"Och!", volá hroch.Naše dievčatá sú už v pubertálnom veku. Fyzicky.
Akné, maľovanie nechtov a handry sa riešia na dennom poriadku. Staršia je po
birmovaní duchovne už dospelá. Mentálne sú obe stále deti. Akurát odvrkujú jedna viacej ako druhá, čo ako
deti nerobili. Najhorší pičung je turistika, v robotné dni škola. Na výlet ich dostaneme len pod
hrozbami alebo návštevou MacDonalds. Do školy chodiť si viac menej zvykli. Ranné kakavko už im nechystám. Robia si
mliečny koktail alebo ľadovú kávu (cez deň). Ovocie okrem jablka, prípadne banánu nehrozí
dostať do huby. Aj to sa stáva, že nájdem zvyšky po troch dňoch v obedári.
Mladšia robí desiatu staršej, pretože tej sa nechce. Nie raz sa stalo, že šla
do školy s prázdnou-nestíhala. Víkendové raňajky sú v znamení hrste
cereálií s mliekom. Pečivom staršia opovrhuje celkovo. Okrem sladkých šišiek.
Staršiu na odvolanie prijali do gymnázia. Bola na
chvoste, po odpadnutí špekulantov sa asi nejaké miesto našlo. Tupelo sa po
monitoroch, kde proste spanikárila, vykašľala na učenie. Nahliadol som do
testov a veru i ja som zalomil rukami nad triviálnymi chybami zo
slovenčiny. Slovo „pretože“ dala ako predložku. Uvádzaciu vetu určila systémom
hula hop ako prvú v texte. Aj ja
viem, že uvádzacia veta je iba v priamej reči. Matiky (nerovnice, slovné
úlohy) som sa, rovnako ako môj potomok, nechytal. Hodnotiaca mladá učiteľka povedala, že možno sa nájde
inde. Teraz má šancu dokázať, ako veľmi sa míýlila. Po prijatí sme mali len pár
hodín na rozmyslenie (pani sekretárka o tretej pichala odchod), za
nami stáli ďalší v poradí. Žena dcérku presvedčila. Alternatívou bola
zdravotná laborantka v Trnave. Už sa videla vegetovať na ľahšej škole, kde
spravila príjmačky ľavou zadnou. Keď sme však videli postávať tie typy báb na
príjmačkách v Trnave, neboli sme ako rodičia presvedčení o výbere. Má na
viac. Každé ráno si teda pípa na vrátnici gymnázia. Vybavil som jej ISIC kartu.
Len tie zľavy nie a nie využiť. Zasa také terno to nie je. Začiatky sú, ako
na každej novej škole, ťažké, ale postupne dochádza k mitigácii situácie. Nadáva
takmer na každého učiteľa, hlavne na triednu. Učí ich chémiu a biológiu. So starou fyzikárkou tiež nebudú kámošky. "Vy ste nepísali (písomku), tak ven. Aby ste nepočuli odpovede", poslala jedného študenta z triedy. " Nerobte sa múdrejší ako ste", schladí hlásiacich sa šprtov. "Jednotkou merania uhla je radián. Ale tí, čo u D. prepadli, móžu v živote používať aj stupen". Nuž, bude si musieť zvyknúť. Pochopila, že škola je náročná (patrí medzi dvadsať naj gymplov
v krajine) a pripravuje sa priebežne. Bojuje s cudzími jazykmi.
Potom, čo nepochopiteľne zrušili ruštinu, sa prihlásila na nemčinu. Učiteľka im odkázala: "Ked ma budete na pol roka prosit o známku, móžete mi do riti fúkat". Keby len
s cudzími. V diktáte z rodného jazyka napísala Bratislavský hrad s malým b. Varia
im študenti z hotelovej akadémie. Pochopiteľne pod dozorom kuchárok. Stáva
sa, že jej bývalé spolužiačky zo základky nevyhovejú jej chutiam a odhlási
sa. Čo sa udeje na týždennej báze. Cestoviny s pestom alebo vifónka sú lepšie alternatívy ako ryžový nákyp. Koncom septembra mali imatrikulácie.
Témou bol pirát. Na poslednú chvíľu si zohnala nejaké malé rekvizity. Ako
trieda vyhrali nejaké súťaže, ktoré im tretiačky pripravili v telocvični.
