1.5.14

Vypíname sa v Patinciach


Firma mi po desiatich rokoch dala vernostné. Vybral som si jednodňový poukaz do kúpeľov. Rozšírili sme to o jeden deň a naše ratolesti. Vyrazili sme v piatok po pol piatej cez silnejšie, či slabšie prehánky. Cesta trvala vyše 2h. To sme stáli 2x, pokým sa  baby vycikajú. Staršia to nevydržala iba 9km pred kúpeľmi. Nie je tuším dobré sa hnať bez prestávky. Ani meno, mesto... nezabralo na dlho. Patince sú južným pólom Slovenska. Okrem komárov, horka, perkeltu a Dunaja sú tu miner. pramene. Kúpele sú ešte 2km za dedinou. Je to väčší areál s chatkami, penziónmi a 4* hotelom Wellness, kde sme zaparkovali my. Práve tento týždeň sa chystali ma sezónu a sanitovali. Na izbe ma čakali nástrahy pre hosťa: vypojená anténa TV a nezapojená lampa. Dali sme si neskorú večeru. Studené predjedlo sme zamietli. Hlavné jedlo a polievku servírujú kuchári. Dávajú po troške, aby hosť vychutnal z každého čosi. Taká zmes potom vyzerá na tanieri podivuhodne. Mňa presvedčili okrem ryby na kúsok kuracej rolády. No bolo v nej viac múky ako mäsa. So pstruhom som sa pomaly zadrhol, keď mi ostala kostička na podnebí. Upaľoval som na wecko. 3 kosti som statočne a bez újmy prehltol. Veľmi som si teda na večeri nepochutil. Baby si dali aj slepačiu polievku. Detská stolička príliš ďaleko a vysoko, musel som mladšiu kŕmiť. Čašník ukecaný ako papagáj, popritom funel pod fúzmi ako maďarský parník na Dunaji. Babám doniesol omaľovánky a cukríky. Na "super jedákov" boli pripravení a cukríky dostali až keď zjedli aspoň niečo. Na koniec malý zákusok. Keď sme išli po ne, nedopité poháre nám zobrali, ale dojedené taniere ležali na stole. Učnice ako servírky boli aktívne bleskozvody. Nápoje sa platia a pripisujú na účet. Jeden 2dcl za 1,50eur. Maďarský kraj je drahý. Baby ťažko zaspávali. V noci tu je teplo, pootvoril som okno. Strieka tu fontána a kŕkajú žaby jak bláznivé. Ani som nepočul obe noci, že išla klimatizácia.
Sobota
Panenko skákavá. Ideme oddychovať a už pred 6h baby vstali. My sme ešte skúšali spať aspoň čosi. Potom sme im pustili TV. Upršané ráno. Nechceli sme byť hladní ako sumce dole v jazierku a šli sme na bufetové raňajky. Mal som len skromne tresku a palacinku s nutelou. Žena silnú kávu, ja slabé kakao. Babám sme nahovorili, že je v jazierku vodník. Šli sme sa opatrne kúpať. Nie k vodníkovi, ale do sveta bazénov, ako to tam volajú. Nie je to veľké ako svet, skôr len na relax. Pri našich babách zabudni. Každá zvlášť cikať, iný bazén a pod. Najviac ich bavila šmykľavka do vody. Pokiaľ sa dalo hoveli sme si vo vírivke.  Baby nazvali bublanie vodníkove prdy. Šli do nej zvláštne schody. Vrchný bol široký a potom strmhlav dolu. Ja aj drahá sme si tam udreli nohu. Variť do ešte teplejšieho bazéna sme sa nešli. K obedu nás z toho striedania teplej a chladnejšej vody zmáhala únava. Začalo tam byť tiež teplo. Včera len napúšťali bazény a bola studená voda. Dnes sa naopak vírivka prehrievala. Škoda, že nešli všetky vodné sprchy alebo aspoň podvodné dýzy. Na obed sme si dali my, dospeláci, lasagne a baby, čo iné ako hranolky. V bufete pri bazéne. Poobede sme si dali "šlofíka". Zobudil ma hotelový telefón. Recepčná mi oznámila zmenu termínu masáže. Trochu sme šli rozhýbať kosti a prešli sa po starej časti rekreačného areálu. Pripomína mesto duchov alebo ukrajinský Pripjať po výbuchu v Černobyle. Opustené domy, ihriská, bujnejúca tráva a ľudská márnivosť, stromy rastúce už aj z múrov, komáre. Niečo na predaj, čo už nikto nekúpi, niečo rozpadnuté, čo nikto neopraví, iné nedostavané, čo nik nedokončí. Za týmito uniformnými stavbami je rameno Dunaja. Za našim hotelom je farma so zajacmi a malou ovcou. Tých asi nestihli na Veľkú noc naporcovať do večerného bufetu. Tak teda mékala, čo je na ovcu nezvyklé. Zašibávalo jej z toho minipriestoru, čo mala. Pred večerou sme si dali poprvýkrát skvelú masáž. Aj celý deň by som to mohol ani jesť nemusím. Baby boli zatiaľ pichnuté v detskom kútiku. Iba s tichou a hanblivou dievčinou. Mladšia si buchla koleno a neposlúchala. Všetko po starom. Odniesli si papierové ovce, keď si nemohli tú z farmy. Na večeri si nás už tak čašníci nevšímali. Baby sme namotali, že ujo stojaci pred reštauráciou si zapisuje kto ako je. Veľmi to nezvýšilo ich apetít. Doma staršia potom robila to isté a zapisovala si čísla izieb. Dali sme si všetci perkelt. Už pri hraniciach s Panóniou, čo je len kameňom cez Dunaj, podávajú smotanu extra, nie už v omáčke. Dnes pre zmenu žena zjedla kosti z kuraťa. Večerné kúpanie. Tunajší miner. prameň má podľa ženy priemerné zloženie minerálov. V norme. Pred vstupom do bazénového sveta to majú veľkým vycapené na stene. Akí sú obyčajní. Mladšia sa pritopila na šmykľavke a viac nešla. Žena sa bez pohybu nadnáša v bazéne, ja idem pomaly ku dnu ako Titanic. Niečo som pofotil v interiéri, ale s telefónom teda žiadna sláva. Staršia sa pýtala, prečo niektoré tety majú zajačie ušká. Ako jej len vysvetliť, čo sú, jemne povedané, spoločníčky...
Nedeľa

Spali sme lepšie. V jazierku majú nasadených tak 6-7 sumcov. Na raňajky v podstate zbytky zo včera. Ale veď nemusí sa vyhadzovať, čo sa nezje. Len syrov mohlo byť viac. V podstate som si dal tiež to, čo včera. Baby len jogurt a dyňové semiačka. Nevedeli sa dočkať kúpania, žena kŕmenia sumcov a ja kedy vypadneme. Zbalili sme sa teda a šli kúpať. Mladšia sa už tentoraz osmelila na šmykľavku. Ohlásené kŕmenie sumcov nesledoval nikto. Naše baby však sledujú kŕmenie ľudí v reštaurácií. Na bazéne hrá stále tá istá muzika. Mne, žene aj muzike tam bolo dlho. Šiel som vyplatiť pobyt. Účtovali nám iba staršiu dcérku. Nám druhú noc vôbec nezarátali. Zaplatil som to bez mihnutia oka. Večer sme potom nad tým rozmýšľali a predsa len poslali email, nech si to prekontrolujú. Uznali chybu a poprosili zaplatiť aspoň polovicu sumy. Tiež sa asi čudovali, lebo veľa takýchto čestných ľudí tam nemajú. Iba solventných, na ktorých príde upozorniť sama pani majiteľka. Poobede sme  teda konečne celí vymáčaní odtiaľ odišli. Smer Kolárovo. Cítil som, že čosi na mňa lezie. A nebolo to moja polovička ani decká. Baby zobudilo kodŕcanie na panelovej ceste po kolárovskej hrádzi. Zastavili sme sa pri kultúrnej pamiatke Vodný mlyn. Je ich už len pár na svete. Milá, poloslepá, pani nám spravila prednášku. Hľadali sme v areáli niečo pod zub, ale je tam len krčma. Dali sme si kofolu. Akurát tam začali robiť zemiakové placky. Slinky sa nám zbiehali no, nechali sme si zájsť chuť a uskromnili sa s makovníkom. Ešte aj tu je všade počuť maďarčinu. Aj tak tancujú. Pozreli sme si ovce, hybrid ovco-kozu, nadržaného žrebca a pobrali sa preč. Zastavili sme sa v Seredi u rodiny. Tam som sa cítil už dosť zle. Bolelo ma aj hrdlo. S boľavou hlavou som doviezol rodinku domov. Víkend nám ubehol veľmi rýchlo. Pri návrate sme mali pocit akoby sme šli z týždňovej dovolenky. Odniesli sme si pekné spomienky, drobné zážitky a ja navyše virózu, z ktorej sa nemôžem spamätať.

Žiadne komentáre: