Posledné letné dni sme využili na výlety. Koncom augusta sme boli na Súľovských skalách.
Staršej sa páči lezenie po kameňoch, tak si ho mohla užiť do sýtosti. Počasie vyzeralo spočiatku všelijako. I pár lenivých kvapiek spadlo na skaly. Výstup je strmý a trocha zdĺhavý. Prešli sme si celý náučný chodník. Baby samozrejme najviac zaujímal pomníček tragédie z pred 5 rokov. Teda hlúpa náhoda, že blesk si našiel cestu do hradnej diery. Prameň poniže kvôli stále trvajúcemu suchu netiekol. Mladšia na moje potešenie prešla skoro celú cestu s5. Pozná už motýľa Babôčku admirál.
Potom sme ešte boli na Vršatských bralách. Pôvodne som mal plán ísť na Korlátku, ale využili
sme stále platnú diaľničnú známku. Ešte som si odskočil kvôli tomu pre ďalekohľad. Na hrade sme
si opiekli špekáčky, hoci sa to tam nesmie. No a čo, na tú polhodinku, čo sme to rýchlo opiekli...
Pahrebu sme pre istotu ocikali. Na bralá už staršia dosť frflala. Vedie tam lesný chodníček cez prekážky. Za ten výhľad to však stojí. Obďaleč sme ďalekohľadom mohli vidieť aj prebiehajúci letecký deň v Slávnici. Neviem, či staršia niečo videla. Snažil som sa jej ostriť. Mladšia samozrjeme mimo. Tá je príliš malá na to. Na vrchole nám robil spoločnosť vidlochovost, ktorý tu je často vidieť. Nad hlavami poletovali krkavce. Menšia zavelila dolu, a tak sme zliezli a pobrali sa domov.
Navštívili sme aj "domácu" Balónovú megafiestu. Skôr to však bola minifiesta. Neprišla ani polovica z 50 balónov. Viac tam bolo stánkov a poletujúcich polystyrénových lietadielok z Číny. Jedno mi frnglo do nosa. Staršia si zapchávala uši len čo sme sa priblížili k balónom. A pritom si ani nestihla uvedomiť nečakanú ranu z húfnice, ktorá odštartovala balóny. Mala strielať aj ráno o 6.30h, ale našťastie to presunuli o hodinu neskôr. Veď to bol debilný nápad, budiť takto mesto v sobotu ráno.
Megakrava nevládala vzlietnuť alebo sa o jej prevzdušnený život báli? Ostala teda priviazaná o auto.
Trocha oživenia prišlo od posádky jedného auta s ampliónom, kde spolujazdec bučal zatiaľ, čo krúžili okolo kravy. Dali sme si podplameník (niečo medzi pizzou a kysnutým koláčom) a studenú kofolu. Baby dostali skrútený zemiak a la čipsy. Srnčí guláš premenovaný na Hav! Hav! od "Starého lampasáka" sme radšej neskúšali. Ratolesti sa hrali s nejakými deťmi zo škôlky. Ako slnko zapadalo, začalo byť chladno. Vyúdili sme sa v dyme určenom pre pstruhy a pomali pobrali k bráne. Váhal som, či ísť na viacosový trenažér. Je to otáčajuca sa sedačka vo všetkých možných aj nemožných smeroch ručne ovládaná. Potom, čo som ukecal obsluhujúceho chlapíka na 2 Eur, som sa rozhodol okúsiť výcvik kozmonautov. Celkom v pohode. Rovnovážny systém si príde na svoje. Chvíľu mi trvalo, kým som šiel rovno. Ťahalo ma doľava. Dlhšie mi však bolo megazle. No na megafieste ani inak nemoholo. Podplamenník aj s kofolou si hľadali cestu von. Našťastie nenašli. Baby sa mi megasmiali. Taká malá opica. Tma aj vreskot skupiny Paranoid už pohltil letisko a šli sme teda domov. Na bickyli sa mi išlo všeliajko. A to som mal vzadu malú. Pekná akcia, počasie vyšlo, len veľa sa nasľubovalo a polovica z toho sa ukázala.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára