V druhej polovici júna prišla prvá vlna horúčav. Drahá šla v letný slnovrat robiť dobrovoľníčku počas behu pre podporu postihnutých. I mňa volala, nech zabehnem aspoň tých 5km, no v horúčavách som radšej unikol na sever.
Ráno vstávam takmer rovnako ako žena okolo 6h. Pred pol siedmou štartujem Jarisu a trielim po diaľnici cez Žilinu a Terchovú do Zázrivej. Cez Varín je obchádzka kvôli rekonštrukcii cesty 583. Za Belou hustne premávka - Poliaci a Pepíci sa hrnú do Fatry. Dnes je otvorený chodník už aj na Rozsutec a Obšívanku. Nechávam ich za sebou a pokračujem cez prudký kopec na Rovnú horu. Prakticky som na začiatku Zázrivej, no idem až do centra obce. V nej sa nechám zlákať zaparkovanými autami pri ihrisku. Chlapík ma ochotne nasmeruje. Beriem jedno z posledných miest. Z plagátu vyčítam, že je dnes v Zázrivej futbalový turnaj detí. Je 21°C, čiže celkom fajn.
 |
| Kostol Nanebovzatia Panny Márie pochádza z čias I.republiky. Mal najväčší organ na Orave. |
Natriem sa opaľovacím krémom a nenápadne s batohom idem dolu do ústredia, ako ho domáci nazývajú. Chlapík sa premiestnil k hlavnej ceste a snažím sa mu radšej vyhnúť. Inak veľká odstavná plocha pre autá je za potravinami Coop Jednota. Nakuknem do obchodíkov, no o pohľadnici rázovitej obce ani nechyrujú. Konečne sa pred pol deviatou vydám po červeno značenom chodníku medzinárodnej horskej trasy EB (Eisenach-Budapešť) do kopcov Oravskej Magury.
Sprvu idem po asfaltovej ceste, ktorá sa zmení na panelku až po farmu. Odtiaľ je o5 asfaltový koberec, no značne poškodený. Pod horou je roztrúsených zopár chalúpiek. Konča chalúp sa cesta mení na lesnú. Počujem píliť drevo, i hudbu zo štadióna. Prechádzam zatiaľ rozsiahlymi lúkami s peknými výhľadmi na oba Rozsutce, či Stoh. Pred mnou Vasiľovská hoľa, ja sa však dávam viac doprava k Pavláškovej skalke. Na nej je pekná útulňa s výhľadom na Malú Fatru.
Ešte chvíľu idem lúkami posiatymi zvončekmi, hadovníkom, tureckými klinčekmi, či bodliakmi. Pri Hlásnej skalke sa ponáram do lesa. Začína i prudšie stúpanie na najvyšší kopček Magury. Sledujem pod nohami pomerne čerstvé stopy po kroske-motorke. Niekde sú na úzkom chodníku v prudkom stúpaní korene. Čo si tu zasa aký blbec dokazoval, vyjsť až na Minčol na motorke? Dve hodiny nestretnem živú dušu. Až pod vrcholom stretám dvoch týpkov kráčajúcich oproti. Vyzerá, že som na vrchole, no stále nevidím "hríbik". Ešte dobrých 10min. kráčam lesom posiatym kríkmi čučoriedok. Plody budú dakedy v auguste. Minčol je zalesnený, obmedzený výhľad je na západe na Vasiľovskú hoľu. Kúsok nižšie sú potom odlesnené lúky s meteo radarom a vysielačmi.
Pribúda ľudí, ktorí sa hore jednoducho vyvezú lanovkou. Od lyžiarskych vlekov je potom výhľad na Chočské vrchy a Západné Tatry. Pokračujem smerom ku Kubínskej holi, no v sedle sa zvrtnem na žlto značený chodník dolu ku chate. Vytiahnem paličky a strmo schádzam dolu. V polovici cesty ku chate je malý vodopád.
Stretám Pepíkov a pýtam sa , ako ďaleko je chata. "To je jen kousíček," odpovie chlap. "Dobre, lebo ma čaká ešte cesta naspäť". "To rád slyším," odpovie mi. Vskutku som po chvíli nad chatou. Len sa k nej vydám po lesnej ceste opačným smerom, a potom musím prudko schádzať cez les dolu.
 |
| Začiatkom r.1968 došlo nedaleko chaty k tragédii, keď 500m široká lavína zasypala 6 študentov. |
Chata z povojnových rokov prechádza postupnou rekonštrukciou. Za barom si vypýtam malú kofolu a jedinú pohľadnicu, čo majú. Stála ma toľko, čo tá kofola - 2Eur. Vhupnem kofolku do seba a vraciam sa s funením hore na EB. Poldruha kilometrovú zachádzku som zvládol asi za trištvrte hodiny. Kubínsku hoľu si zapamätám ako roj múch. Ani dýchať sa nedá. Oproti stretám dôchodcovský zájazdník. Najviac ich je na holi. Jej vrchol ani nie je označený. Fosílie sú roztrúsené až kdesi za Čierny vrch. Na ňom si urobím prestávku a najem sa pagáčov s tenkou klobáskou. Rozmýšľam, že by som potiahol do Lokce. Je len niečo po dvanástej a v Oravskom Podzámku budem tak okolo pol štvrtej. Čo budem pod hradom vyše dve hodiny robiť do odchodu busu? Preto sa rozhodujem potiahnuť po hrebeni ďalej.
V hre je ešte skončiť v sedle Príslop, pokiaľ by sa mi podaril stihnúť bus o druhej (no pozrel som si to zle a o druhej popoludní odchádza bus z Oravského Podzámku, čo som nemohol stihnúť). Sýty šliapem ďalej po hrebeni. Chodník mierne klesá celou cestou. Prudšie klesanie je do sedla Príslop. Niekde je na EB biedne značenie a musím mrknúť do navigácie.
V sedle je zasadený malý motorest. Čašníčka mi ponúka zadarmo len propagačný leták. Odmietnem, ani kofolu si nedám.
 |
| Pôvodne motorest si teraz hovorí penzión Príslop, no stále cítiť ducha kamionistov a motorkárov. |
Som tak v polovici túry, preto sa nezdržujem a stúpam v horku lúkou na 900m vysokú Poľanu. O5 sa vyroja muchy. Je ich toľko, že kazia zábery. Prejdem malým lesíkom a pred mnou sa objaví druhá časť hrebeňovky s dominantným Budínom. Krásne je vidieť za chrbtom hrebeň, ktorý som prešiel. Na západe sa čnie Pilsko a Babia hora.
Pod ňou učupené Námestovo a dakde tam je i môj dnešný cieľ - Lokca. Navigácia ukazuje vyše 15km. Mám k dispozícii niečo vyše 3h, kým mi ujde bus. Pokúsim sa "trek" zvládnuť za menej. Čaká ma však stúpanie na Javorovú a Budín.
Míňam peknú chatku Stodoly a znova som v lese. Akosi som zakufroval a ocitnem sa mimo trasu. Našťastie je v lese odbočka, po ktorej sa môžem vrátiť na EB. Vynechám tak Javorovú. Takže vlastne mi neostáva nič iné, len pokračovať po hrebeni. Nad rúbaniskom sa otvárajú krásne výhľady na Západne Tatry. Pohotoví turisti z Babína na Babínsku hoľu umiestnili i info tabuľu. Čo ma však hnevá, je prebiehajúca ťažba dreva. Blatistý chodník je kde tu rozrytý a hľadám cestu popri ňom.
Pridám do kroku. Idem po rovinke, takže môžem zrýchliť. No Budín nie a nie sa objaviť. Telefén zapájam na batériu. Kábel trčí z vrchu batohu do bočného vačku a vyzerám ako utečenc z JIS-ky. Konečne som na zalesnenom vrchole. Do dediny ukazuje 1:20h. Sú štyri, takže to bude ltt. Pokúsim sa dôjsť do cieľa za hodinu. Lúčim sa teda s EB chodníkom a zeleno značenou cestou kráčam dolu. Na rúbanisku sa otvoria krásne výhľady na Námestovo a Oravskú priehradu, či ikonický Diablak. Výhľady si vykúpené cestou zarúbanou. Chodník sa mi stratil a idem len proste dolu nadávajúc na lesníkov. Som pri nejakom prístrešku odkiaľ dovidím na Lokcu. Nebude ďaleko.
Cez rozsiahle pasienky ukrajujem posledné kilometre k dedinou podo mnou. Lokciansky potok ma dovedie do centra. Ľudia aj v 21. st. hrabú seno primitívne hrabľami a ukladajú do stohov. Nebyť reklamy na internet na plote myslím, že som sa vrátil o 100 rokov s5. Takmer v každom dvore je traktor. Popri kostolíku dôjdem k hlavnej ceste Námestovo-Dolný Kubín, kde na zastávke mám po 36km chodenia konečnú. Akurát prichádza bus do Dolného Kubína. Hneď doň skočím. Pred zastávkou zastaví sanitka a kohosi prekladajú z auta. Padajú prvé kvapky. Sme na okraji búrky, ktorá zúri dakde nad Magurou.
Náš šofér si dáva na čas. Tabuľa ukazuje 0 minút do odchodu, keď sa spoza rohu objaví. V buse internet nie je, preto zavriem na chvíľu oči. Pred siedmou vystupujem v Zázrivej. Stále trvajú dozvuky futbalového turnaja. Navštívim vecko s rozbitým ventilom na umývadle a sadám do Jarisy. Doma je ešte o deviatej večer 30°C, v Zázrivej bolo príjemných 25°C. V KIA majú mega akciu deň otvorených dverí (veď treba makačenkov) s kolotočmi a cesta do Žiliny sa upcháva. V Žiline som svedkom skoro nehody, keď týpek na Mercedese uháňajúcom 80-90km/h takmer zrazí chodca na prechode.
Nenáročný prechod Oravskou Magurou mám z 3/4 za sebou. Trocha dá zabrať výstup na Minčol, ale inak sa šliape väčšinou príjemným lesom, kde tu s výhľadmi na východ, či západ. Najkrajšie výhľady sú pod Kubínskou hoľou. Navyše je v lese na chodníku bohovský kľud, keď nestretnúť ani živú dušu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára