Názov expedície: Sardinico Adriatico 25
Heslo: Hviezdice, ryby, kraby, v mori nás hľadať baví.
20.7.
Z postele sa toporím po pol jednej v noci. O 10 min. idú hore aj baby. Morčatá Devil a Belo prázdninujú u babky. Varujeme babku, že potenciálne môžu byť v sene mole (nepreukáže sa. Stopy sa na jeseň našli v kukuričných chlebíkoch). Pred pol druhou vypínam wifi a zastavujem vodu v hajzli. Drahá zamyká byt a sadáme do Yarisy. Pred Bučanmi si žena spomenie, že na sušiaku zabudla kraťasy. Iróniou je, že napokon kraťasy počas pobytu viseli celý čas na stoličke v kempe. A treba nám vraj aj nožík pre nátierku. Zvažujem vybehnúť v Bučanoch, ale otáčam sa pred Hlohovcom. Stratíme vyše pol hodiny, no neponáhľame sa. Čakajú nás v Dalmaris až o 14h. Sused sa o druhej ráno vracia na bicykli od frajerky. Žena ešte privrie okno na mini vetračku. Tmavou nocou idem cez nový napájací pruh na diaľnicu D4. Pozerám na svetlá Slovnaftu. Z D4 odbočujem na Budapešť pred Rajkou. Auto prestane natriasať a viem, že som v Hungárii. Maďarská známka podražela o cca 3Eur. Vyšla nám presne 10 dňová. Nejdem dlho po M1 a schádzame na cestu 86. Nie som jediný. Asi tri autá jucháme cez Jánossmorja k diaľnici na Sobotu (Szombately). Idem na spotrebu celý čas a rýchlosť nepresiahne 120km/h. Cesta je nezvyčajne rušná v túto rannú dobu. Na juhovýchode vidím blýskať sa. Zrovna tam mierime. Za Chorvátskymi hranicami lizneme už len okraj búrky. Teraz nás ešte čaká cesta okreskami do Nagykanizsa. Rozvidnieva sa okolo 4.15h. Za Kormendom idú všetci na Radics a na ceste č.76 osamiem. Krútim kolečkom na nekonečných kruháčoch. Pred Zalaegerzsegom vybehne na cestu líška. Prudšie brzdenie a vyhýbanie prebudí posádku. Drahá odpočívala prikrytá dekou a opretá o podušku na skle. Ponúkne mi hlt "výbornej" popradskej kávy. Večer predtým si ju pomlela do vrecka. Ako tak ma nakopne. Diaľnicu M7 si veľmi neužijem. Po hranice sa robí tretí pruh a rýchlosť je 80km/h. Idem 90. Som v kolóne prvý. Odpočívadlo v prerábke, takže stáť budem až v Chorvátsku. Hranica akoby už ani neexistovala. Len sa mihnú staré budovy Goričanu. Až keď prekročíme hraničnú rieku Mura, viem, že sme v balkánskej zemi. Nedarí sa naladiť normálne rádio. Buď chrčí alebo len ujúkajú elegické Chorvátske ľudové piesne. Stojím za Varaždinskými Toplicami. Postavím auto za debilka z Dunajskej Stredy. Keď vidím prázdne auto a sklopene zrkadlá, mám neblahé tušenie, že si sedí na kávičke. Nemýlil som sa. Prečo natrafím na pumpe vždy na chlapov s IQ šumiacej trávy? Drahá šla s babami na vecko a spýtala sa v kaviarni, kto nechal pri stojane smrada. Opovrhujúco na ženu pozrel a veeeľmi pomaly sa zdvihol. Ešte aj to nastupovanie do auta bolo pomalé. Ja som rýchlo natankoval a vypadol na parkovisko. Na vyprázdnenie mi stačila aj toitoi pre invalidov. Ani zamknúť nešla. Dali sme si na raňajky palacinky s pistáciovým krémom pripravené doma. Zapili džúsom. Fičíme ďalej na Záhreb. Ukazujem babám budovu našej firmy. Sme okolo ôsmej na legendárnom Lučku. Prekvapujúco plynule ideme stále vyše 100km/h, i keď premávka hustne. Až za Karlovačom sa ocitneme v niekoľko kilometrovej kolóne. Pred nami sa stala nehoda. Stará Oktavka so slovenskou značkou ukončila na diaľnici A1 svoju púť. Našťastie sa nikomu nič nestalo. Posádka v oranžových vestách sedí na krajnici. Veru, my máme len jednu vestu. Zlé myšlienky rýchlo zaženieme a ponoríme sa do prvého krátkeho tunela na A1. Preletíme križovatku Bosilijevo a stojíme na známom odmorišti Dobra. Žena ma vystrieda za volantom po Nadin. Zatvorím oči, ale nespím. V protismere sa hadí kolóna hore k tunelu Sveti rog. Stala sa v ňom nehoda? Či nedeľná zápcha ako u nás z Tatier? Preberám teda na posledné kilometre kolečko. Na výstupe č.19 Benkovac schádzam na cestu 503. Operatívne otvoria ďalšiu "cestarinu". Od Záhrebu k Benkovac ma zinkasujú vyše 19Eur. Idem na západ cez Horni Jagod a Dolni Jagod, no more stále nevidíme. Konečne za kopcom sa zjaví Biograd na Moru. Navrhujem obed, keďže je pol dvanástej a čakajú nás o druhej. Minieme nákupné centrum Bure. Otáčam sa pri hoteli Bolero s5 k nákupáku. Dopravné špecifiká Chorvátska sú: absencia značiek označujúcich hlavnú a vedľajšiu cestu. Zastaví ma nápis Stop ďaleko pred križovatkou. Druhé: pomalé pruhy sú vľavo, nie vpravo ako u nás. Je takmer 33°C. Z domu sme odchádzali pri 17°C.
V stredoveku korunovačné sídlo chorvátskych kráľov, dnes exhibícia stoviek jácht má pohnutú históriu. Mesto v minulosti známe aj ako Starý Zadar si pohadzovali, Benátčania, Osmani, Uhri, Juhoslovania a ktovie kto ešte. Zakaždým ho podrobujúce národy Chorvátom zničili. Mesto teraz chráni patrónka sv. Anastázia na špici kostolnej veže. V okolí mestečka nie je núdza o celebrity: speváčka Beyonce oslavovala na jachte 39. narodeniny, každý rok sa objaví M.Jordan, či J.Bezos.
V centre to nevyzerá okrem kaviarne na rýchle občerstvenie, ale aspoň ideme na záchodky. Reštiku teda hľadám v mobile, ale v Biograd-e KFC alebo MacDonald proste nie je. Oproti centru je reštika Katuša. Vedľa predávajú i grilované kurence alebo bravčové koleno. Ale bez chleba. Napokon skončíme v Katuši a nič lepšie sme počas 10 dní v širokom okolí nenašli. Je akurát poludnie. Čašníčka prinesie menu. Nápoje netušíme. Vyberiem si tuniaka, mladšia špagety carbonara, žena kuracie s hranolkami, staršia šalát s kuracím mäsom. Porcia je tak akurát pre morča. Preto dcérke drahá dá kus kuracieho mäsa z veľkej porcie. Nápoje si akosi objednáme, čašníčka nevie dobre anglický. Vodu a kolu. Tuniaka mi prinesú s mangoldom. Chutí ako špenát, ale vlastne je to stredomorská cvikla podávaná často ako príloha k rybe. Najchutnejšie sú špagety. Dokonca s vajíčkom. To som na Slovensku nezažil. Za obed drahá vysolila vyše 64Eur. Do rúk som vložil čašníčke 4Eur dýško. Nakúpime v Studenac víno, pivo na testovanie a iné blbostičky. I prvé pohľadnice. Prejdeme tých pár kilometrov ku kempu. Akurvát neviem jeho presnú polohu. Posledné metre som prezrel na mape len vágne. Skončím kdesi pri kempe Bakija. Pýtam sa chlapa požičiavajúceho čosi, kde je Dalmaris. Nevie, volám Lei (dcéra domácej). Nasmeruje ma. Namiesto doľava som mal ísť na poslednej T križovatke doprava. Vrátim sa. Na malom parkovisku ma čaká Leina mama. Dohovárame sa Slovensky. V celom Chorvátsku je hovoriť rodným najrozumnejší spôsob. Staršia, sympatická pani nám ukáže pomerne nový bungalov č.4.
Zatiaľ máme len jedných susedov. Inak sú na záhrade 4 kontajnery. Inu, lacné bývanie to nie je. Cenu robí i poloha 50m od mora. Vedľa v dome býva majiteľka. Samotné vnútro kontajnera tvoria dve spálne po stranách, dve vecká a sprchy. V strede je kuchynka s pohovkou. Súčasťou je veľká veranda s ležadlami a záhradným stolíkom, na ktorom jedávame. Uvítali by sme viac odkladacieho priestoru v obytnej časti. Kufre mi tak robia nočný stolík. Nejaké oblečenie je nad posteľou v skrinkách. Plachtu máme so ženou spoločnú. Uživajte! Baby majú oddelené postele. Nie sme zvyknutí na mäkké matrace. Samozrejmosťou je klíma. Elektrika na kľúčik v stene pri dverách. WiFi signál je slabší a sieť pomalšia. Koľko toľko postačuje. Súčasťou vybavenia je kávovar, indukčná plotnička, chladnička, toastovač či fén. V 80.-tých rokoch napr. aj v Piešťanoch sme bývali v unimobunkách pri kúpalisku Sĺňava. Unimobunky (prerobené) ešte stoja, Sĺňava už nie. Panička si zapíše nacionálie. Pod nohami sa jej motá buldoček Atlas. Osprchujem sa a na polhoďku si ľahnem. Baby medzitým volajú babke. Od švagra sa dozvedám že mám jedinečnú príležitosť kúpiť lacno lístky do Energylandie, kde sa chystáme budúci týždeň. Večer tak činím. Vlastne by nám mali zaplatiť, keďže drahá je antikolotočársky typ. Po pol štvrtej ideme k moru. Pláž kamenistá, čakal som niečo medzi dlažbou a kobercom. So staršou šnorchlujeme, kým nemá soľ v očiach. Vraciame sa k brehu. More je živé. Mušle síce takmer žiadne, ale holoturií a rýb je dosť. A na dcérku žmurkla vraj jedna oranžová s okom. Pre soľ v očiach asi nevidela. Na mňa ryby divne pozerajú. Na brehu idem na prieskum terénu. Južne, smerom k Pakoštane, je jedna malá pláž Kumenat s barom. Inak okrem pár betónových mól pre lodičky, nič. No smerom k Biogradu je promenáda so všetkým, čo k nej patrí. Ešte pošnorchlujem, vylovím malú mušľu priemerného vzhľadu. Osprchujeme sa a po siedmej vyrážame vo vidine jedla na promenádu pri pláži Soline. Zakotvime pri stánku s rýchlym... všeličím. Ja si objednám dubajské fritule, čo sú vyprážané guľky s pistáciovým krémom poliate čokoládou. Baby si dajú nugetky s hranolkami. Jedno horšie ako druhé. Nugetky ašpirujú na jedlo roka a dlho na ne spomíname. I to je reklama, za ktorú platíme 20Eur. Prejdeme sa kúsok po promenáde a otočíme s5. Za chrbtom nádherný západ slnka a svetielka rybárov ako to už na mori býva. Baby si dajú zmrzku. Fľašu domáceho vína na privítanie, ktorá nás na stolíku čaká, otvoríme v altánku. Komáre nás zaženú dnu. Dcérky pijú hnusnú umelinu zo Studenac. Žena unavená z cesty zaľahla už pred desiatou. Ja píšem s pohárom vínka do pol jedenástej tieto riadky.
21.7.
Ráno vstávam neskoro pred pol ôsmou. Mám sračku. Z vody alebo z nie zrovna čerstvých fritulí? Odteraz pijem len balenú negazirovanu Cetinu. V sprche nie je poriadne studená voda. Budem si teda dávať "studenú" sprchu každý deň, namiesto obdeň ako doma. Vybehnem si v Skecheroch smerom na juh. Topánky dostanú pekne zabrať počas dovolenky. Do Pakoštane je ďalej ako som si myslel, preto sa motám po okolí cez olivové háje. Miniem hovničku (ČOV), ktorá ústi dakde do mora. Teda potrubie. Možno. Bežím k zábavnému parku Dalmaland. Chystá sa na nápor návštevníkov. Celodenný vstup 46Eur. A to sa mi vidí Energylandia cez čiaru. Rozlohou je asi ako Bešeňová s tým, že nemá také veľké tobogány a v areáli sú aj kolotoče. A aquapark je len letné kúpalisko. Teplota stúpa a navyše mi stále žblnkoce v črevách ako v akváriu. Otáčam sa s5. Hoci by som mal ísť k moru, i tak idem do kopca, na ktorom je vykrývač mobilnej siete. A za plotom, čo nevidím? Našu záložnú skriňu. V okolí plota sú bodliaky. Tiež ochrana pred nežiadúcimi návštevníkmi. Po pár záberoch bežím dolu cez obytnú štvrť. Ľudia sa trúsia z obchodu. Dnes nabehám vyše 6km. Baby zatiaľ nachystali raňajky. Sedíme vonku na terase. Vedľa bývajú slovenskí Maďari. Na parkovisku odstavili obrovského bieleho "méďa". Bodaj by nie, keď si zo sebou trepú kolobežku a bicyklíky pre deti. Snažím sa poslať správu a foto skrine do roboty, ale nedarí sa mi prihlásiť do firemného četu. Dnes dáme Jarise pokoj a budeme len pri "našej" pláži. Na kameňoch rozložíme cigánsky tábor. Šnorchlujem s dcérkami. Vynikajúci nápad je sa trepať pešo po skalnatom brehu. Malé kamienky sú ako ihly. Odteraz nosím vo vode na rukách navlečené gumené prezuvky. Pri vynáraní si ich prehodím s plutvami.
Na obed balíme deky. Vyberieme sa do pekárne na promenáde. Aj do potravín Studenac. Chorvátsko so zavedením Eura zdraželo. Minimálne v dovolenkových destináciách. Len pivo stojí 2x viac ako u nás. Ale baby tvrdia, že dámske vložky sú o polovicu lacnejšie. Najeme sa v našom kontajneri. Nasleduje poobedňajšia dvojhodinová siesta. Ozaj spím, t.j. chrápem. Mladšia má opuchnutý priehlavok na členku. A je doštípaná. Večer žena zabije komára. Akonáhle ich vyzabíjame, máme celý pobyt pokoj. Kúpime i odpudzovač, ďalší vyzerá byť v kuchynke. Pred štvrtou ideme o5 k moru. Šnorchlujeme na juh a vytiahnem skelet morského ježka. Vidím veľkú oranžovú hviezdicu a kraba akurát vhodného do šalátu. Po 18h ideme do bungalovu. Ospršíme sa a vyrazíme na večeru do prvej reštiky na promenáde. Baby si dajú pizzu, žena čevapčiči s hranolkami a ja cestovinu s lososom. Nejaká voda, pivo, koly. 74Eur do kasičky podniku. A čašník s tenkým hláskom natŕča ruku na dýško. Vyhrabal som z vrecka 3Eur. Za to hnusné Ožujsko aj veľa. Nikde nemajú pražmu. Decká šli do kempu, my so ženou do Biogradu. Je to taká polhodina po promenáde. V meste ľudí jak na Makarskej. Omrkli sme prístav. Bude problém s parkovaním. A to ani nevieme ako zaplatiť. 1,5Eur/ hodina je nekresťanská cena a platí v celom Biograde. V samotnom centre automat berie len mince a max.2h. Ani drobné už nemáme. Dofrčí trajekt z Tkon (Pašman). Na korze vyhrávajú deti na husliach alebo dievčatká predávajú mušle. Blízko centra je i bazén s morskou vodou. Nuž, bary potrebujú prilákať ľudí. Už len naše pubertiačky prehovoriť na tú polhodinku šliapania do mesta. Zrazu máme životný problém. Až taký, že drahá skončila pri plote kempu vedľa obchodíku so suvenírmi. Robil som krovie, ale z toho rojčenia v hnedom mi bolo zle. Rýchlejšie ako vifonka sme sa presunuli do Dalmaris. Pred desiatou žena rozrazila dvere bungalovu a sadla o5 na trón. Zážitok nemusí byť pozitívny, hlavne, že je silno intenzívny.
22.7.
Ráno vybehnem za zvuku cikád najprv do Studenac potravín cca 150m od ubytovania. Hodím jedlo do bungalovu a bežím do Biogradu. Pri prístave je nemožné zaparkovať, prebehnem centrom a za hotelom objavím "záchytné" parkovisko. Rovnako 1,50Eur za hodinu. Cez promenádu a pláž Soline sa vrátim do kempu. Baby ešte nevstali, preto o5 odbehnem do potravín a kúpim džúsy. Húni odvedľa sa balia. Stretnem tiež Leu, dcéru, ktorá tu na rodičovskej záhrade podniká prenájmom obytných kontajnerov. Že sa jej darí svedčí Audina so Záhrebskou značkou na mini parkovisku. Baby sa po ôsmej vykotrbácaju z postelí. Dnes nepôjdeme nikam, nech sa drahá zotaví. Obsadíme teda pred raňajkami miesto na pláži. Telefonicky objednám výlet loďou na Kornati a Telaščicu. Na letáčiku je nejaké číslo na Peťu. To si však len ktosi poznačil kámošku. Volám teda na riadne vytlačené číslo. Správou mi pošlú polohu lode a ja obratom svoje meno. Tak mám akože rezerváciu. Na raňajky baby dojedajú pizzu, my so ženou čerstvé rožky so šunkou. Okolo desiatej ideme k moru. Ja však idem šnorchlovat k pláži Kumenat v zálive Trstike. Prístup do vody je celkom fajn. Nájdem dve malé mušle a pancier z kraba. Cestou s5 sa mi krehká škrupina poláme. Zavadím o opaľujúcu sa blonďavú susedu. Od včera prišli do 3. nejakí Slovinci z Mariboru. Dievčina s piercingom v nose sa premiestni o 20m ďalej. Na plošine nad nami sa rozložia Česi. Chlap pripomína hrocha Moto moto z Madagaskaru.
Poobede ideme do bungalovu. Na obed si baby zalejú vifonky. My so ženou dojemne dojeme rožky so šunkou. Chcelo by to maslo. Poobedňajšiu šiestu netrávim spánkom, ale kontemplovaním, čo s načatým dňom. Rozhodnem sa požičať si bicykel. Viac o výlete k Vranskému jazeru je v Cyklohaluziciach XIII. I v Pakoštane počujem slovenčinu. Zbytočne lámem angličtinu. Chorváti rozumejú. Kým som bol preč, baby sa stihli už aj okúpať v mori. Po sprche ideme na večeru do podniku Gajeta. Baby hamburger, žena bojuje s vyprážanými šprotmi, ja čevapčiči. 62Eur. Mäsové hovienka mali včera v Restaurant park Soline lepšie. Pešo sa prejdeme do Biogradu. V zmrzlinárni Miami si dáme vynikajúcu zmrzlinu. Hoci na stolíku je značka zákaz zmrzlinovať s kornútkom, nikto nás nevyháňa. Prebehnem sa sám centrom a hľadám bankomat. Pritom je hneď pri zmrzline. Erste bank. Za výber si strhnú 5Eur. Mladšej už trocha odpuchol členok. Dnes nás pre zmenu poháňa akútna potreba staršej. Pekárnička pri pláži Soline stále otvorená. Máme raňajky. Pred desiatou sa mladá môže konečne spláchnuť. Vedľa máme rakúsku rodinku.
23.7. Ako uvariť mušľu
V noci neškriekajú cikády, ale spev nejakého hudobníka z baru Poco Loco alebo Aqua clubu odkiaľsi na promenáde. Ráno nechám baby pospať, čo nebolo najmúdrejšie. V strese sme sa balili na loď a zabudli šnorchle aj topánky do vody. Autom som síce šiel na "záchytné " parkovisko, čo nám skrátilo cestu o 1,5km (a predražilo o 15Eur), ale o5 som sa vrátil do kempu. Utekajúc dolu k prístavu som už len videl loď Kanela odliepajúcu sa od brehu. Od zlosti som šmaril topánky a plutvy o zem. No a čo, aj ja som len človek. Baby sa vraj snažili presvedčiť babenku za pultíkom, ale mal som zamknutý telefón a nemohli ukázať správu. Šak zajtra je tiež deň. Baba skontrolovala mobil a povedala, že nám presunie rezerváciu na zajtra. Uvidíme. Čo s načatým dňom? Plán B. Rozhodnem sa ísť na ostrov Pašman.
Pašman je dvanásty najväčší ostrov v Jadrane. V pomere k veľkosti je najzelenší. Preháňali sa po ňom už neandertálci. Zaujímavý je však tým, že práve pašmanskí mnísi priniesli do českých zemí staroslovienčinu a hlaholiku. V súčasnosti je známy vďaka súťažným behaním po skalách, tzv. škraping. Vďaka meniacim sa prúdom každých 6h má najčistejšiu vodu na Jadrane. Ako som sa však presvedčil na vlastné oči, o pašmanskom morskom dne sa to nedá povedať.
O 9.30 odchádza loď. Preto sa presunieme do osobného prístavu. V nákladnom prístave rybárske lode vykladajú v kontajneroch naskladané ryby. Kúpime si spiatočné lístky 3.50Eur osoba a po vyprázdnení útrob trajektu sa nalodíme do Kijeva. Po štvrťhodinke, oboplávaním ostrova sv.Katarina, pristávame v Tkone. Už z paluby vyzerám pláž. Volíme pravú stranu, severnú.
K pláži sa nejde jednoducho, lebo prístupy sú väčšinou zo súkromných víl. Po 500m nájdeme uličku k moru. Usadíme sa v tieni kríka. Je odliv, takže zatiaľ na súši. Z východnej strany ostrova sú pieskové pláže s dlhým vstupom aj 100m. Nemáme veľmi kde sedieť, preto vybehnem cez záhradu do obchodu Tommy a kúpim podložku. A ďalšiu vodu. Na našom mieste je síce bordel ale aspoň dočasný tieň. Šnorchlujeme s babami a nájdeme pekné mušle. A ja vylovím zdochlinu veľkého kraba. Prinesiem ju ukázať. Na dne vidím hviezdicu bez jedného ramena. Tiež už asi na pravde božej. Je poludnie. Zjeme skromné zásoby a vrátim sa do obchodu po hrozno. Dobíjam sa do samoobslužnej pokladnice, ale potrebujem zákaznícku kartu. Tommy obchody patria pod sieť COOP ako u nás Jednota. Baby sa začali čosi vadiť a sácať, preto odvádzam staršiu. Ideme sa potápať trocha ďalej od nášho cigánskeho tábora. Nájdeme o5 pár mušieľ. Vysuším sa ako tak a vyberiem do centra, no hlavne na rozhľadňu na vrchu Straža 170m.n.m. V Tkon kúpim pohľadnice, niečo na zakusnutie, dôležitá je voda. Stúpam najprv ku kostolíku Sedembolestnej Panny Márie, potom okolo sliepok už k samotnému vrchu. Cesta je vydláždená veľkými kameňmi a ide sa zle. Dnes už viem prečo. Kvôli škrapingu. Až po napojení sa na cyklochodník je šotolinový podklad. Tristná cesta stála za výstup. Otvoria sa mi široké výhľady.
Na západe Kornati a ostrov Žut. Východne - skalnaté bralá pohoria Paklenica. Vedľa nich, juhovýchode, Vranské jazero. Na juhu ostrov Murter. Podomnou krásne zálivy Pašmanu plné lodičiek. Nie som na veži sám. Je tam rodinka s malým. Veža asi slúži aj na pozorovanie požiarov. Neviem sa vynadívať na tú krásnu akvamarínovú farbu mora a zelený koberec pod nohami. Aj západ slnka na kopci musí byť úchvatný. Teraz sú tri hodiny poobede a ja bežím škrapingom dolu k babám. Ak by chceli ísť na trajekt pred pol piatou. No im sa nechce. Mladšia sa mrochtila a vylovila krásne mušle. Preto idem s nimi znova do mora. Staršia nájde zaujímavú hnedú hviezdicu Astropecten platyacanthus. A živú. Neborka kmitá s malými ostňami na spodnej strane ako cyklista na ľahučkom prevode. Ukáže ju zvedavcom na pláži. Sú to Slováci. Vraj keď fúka bóra od severu, objavia sa na dne veľké mušle. Mladšia vylovila zasa krásnu mušľu aj s obyvateľom. V bungalove sme ju obarili vriacou vodou. Otvorila sa a vyliezla. Je z toho aj video. Pláže Tkon sú najmä pre deti, ale šnorchlovanci si prídu na svoje. Po potápaní sme sa zbalili a šli pozrieť centrum Tkon.
Brána do Kornati, ako miestni volajú najväčšie mestečko ostrova, Tkon. Tkon je skomolené slovo pre mušle nazývané Kun, ktorých som pri potápaní videl hojne na dne Pašmanského kanála. Pripadá mi, že aj na dne Biskupického pri Váhu. Benediktíni z ikonického kláštora nad mestom na vrchu Čakovec sa o5 v 15 st. činili v Prahe a založili v matičke stovežatej kláštor. Neskôr Karol IV na jeho základoch postavil známu Karlovu univerzitu. Kláštor v Tkon je posledný benediktínsky kláštor v Chorvátsku a unikátne múzeum hlaholiky. Miestni hovoria tzv. čakovskou ikavicou.
Kúpili si minitky, ale veľmi nechutili. Čakali sme na loď o šiestej. Pomerne dosť áut sa do útrob trajektu zmestí. Vyjdem na hornú palubu ku kapitánskemu mostíku a kochám sa výhľadom na pobrežie. V Biograde nás na promenáde zarazili ceny v reštikach. Aj o 10Eur viac ako mimo centra. Kašleme na večeru s výhľadom na západ slnka. Na parkovisku ma takmer zrazí týpka na veľkom SUV. Ani ma nevidela. Východ z parkoviska nenašla, pokiaľ jej ho dievčina na kase neukázala. Inu blondýna. Vyberieme sa autom do Katuše, kde sme boli v nedeľu a chutilo nám. Na veckách obchodného centra Bure sa predtým učlovečíme. Dám si pražmu, deti špagety bolognese a carbonara, drahá rizoto s krevetami. A tentoraz som upozornil, že nechcem mangold. Platili sme takmer 63Eur + 5 tringelt. Nakúpime v Konzum, ale pečivo "veškeré žádné" na pulte. Takže ráno. S parkovaním je v kempe trochu problém. Vytáčam sa sa ja i Jarisa. Babe z domu oholím rozkvitnuté oleandre. Žena ako dávala pozor na deti si opálila rameno v tvare dlane. Všetci sme viac priškvarení, keďže sme boli celý deň vonku. Pri šnorchlovaní ma bolí trapézový sval. Komáre na mňa až tak nejdú, ale pri zaspávaní mi jeden bzučal pri uchu. V bungalove č.1 sú mladí Ukrajinci.
24.7. Kanela
Ráno som bol pred siedmou hore. Potom som vybehol do obchodu po maxi rožky. Jeden stojí viac ako 1Eur. Niekedy mi ich podá predavačka, ale beriem si ich aj sám, keď jej niet. Rovnako šunku alebo syr. Baby teda budím o pol ôsmej. Klímu budeme musieť nejako regulovať, bo je ráno zima. Žena je navyše v prievane. Je vysoká vlhkosť a plavky sú ráno mokré. Zabalené máme všetko a o štvrť na deväť opúšťame kemp, či záhradu. Baba pri pultíku pred loďou nás pozná a bez slova vpustí na Kanelu. Pre istotu mám v ruke letáčik, kde sa chceme nalodiť. Vedľa je totiž zaparkovaná ďalšia, menšia loď. Platíme 240Eur u kapitána. Mladý týpek v hnedom tričku s vyobrazením lode, ktorá veru nie je odo mňa o veľa mladšia. Celá posádka má lodné tričko. Sedíme celá rodinka vpredu na jednej lavičke. Hneď oproti baru, takže miesto viac než strategicky výhodné. Blíži sa deviata hodina a kapitán ešte ani nenahodil motor. Aká irónia. Neviem, či sa mám smiať alebo plakať. Od brehu sa odpichneme tri minúty po deviatej. Prečo? Čakali sme jednak na veľkú poľskú skupinu, ktorá prišla 5 min. pred odchodom a druhak po deviatej naskakovali známi barmanky a sprievodkyne v rifľových šortkách. Po chvíli stojíme na ostrove Pašman a naberáme ďalších cestujúcich. Uvítací štamperlík Rakie, deti napolitánku. Žena ho do seba nedá ani nasilu. Nápoje ako voda, sladká oranžáda, či víno sú zdarma. Pivo sa platí 3Eur a káva tiež - 2Eur.
Potom oboplávame ostrov Pašman z juhu a mierime na severozápad do parku Telaščica. Sprievodkyňa na mape nám v angličtine vysvetlí plán plavby. Na ostrove Katina vysadíme kuchára s proviantom, ktorý nám ugriluje ryby a bravčové mäso. Nateraz dostaneme žemle so šunkou a syrom. Berieme iba dve, aj to si ich podelíme cestou zo zálivu Mir. To je naša druhá zastávka. Tentoraz môžeme prebádať ostrov Dugi otok.
Na západnej strane útesy týčiace sa do polovice Eifelovky, uprostred malebné pláže s kryštálovo priezračnou vodou. Majstrovské dielo prírody Dugi otok je siedmy najväčší ostrov Jadranu a doplávať k nemu trvá z ostrovov Severnej Dalmácie najdlhšie. V juhozápadnej časti je slané jazero Mir, ktoré je s morom spojené podzemnými kanálmi. Nakoľko je uzavreté, je teplejšie ako Jadran. Ako to už v Dalmácii chodí, v lete sa usporadúvajú rôzne festivaly a súťaže. Ani Dlugi otok nezostáva a je známy najmä pretekmi somárov. Súťažia nie len v rýchlosti, ale aj v lenivosti...
Z 2h sa neskorým príchodom ukrojí 15min. Nič to. Najprv ideme k slanému jazeru Mir. Je to "voser" ako by povedali naši bratia Česi. Ľudí jak vo Vadaši, voda kalná a teplá. Hneď sa zvrtneme a prejdeme s5 tých 300-400m k moru za loď. Ja sa hneď neponorím do Jadranu ako baby, ale vyjdem hore nad útesy. Je tam pár vyhliadok na šíre more, či strmé bralá. Prejdem chodník rýchlo a konečne sa ponorím do tyrkysového mora. Je to veľmi impozantné miesto. Ryby sú väčšie a viac rozmanité. Mušle síce nenájdeme, ale napr. malé priesvitné krevety obyčajné. Palaemon serratus. A mini kraba. Tiež veľa žltých koralov, ale vraj sú to podľa našej múdrej gymnazistky hubky. Má pravdu Aplysina aerophoba, slovensky huba komínová, je najobyčajnejší hermafrodit Jadranu. Baby mi nezabalili plavky, preto som v športových kraťasoch. Okrem bicykla a behu v nich teda i plávam. Pred druhou sa poberáme k prístavu. Sprievodkyňa síce drží v ruke počítadlo, no zabudneme naložiť jednu dámu a o5 prirážame k mólu.
 |
| Jazero Mir je pod neustálym náporom návštevníkov z výletných lodí. |
Oboplávame ostrov Dugi otok z juhu a vraciame sa popri ostrove Aba vela ku Katine. Aj to je vela, no aby sa nepovedalo, že sme neboli na Kornati. Pritom súostrovie lízneme len severným okrajom. Ani tie kolmé steny na Dugi otok sme neoboplávali. Tiež trocha oser, ale Kornati sú len žltohnedá pustina a pekné asi len z lietadla. Takže pred druhou kotvíme na ostrove Katina. Ono vlastne aj tento neobývaný ostrov sa dá s prižmúrením oka považovať za Kornati. Usadíme sa k dvom chorvátskym týpkom. K obedu na stole pristane tanier s grilovanou makrelou a plátkom bravčového s čerstvou kapustou. K tomu krajce chleba. Prplem sa v útrobách dvoch makriel. Jednu mi dala za výmenu s bravčovým staršia dcéra. Potom si nájdeme miesto v tieni olivovníka nad loďou, kde sa zložíme. Po betónových schodoch sa ponoríme do vody. Húfy veľkých rýb čakajú na pravidelnú dávku potravy od dvojnohých suchozemcov. Rovnako aj škriekajúce čajky nad hlavou. More je priezračné ako zrkadlo. Nájdem dve mušle vyzerá, že bez stálych obyvateľov. Aspoň zatiaľ ma nič neštípe do stehna. V mori je tiež plno odpadu. Ani sa nečudujem. Baby sa pridajú k skackajúcim návštevníkom z lode. 200 kiloví Amíci sa prekonávajú. O pol štvrtej odväzuje bocman s kuchárom laná a vraciame sa rovnakou plavebnou cestou do Biogradu. Našu lavičku už od Mir zabrala mladá Poľka. Sympatické, útle blonďavé dievčatko, ale bez škrupulí (ešte raz ju stretneme o pár dní s mamou v Biograde).
Drahej kúpim kávu. Jeden chlapík omylom vystúpil na Pašmane a o5 naskakoval. Máme všetci neprijaté hovory od švagra. Šípime čosi neblahé. Snáď nič vážne v rodine. Na brehu sa s ním drahá spojí. Stalo sa, že objednal ubytko v Zatore o týždeň skôr ako máme prísť. Až keď mu volali, že kde je zistil čo objednal. Ešte aj čas sa domáci pýtal, či máme rovnaký. Horšie, že na jednu noc z piatka na sobotu sú plní. Cez to všetko nám vrátia peniaze a pomôžu nájsť na jednu noc, kde zložiť hlavu. Treba mať aj plán B a nájsť si ubytko sami. Po jalových správach si sadneme do slastičárne Miami na zmrzlinové poháre. Vyberieme ananásový, kokosový a pistáciový. Pomerne rýchlo ich prinesú. Ananásový má v pohári aj mango a vanilku, kúsky ananásu. Kokosový čokoládovú s ferero. Pistáciový je kombinovaný s lieskovým orechom. Zabila to však umelá šľahačka. Šlagora. Preto rýchlo zjeme pistáciový a šľahneme šlagoru doň. Platil som v hotovosti 29Eur, s dýškom 30. Parkovné znova 15Eur. Zavezieme sa do kempu. Ešte sa raz zmočíme v mori. Naše miesto zabral ležadlom český Moto moto. Večer si s drahou otvoríme Graševinu. Už keď som si ju nemohol dať na lodi. U nás doma prší. Babka morčatá cez deň odkrýva, nech majú spoločnosť. A prekrmuje ich 4 lyžicami zmesi.
25.7. Pakoštane
Ráno si zabehnem asi 7,5km východne Biogradu. Objavím zalezenú pekárničku Adriatica s chutným domácim chlebíkom. Sieť pekární Adriatica je asi najlepšia na Jadrane. Má omnoho väčší výber ako ostatné pekárničky. No platí sa na ruku. Baby si pospia takmer do deviatej. Rakúšania vedľa odchádzajú. Ktovie, či už domov alebo pokračujú ďalej. Sú zbalení na ľahko. Do bungalovu nabehne celá čata čistiť vnútro a zametať terasu. Nám domáca donesie čisté uteráky a my jej do tašky vložíme špinavé. Po desiatej ideme pár kilometrov do dedinky Pakoštane. Najprv zastavím pred rampou Pine kempu. Týpek pýta rezerváciu, čo samozrejme nemám. Musím vycúvať na cestu. Parkovisko je 300m poniže na sever. Pláž Pine je ohradená až k moru a vyberá sa vstupné 3,99Eur. Za parkovanie sa vyberá 5,50Eur/deň. Autá parkujú všade možne na ulici Brune Bušiča. Ja nájdem miesto pod píniou. Pešo prejdeme za pláž Duboka a tábor cigánsky rozložíme pod píniou. V okruhu 10m sme sami. Ako však postupuje slnko po oblohe, pod stromy sa presúvajú ľudia. Berieme dobré miesto na hamaku, hoci žiadnu nemáme. Húpacie siete sú v poslednom čase in.
Kúsok od nás začína nudapláž. Prístup k moru máme cez kamene. Dno je však razom pieskové a plytké. Pre deti ideál. Pri pláži je i sprcha, ale na mince. Šnorchlujem len zo staršou na sever. Mušle iba zarastené. Vyjdeme za zálivom Duboka. Adamitom sa oblúkom vyhneme, ale niet na čo pozerať. Na pláži sa váľajú rozkysnuté staré Nemky a vysušení dedkovia. Na poludnie si všetci zdriemneme. Idem pohľadať čosi pod zub. Vybral som sa až do Pakoštane.
Mestečko sladké i slané, medzi morom i jazerom. Pakoštane. Nie sú v ňom hotely, atmosféra je o to komornejšia. I keď ľudí sú plné pláže. No ako keby bolo prekliate. Niekoľkokrát vyplienené Turkami, dokonca roky opustené. V meste sa narodil vojnový zločinec generál Gotovina. Ani my, Slováci, sme v mestečku nenechali dobrú stopu. V júli 2025 sa v jednom letnom domčeku odohrala brutálna vražda.
Pláž a kemp musím obísť. Úplne zbytočne som sa motal, wrapy som v troch pekárničkach nenašiel. Napokon behom sa vrátim k pláži a kúpim za 7Eur kuracie wrapy. Po akom takom nasýtení idem šnorchlovať na opačný smer k Pakoštane. Nič. Idem aj tretí raz od kraja nudapláže a už sa vrátim s nejakým úlovkom. Väčšina mušlí je obývaná a skončia s pustovníkmi v mori. Pred piatou mladšia, ktorá sa nudí celý deň, zavelí na odchod. Drahá by k Vranskému jazeru, no baby nechcú.
Cez to všetko sa po osprchovaní do Pakoštane vrátime. Tentoraz do centra na večeru. Auto odstavím pred miestnym úradom za 1,40/h. Beriem za 3Eur takmer do pol desiatej. Hneď asi druhá koliba Pakoštanac nás upúta. I čašník hovorí slušne slovensky. Hoci nevyzerá na Slováka. Chvíľu váhame, ale dievčatá presvedčíme. Pakoštane si preplnenými a špinavými plážami opravilo reputáciu výbornou kuchyňou. So ženou sme si pochutnali na rybom tanieri. Kalamáre som lepšie tuším ani nejedol. Namiesto mušlí sme poprosili prihodiť dačo iné. Mali sme viac kreviet. Ochutnala ich aj mladšia. Mali sme na tanieri Pražmu, morského vlka, tuniaka a chobotničky. K tomu grilovanú zeleninu. Mladšia kuracie prsia grilované s hranolkami, staršia šalát. Ešte sme jej do objednali hranolčeky. Čašník si nebol istý, či pôjde terminál, preto som vybral 100Eur z OTP banky. Zaúčtovala si vyše 5Eur. V reštike sme nechali 114 éčiek +10 tringelt. Ale stálo jedlo za tie peniaze. Konoba plná, vonku čakali ďalší, preto sme sa nezdržiavali a vypadli. Po promenáde na mólo, kde sa konal chalenge vo vodnom póle. Taká hádzaná, kde sa nebehá, ale kope. Zákerné sú topenia protivníka. Znenazdajky počas hry vypadlo svetlo. Striedačka tímov boli paddleboardy. Po prvej časti sme odišli. Baby lížu zmrzlinu, ja som neodolal ručne robeným frituliam. Veru snáď aj lepšie ako v Brodarici. Inú staré babky to vedia zamiesiť. Materine užance. V Plodine ešte nakupujeme blbosti. Z hlavnej cesty idem ku kempu skratkou. Na ceste lampy, ale asfaltová nie je. A vice versa. Ťažko sa mi parkuje po tme na miniparkovisku.
26.7.
Pekné počasie viac menej odišlo a po zbytok pobytu bude nestabilné. Ráno popŕchalo, ale pár kvapiek mi nezabránilo bežať 8km. Kúpil som rovnaký chlieb ako včera. Žene má dnes žalúdok na vode. Nič poriadne do seba nedostala, a čo zjedla, vyvrátila. Myslí si, že je dehydrovaná ešte zo včera. Po raňajkách som si teda o5 požičal v kempe Soline bicykel Fuji 27. Na recepcii len zhrabnú prachy, ale kľúč od zámku má ktosi, kdesi. Musím sa dopytovať na prenajímateľa. Vyrazil som na sever. V prvej dedine Sv. Filip i Jakov som márne hľadal novinový stánok. V turistickej kancelárií totiž pohľadnice nepredávajú. Tak som plynule prešiel do dedinky Turnje. Pohľadnicu som kúpil v prvom obchode so suvenírmi. Zvláštne, že o pár domov ďalej je tá istá pohľadnica o 50c drahšia. Vybral som sa na rozhľadňu, resp. požiarnu vežu. Hoci je na mape cyklochodník, v skutočnosti je to úzka poľná cestička. Brodím sa kameňmi a trávou i pichliačmi. Pritom od dediny ide široká poľná cesta. Ani stúpať by som príkro nemusel. A tým tlačiť bicykel. Pod vežou je zopár ľudkov. Na veži bdelý strážnik. V domnienke, že uvidím srdce Jadranu, ostrov Galešnjak sa po kovovom rebríku vyteperím hore. Posledná priečka chýba asi schválne. Dôchodca sedí vonku pred búdkou a čaká na oheň. Strieda sa cez deň po 8h. Vravím mu, že pri pohľade na sivú oblohu to nevidím dnes na oheň. "Never na duchov", povie niečo v tomto zmysle. Vyvlečie sa pod vežu na starom Golfe bez značky. Veľmi zhovorčivý nie je a ako zleziem dolu, ostentatívne pribuchne poklop nad rebríkom.
Po ceste sa zveziem dolu, no zasa sa dám zlákať skratkou a bicykel nesiem na ramene cez hustý porast. V topánke ma pichajú drobné suché ostne. Konečne som v dedine a asfalt už neopustím. Idem do dedinky Sv. Petar. V Studenac pohľadnice nemajú iba miestneho alkoholika, ktorý čosi vykrikuje. Ani v jedinom obchode so suvenírmi v dedine. Obraciam sa s5. Kvitujem cyklochodník medzi dedinami popri Jadranskej automagistrále. Odpočívadlo s výhľadom na srdce Jadranu, no od cesty vyzerá ako ktorýkoľvek iný ostrov. Ľudia sú na plážach. Zima nie je, len dusno. Zvedavý idem do prístavu v Biograd. Výletné lodičky veru neodplávali. Na promenáde však parkujú veteráni. Najmä Fiat a Alfa Romeo. Popŕcha a tiež 3h výpožičný čas uplynul, preto vraciam bicykel. Našliapal som 32km.
Aby som triatlon zavŕšil, hodím sa do plaviek a šnorchlujem. Na obed dojem čipsy a suchý chlieb zo včera. Domáci si grilujú. I nám by mohli čosi hodiť. Váľam sa na ležadle vonku a čítam si. Večer sa vyjasní na chvíľu, čo využijem na šnorchlovanie pri zálive Trstike a Studenac. Vylovím pekný skelet ježka. Aj polovicu mušle z ostňami. Pri zálive sú tajné zákutia, obsadené hlavne domácimi. Na večeru idem iba s deťmi, keďže žene je stále zle. Skončíme v reštike Soline v rovnomennom zálive. Baby si dajú hamburger s hranolčekmi, ja pizzu Soline. Šunka, šampióny, slanina. Jedlo zabili smotanou. Celú som ju nejedol a vzal si pár kúskov domov. Aspoň že ceny neboli prehnané. Čašník nerozumel slovu večera, ale jedlo áno. Od západu sa blíži búrka. Objavujú sa i blesky. Preto dievčatá poháňam. Ešte kúpime mame v obchode Pepsi. Blesky nad Pašmanom sú úchvatné, beriem foťák a zo skaly nad morom si urobím statív. No zaraz sa osvetľuje iba nočná obloha, samotné blesky nie je vidieť. Keď mi zmizne v daždi ostrov, utekám do bungalovu. Ešte stihneme schovať veci, aj na mušle nezabudnúť, keď začne božie dopustenie.
 |
| V strede snímku ostrov Galešnjak z rozhľadne. |
27.7. Ugljan a Zadar
Najlepšie nakoniec. V noci pršalo a vietor navial všade ihličie. Zametal som verandu, čistil auto. Dnes som veľmi nebehal. Iba pri mori 4km, ale chodník bol blatistý. Zo západu sa blížil dážď, no obišiel nás smerom na juh. O ôsmej som budil baby. Žena sa cítila dobre, takže sme mohli vyraziť na túlačky. Kemp sme opustili po štvrť na desať zmierení, že trajekt o pol asi aj tak nestihneme. Prišli sme 4min. pred pol desiatou a obsluha nás posunula k lodi. Žena kúpila behom pol minúty lístky a nalodili sme sa na Tkon. Z Pašmanu sme pokračovali nejakých 30km na Ugljan. Slabý dážď nás stretne nad Nevidane. Hneď v prvej dedinke ostrova Ugljan, v Kuklijici zabočím k cintorínu. Za márnicou je malá plocha na parkovanie. S božou pomocou teda parkujeme. 600m na západ cez kopec je pláž Sabuša. Prídeme do raja. Takmer prázdna veľká pláž s azúrovo modrým morom. Na betónovej pláži sú vecká, prezliekareň. Cez to všetko málo ľudí. Pritom Ugljan patrí medzi tie hustejšie osídlené ostrovy. Stretol som i Slovákov.
Gýčové farby ostrova, neba a 50 odtieňov modrej. Pláže obklopené píniami a plytká voda. Ugljan je jeden z najkrajších chorvátskych ostrov. Dostal ma aj pokojnými plážami pred tými rušnými a špinavými pevninskými. Meno ostrova označuje jeho hlavný produkt-olivový olej. Ten sa spracúval na ostrove už v čase rímskej ríše za cisára Klaudia. Odhadom je na ostrove v súčasnosti 700 tisíc olivovníkov. Prvá chorvátska jaskyňa bola objavená pred 900 rokmi práve na strove Ugljan. Aj tento ostrov má svoje špecifikum a tú sú... lavičky. Každým rokom (od r.2014) pribudne v jednej ostrovnej dedinke jedinečná mozaiková lavička. Nie je tu bufet, možno preto málo ľudí. Nejdeme na betónovú pláž so slnečníkmi, ale troška ďalej pod pínie. I tam sú schodíky do vody. V okruhu 20-30m nemáme nikoho. Rozložíme cigánsky tábor a môžeme ísť šnorchlovať. Ponáram sa s mladšou. Na dne sú len špirálovité mušle plné obyvateľov. Vylovím okrúhly koral, no ako na brehu schne, rozpadne sa. Mladšia objaví zaujímavú hviezdicu. Veľmi živo sa hýbe, takže si najprv myslíme, že je to chobotnica. Vylovíme ju a opatrne nesieme na breh. Lapili sme hadovicu. Ophiocoma echinata. Pri nás zakotví malá jachta. Lodičiek sa v zálive vystrieda zopár. Vyfotíme nebohú hviezdicu a hodíme do mora.
 |
| Ostrov Ošljak vraj pripomína Napoleonov klobúk. |
Melón skysol a skončí ako potrava pre rybičky. Tých je v zálive pomenej. Je čas obeda, preto sa vyberiem cez kopec do dedinky. No pekáreň už vypredala všetko okrem chleba. Motám sa po prístave, ale nenachádzam inú pekáreň. Skončím napokon v Konzume a kúpim burek s mäsom, croissanty s čokoládou a na trhu hrozno. V kiosku pohľadnicu. Hitom je pohľadnica skombinovaná s leporelom. Kúpim si ich, no do albumu mi nevojdú. Po obede si zdriemneme pri žblnkajúcom mori a už aj na tie nadržané cikády som si zvykol.
Idem sa po sieste šnorchlovať k zálivu Kunčabok. Z dna vytiahnem veľkú červenú hviezdu. Ponáhľam sa cez súš k babám, nech morského živočícha zbytočne netýram. Neskôr sa okúpeme ešte raz, pričom sa nebezpečne zblížim s plavcom. Okolo štvrť na päť balíme tábor a ideme k autu. Hneď nejaká babenka zaberá naše miesto. V mestečku Preko sa naloďujeme na veľký trajekt Ugljan. Jarisa sa v takom asi ešte ani neviezla. Kapitán trúbi na lodičku, ktorá nám kríži trasu. V Zadare hľadám parkovisko. Pred vylodením som si pozrel nejaké miesta. I tak za nemocnicou neodbočím a skončím na dajakom neplatenom pľaci. Samozrejme bez šance zaparkovať. Auto nechám v nákupnom centre Spar vedľa polikliniky, kde to je za 1,50E/h. Prvá hodina zdarma. I parkovisko, kde som chcel pôvodne ísť je plné. 
Názov Zadar vznikol skomoleninou slova Jader, čo bola v staroveku osada na brehu mora. Odtiaľ i názov Jadran. Aby meno znelo viac romanticky, obyvatelia tvrdia, že názov znamená "Dar z mora". Zadar aj s celou Dalmáciou za hanebných 100 000 dukátov predal začiatkom 15st. kráľ Ladislav Najjasnejšej Benátskej republike. Na takmer 400 rokov, kým Benátčanov nevyhnal Napoleon. Potom patrili CaK, pokiaľ nevzniklo kráľovstvo Juhoslávie v r.1918. Chorváti si prvý román v rodnom jazyku prečítali z pera Zadarského rodáka P. Zorinča v 16 st. a rovnako v Zadare vyšli v 19st. prvé chorvátske noviny (i keď len regionálne, ale aspoň sa dali čítať). V súčasnosti je pýchou mesta basketbal. Fanúšikovia od klubu Tornado tvrdia, že boh stvoril človeka, ale Zadar stvoril basketbal. Minimálne ten chorvátsky.
Do centra Zary, ako mesto volajú domáci, je to asi kilometer. Baby sú hladné a mrzuté. Ideme okolo ústia kanalizácie priamo do mora. Smrad oslovil najprv deti. Evidentne neslúži ako odľahčovací kanál pri daždi, ale aj ako obyčajná stoka. Sodoma Gomora, velebnosti. Preto navštívime kostol, kde sú uložené ostatky sv. Šimona, patróna Zadaru. Vidíš to? V samotnom historickom centre skončíme v reštike Kalelarga (meno podľa zadarskej ulice), kde majú Tako. Baby chceli placky vyskúšať. No skôr sa hodili tri malé placky s kuracím mäsom ako predjedlo. Ja som si dal cestoviny s kuracím mäsom a syrom, drahá lasagne. Ťažký priemer. Lasagne boli plné syra, mäsa skromne. Ani všetci štyria sme ich nezdolali. Baby sa teda príliš nezasýtili. A 80Eur. Pokračovali sme uličkami starobylého mesta. Obchod s gumenými kačičkami. Kto si takúto blbosť za 14Eur kúpi? Jednoducho obchod je práčka peňazí. Vybehol som sólo na vežu sv. Stošija za 4Eur. Ešte som si cestou dolu aj hlavu drbol o nízky priechod. K tomu zazvonil o pol ôsmej zvon. Som nevedel, či mi v hlave nezvoní. Všade mrte ľudí. Morský organ náhodne húdol. Chlapec hra na saxíku od Elánu Neviem byť sám. Predavači blbosti. Ružové holuby a had. Foto so zvermi za poplatok. Čierni predávajú náramky, ženy účesy. Hľadáme originál zmrzlinu, no nič. Akurát drzé čajky. Vyberajú žrádlo priamo z kontajnerov. Vrátime sa k autu a po Jadranskej auto magistrále do Biogradu. Zastavíme sa v Plodine. Baby sa dosýtia Milka nápojom. Ja dorazím Graševinu. Teda až v bungalove.
28.7. Po promenáde bos
Od rána s prestávkami prší. Vtedy sú cikády ticho. Suché pauzy využijem na takmer 10km beh, a pred obedom som bol s drahou v Plodine nakúpiť sladkosti pre rodinu. Akurát sme prišli do bungalovu keď začalo o5 pršať. Nuž, slnka si treba užiť niže Splitu, ako vravím. I keď aj v strednej Dalmácii dnes boli búrky. Obed zachránila masnica Katuša, vedľa známej reštiky. Kúpili sme grilované kurča za 10Eur teda kohúta, lebo malo gule. Všade smrad a špina. Nedotiahnutý asfalt na cestách. S babami sme sa rozlúčili s morom kúpaním vo veľkých vlnách. Fúkal SZ vietor, no utíšil sa. Po poobednej sieste som sa s drahou prešiel popri pobreží k čistiarni odpadových vôd. No, čistiarni. To je silné slovo. Jediné, čo sa oddeľuje od sračiek je piesok, teda mechanické čistenie. Biologické skončí v lepšom prípade v mori. V horšom je za plotom natiahnutá hadica do kríkov.
Slovinci naproti dnes prvýkrát opustili záhradu autom biely Ford. My sme šli do centra Biogradu pokúpiť suveníry. Len som si nezobral peňaženku a drahá bola po pár magnetkách a náramkoch švorc. Takže si vybrala v Erste bank padíka. Raiffeisen je až v centre Burek, ako mi zistila milá pani v turistickom centre. Zvýšilo nám aj na zmrzlinu. Blandona je trocha bokom od promenády, no výrobcu zmrzliny majú rovnakého. I predavačov. Chodil som bosý po promenáde. V centre v šľapkách. Robia mi totiž otlak na ľavej nohe Dozvedel som sa o Labubu, nástupcov Mončici. Za 80Eur. Malým sme kúpili nejaké fejky kľúčeniek za 6Eur. Sadli sme si do reštiky Balde oproti pláži Dražica. Objednali Piňakoládu a
Sex on the beach. Baby bez alkoholu. Keďže boli hladné, dali si hamburger s hranolkami. Omylom sme objednali extra hranolky. Kombinácia kečupu s tatárskou. Žemle boli chutnejšie ako v Soline. Čašník nás upozornil na prichádzajúci dážď, preto sme sa premiestnili pod strechu. Vskutku sa do 5min. rozpršalo, hoci Pašman bol v dohľade. Večera nás stála 54Eur. Dážď nás sprevádzal až ku kontajneru.
29.7.
Pršalo celú noc. Ešte aj ráno. Beh sa teda nekonal, no bez plnených tortíl som sa nemal vracať. Vzal som si dáždnik. Plátenky mi nesmú zmoknúť. Na Jadrane dostali zabrať a načim mi objednať nové. Tak som tie 4km do pekárne urobil takmer za hodinu. A minul drahej všetky peniaze, lebo v Adriatico sa nedá platiť kartou. Ostalo je v budilári 1Eur. Dal som jej potom zo svojich. Ako som pred ôsmou prišiel, baby vstali. V noci odišli aj Ukrajinci. Naraňajkovali sme sa vonku, zbalili a po deviatej rozlúčili s domácou. Dážď nás sprevádzal až po Karlovač. Menšej, či väčšej intenzity. Skaly Paklenice v hmle a navyše sa v stúpaní pridal i silný vietor. Odporúčaná rýchlosť bola 40km/h. Nikto tak nešiel. Za križovatkou Bosiljevo premávka zhustla. Šiel som znova na spotrebu max. 120km/h. Väčšina kamiónov ide na juh po A3 na Bulharsko a Turecko. Do Hungarie nechodí nikto. Pred Varaždinskými Toplicami tankujem na INA a kolečko preberá žena. Zjeme tortilly z pekárničky a okolo 14h opúšťame odmorište. Navigujem drahú cez Hungariu. Kruháče vyberá ako Fitipaldi. Najnudnejšia diaľnica M86 zo Szombately. Číta sa Sombatej. Tentoraz ideme na jej koniec a vyhneme sa Csornej. Vidíme blbnúť šoférov, ktorí sa spoliehajú na navigáciu. Niektorí majú aj dve a nevedia odbočiť. Ja som stará škola a trasu si dopredu pozriem. V Jánossmorja krátka pauza na natiahnutie svalov a vybratie vody z kufra. Po pol siedmej sme doma.
Dovolenku sme si plne užili, oddýchnutí, vymáčaní, najedení špecialít. Aj pubertiačky s nami ešte chcú chodiť, z čoho mám radosť. O dva dni nás čakal ešte jeden výlet do Poľska za horskými dráhami.