Vyzdvihnúť som ju bol okolo desiatej večer. Veríme, že náročnú školu dá
a posunie sa po štyroch rokoch vyššie. Napokon je to jej cieľ. Študovať za lapiducha. Apropo. Začína si sama dávať paralen, keď má bolesti. Snažíme sa jej to vyhovoriť. Kámoší sa so
šprtkami (v lavici sedí s dievčaťom zo škôlky), azda ju potiahnu. Ako
sa hovorí: Kto chce lietať s orlami, musí vstávať z vrabcami“. Snáď
nebude ľutovať, ani nám medicinbal neskôr neotrieska o hlavu. Staršia číta viac ako mladšia. V hľadáčiku má
sedem kníh! Ale vystačí si aj so
seriálom Stranger Things. Pozerá ho už tretí krát. Namotala naň aj mladšiu. Ešte v apríli žiadali sme o dotáciu na notebook v rámci projektu Digitálny žiak. Vyjadrenie prišlo po pol roku. Vybral som počítač, aby som aj ja mohol hrať na ňom hry. Ak mi potomok dovolí. Ako relax a prevetranie hlavy stále účinkuje v panoptiku panáčikov pod
miestnym basketbalovým klubom. 50Eur mesačne platím viac menej zbytočne, ale
aspoň sa nefláka. Tím hrá nesúťažne, môže hrať aj za mladšie. Na zápasy máme od
nej zakázané chodiť. So staršími nechce trénovať, nepáči sa jej trénerka, ktorá
protežuje svoju dcéru aj s jej mizivou hrou. Zaujímavé, že
s trénerkinou dcérou sú dobré kámošky. Ak má veľa učenia, zostáva doma. Večer
býva občas vypľutá ako štolverka. Je taká naivná, bojazlivá (či lenivá?), stále
akási nedospelá. Možno je aj dobre, že ju zatiaľ máme pri sebe. Upratovať veci
v izbe ani nevládzem. Jednak to mám zakázané a potom by ma iba
triafal šľak. Pozbieram aspoň odpadky a handry zo zeme. Tak ako tieto
spomienky.
Mladšia dcérka je iné kafe. Ich jediná trieda
v ročníku sú totálne skrachované existencie. I celá škola sa ocitla
tento rok, nie raz, v správach. (opitá učiteľka, štvrták atakoval nožom
spolužiaka). Niektorí odišli, prepadli alebo sú retardi, naj kámošku má na
dištančnom, polovica sú Ukrajinci. Hrozí, že ich ostane čochvíľa 8
v triede. Po pol druha roku sa im vymenila triedna učiteľka. Dcérka sa
prispôsobila väčšine flákačov, a tak aj jej učenie a ochota navštevovať
štátnu ustanovizeň vyzerá. Rozumu má dosť, hrozne túži byť dospelá. Nie je
predmet, kde by nemala zlú známku. Zle sa mi na štvorku, päťku pozerá ako
rodičovi. Lepší darček k narodeninám si nemôžem želať. Týždeň sa snažila
učiť a znova sa naklonila na stranu flákačov. A ešte sa srdila, že ju
nepochválime. Pohybuje sa na akejsi sínusoide dobrých a zlých známok. Niekedy mi to pripadá, že učitelia preceňujú triedu, aby školu kvôli prospechu nadobro neposlali do "kytičiek". Tablet budem asi o5 zamykať. Ešte pred koncom
školského roka doniesla poznámku, že hrala karty na vyučovaní. Je to rebel. Mudruje
a autoritu kantora príliš neberie. Chodí na hodiny nepripravená, ale vždy
je pripravená, čo povie. Ale kto, čo,
s kým, vie rozprávať hotové slohové práce. Len na zlú tému. I preto,
že kvákala pod balkónom so spolužiakmi. To sme jej zatrhli potom, čo sa aj
susedia sťažovali. No a teraz tam sedáva dakto iný. Napriek tomu spolužiaci sa
ju pokúšajú vytiahnuť von. Ešteže má tréningy. Ani nechcem vedieť, s kým a
kde trávi čas, dokiaľ sa jej uráči prísť o pol tretej domov. Hádzaná ju
baví len sa posúva ďalej pomalšie. Tréner tvrdí, že sa bojí útočiť na bránu. Postupne sa však osmeľuje a v zápase s ťažkým súperom dala 5 gólov! Od mamy má za každý gól motivačných 10c. Je
aj pomalá - vďaka nadváhe. Koľkokrát si už dala sľuby, že obmedzí jedlo... Od
dieťaťa ani nečakám, že ich dodrží. Stredy trávi dve hodiny so svojráznou
umelkyňou v ZUŠ. Ani za tie roky sa nám nepodarilo dohodnúť na termíne,
ktorý by nekolidoval s hádzanou. Vraj prestupom by pani magistre triedu pochovali. Keďže ja dcérku neinzultujem ako mama, lepšie si rozumie so mnou. Vraj.
Obe nosia vyberací strojček na zuby. I preto,
že staršia má stále mliečne zuby. Je oneskorenec. Lekárke chodia samy. Páči sa
mi, že zubárka sa s nimi baví ako s dospelými. Nosia ho poobede
a pravidelne si musia uťahovať drôty kľúčikom. Inak zdravotnícke
zariadenia nenavštevujeme. Až na prechladnutie sa babám choroby vyhýbajú.
Večerať sa snažíme pri
stole spolu, pokiaľ to tréningový rozvrh dovolí. Spať chodia pomaly už
neskoršie ako rodičia. No a takto nám rýchlo uplynie školský deň. Večer
hromženie, plač na chabý školský výkon alebo úlohy. Jedna choreografia strieda
druhú. Cez víkend zápasy alebo nejaký ten výlet, ktorý väčšinou absolvujú iba
rodičia. Decká ležia s tabletom alebo s telefónom na posteli, staré morča
v klietke bez wifi. Čas merajú len hladom.
Čo nás čaká budúci rok? Úspešne skončiť ročník v škole. Ortodoncia sľubuje fixné strojčeky. A snáď prežije i momentálne choré morča.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára