Takže o5 po roku nejaké tie novinky z dospievania našich ratolestí.
Staršej sa až z hlavy dymí, čo sa na gympli učí. Vtedy musí byť v dome kľud. Ja s drahou len žasneme ako sa venuje škole. To veru my sme viac menej na školu kašlali. A to patrí medzi priemer, neviem si predstaviť, ako sa učia jednotkárky. Jediné, kde hodne hapruje je fyzika. Sen o doktorke sa pomaly rozplýva ako para nad Jaslovskými Bohunicami. Už chce ísť len cestou najmenšieho odporu. A možno sa vydá v šľapajach mamy, ktorá jej už drží na vodárňach miestečko. Samotný gympel vyzerá fajn škola. Mali týždeň, kedy chodili rôzne oblečení, napr. v pyžame alebo v postavách obľúbeného seriálu, samé parády a oslavy. Chodia po domácich (Malé aj Veľké Tatry, Hovadovo, divadlo) aj zahraničných výletoch (Viedeň, chystá sa Taliansko). S bifľovaním súvisí i jej obľuba čítať knihy. Na nátlak sme kúpili ďalšiu malú knižnicu do izby. Pod stromček si priala dvakrát toľko kníh (15) ako minulé Vianoce, no musela si vybrať. Momentálne žerie sériu After. Lepšie ako litrový termohrnček. Na notebooku momentálne, pokiaľ viem, pozerá Priateľov.
Basketbal po veľkonočnom turnaji v Prahe zavesila totálne na klinec. Teraz ju pochytili kolky. Súťaží za dorast v miestnom klube. Aj sme boli na pár domácich zápasoch. Mestská liga je len piatková zbierka opileckých fosilis a medzi nimi pár adolescentov. Navrhol som meno tímu Bobry alebo Žabky podľa ich zelených tričiek. Dedkovia a babky sa pred hrou musia posilniť borovičkou a pivom. I rozhodca upíja varené víno. Tradičné kolkárske jedlo sú párky. Proste krčmový šport. Aspoň v západnej lige hrajú mladí až po stupeň "deti". Má lepšie i horšie hry. Dcérka musí ešte hodne trénovať, aby sa dostala na nejakú prijateľnú úroveň, čo je asi 600 bodov za zápas. Pochytili sme nové kolkárskej pokriky: "Osem, osem, osem!" "Šušuu" (keď zhodí všetkých 9 kolkov). "Zazvoň!" alebo "Héja!". Nástup družstiev pripomína doby boľševika. Najmä pozdrav: "Kolkárskemu športu zdar!" Kolky sú dlhá, nudná hra. Ale tak, máme z dcérky radosť, podporujeme ju, hoci pre mňa je počítanie bodov vyššia matematika.
V čom nám robí starosti sú jej stravovacie návyky. Ťažko niečo zje. Neraňajkuje, ani poriadne neobeduje. Vraj majú z hotelky každý deň zemiaky. Pečivo takmer vôbec, ako som písal minulý rok. Jediné, čo miluje je - cibuľa. Dehydratácia a zoslabenie vyvrcholilo na jej narodeniny, keď skolabovala a skončila v nemocnici na infúzií. Kriesiť milované dieťa s očami obrátenými horeznak neprajem nikomu. Chodili sme 2 dni po vyšetreniach, ale bola to len chvíľková slabosť. Snáď sa poučila, i keď sa mi veľmi nezdá. Jej puberta je relatívne pokojná, stále napoly dieťa. Od mamy dostáva vreckové 30Eur. Sumu má na kino, čispy, hambáče a podobné výdavky s kamoškami. S nimi chodí venčiť aj psov alebo len tak suchárčiť, ako sme flákaniu kedysi hovorili. V lete sa chodili i kúpať.
Od jari prešla na fixný strojček na zuby. Zubárka chcela jej zubnú krásu vzdať, ale sme proste nenašli nikoho v širokom okolí, kto by sa dcérky ujal. Tak sa miestna ortodoncia rozhodla dokončiť začaté. Či však spraví zuby aj mladšej, je otázne. Tá si stále do huby občas nezabudne dať vyberací strojček. Tak som premostil na druhú ratolesť.
Mladej naopak jesť chutí až príliš, veď i rada varí, no knihu do rúk vezme sporadicky. Skôr chodí vyžobrávať zablokovaný tablet a Youtube. Až je nervózna, keď nedrží v ruke čiernu obrazovku. Cez to všetko si na nete, či v tv pozerá aj varenie a vie sa postaviť kompletne sama k hrncom. Akurát je potom trocha viac odpadu a špiny, ale ide jej to a stále žijeme.
Škola ju absolútne nebaví, robí len nevyhnutné úlohy. Zobrala si asi k srdcu moje rady a školský rok začala relatívne s dobrými známkami, takže snáď nebude musieť hasiť ako minule. Ak by nepadlo pár poznámok ani by hádam nechodila do školy. Na začiatku roka dostala celá trieda poznámku, lebo sa vraj hrali "nemorálnu" hru. Spolužiak behal polonahý po triede. Drahá sa dokonca naposledy dostala s triednou do konfliktu. Triednej nerobí problém dať malej jednotku a vzápätí poznámku, že na hodine nereaguje. Azda aj preto chodím na rodičovské iba ja. Hoci falošných ľudí, ktorí druhých predo mnou chvália a pritom sa nevedia pozrieť do očí, nemusím. Určite nám na popularite nepridalo externé doučovanie angličtiny, o ktorom jej triedna, angličtinárka, vie. Rada by sa dostala na hotelovú školu, preto jej platím hodiny angliny navyše u gymnaziálnej učiteľky. Zišli by sa jej však extra hodiny všetkého. Základná škola kam chodí je ťažký priemer. Malá poučuje učiteľov, že sa mýlia, čo sa pochopiteľne nestretne s porozumením.
Dcérkin prvý lyžiarsky pokus skončil fiaskom, keď všetci dostali brušnú virózu. Hneď na začiatku budúceho roka je ďalšia šanca, na ktorú som ju prihlásil. Nie schytať vírus, ale lyže. Nech sa len dieťa moje naučí a nezráža inštruktora, lebo nevie brzdiť.
Na hádzanej majú zase nového trénera, ale vyzerá, že prešli len z dažďa pod odkvap. Rodičia vkladali nádeje do kovaného hádzanára, no ich trpezlivosť mizne ako vlasy môjho svokra. Starý tréner, ktorý ani nie je hádzanár má stále čo povedať ako asistent. Jeden decká týra fyzicky (hádže do nich loptu), druhý psychicky (ironizuje a ponižuje). Choď potom s úsmevom na tréning alebo zápas. Keby sa to aspoň prejavilo na hernom prejave. Vlastne prejaví, ale sklonenými hlavami. Naša má hádzanú len ako odreagovanie, no škoda je tých talentovaných dievčat. Tréner ju skúšal na rôzne pozície. Už sa nebojí útočiť, len na pivota ju baby neposlúchajú. A tak zasa končí na ľavom krídle odkiaľ sa zle strieľa (pravákom). Aj ona má lepšie a horšie zápasy. Tak to chodí. Dorky, teda dorastenky, sa prakticky ako družstvo rozpadli. Zlepenec žiačok, futbalistiek a zvyšku hrá len preto, aby klub nemusel platiť tisícovú pokutu za odmietnutie zápasu. Hra potom aj tak vyzerá. Na zápasoch mi pripadá lord Voldemort, ako ho prezývajú, že len lapá vzduch. Úpadok staršej hádzanej teda pokračuje ďalšiu sezónu. Slnko však vychádza nad mladými. Koučuje ich úplne nový, relatívne neznámy tréner a asistent z repre. Zápasy sú o triedu lepšie. Uprostred sezóny sú na prvom mieste v tabuľke kraja zo slušným náskokom. Toto všetko deprimuje dcérku, ale hádzaná ju stále baví.
Vyzerá však, že výtvarnú povesí na klinec a dochodí už iba posledný školský rok. Jej najlepšie výtvory sme povesili v obývačke, v izbe alebo nosíme ich na ruke, či ležia na poličke.
Od júna nosí na nose fancy okuliare, ktoré okrášľujú ju osobne a vylepšujú zrak. Jej puberta je teda pomerne turbulentná. Vyzerá, že dospeje rýchlejšie ako staršia. Snažím sa obe odučiť jesť s mobilom v ruke, ale moje morálne reči sú vo všeobecnosti ako posledné vzdychy bicyklovej pumpičky.
Takže do ďalšieho roka zdar!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára