíka a mačku. "No ted pvijde ut cez buánu,  tat ho pohyzie. A babta potóm obviaže učičtu. Tato", ukazuje a vysvetľuje. Upozornili sme ju, že nie ľud, ale človek príde. Vie si správne obuť konečne topánky. Máva veľké hysáky, kedy sa na niečo upne, reve, ukazuje na to rukou a nechce sa pohnúť ako svatá Libuša na Pražskom hrade. Aspoň to už nejde do afektu a neomdlieva. Víkendy, keď to ide, sme na výlete alebo prechádzke. Boli sme na Výtokoch. Dokonca 2x. Raz neúspešne na hríboch a druhýkrát na Bakuľovom pochode. Hľadanie hríbov sme si potom, teraž už úspešne, zopakovali v susednej doline. Boli sme aj v Smolenickom krase pozrieť vyschnutý
vodopád a pod Zoborom s kúsajúcimi lienkami. Tento rok sme toho hodne pochodili. Malým sa veľmi nechce a mladšia reve. Sú akési komótne, hlavne mladšia. Kvôli malému záujmu a zime sme pre tento rok skončili. Ako inak aj tento rok Billa opakuje komerčný úspech a hodila udicu v podobe nálepiek. Mama sa ako prvá chytila. Raz máme 15 nových z 20, inokedy naopak.
Takto nám ubiehajú dni. Zvládame to, čo nám zostáva. Mladšia povedala krásnu vetu:" Vieš keby nebolo maminy, tatina, sestričky, babky, dedka, nebol by svet."