Chata

Mojej drahej som oplatil letecký deň a šli sme celá rodinka na vodárenskú chatu do Jasnej v Nízkych Tatrách. Už ma pripravila na to, že to budú alkoholické radovánky (Rado sa napokon nedostavil). Vyrazili sme presne o 16h. Pred Žilinou sme ostali visieť v kolóne. I tak sme mali šťastie, pretože za nami sa stala nehoda a bolo by to ešte horšie. Za necelú hodinu sme cez mesto prešli. Potom cesta bola viac menej plynulá. V centre Liptova sme sa zastavili na večeru v starom známom "mekáči". Nedali sme si menu s ľadovým nápojom, ale v kaviarni objednali zázvorový čaj. Bola to však len sladká sirupová voda, kde plávali tri kúsky zázvoru. Medzitým prišli správcovia usadlosti v Jasnej.
Tmavou Demänovskou dolinou sme šli za nimi a skoro zrazili srnky. Na konci asfaltky už za zákazom vjazdu sme konečne zastali pred bránou vodného zdroja. Tam je totiž chata situovaná. Obdivoval som tmavú oblohu a hviezdy na nej. Niektoré už sú aj vyhasnuté a ich svetlo stale putuje k nám. Vyplašil som pri kochaní sa netopiera. Baby nenadchla mliečna cesta, súhvezdia ich vôbec netankovali. Boli sme na chate prví a mali sme najlepšiu a najväčšiu izbu. Vybalili sme si, navliekali paplóny. V jednej izbe sa nedarilo zakúriť a bolo v nej ako v márnici. Naveľa sa to podarilo až druhý deň. Postupne sa do 21h trúsili všetci chatujúci. Prišli aj traja chlapci, s ktorými sa baby hned skamarátili. Sadli si ku filmom, 18+ začali s prípitkami tatranským čajom. Ja som s nimi aj skončil. 2 štamperlíky mi stačili. Otvorila sa domáca slivovica z Lubiny, tej som len oblizol. Dosť silná a pomleté tam boli slivky aj s kôstkami a bohviečo ešte. Celú litrovú fľašu stiahli za noc. Nuž v nevykúrenej izbe bola zima. Boli hore až do pol piatej. Za celý večer som nepovedal okrem Ahoj pri zoznámení asi nič. Jediný introvert. Ani žena nerapotala ako obvykle. Po polnoci som si šiel ľahnúť. Ale veľa som nenaspal. Mladšia sa zobudila, že ju bolí ruka. Tíšil som ju. Mňa pre zmenu bolela hlava, nad ránom som sa hrabal bezvýsledne vo veciach a hľadal pilulku. Ručali jelene, ruja je tu. Okolo pol ôsmej boli baby hore. Postupne sa aj ostatní budili.

Na pláne boli vágne myšlienky, ale prakticky končili niekde na Chopku. Hospodári šli nakúpiť. Ženy sa rozhodli ísť do neďalekej chaty pri Vrblickom plese na kávu.

Ja nie som kávičkár, prešiel som sa popri plese. Deti sa hrali na ihirsku a sypali na seba kamene. Vrátili sa aj domáci a hneď objednali akýsi drahý koňak. Bolo niečo po 10h a skutočne som nemal náladu deň začínať pijatikou, i keď nie zrovna lacnou. Mňa si teda domáci nekúpili, polovička sa tiež nedotkla pohára, lebo si dala tabletku proti boleniu hlavy. Moja bolesť sa tuším preniesla na ňu. Okolo 12h po 3 koňakoch a cigaretách, keď už som sa aj s tamojšími psami zoznámil, sme sa konečne zodvihli. Na chatu, kde si dali štartovného frťaňa pred náročným vrcholovým výstupom lanovkou. Ja som ostentatívne čakal vonku s deťmi a riešil Minecraft hru. Podaktorí vyšli v zimnom overale na medveďa jak do -100°C. Kožuch a pod ním aj tri mikiny. Pešo sme zišli k Bielej Púti a odtiaľ na lanovku. Cestou hore som si všimol zhorený hotel Junior. Vyzerá, že tam zostane zakrytý fóliou hniť na večné veky. Jeden skrat v mrazáku a 136 ľudí malo o štvrtej ráno o zábavu postarané. Jeden až do smrti. Iróniou je, že zrovna o pár dní mala prebehnúť kontrola protipožiarnych zariadení.  Bolo 14h a čas nás súril, posledná lanovka ide o 16h, a to sme chceli hore obedovať. Našťastie na ďalšie posilňovače nebol čas. Po skupinkách sme sa doviezli hore. Tam bolo krásnych 3°C, ešteže bezvetrie. Hory v opare ani Vysoké Tatry nebolo vidieť. Ledva Lipt. Maru, či Muránsku planinu.

