Mladšia dcérka už asi mesiac lozí. Má taký svojský štýl lezenia v akomsi polosede.
Na jednej nohe sa odráža a druhú dáva pod seba. Lezie tak iba na dlážke. na koberci normálne na štyroch. Ide tak rýchlejšie a nešmýka sa. Cvičiteľke sa to nepáči, ale doktorka povedala, aby sme to neriešili. S oporou sa postaví a posledné dni urobí aj kroky. Takže nastalo obdobie pádov. Chodítko nemá veľmi rada.
Rozväzuje sa jej jazyk. Už vie povedať toto, tato, buu (buch), baba (bábika), nna, papa (papuča), avo (pes). Sprvu vedela ukázať iba ťapušky, teraz už aj oči na bábike, varila myšička a pustiť si hracie hračky, ukázať moja (potvora len sebe). napodobňuje čoraz viac. Mamina stále kojí, i keď prichádza o zuby. Nemá tú vôľu to skončiť, i keď to došlo tak ďaleko, že kvôli zápalu zubov má antibiotiká, a teda bude musieť asi prestať. Jedák je to slušný, stále čosi svojimi 5 zubmi"žvachle" a je baculatá. Na koho sa podobá, stále nevieme. Už jej hovorím minimama alebo minidedo. Ale začína sa aj hnevať. Na jedálenskej stoličke vymýšľa a priväzujeme ju. Tiež už nie je anjelik. Aj so spaním je to hrôza. Niektoré noci je snáď každú hodinu hore a odpočíva len na mamine. To je k zúfaniu.
Staršia začala po troch týždňoch o5 zarezávať v škôlke. Pokiaľ sa dalo ako tak s ňou vydržať cez sviatky (ku koncu sa už doma nudila), teraz sa ešte zhoršilo jej správanie voči nám.
Možno má pocit, že odcudzenia, nevšímavosti alebo závidí, keď je v škôlke a mama doma s malinkou, možno tam nespáva alebo všetko dokopy. O5 zažíva stres a namiesto plaču vzdoruje, nadáva. Snáď sa to upraví. Vyžaduje si stále pozornosť. Bojí sa tmy. Musíme s ňou chodiť na záchod, byť s ňou v izbe počas hry, kŕmiť. Ako sme si pred rokom mysleli, že sa osamostatní, tak je to teraz horšie. Asi to bude tým ďalším členom v rodine. Ale minulý nedeľu sa už aj sama najedla a pomerne rýchlo. Viac máme teda starostí, paradoxne s tou staršou. Máme aj svetlé chvíľky rodinné. Záleží na uhle pohľadu.
12.1.12
16.12.11
Rok 2011
Aký bol tento rok v živote obyčajného človiečika?
2.1. Najlacnejšie je to, čo sa dá zaplatiť peniazmi. Čo by na to povedali teraz lekári a ministerstvo?
že sú lacní?
3.1.Slovník sa obohatil o nový výraz-biele lži. Drobné klamstvá, ktoré obe strany vedia, že to nemusí byť pravda. Napr.účes ti sekne. Koľko si ich teraz vypočula kolegyňa, ktorá si zmenila farbu vlasov?
4.1. Slnko sa nám skrylo na 72per. Aj tak bolo zamračené.
5.1. "Menejžer" pre štíhlu výrobu zoštíhľuje teraz vedľa.
6.1.Zásady sú malé náboženstvo. Kto ich však nemá?
7.1.Vo firme nie je miesto na dve veci: city a parkovanie. Parkovanie sa ku koncu roka snažili vyriešiť. Vzniklo 60 nových miest. Preto aj pribudlo 60 nových áut a o5 nie je kde parkovať.
9.1. Plánovač má dcéru Lujzu. Žeby by sme tu mali čoskoro cisárovnú?
11.1. Bez počítačov by sme celý tím robili projekt rok. Takto by sme mali robotu do dôchodku. Počítače nás teda posunuli dopredu. Sme však preto lepší?
12.1. Manažér nákupu pokrstil nové auto hneď dvakrát. Pokus o prepad potravín Lidl u nás. Hračkárskou pištoľou.
14.1. Za zmienku stoja iba dve udalosti vo svete. Vojna v Afganistane a môj život. Kolegyni sa narodila dcérka Eva. Volajú ju Eve a pomaly ju zasväcujú do firmy.
17.1. Stále sa ma v robote pýtajú, kedy budeme mať bábo. A keď prišlo, iba pár ľudí mi podalo ruku.
18.1. Do prototypovej dielne prišiel nový elektrikár. Nevydržal ani do konca roka. Šiel za novými výzvami.
21.1. Falošný poplach. Dcérka si ešte týždeň lebedila v mamine.
24.1.Nedôverčivosť je múdrosť hlúpych. Ja teda vôbec nie som hlupák a ako strašne by som chcel byť.
25.1. Samodruhosť sa šíri klimatizáciou. Na jednom oddelení sú už 4 budúce maminy.
26.1. Po vyše mesiaci nádielka snehu.
28.1. Najhorší najkrajší deň v živote.
30.1. Mamina v nemocnici a my sa so staršou dcérkou sťahujeme svokre, kde pobudneme skoro týždeň.
31.1. Firma už nedáva deň voľna pri narodení. Inu, rodí sa veľa detí.
3.2. Chvála je druh opovrhnutia. Málokedy sa mi jej dostane, takže ma všetci majú radi.
7.2. Rodinka je konečne pokope. Čaká nás rok cvičení "Vojtovky".
8.2. Zistil som, že patrím medzi idealistov. Verím, že keď budem dobrý ja, budú aj ostatní.
14.2. Na Valentína myslíme na naše lásky. Kolegyňa mala z toho depku a oficiálne oznámila rozchod. Ostal jej však byt. No letnú dovolenku si už užívala s ďalším opicháčom.
18.2. Zastavili sa mi hodinky. No rovnako zastali aj v robote.
22.2. Vytopilo ženský záchod. I náš má na male. Niekedy ostáva splachovač zaseknutý a tečie voda do záchoda.
1.3. Do nášho tímu prišiel nový kolega. Viac tuším nie je v robote ako je. Stále čosi vybavuje. Ale vie sa pchať do istej partie tela skupinárovi.
4.3. Začíname robiť na tajnom projekte. Do konca roka je silne tajný a ostáva len na papieroch, či dnes, moderne povedané, na diskoch.
7.3. Odletel som do Švédska na školenie v novom kresliacom programe. Ani tu sme sa do konca roka veľmi nepohli. Cez to všetko sa udržujem v kondícií.
11.3. Smutne sa preslávi elektráreň vo Fukušime a stáva sa pojmom. Po zemetrasení
vyletel reaktor do povetria a uniklo rádioaktívne cézium. Ja by som rád unikol zo školenia.
12.3. Jediný víkend mimo domu. Nasadzujem túlavé topánky svätej zemi Vasov.
15.3. Konečne doma.
18.3. 2 dni pršalo. Jediný súvislý dážď v roku.
21.3.Parkovacia kríza vrcholí. Tesco bráni parkovaniu firemným zamestnancom. Najprv lístky koľko času auto strávilo pred obchodom, potom si už ohradia parkovisko. Na jeseň sme našli miesto pri plote firmy. Čo však , keď zapadne snehom?
24.3. Prišla jar, pučia stromy a na budove kancelárií kamery.
28.3. Skupinár mi vyčíta iba 12min. nadčasov za deň. Optimálne je vraj 15min. Do konca roka som sa dopracoval cez 16min v apríli až k 20min./deň. Ako málo stačí ku šťastiu šéfa.
30.3. Teplúčko. +20st. Pravá jar.
1.4. Otvárame novú pozíciu - bezpečnost. technik vo Fukušime. Mňa skolila nádcha a nie je to prvoaprílový žart.
7.4. Do samoty utekáme, keď je nám smutno. Ale v osamelosti strácame všetko. Aká neskutočná pravda!
10.4. Krstili sme dcérku. Nech ju celý život sprevádza slnko ako v tento deň. My sa jej budeme pokúšať dať najavajo, že je pre nás najdôležitejší človek na svete. A kolega robil špióna v kostole.
12.4. Na porade sa objavili klobásy od manažérky komodít. Nemal som chuť.
14.4. Kolegyňa poslala muža, ktorý šiel autom po telefóne na zlú odbočku z diaľnice. Tak sme vedeli, kde on bude a ešte tam ani nebol.
15.4. Auto dostalo k 4. narodeninám technickú a emisnú kontrolu. Prešlo aj keby nechcelo, stálo ma to 20Eur navyše.
17.4. Poobede nás vyplašil alarm dychového monitora. Čert nám ho bol dlžen, našťastie nič sa nestalo. V priebehu roka sa ozval ešte raz. Tiež planý poplach.
18.4. Zásnuby kolegu. Do roka vieme o ňom všetko. Kecálek a vtipálek.
25.4. Veľká noc. Pre radosť šibem iba maminu a dcérku. Potom som dcérke znárodnil korbáč. Tá moja zoschnutá palička stála za prd.
28.4. Vraj spravím projekt za 4 týždne a kolegyňa za 3. Bohužiaľ sa skupinár mýlil. Prvý projekt spravila za 4 týždne a ja 2 tiež za štyri. To asi zostane opomenuté.
29.4. Podpísal som zvýšenie platu spolu s celou firmou. Dobrý ťah pred MS v hokeji. Stávky budú vyššie.
30.4. MS otvorila príšerným kvílením naša operná diva Sisa. Fanúšikovia si radšej otvorili
nové citrónové pivo. Padali krúpy aké som nikdy nezažil.
1.5. Dvojhlavá korytnačka Magda predpovedá výsledky zápasov. Nie však veľmi úspešne.
9.5. Keď to nepreskočíš, tak ťa prehodia. Dnes to už nie veľmi platí. Ľudia sú viac egoisti, kariéristi a málokto potiahne niekoho. Filantrop bola už len matka Tereza a každý sa tomu smeje.
11.5. Založil som novú anketu Chuj mesiaca. Za apríl vyhral kvalitár z oddelenia porovnávania,
ktorý nechcel podpísať kontrolný list skôr ako inžinier. Vyhováral sa, bolo mu to jedno atď.
17.5. Pekne a teplo. Pávy vábia pávice svojím roztvoreným perím. No tie si ich nevšímajú. Dnes si asi nevrznú.
19.5. Kolegyňa vydržala pol roka. Dnes odchádza. POsledné dni sa sťažovala (bola inventúra), že robí za 3, potom 4. Nakoniec sa hodila PN. Na fasabuk však čas mala. Skôr ju však nebavila robota. Skončila
zahrabaná v konfiguračných tabuľkách. Najnovšie nikde nerobí, lebo čaká bábo. Okrem zlého pocitu,
si nechala u nás sveter.
26.5. Na začiatku roka som prorokoval, že firma začne používať superkondenzátory. A už to prišlo.
30.5. Materinský zmysel. Žena vedela, čo robí dcérka za zavretými dverami.
1.6. Žene zomrela babka a praskla nám v kúpeľni žiarovka. Leto sa nezačalo teda najlepšie.
3.6. Kolega, s ktorým chodím do práce a z práce sa dnes na mňa poobede vykašlal. Využil služby iného a šiel skôr. Vážny kandidát na chuja mesiaca.
10.6. Naše oddelenie usporiadalo chatovicu. Všetko detailne naplánované aj s prezentáciou. Dopadlo to dobre, všetci spokojní. Môj článok nemohol byť uverejnený v obežníku ani po cenzúre. Vraj je príliš alkoholový. Na internete ale mohol byť a je.
17.6. Staršia dcérka bola na prvých prázdninách u babky. Ani nechcela ísť domov.
22.6. Kombajny tiahnu na dolniaky. Tam sa už začne žatva. V našich končinách začala asi o 2 týždne neskôr.
24.6. Akcia "Kúp si svojho Gréka". Za 500Eur mesačne bude robiť veci, na ktoré nemáte čas. Vysedávať v kaviarni, hrať jo-jo atd. Nejako ten dlh splatiť musia.
29.6. Služobná cesta do Drážďan. Bol to maskovací manéver ako spoznať tamojšiu výrobu skríň. Pod zámienkou pomoci výrobe sme sa pýtali na určitý produkt. Bola to viac menej zbytočná cesta.
1.7. Zatiaľ chladné leto, dnes aj pršalo. Prišiel k nám do tímu nový elektrikár.
7.7. Horúco nám nebolo len cez deň, ale aj v noci. Pri baráku máme úchýláka. Už druhýkrát podpálil kontajnery na odpad.
10.7.Výlet vláčikom do Vrbového so susedmi. Stala sa zo mňa TV hviezda ani som o tom nevedel.
12.7. Kolega má syna Dominika. Poprial som mu všetko naj a sarkasticky pred všetkými poznamenal, nech si plienky šetrí, lebo pri druhom už nedostane.
17.7. Prvý a posledný krát v tomto roku som sa bol s dcérkou kúpať na kúpalisku v Galante.
21.7. Po pár dusných dňoch o5 chladno a premenlivé počasie, ktoré trvalo do konca mesiaca.
27.7.Na obedoch sedávam sám. Necítim sa dobre, som frustrovaný. Je nesmierne ťažké nájsť šťastie v sebe.
28.7. Na ihrisku sme zabudli novú kolobežku. Nikdy viac sme ju nevideli.
9.8. Spomeň čerta. My sme tak spomenuli nákupcu, že nás naštve, keď príde pred obedom. Vzápätí sa otvorili dvere a ....
12.8. Veštenie? Nemohol som sa zúčastniť porady, lebo budem na dovolenke.
15.8. Odišiel šéf z minulej roboty. Veru by som sa rád vrátil k poriadnej strojarine, ktorá sa tam
prevádza.
16.8. Kontrola u zubára. Dobíjal som sa tam na záchod. a pritom to bola kancelária. Mal som dať na radu pani v čakárni. Sestrička mi potom otvorila tú správnu komnatu.
17.8.Radiačný poplach u svokry. Vbehli sme dovnútra, nevedeli sme, co sa deje. Našťastie bol falošný.
23.8.Príroda si robí co chce a človek si vo svojej nadutosi myslí, že to môže pozitívne alebo negatívne ovplyvniť. Každý sa ohrádza, že to ľudia spôsobili globálne oteplenie, ale vedci sú nejednotní. Príroda si robí, čo chce.
24.8. Horúce počasie vrcholí. V kancli je klimatizácia, ale na záchode už neviem, či sa idem vypotiť alebo vyšťať.
27.8. Začala mi dovolenka. Nikde sme neboli. Dosýtosti som si užil detí a adrenalínu. Cikám kakauko.
15.9. Anonymita v pozemskom svete je lepšia než sláva na nebesiach. Túto múdrosť si veľa mladých ľudí neuvedomuje.
21.9. Začalo sa babie leto.
23.9. Naša spoločnosť vyvinula v tomto storočí nového človeka. Tzv. humanoidný odkazovač.
Nič nevie, ale vie kam správu preposlať.
30.9.Švéd idúci do dôchodku si myslí, že má najnižšiu sumu v E. únií. Bud si nešeteril do druhého piliera alebo viac nerobil ako robil. Každopádne určite sa dočká múky a cestovín.
5.10. Koniec babieho leta a začiatok mojej nádchy a ďalšej svetovej politickej a ekonomickej krízy.
11.10. Vláda nám spadla, kto že nám ju postaví. Starý Mečiar nie je doma a Fico to nespraví. Zavoláme na deduška ten má veľké doláre. A naši manažéri si šli zahrať golf do S. Smokovca a už je to hotovo.
17.10. Veľmi rušná noc. Mladšiu dcérku bolelo brucho. Doteraz sa častejšie budí ako keď bola mladšia.
20.10. Po dovolenke sme začali chodiť ráno o 10min. skôr autom. Teraz sme sa dostali na starú koľaj a chodíme ako predtým. Kolegova žena je vraj lenivá.
25.10. Odteraz vodím dcérku do škôlky ja. Vždy však keď je škaredo, prší, hmla alebo čo, ja idem buď vlakom alebo svojím autom. Tak aj dnes.
27.10. Výrobný námestník zabral zasadačku. Vraj iba do konca roka. Nuž, keď náš šéf je "yesman".
31.1. Babie leto sa vrátilo. Až do polovičky decembra bolo prakticky sucho. Ja som sa pokúšal bezvýsledne prilepiť silik. lepidlom prahovú lištu.
1.11. V tento dušičkový čas myslíme na našich drahých, ktorý tu už nie sú.
No nehodno myslieť na smrť. Ona aj tak stále myslí na nás.
2.11. Staršia dcérka nám ochorela. Vlieklo sa to s nou až do konca roka. Boli lepšie chvíľky, potom horšie. Auto má vymenený olej.
3.11. Vlaky zdraželi a nie o málo. Mohli by aspoň chodiť presne, keď si už za to platím. Na mojej trase nasadili nový dvojposchodový vlak.
4.11. Na údržbe dát pribudla nová kolegyňa. Na jej úsmev sme robili stávky. Čakali sme naň mesiac.
6.11. Pomerne teplo. +16C.
17.11. Sviatok, nesviatok ja som zarezával. Jediný.
25.11. Dostali sme topánky s oceľ. špicou. Sú nepohodlné. Špica vadí.
29.11. Puberťáci začali strielať petardy a pirátov. Ako môžu takto vyhadzovať peniaze. I ja som to síce párkrát rachol, ale odkedy som si hodil pod nohy, dal som tomu pokoj.
30.11. V kancli máme vianocný stromcek. Postupne sa pod ním objavovali istice, spínace a pod.
2.12. Firemný večierok. Nebol som na nom. Je to tak pre mňa lepšie. A navyše ten istý lokál.
6.12. Dcérka dostala na Mikuláša aj varechu. Zarazená potom sedela na pohovke. Skupinár nám dal každému po cukríku.
7.12. O5 delenie tímov. Niektorí dostali nového skupinára, s čím nie sú spokojní a protestovali u šéfa. Pochopiteľne si nepomohli. Mali sa viac snažit. Mna sa zmena až tak netýka, hoci som v kútiku duše dúfal, že budem vo vývojovom tíme.
13.12. Skupinár mal exlatické videnie. Po jednej porade vykrikoval veselé Vianoce, oslavujme narodenie Ježiša Krista a pod. Potrebuje dovolenku.
15.12. Zistili sme, že Maďari a Japonci sú jedna rodina. Prehlásil to maďarský manažér komodít. Dostali sme kolekciu a 20Eur poukážku.
19.12. Vianoce klopú na dvere. Vo vani sa objavili dvaja kapry. Keď špliechali, malá plakala. Na druhý deň išli pod nôž.
20.12. Šéf precestoval pol Európy, lebo niesol darček-skrinku.
21.12. Nervozita našej realizátorky vrcholí. Aj pod nami musia vedieť, že konečne čosi robí, lebo tak hučí.
Dnes zvozila podriadeného, lebo nemohla použiť tel. číslo na jej nekonečné porady.
Prvá nádielka snehu. Samozrejme, išiel som autom ja. Naše auto by snáď už ani nenaštartovalo v peknom počasí.
23.12.Skupinár zvolal poradu. V duchu som si myslel, či mu nešibe. Chcel sa však pochváliť upečeným usmerňovačom. Docela vydarená kópia, jeho žena sa s tým pohrala. Samozrejme okrem našej skupiny, zavolal aj šéfa.
24.12. Mám zapalené hrdlo. Liečim slivovicou, ale nepomáha. Na druhý deň idem na pohotovosť. Lekár, pri ktorom je korytnačka Schumacher mi dal antibiotiká. S kašľom vstupujem aj do nového roka.
31.12. Prvý silvester, čo nepijem. Niežeby som tomu holdoval, ale to "šampáňo" na privítanie roka by som si dal. Staršia dcérka chcela vidieť ohňostroj, ale nemohli sme ju ani na trikrát dostať z postele.
2.1. Najlacnejšie je to, čo sa dá zaplatiť peniazmi. Čo by na to povedali teraz lekári a ministerstvo?
že sú lacní?
3.1.Slovník sa obohatil o nový výraz-biele lži. Drobné klamstvá, ktoré obe strany vedia, že to nemusí byť pravda. Napr.účes ti sekne. Koľko si ich teraz vypočula kolegyňa, ktorá si zmenila farbu vlasov?
4.1. Slnko sa nám skrylo na 72per. Aj tak bolo zamračené.
5.1. "Menejžer" pre štíhlu výrobu zoštíhľuje teraz vedľa.
6.1.Zásady sú malé náboženstvo. Kto ich však nemá?
7.1.Vo firme nie je miesto na dve veci: city a parkovanie. Parkovanie sa ku koncu roka snažili vyriešiť. Vzniklo 60 nových miest. Preto aj pribudlo 60 nových áut a o5 nie je kde parkovať.
9.1. Plánovač má dcéru Lujzu. Žeby by sme tu mali čoskoro cisárovnú?
11.1. Bez počítačov by sme celý tím robili projekt rok. Takto by sme mali robotu do dôchodku. Počítače nás teda posunuli dopredu. Sme však preto lepší?
12.1. Manažér nákupu pokrstil nové auto hneď dvakrát. Pokus o prepad potravín Lidl u nás. Hračkárskou pištoľou.
14.1. Za zmienku stoja iba dve udalosti vo svete. Vojna v Afganistane a môj život. Kolegyni sa narodila dcérka Eva. Volajú ju Eve a pomaly ju zasväcujú do firmy.
17.1. Stále sa ma v robote pýtajú, kedy budeme mať bábo. A keď prišlo, iba pár ľudí mi podalo ruku.
18.1. Do prototypovej dielne prišiel nový elektrikár. Nevydržal ani do konca roka. Šiel za novými výzvami.
21.1. Falošný poplach. Dcérka si ešte týždeň lebedila v mamine.
24.1.Nedôverčivosť je múdrosť hlúpych. Ja teda vôbec nie som hlupák a ako strašne by som chcel byť.
25.1. Samodruhosť sa šíri klimatizáciou. Na jednom oddelení sú už 4 budúce maminy.
26.1. Po vyše mesiaci nádielka snehu.
28.1. Najhorší najkrajší deň v živote.
30.1. Mamina v nemocnici a my sa so staršou dcérkou sťahujeme svokre, kde pobudneme skoro týždeň.
31.1. Firma už nedáva deň voľna pri narodení. Inu, rodí sa veľa detí.
3.2. Chvála je druh opovrhnutia. Málokedy sa mi jej dostane, takže ma všetci majú radi.
7.2. Rodinka je konečne pokope. Čaká nás rok cvičení "Vojtovky".
8.2. Zistil som, že patrím medzi idealistov. Verím, že keď budem dobrý ja, budú aj ostatní.
14.2. Na Valentína myslíme na naše lásky. Kolegyňa mala z toho depku a oficiálne oznámila rozchod. Ostal jej však byt. No letnú dovolenku si už užívala s ďalším opicháčom.
18.2. Zastavili sa mi hodinky. No rovnako zastali aj v robote.
22.2. Vytopilo ženský záchod. I náš má na male. Niekedy ostáva splachovač zaseknutý a tečie voda do záchoda.
1.3. Do nášho tímu prišiel nový kolega. Viac tuším nie je v robote ako je. Stále čosi vybavuje. Ale vie sa pchať do istej partie tela skupinárovi.
4.3. Začíname robiť na tajnom projekte. Do konca roka je silne tajný a ostáva len na papieroch, či dnes, moderne povedané, na diskoch.
7.3. Odletel som do Švédska na školenie v novom kresliacom programe. Ani tu sme sa do konca roka veľmi nepohli. Cez to všetko sa udržujem v kondícií.
11.3. Smutne sa preslávi elektráreň vo Fukušime a stáva sa pojmom. Po zemetrasení
vyletel reaktor do povetria a uniklo rádioaktívne cézium. Ja by som rád unikol zo školenia.
12.3. Jediný víkend mimo domu. Nasadzujem túlavé topánky svätej zemi Vasov.
15.3. Konečne doma.
18.3. 2 dni pršalo. Jediný súvislý dážď v roku.
21.3.Parkovacia kríza vrcholí. Tesco bráni parkovaniu firemným zamestnancom. Najprv lístky koľko času auto strávilo pred obchodom, potom si už ohradia parkovisko. Na jeseň sme našli miesto pri plote firmy. Čo však , keď zapadne snehom?
24.3. Prišla jar, pučia stromy a na budove kancelárií kamery.
28.3. Skupinár mi vyčíta iba 12min. nadčasov za deň. Optimálne je vraj 15min. Do konca roka som sa dopracoval cez 16min v apríli až k 20min./deň. Ako málo stačí ku šťastiu šéfa.
30.3. Teplúčko. +20st. Pravá jar.
1.4. Otvárame novú pozíciu - bezpečnost. technik vo Fukušime. Mňa skolila nádcha a nie je to prvoaprílový žart.
7.4. Do samoty utekáme, keď je nám smutno. Ale v osamelosti strácame všetko. Aká neskutočná pravda!
10.4. Krstili sme dcérku. Nech ju celý život sprevádza slnko ako v tento deň. My sa jej budeme pokúšať dať najavajo, že je pre nás najdôležitejší človek na svete. A kolega robil špióna v kostole.
12.4. Na porade sa objavili klobásy od manažérky komodít. Nemal som chuť.
14.4. Kolegyňa poslala muža, ktorý šiel autom po telefóne na zlú odbočku z diaľnice. Tak sme vedeli, kde on bude a ešte tam ani nebol.
15.4. Auto dostalo k 4. narodeninám technickú a emisnú kontrolu. Prešlo aj keby nechcelo, stálo ma to 20Eur navyše.
17.4. Poobede nás vyplašil alarm dychového monitora. Čert nám ho bol dlžen, našťastie nič sa nestalo. V priebehu roka sa ozval ešte raz. Tiež planý poplach.
18.4. Zásnuby kolegu. Do roka vieme o ňom všetko. Kecálek a vtipálek.
25.4. Veľká noc. Pre radosť šibem iba maminu a dcérku. Potom som dcérke znárodnil korbáč. Tá moja zoschnutá palička stála za prd.
28.4. Vraj spravím projekt za 4 týždne a kolegyňa za 3. Bohužiaľ sa skupinár mýlil. Prvý projekt spravila za 4 týždne a ja 2 tiež za štyri. To asi zostane opomenuté.
29.4. Podpísal som zvýšenie platu spolu s celou firmou. Dobrý ťah pred MS v hokeji. Stávky budú vyššie.
30.4. MS otvorila príšerným kvílením naša operná diva Sisa. Fanúšikovia si radšej otvorili
nové citrónové pivo. Padali krúpy aké som nikdy nezažil.
1.5. Dvojhlavá korytnačka Magda predpovedá výsledky zápasov. Nie však veľmi úspešne.
9.5. Keď to nepreskočíš, tak ťa prehodia. Dnes to už nie veľmi platí. Ľudia sú viac egoisti, kariéristi a málokto potiahne niekoho. Filantrop bola už len matka Tereza a každý sa tomu smeje.
11.5. Založil som novú anketu Chuj mesiaca. Za apríl vyhral kvalitár z oddelenia porovnávania,
ktorý nechcel podpísať kontrolný list skôr ako inžinier. Vyhováral sa, bolo mu to jedno atď.
17.5. Pekne a teplo. Pávy vábia pávice svojím roztvoreným perím. No tie si ich nevšímajú. Dnes si asi nevrznú.
19.5. Kolegyňa vydržala pol roka. Dnes odchádza. POsledné dni sa sťažovala (bola inventúra), že robí za 3, potom 4. Nakoniec sa hodila PN. Na fasabuk však čas mala. Skôr ju však nebavila robota. Skončila
zahrabaná v konfiguračných tabuľkách. Najnovšie nikde nerobí, lebo čaká bábo. Okrem zlého pocitu,
si nechala u nás sveter.
26.5. Na začiatku roka som prorokoval, že firma začne používať superkondenzátory. A už to prišlo.
30.5. Materinský zmysel. Žena vedela, čo robí dcérka za zavretými dverami.
1.6. Žene zomrela babka a praskla nám v kúpeľni žiarovka. Leto sa nezačalo teda najlepšie.
3.6. Kolega, s ktorým chodím do práce a z práce sa dnes na mňa poobede vykašlal. Využil služby iného a šiel skôr. Vážny kandidát na chuja mesiaca.
10.6. Naše oddelenie usporiadalo chatovicu. Všetko detailne naplánované aj s prezentáciou. Dopadlo to dobre, všetci spokojní. Môj článok nemohol byť uverejnený v obežníku ani po cenzúre. Vraj je príliš alkoholový. Na internete ale mohol byť a je.
17.6. Staršia dcérka bola na prvých prázdninách u babky. Ani nechcela ísť domov.
22.6. Kombajny tiahnu na dolniaky. Tam sa už začne žatva. V našich končinách začala asi o 2 týždne neskôr.
24.6. Akcia "Kúp si svojho Gréka". Za 500Eur mesačne bude robiť veci, na ktoré nemáte čas. Vysedávať v kaviarni, hrať jo-jo atd. Nejako ten dlh splatiť musia.
29.6. Služobná cesta do Drážďan. Bol to maskovací manéver ako spoznať tamojšiu výrobu skríň. Pod zámienkou pomoci výrobe sme sa pýtali na určitý produkt. Bola to viac menej zbytočná cesta.
1.7. Zatiaľ chladné leto, dnes aj pršalo. Prišiel k nám do tímu nový elektrikár.
7.7. Horúco nám nebolo len cez deň, ale aj v noci. Pri baráku máme úchýláka. Už druhýkrát podpálil kontajnery na odpad.
10.7.Výlet vláčikom do Vrbového so susedmi. Stala sa zo mňa TV hviezda ani som o tom nevedel.
12.7. Kolega má syna Dominika. Poprial som mu všetko naj a sarkasticky pred všetkými poznamenal, nech si plienky šetrí, lebo pri druhom už nedostane.
17.7. Prvý a posledný krát v tomto roku som sa bol s dcérkou kúpať na kúpalisku v Galante.
21.7. Po pár dusných dňoch o5 chladno a premenlivé počasie, ktoré trvalo do konca mesiaca.
27.7.Na obedoch sedávam sám. Necítim sa dobre, som frustrovaný. Je nesmierne ťažké nájsť šťastie v sebe.
28.7. Na ihrisku sme zabudli novú kolobežku. Nikdy viac sme ju nevideli.
9.8. Spomeň čerta. My sme tak spomenuli nákupcu, že nás naštve, keď príde pred obedom. Vzápätí sa otvorili dvere a ....
12.8. Veštenie? Nemohol som sa zúčastniť porady, lebo budem na dovolenke.
15.8. Odišiel šéf z minulej roboty. Veru by som sa rád vrátil k poriadnej strojarine, ktorá sa tam
prevádza.
16.8. Kontrola u zubára. Dobíjal som sa tam na záchod. a pritom to bola kancelária. Mal som dať na radu pani v čakárni. Sestrička mi potom otvorila tú správnu komnatu.
17.8.Radiačný poplach u svokry. Vbehli sme dovnútra, nevedeli sme, co sa deje. Našťastie bol falošný.
23.8.Príroda si robí co chce a človek si vo svojej nadutosi myslí, že to môže pozitívne alebo negatívne ovplyvniť. Každý sa ohrádza, že to ľudia spôsobili globálne oteplenie, ale vedci sú nejednotní. Príroda si robí, čo chce.
24.8. Horúce počasie vrcholí. V kancli je klimatizácia, ale na záchode už neviem, či sa idem vypotiť alebo vyšťať.
27.8. Začala mi dovolenka. Nikde sme neboli. Dosýtosti som si užil detí a adrenalínu. Cikám kakauko.
15.9. Anonymita v pozemskom svete je lepšia než sláva na nebesiach. Túto múdrosť si veľa mladých ľudí neuvedomuje.
21.9. Začalo sa babie leto.
23.9. Naša spoločnosť vyvinula v tomto storočí nového človeka. Tzv. humanoidný odkazovač.
Nič nevie, ale vie kam správu preposlať.
30.9.Švéd idúci do dôchodku si myslí, že má najnižšiu sumu v E. únií. Bud si nešeteril do druhého piliera alebo viac nerobil ako robil. Každopádne určite sa dočká múky a cestovín.
5.10. Koniec babieho leta a začiatok mojej nádchy a ďalšej svetovej politickej a ekonomickej krízy.
11.10. Vláda nám spadla, kto že nám ju postaví. Starý Mečiar nie je doma a Fico to nespraví. Zavoláme na deduška ten má veľké doláre. A naši manažéri si šli zahrať golf do S. Smokovca a už je to hotovo.
17.10. Veľmi rušná noc. Mladšiu dcérku bolelo brucho. Doteraz sa častejšie budí ako keď bola mladšia.
20.10. Po dovolenke sme začali chodiť ráno o 10min. skôr autom. Teraz sme sa dostali na starú koľaj a chodíme ako predtým. Kolegova žena je vraj lenivá.
25.10. Odteraz vodím dcérku do škôlky ja. Vždy však keď je škaredo, prší, hmla alebo čo, ja idem buď vlakom alebo svojím autom. Tak aj dnes.
27.10. Výrobný námestník zabral zasadačku. Vraj iba do konca roka. Nuž, keď náš šéf je "yesman".
31.1. Babie leto sa vrátilo. Až do polovičky decembra bolo prakticky sucho. Ja som sa pokúšal bezvýsledne prilepiť silik. lepidlom prahovú lištu.
1.11. V tento dušičkový čas myslíme na našich drahých, ktorý tu už nie sú.
No nehodno myslieť na smrť. Ona aj tak stále myslí na nás.
2.11. Staršia dcérka nám ochorela. Vlieklo sa to s nou až do konca roka. Boli lepšie chvíľky, potom horšie. Auto má vymenený olej.
3.11. Vlaky zdraželi a nie o málo. Mohli by aspoň chodiť presne, keď si už za to platím. Na mojej trase nasadili nový dvojposchodový vlak.
4.11. Na údržbe dát pribudla nová kolegyňa. Na jej úsmev sme robili stávky. Čakali sme naň mesiac.
6.11. Pomerne teplo. +16C.
17.11. Sviatok, nesviatok ja som zarezával. Jediný.
25.11. Dostali sme topánky s oceľ. špicou. Sú nepohodlné. Špica vadí.
29.11. Puberťáci začali strielať petardy a pirátov. Ako môžu takto vyhadzovať peniaze. I ja som to síce párkrát rachol, ale odkedy som si hodil pod nohy, dal som tomu pokoj.
30.11. V kancli máme vianocný stromcek. Postupne sa pod ním objavovali istice, spínace a pod.
2.12. Firemný večierok. Nebol som na nom. Je to tak pre mňa lepšie. A navyše ten istý lokál.
6.12. Dcérka dostala na Mikuláša aj varechu. Zarazená potom sedela na pohovke. Skupinár nám dal každému po cukríku.
7.12. O5 delenie tímov. Niektorí dostali nového skupinára, s čím nie sú spokojní a protestovali u šéfa. Pochopiteľne si nepomohli. Mali sa viac snažit. Mna sa zmena až tak netýka, hoci som v kútiku duše dúfal, že budem vo vývojovom tíme.
13.12. Skupinár mal exlatické videnie. Po jednej porade vykrikoval veselé Vianoce, oslavujme narodenie Ježiša Krista a pod. Potrebuje dovolenku.
15.12. Zistili sme, že Maďari a Japonci sú jedna rodina. Prehlásil to maďarský manažér komodít. Dostali sme kolekciu a 20Eur poukážku.
19.12. Vianoce klopú na dvere. Vo vani sa objavili dvaja kapry. Keď špliechali, malá plakala. Na druhý deň išli pod nôž.
20.12. Šéf precestoval pol Európy, lebo niesol darček-skrinku.
21.12. Nervozita našej realizátorky vrcholí. Aj pod nami musia vedieť, že konečne čosi robí, lebo tak hučí.
Dnes zvozila podriadeného, lebo nemohla použiť tel. číslo na jej nekonečné porady.
Prvá nádielka snehu. Samozrejme, išiel som autom ja. Naše auto by snáď už ani nenaštartovalo v peknom počasí.
23.12.Skupinár zvolal poradu. V duchu som si myslel, či mu nešibe. Chcel sa však pochváliť upečeným usmerňovačom. Docela vydarená kópia, jeho žena sa s tým pohrala. Samozrejme okrem našej skupiny, zavolal aj šéfa.
24.12. Mám zapalené hrdlo. Liečim slivovicou, ale nepomáha. Na druhý deň idem na pohotovosť. Lekár, pri ktorom je korytnačka Schumacher mi dal antibiotiká. S kašľom vstupujem aj do nového roka.
31.12. Prvý silvester, čo nepijem. Niežeby som tomu holdoval, ale to "šampáňo" na privítanie roka by som si dal. Staršia dcérka chcela vidieť ohňostroj, ale nemohli sme ju ani na trikrát dostať z postele.
18.11.11
Zberateľské šialenstvo o5 ožilo
Po mnohých rokoch sa o5 vrátila zberateľská hra v podobe nálepiek zvierat. Ešte za bolševika som zbieral obrázky zo žuvačiek Pedro a tetovačky zo žuvačiek s káčerom Donaldom.
Tesne po revolúcií prišli ďalšie žuvačky Hubba Bubba s nálepkami. Mali sme ich celkom slušnú zbierku. V r.1992 baby zachvátil ošiaľ od firmy Panini s ich albumom Lutra-Barbie. I dnes sa ešte nájdu inzeráty ľudí, ktorí túžia skompletovať si zbierku. V 90.-tych ešte behal slogan " Kukuruku šťastie nové, chrumkavé a kakaové - je naväčší zázrak sveta, s ktorým dobre sa ti lieta. Aký to nadčasový slogan, ktorý si dodnes pamätám! Tieto nalepky som nezbieral do albumu. Keksíky boli aj dosť drahé. Ani kartičky hokejistov ma neupútali, hoci som videl, že si to chalani medzi sebou menia. Moja zberatelská vášeň sa prebudila až teraz takmer po 20-tich rokoch s akciou Billy. Zatienila i lepenie pokladničných bločkov s Lidla. A nie len ja som sa vrátil do detských čias. Veľa dospelákov v mojom veku zbiera namiesto svojich detí. 2x som bol na burze v obchode. Meniť, handlovať, kupovať. Nakoniec sme album zaplnili so všetkými 210 nálepkami. Ani nás to veľa nestálo. Tak zo 6Eur aj s knihou. Niečo za 10Eur nákup,
niečo sme dostali, dačo zadarmo a zo 40 prikúpili. Niektorí si z toho dokonca spravili kšeft a len predávali. Prišli na burzu a vykrikovali čísla. Ľudia sa hlásili, čo im chýba. Iní blázni museli kupovať desiatky balíčkov, pretože chodili na burzu s celým "štósom". Nám ostali nakoniec
asi 3kusy. Deti dokonca stáli pri pokladniach a žobrali kupujúcich o nálepky, ak nejavili o ne záujem. Horšie, že už aj "fosils" sa o to bili. A ktovie koľko si predavačky takto "uložili". Po mesiaci sa pre nás hystéria skončila. Pôjdeme si už len pre certifikát a budeme čakať na lietadlo do Dubaja. Budem musieť aj "posečkať" s kúpou telefónu. Veď, čo keď motyka vystrelí...
Tesne po revolúcií prišli ďalšie žuvačky Hubba Bubba s nálepkami. Mali sme ich celkom slušnú zbierku. V r.1992 baby zachvátil ošiaľ od firmy Panini s ich albumom Lutra-Barbie. I dnes sa ešte nájdu inzeráty ľudí, ktorí túžia skompletovať si zbierku. V 90.-tych ešte behal slogan " Kukuruku šťastie nové, chrumkavé a kakaové - je naväčší zázrak sveta, s ktorým dobre sa ti lieta. Aký to nadčasový slogan, ktorý si dodnes pamätám! Tieto nalepky som nezbieral do albumu. Keksíky boli aj dosť drahé. Ani kartičky hokejistov ma neupútali, hoci som videl, že si to chalani medzi sebou menia. Moja zberatelská vášeň sa prebudila až teraz takmer po 20-tich rokoch s akciou Billy. Zatienila i lepenie pokladničných bločkov s Lidla. A nie len ja som sa vrátil do detských čias. Veľa dospelákov v mojom veku zbiera namiesto svojich detí. 2x som bol na burze v obchode. Meniť, handlovať, kupovať. Nakoniec sme album zaplnili so všetkými 210 nálepkami. Ani nás to veľa nestálo. Tak zo 6Eur aj s knihou. Niečo za 10Eur nákup,
niečo sme dostali, dačo zadarmo a zo 40 prikúpili. Niektorí si z toho dokonca spravili kšeft a len predávali. Prišli na burzu a vykrikovali čísla. Ľudia sa hlásili, čo im chýba. Iní blázni museli kupovať desiatky balíčkov, pretože chodili na burzu s celým "štósom". Nám ostali nakoniec
asi 3kusy. Deti dokonca stáli pri pokladniach a žobrali kupujúcich o nálepky, ak nejavili o ne záujem. Horšie, že už aj "fosils" sa o to bili. A ktovie koľko si predavačky takto "uložili". Po mesiaci sa pre nás hystéria skončila. Pôjdeme si už len pre certifikát a budeme čakať na lietadlo do Dubaja. Budem musieť aj "posečkať" s kúpou telefónu. Veď, čo keď motyka vystrelí...
11.10.11
Stretnutie
Šanca zaklope na dvere častejšie, ako si človek myslí, ale väčšinou nie je nikto doma.
Bývalým spolužiakom zo "základky" ponúkla túto šancu predsedníčka. Ako inak. Minulú sobotu sme sa 18 zišli. Z 32, ktorí sme skončili. Niektorí sa tešili, u iných prevládala skôr zvedavosť, čo s nimi je, ako žijú. Boli sme celkom dobrá partia, čo nám triedna potvrdila a dokonca aj jedna spolužiačka. Súdružka triedna (vraj regauje aj na takéto oslovenie) tvrdila, že sme boli jej
najlepšia trieda a ozaj sa teší z našich úspechov.Vraj takú nikdy nemala.
Triedna vôbec nevyzerá, že sa blíži k dôchodkovému veku a ani sa naň nechystá.
Uvedomil som si, akí sú tí ľudia pestrí, s rôznymi školami, osudmi, ale vlastne nik nebol smoliar
alebo stratený. Je zaujímavé a priam fascinujúce sledovať (už aj pri päťročniciach), ako sa z detí, ktoré sme boli, postupne stávali a stali dospelí ľudia, ktorí už majú vlastné rodiny. Niekto sa zmenil výraznejšie, niekto menej alebo takmer vôbec. Celkovo baby vypadali lepšie ako chalani.
Spolužiačky napiekli koláčiky, porozprávali sme kto, čo, ako, kedy. Bol som rád, že sa debata netočila len okolo zničených životov a atmosféra bola uvoľnená. Aj vďaka prostorekým chlapcom. Napr. spolužiačkine mali deti medzi sebou rozdiel 3 roky, 3 mesiace, 3 týždne a 3 dni.
Všetci sa asi nikdy nestretneme, niektorí sú odľudovia, iní sú rozlietaní po svete. A je to škoda.
Bývalým spolužiakom zo "základky" ponúkla túto šancu predsedníčka. Ako inak. Minulú sobotu sme sa 18 zišli. Z 32, ktorí sme skončili. Niektorí sa tešili, u iných prevládala skôr zvedavosť, čo s nimi je, ako žijú. Boli sme celkom dobrá partia, čo nám triedna potvrdila a dokonca aj jedna spolužiačka. Súdružka triedna (vraj regauje aj na takéto oslovenie) tvrdila, že sme boli jej
najlepšia trieda a ozaj sa teší z našich úspechov.Vraj takú nikdy nemala.
Triedna vôbec nevyzerá, že sa blíži k dôchodkovému veku a ani sa naň nechystá.
Uvedomil som si, akí sú tí ľudia pestrí, s rôznymi školami, osudmi, ale vlastne nik nebol smoliar
alebo stratený. Je zaujímavé a priam fascinujúce sledovať (už aj pri päťročniciach), ako sa z detí, ktoré sme boli, postupne stávali a stali dospelí ľudia, ktorí už majú vlastné rodiny. Niekto sa zmenil výraznejšie, niekto menej alebo takmer vôbec. Celkovo baby vypadali lepšie ako chalani.
Spolužiačky napiekli koláčiky, porozprávali sme kto, čo, ako, kedy. Bol som rád, že sa debata netočila len okolo zničených životov a atmosféra bola uvoľnená. Aj vďaka prostorekým chlapcom. Napr. spolužiačkine mali deti medzi sebou rozdiel 3 roky, 3 mesiace, 3 týždne a 3 dni.
Všetci sa asi nikdy nestretneme, niektorí sú odľudovia, iní sú rozlietaní po svete. A je to škoda.
9.10.11
Leli a Buci
Leli sme volali staršiu dcérku, lebo pri plači robila lééé. Mladšia je Buci, lebo je ozaj taký buco chutnučký. Leli nám začala chodiť do škôlky. Čuduj sa svet, teší sa do nej od prvého dňa. Takže sme nemali nejaký veľký problém ju tam dostať, skôr naopak, nechcela ísť domov. Akurát zo spaním ťažko bojovala a bola potom zlá. I to sa pomaly poddáva. Našla si kamarátku Klárku a všetko by chceli robiť spolu. Aj oblečené byť. No my oblečenie meníme pomaly už dvakrát denne. Nedávno sme dokupovali ďalšie tepláky. Pri jedle sa zabrble. Je to tým, že nejedávala doma sama a teraz je nútená a sú to ťažké kroky. Leli chodí samozrejme s novými maniermi zo škôlky. Tam to zasa mladší chytajú od starších súrodencov. "Do pekla. Tyčka, tyčka gól!", ale aj "pučka". Hrá sa na učiteľky a hlášky ako "Zadný rad skončíme s hraním." alebo "Zavri oči a spi." sa ozývajú bytom. Van Gogh z nej nebude ako sme si všimli, ani ju to nebaví. Zatiaľ chorobu nepriniesla, iba slabú nádchu, ale i tak šla do škôlky. Zo začiatku vstávala v pohode, v poslednom čase sú však rána zúfalé. Ja jej chystám raňajky a obliekam ju. No mňa kolega nepočká (raz sa už pre mňa vracal) a býva zhon.
Mladšia Buci sedí ako taký rarášik a všetko sleduje. Keď vidí, že jeme, pýta si. Minule sme ju rožkom neopili a museli sme dať kôrku z pizze. S jedením je to niekedy lepšie, inokedy horšie. No lepšie ako Leli. A je aj kľudnejšia. Snáď po mne. Každý deň nové zvuky. Dnes napríklad ručí ako šelma. Snaží sa postaviť na štyri, ale zadok má stále ťažký. Čaj ee, len maminkine mliečko. Takto nám naše malé poklady rastú.
Mladšia Buci sedí ako taký rarášik a všetko sleduje. Keď vidí, že jeme, pýta si. Minule sme ju rožkom neopili a museli sme dať kôrku z pizze. S jedením je to niekedy lepšie, inokedy horšie. No lepšie ako Leli. A je aj kľudnejšia. Snáď po mne. Každý deň nové zvuky. Dnes napríklad ručí ako šelma. Snaží sa postaviť na štyri, ale zadok má stále ťažký. Čaj ee, len maminkine mliečko. Takto nám naše malé poklady rastú.
29.9.11
Dny NAČO
Takto by najväčšie verejné vojenské cvičenie v strednej Európe nazvali pacifisti, antiglobalisti alebo fatalisti, či iní, ktorí sú "isti" svojimi radikálnymi názormi. Keďže ani jedni nie sú mi blízki, zavítal som s kamarátom do Mošnova na túto veľkolepú akciu. Nechcelo sa mi skoro vstávať, no kompromisný odchod o 4.30h sa ukázal prezieravý. Po krátkej zastávke v novojičínskych potravinách sme za vyše 2h dorazili na ostravské letisko v Mošnove. Ani sme dlho nečakali v kolóne, letisko sa pozvoľne zaplňovalo. Už z diaľky som darmo vyzeral červeno sfarbené stroje akrobatickej skupiny Red Arrows. Potom sa potvrdilo, že nedoleteli. Prečo, nebolo riadne vysvetlené. Bolo to pre mňa sklamanie, v podstate kvôli nim som tam šiel. Kamarát to vykompenzoval letom na "kafe mlejnku". Vyše polhodiny sme čakali za provizórnym
plotom. Aspoň sa dal vyfotiť smrtonosný bombardér B-52H (na zlosť pacifistov) ako tak bez ľudí. Protekční alebo dôležití tam už boli. Naveľa, po 8.30h zacali esbéskári odstranovat zábrany. Najprv sme ukážkovo čakali a potom sa rozbehli za militantným "Českým snom". Zo začiatku bolo ešte mäkké svetlo, no ako slnko stúpalo, podmienky na fotenie sa stávali horšími. S putovným objektívom sme pofotili aspon časť. Zaujala ma izraelská F-15D 957 so 4 a pol zostrelmi sýrskych migov. Má však za sebou aj nebojový krst, ked pri zrážke s cvičným lietadlom
prišla takmer o celé krídlo. Pilot ani nevedel, čo sa stalo a s amputovaným krídlom pristál. Začali sa pozemné ukážky a presunuli sme sa na plochu. Bolo zaujímavé sledovať presýpajúcu sa masu ľudí k plotu dráhy alebo k pozemným ukážkam. Podľa toho, kde čo práve išlo. Sem tam sa v programe vyskytli diery. Trhlo mnou pri výstrele zo samohybného kanóna Dana, ktorý som nečakal. Boli sme trocha ďalej od poz. ukážok, ale chcel som mat dobrý výhľad na letové ukážky. Na kamošov statív som dal kameru. Neukázalo sa to najlepšie riešenie, ako som doma zistil, obraz sa triasol aj tak. Fotilo sa zle, letové ukážky sú kolmo na dráhu a väčšinou proti slnku. A tie najviac priťahujú ľudí. Organizátori si to uvedomujú, snažia sa priviesť zaujímavé lietadlá, ale s tým predvádzaním neriešia nič. Po vystúpení našich sme sa ešte pomotali vôkol vystavenej pozemnej techniky. Na letisko trochu nezvyčajne je tam lesík. Tipujte načo slúži, keď sa
hajzle platia... Potom sme sme mali zážitkový let na vrtuľníku R44. To som mal ako darček. Kamoš nechal skoro v kabíne darček aj prepilota-svoj foťák za vyše 1000Eur. Žiaľ, za veľa penazí málo muziky. Iba 5min, okruh (kde som objavil parkovacie miesto zadara) za 500 kačenek. Helikopotvorou som však nikdy neletel, preto to boli o5 nové pocity. Krátka návšteva vystavených lietadiel, keď už bolo prijateľné svetlo a po 17h sme vyrazili domov. Vraj dlhšou, ale rýchlejšou obchádzkou Nového Jičína, i keď mi to rýchlejšie nepripadalo.
Usporiadatelia si buchli šampanské, prekonali 200 tis. hranicu návštevnosti a spotteri mohli tiež po zdarnom ukončení sezóny (jeden vycvakal 5000 záberov). Na budúci rok sa u nás o5 zamiešali karty s leteckými dňami, tak sa uvidí. Dofotenia!
plotom. Aspoň sa dal vyfotiť smrtonosný bombardér B-52H (na zlosť pacifistov) ako tak bez ľudí. Protekční alebo dôležití tam už boli. Naveľa, po 8.30h zacali esbéskári odstranovat zábrany. Najprv sme ukážkovo čakali a potom sa rozbehli za militantným "Českým snom". Zo začiatku bolo ešte mäkké svetlo, no ako slnko stúpalo, podmienky na fotenie sa stávali horšími. S putovným objektívom sme pofotili aspon časť. Zaujala ma izraelská F-15D 957 so 4 a pol zostrelmi sýrskych migov. Má však za sebou aj nebojový krst, ked pri zrážke s cvičným lietadlom
prišla takmer o celé krídlo. Pilot ani nevedel, čo sa stalo a s amputovaným krídlom pristál. Začali sa pozemné ukážky a presunuli sme sa na plochu. Bolo zaujímavé sledovať presýpajúcu sa masu ľudí k plotu dráhy alebo k pozemným ukážkam. Podľa toho, kde čo práve išlo. Sem tam sa v programe vyskytli diery. Trhlo mnou pri výstrele zo samohybného kanóna Dana, ktorý som nečakal. Boli sme trocha ďalej od poz. ukážok, ale chcel som mat dobrý výhľad na letové ukážky. Na kamošov statív som dal kameru. Neukázalo sa to najlepšie riešenie, ako som doma zistil, obraz sa triasol aj tak. Fotilo sa zle, letové ukážky sú kolmo na dráhu a väčšinou proti slnku. A tie najviac priťahujú ľudí. Organizátori si to uvedomujú, snažia sa priviesť zaujímavé lietadlá, ale s tým predvádzaním neriešia nič. Po vystúpení našich sme sa ešte pomotali vôkol vystavenej pozemnej techniky. Na letisko trochu nezvyčajne je tam lesík. Tipujte načo slúži, keď sa
hajzle platia... Potom sme sme mali zážitkový let na vrtuľníku R44. To som mal ako darček. Kamoš nechal skoro v kabíne darček aj prepilota-svoj foťák za vyše 1000Eur. Žiaľ, za veľa penazí málo muziky. Iba 5min, okruh (kde som objavil parkovacie miesto zadara) za 500 kačenek. Helikopotvorou som však nikdy neletel, preto to boli o5 nové pocity. Krátka návšteva vystavených lietadiel, keď už bolo prijateľné svetlo a po 17h sme vyrazili domov. Vraj dlhšou, ale rýchlejšou obchádzkou Nového Jičína, i keď mi to rýchlejšie nepripadalo.
Usporiadatelia si buchli šampanské, prekonali 200 tis. hranicu návštevnosti a spotteri mohli tiež po zdarnom ukončení sezóny (jeden vycvakal 5000 záberov). Na budúci rok sa u nás o5 zamiešali karty s leteckými dňami, tak sa uvidí. Dofotenia!
11.9.11
Božský záber
O tom snívaju najmä fotografi. Sú ochotní za víkend precestovať za ním stovky kilometrov. Hovorí sa im aj spotteri. Paparazzi už asi neznie dobre. Alebo je v tom rozdiel? Ja som rád aj za ostrú snímku. Posledné dva týždne som mal možnosť vidieť takýto záber viackrát. Najprv na leteckom dni na Sliači. Kyvadlová doprava zo Zvolena bola príšerne zorganizovaná. Nebolo jasné odkial autobusy pôjdu. Ledva ich označili logom. Nepríjemne pre mňa bolo platiť za tú kyvadlovku. Veľa som teda neušteril. Ale verím, že organizátori sa poučili a nebude sa platiť parkovné pri letisku. Bolo priame slnko, takže božský záber sa veľmi nedaril. A ešte keď ani neviem poriadne nadstaviť foťák.
Druhý záber trval dlhšie a adrenalín pri nom veru nechýbal. 2000m Voľným pádom a ďalších 2000m na padáku. Tam sa mi odkryli obzory nepoznané. Nielen krajiny. Necelý týždeň pred som si tandemový skok zjednal. O 5min. 12, pretože sa termín rýchlo zapĺňal. Prišli sme do Slávnice načas a aj tak som vyše hodiny čakal na svoj okamih. Zatiaľ prebehla teoretická príprava s fotkami. Potom ma zoznámili s inštruktrom, ktorému zverím do rúk svoj život.
Navliekol som sa do kombinézy, ktorá mi vraj veľmi pristala. Inštruktor ma navliekol do popruhov a ukázal mi na zemi ako bude prebiehať let. Nejaká tá filmovačka a foto. Pristála mašina, Turbolet, a už som do nej kráčal ako prvý. Cestou sme si ešte zopakovali signály.
Jeden pararušista skákal skôr, tak sa dohadoval s pilotom. Počas stúpania som otravoval
debilnými otázkami ako "Aká je limitná výška otvorenia padáku? 100m, 50m? Smiech. Je to 800m. Pri rýchlosti 50m/s a otvorení v 50m je šanca na prežitie rovná samozrejme nule. Pekná a rýchla rovnica. Automat dokáže otvoriť padák pri výške cca 270m. Keby niečo... Tento problém by som nechcel riešiť. Iná otázka, či majú pokrik. Nie, majú však pozdrav rukami na trikrát. "Kto balí padáky?" "Tomu žena, mne dcéra", odvetil. Nuž od nich záleží, či sa padák otvorí. "A padačkárov voláme baliči", podotkol. " A to nosia loptičku na padáku pre šťastie?", nasledovala ďalšia otázka. "No dá sa povedať. Je to totiž súčasť výťažného padáčiku". 5 min. pred zoskokom si ma inštruktor pripútal k sebe. Slepačími krkomi sme šli k dverám. Na signál "Pozícia!", som pokrčil nohy a oprel sa o neho. Hlavu doľava mi musel otočiť on. Samotné odpútanie od lietadla sprevádzal šok. Vestibulárny systém sa zbláznil. "Čo sa to s telom stalo?" ,neubránil som sa výkriku, "Taký pocit som ešte nezažil. A hergot, chtěl bych to zažít ješte jednou". Keď sa pád stabilizoval bolo to lepšie. Hlučný vodopád atómov vzduchu. Priplachtil kameraman, znova pózovanie. Dorozumievam sa s kameramanom iba posunkami. Scenár sme si tuším mali dohodnúť na zemi. Teraz ma nepočuje a nechápem prečo stále ukazujem zdvihnutý palec (podľa inštruktora). Potom náhle kopnutie, trh a prudké zbrzdenie. Inštruktor otvoril padák. Bolo to trocha drsné a to vraj kedysi koplo oveľa viac. Nato si človek zvykne. Spodné popruhy som si posunul pod stehná a dal som sa do akéhosi sedu. Po chvíli mi dal do rúk šnúrky od padáku. Poriadne zakvačiť prsty a ťahať na akú stranu chcem točiť. Ja by som sa však stále krútil. To je fanatstický pocit. Rýchlo sa točiť voči zemi. Húúú, rozviští sa okolný vzduch. Lepšie ako kolotoč. Ale mať sa treba na pozore, aby som sa nezavrtal do zeme. Aj let je vtedy rýchlejší. To už asi 100m nad zemou preberá riadenie inštruktor. Ešte raz si nacvičíme polohu pri pristátí. To som mal dalšiu stupidnú otázku, či sa treba hlásiť vedúcemu doskokovej plochy. Odpoveď som dostal na zemi. "To robia iba vojaci". Inštruktor
pojal podozrenie, či som nebol na vojne paragán. 10m nad zemou dvíham nohy do sedu a hladko
sadáme na zadok. Inštruktor si ma odopína. Ja sa mrvím na zemi a chcem tiež z čohosi odopnúť.
O5 snáď od zeme? Veru, hneď by som šiel na ďalší skok. Naveľa však musím ísť do hangáru a odstrojiť sa. Potrasenie rukou, odovzdanie diplomu tandemového skoku zo 4000m a už som za bariérou. Týmto zoskokom som zavŕšil svoju dovolenku. Zorganizoval som to tak narýchlo, vlastne je to dar k narodeninám. Teoreticky som pripravený už aj na sólo skok. Ktovie?
Druhý záber trval dlhšie a adrenalín pri nom veru nechýbal. 2000m Voľným pádom a ďalších 2000m na padáku. Tam sa mi odkryli obzory nepoznané. Nielen krajiny. Necelý týždeň pred som si tandemový skok zjednal. O 5min. 12, pretože sa termín rýchlo zapĺňal. Prišli sme do Slávnice načas a aj tak som vyše hodiny čakal na svoj okamih. Zatiaľ prebehla teoretická príprava s fotkami. Potom ma zoznámili s inštruktrom, ktorému zverím do rúk svoj život.
Navliekol som sa do kombinézy, ktorá mi vraj veľmi pristala. Inštruktor ma navliekol do popruhov a ukázal mi na zemi ako bude prebiehať let. Nejaká tá filmovačka a foto. Pristála mašina, Turbolet, a už som do nej kráčal ako prvý. Cestou sme si ešte zopakovali signály.
Jeden pararušista skákal skôr, tak sa dohadoval s pilotom. Počas stúpania som otravoval
debilnými otázkami ako "Aká je limitná výška otvorenia padáku? 100m, 50m? Smiech. Je to 800m. Pri rýchlosti 50m/s a otvorení v 50m je šanca na prežitie rovná samozrejme nule. Pekná a rýchla rovnica. Automat dokáže otvoriť padák pri výške cca 270m. Keby niečo... Tento problém by som nechcel riešiť. Iná otázka, či majú pokrik. Nie, majú však pozdrav rukami na trikrát. "Kto balí padáky?" "Tomu žena, mne dcéra", odvetil. Nuž od nich záleží, či sa padák otvorí. "A padačkárov voláme baliči", podotkol. " A to nosia loptičku na padáku pre šťastie?", nasledovala ďalšia otázka. "No dá sa povedať. Je to totiž súčasť výťažného padáčiku". 5 min. pred zoskokom si ma inštruktor pripútal k sebe. Slepačími krkomi sme šli k dverám. Na signál "Pozícia!", som pokrčil nohy a oprel sa o neho. Hlavu doľava mi musel otočiť on. Samotné odpútanie od lietadla sprevádzal šok. Vestibulárny systém sa zbláznil. "Čo sa to s telom stalo?" ,neubránil som sa výkriku, "Taký pocit som ešte nezažil. A hergot, chtěl bych to zažít ješte jednou". Keď sa pád stabilizoval bolo to lepšie. Hlučný vodopád atómov vzduchu. Priplachtil kameraman, znova pózovanie. Dorozumievam sa s kameramanom iba posunkami. Scenár sme si tuším mali dohodnúť na zemi. Teraz ma nepočuje a nechápem prečo stále ukazujem zdvihnutý palec (podľa inštruktora). Potom náhle kopnutie, trh a prudké zbrzdenie. Inštruktor otvoril padák. Bolo to trocha drsné a to vraj kedysi koplo oveľa viac. Nato si človek zvykne. Spodné popruhy som si posunul pod stehná a dal som sa do akéhosi sedu. Po chvíli mi dal do rúk šnúrky od padáku. Poriadne zakvačiť prsty a ťahať na akú stranu chcem točiť. Ja by som sa však stále krútil. To je fanatstický pocit. Rýchlo sa točiť voči zemi. Húúú, rozviští sa okolný vzduch. Lepšie ako kolotoč. Ale mať sa treba na pozore, aby som sa nezavrtal do zeme. Aj let je vtedy rýchlejší. To už asi 100m nad zemou preberá riadenie inštruktor. Ešte raz si nacvičíme polohu pri pristátí. To som mal dalšiu stupidnú otázku, či sa treba hlásiť vedúcemu doskokovej plochy. Odpoveď som dostal na zemi. "To robia iba vojaci". Inštruktor
pojal podozrenie, či som nebol na vojne paragán. 10m nad zemou dvíham nohy do sedu a hladko
sadáme na zadok. Inštruktor si ma odopína. Ja sa mrvím na zemi a chcem tiež z čohosi odopnúť.
O5 snáď od zeme? Veru, hneď by som šiel na ďalší skok. Naveľa však musím ísť do hangáru a odstrojiť sa. Potrasenie rukou, odovzdanie diplomu tandemového skoku zo 4000m a už som za bariérou. Týmto zoskokom som zavŕšil svoju dovolenku. Zorganizoval som to tak narýchlo, vlastne je to dar k narodeninám. Teoreticky som pripravený už aj na sólo skok. Ktovie?
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)