Po "namáhavom" výstupe do 2024m došlo k významnej udalosti a vznikol nový turistický krúžok. Jeho meno ani poriadne neviem, tuším "Experience" ("Zážitok"). Ja som vymyslel príznačnejší názov SEN alebo SLZA. (Spolok Erudovaných Notorikov alebo Spolok Lenivcov Zmorených Alkoholom). Jednohlasne bola zvolená vedúca. Domáci pochopil, že s touto partiou na Dereše asi nedôjde, preto sme akurát tak šli na obed. V okolí Kamennej chaty prebiehal čilý pracovný ruch, rozširuje sa. Nečudo, i teraz bola plná. S novou lanovkou sa ľudia poľahky dostanú hore, a tak by si radi dakde posedieť. Vystúpali sme hore k Rotunde. Tam tiež bolo docela plno. V samoobsluhe sme si dali cestoviny, deti zasa nugetku s hranolkami. Nechali sme tam 46Eur za obed. Len obyčajná minerálka stála takmer 3Eur. Dali sme si veľký rum, pozdravili inú (pešiu) skupinu z Banskej Bystrice. To už zatvorili kuchyňu a posledné lanovky sa šmýkali dolu. Tentoraz sme vhupli všetci do jednej. Vypočuli sme si plamenný prejav hovorcu. Asi sa rád počúva, keď jeho hlas dunel malou kabínkou ako vulkanická sopka na Jáve. "Vpred, i keď dolu nesmieme ustať v boji a dojdeme do cieľa", atď. Bufet v Priehybe bol zatvorený, takže tekuté občerstvenie sa nekonalo. Niektorí členovia s nevôlou prijali rozhodnutie ísť dalej pešo až na chatu. Fakt to neboli veľkí turisti. Išli sme miernejšou cestou a spálili pritom kalórie slabšieho obeda. V mega bare Happy End otvorené mali... Takže whiskey alebo baileys. Ja so ženou o5 nič. Mne bolo zle ešte z rumu. Zima nás poslala na chatu. Poblíž vzniká 5 hviezdičkový rezort. Chata s jacuzzi sa dá prenajať už od 75tis. Eur. Lákavá ponuka. V jedenej už plápolal ohník. Ale my sme šlapali k vyšším métam. Na úspešné zdolanie vrcholovej túry sa otvoril rum Pampero. Ja som ho neskôr ochutnal. Síce pekne, kokosovo voňal, ale nechutil mi. Skoro som urazil domáceho, keď som povedal nech radšej dovážajú ropu ako takýto rum. Stojí takmer 30Eur. Otvorila sa druhá fľaša slivovice. Víno si so mnou nikto nechcel dať a sám som ho nepil. Fľašky mi tak štrngali v batohu aj cestou domov. Snažili sme sa stanoviť regule klubu i zapisovateľku, ale dohodli sme sa len na jednom pravidle: "Čo sa stane v klube, zostane v klube". A zapisovateľka neurčená. Keď už mali niektorí pod čapicou a omieľali hlúposti, šiel som spať. Celú fľašu napokon ani nevypili. Dnes už tak nevydržali ako včera. Nad ránom som počul hlasné pílenie dreva na zimu zo susednej izby. Ráno bola praženica s hríbami. Domáci ako správni kresťania šli do kostola. Ja som upratoval izbu, ženy kvákali. Rád by som vypadol, čo najskôr a vyhol sa kolónam. V pláne bola však prechádzka na rozhľadňu. Kým sme vypadli z chaty, bol takmer obed. Ja som auto zaviezol na Bielu Púť a čakal na ostatných. Na blízku rozhľadňu sme nevyšli všetci. Malého chlapca bolela hlava a rozhodli sa vrátiť. Krátky "stupák" na rozhľadňu.

Predsedkyňa klubu predniesla záverečnú reč a pobrali sme sa dolu. Rozlúčili sme sa s ostatnými a sadli do auta. Na obed sme sa zastavili na Kozom vŕšku. Je tam na Slovensku unikátny počin. Jedz, čo vládzeš a dodávam, čo nájdeš. Bol som plný hríbov, preto som ani veľa nevládal. Dokonca ani vybrať som si nevedel. Napokon som si zopár kúskov mäsa naložil spolu s tarhoňou a podusenou zeleninou. Polievku som nemal. Dukátové buchtičky tvorila pokrájaná vianočka s pudingom. Ako dezert som si radšej dal makové šúľance. Zarazilo ma, že som platil za nápoje. Kľudne by mohli byť v cene. V pekárni sme si kúpili čerstvé pečivo na ráno a potom už len rovno domov, kde nás privítalo krásnych 20°C.