Názov expedície: Karpatské horské
 |
| Najchladnejšie miesto na Slovensku. V budove sa kúri nepretržite celý rok. |
Lístky na lanovku mi mizli pred očami ako lysohlávky v lese, preto po zhodnotení počasia na piatok som hneď zobral štyri lístky na lanovku o 14.20. Bral som vývoz ako darček k narodkám. Baby som ospravedlnil zo školy, na spôsob odcestovania, čo síce bolo úprimné, ale až príliš otvorene. Trénerovi hádzanej sa výpadok hráčky nepáčil a dcérke radil zrušiť Tatry. Mali zápas kdesi v Rakúsku. Baby vo štvrtok vypražili rezne, mamina už v Tatrách bola druhý deň na konferencii. Dievčatám telefonicky dala posledné pokyny, čo ešte pribaliť (kufor zbalila pred odchodom). V piatok sme sa zobudili do zamračeného rána, no predpoveď pre Tatry bola slnečno. Hodinu pred odchodom lanovky zo Skalnatého plesa radia byť v Lomnici. Hoci navigácia ukazuje asi 3h cesty, nechávam si hodinu v zálohe. Baby budím o pol ôsmej a o necelú hodinu sadáme do Dračice. Seno pohodí morčaťu suseda. (Vlastne vyzerá, že nepohodí, ale morča víkend prežije). Cesta ubieha plynule. V okolí Žiliny je už obloha ako vymetená. V malej kolóne sme pred Ružomberkom. Dcérke volá mamina, kde sme. Na hlasitom odposluchu odhadujem tak hodinu do Smokovca. Kochám sa výhľadom na Baranec a "Krivý" kopček až zabudnem odbočiť na odpočívadlo Dechtáre. Preto stojím na ďalšom pred Mikulášom - Benice. Na tamojších veckách panuje ťažký socík. Hnusné zelené kachličky ako v pitevni, plechové umývadlá - válovy som nemal už ani na vojenčine. Voda studená, servítky žiadne. Dám si banán a pokračujeme na východ. Na hodinách vidím, že pred dvanástou budem v Smokovci. Preto auto odstavím pri skrachovanom Dinoparku v Dolnom Smokovci a ozvem sa drahej. Je zbalená, prednášky skončili a počká nás na stanici. Stojím na železničnom priecestí a vidím ženu ťahať kufor. Zatrúbim a všimne si červenú Dračicu. Elina prefrčí a drahú naložíme do auta. Prvé, čo si všimne je, ako som nahodený. Máme rifle a červené tričko s dlhým rukávom. "Takto chceš ísť na hory?" A kde máš termotričko? Ja som ti ho asi nezbalila!", dostáva sa do obrátok. "Šak si kúpim v Lomnici", bránim sa chabo. V Lomnici na parkovisku otvára kufor a vyťahuje - termotričko. Ja a peňaženka sme zachránení. Na jej povel sa všetci prezlečieme do turistického. Hoci slabo odporujem, že načo. Pri otvorenom kufri auta si dáme kuracie rezne s chlebom ako praví Slováci.
 |
| Ľad na povrchu Vyšného Terianskeho plesa je väčšinu roka. |
Lomničák čaká nad nami, už sme blízko cieľa a tešíme sa. Teda asi len ja s drahou. Pubertiačkam je to lautr jedno. Z batohu vytiahnem vytlačené lístky s QR kódom a môžeme nastúpiť na prvú štvormiestnu lanovku č.13. Snáď nám neprinesie nešťastie. V stanici Štart (meno dostala podľa začiatku bobovej dráhy) prestupujeme na väčšiu na Skalnaté pleso. Hore je okolo 10°C. Prvé, čo nás upúta sú zdomácnené líšky. Pózujú a žobrú jedlo. A tiež som si všimol, že zmizlo ihrisko Svišťovo (vraj v rekonštrukcii). Máme asi hodinku do odchodu. Spomíname na našu návštevu spred pár rokov v búrke, prejdeme sa po okolí. Nosič prenáša kyvadlovo náklad do lanovky. Má asi oddychový deň. Kde je majster Papuga, ktorý sa z murára preorientoval na nosiča? Na chate pod Rysmi? Drahej sa začína krútiť žalúdok už len pri pohľade na lanovku spúšťajúcu sa z vrcholu. Krátko pred odchodom sa presunieme do čakárne. Lanovka má i mimoriadne jazdy, ktoré sa dajú kúpiť iba na Skalnatom. Sú posledné. Ako sa k nim dostať, netuším. Treba byť asi v správny čas na správnom mieste.
Sprvu vyzerala stavba lanovky ako projekt metra v Bratislave. Našťastie nápad neskončil v koši. Prvá lanovka v Tatrách vzbudzovala spočiatku nedôveru turistov a lyžiarov. I dnes pri pohľade na to, ako sa vznáša na lanách, nie je človeku všetko jedno. Špekulovalo sa o lanovke na Gerlach, či Rysy, ale politika zasiahla - trebalo zvýšiť návštevnosť Lomnice. Lanovka na Lomničák dlho držala prím v najdlhšej lanovej dráhe bez podpier a tiež v dĺžke bez prestupu. Materiál vynášali na pleciach nosiči. Viedol ich horský vodca a istil na lanách. Z plesa na štít trvala cesta asi 2h. S 25-40 kilami materiálu. 2x za deň. Skopčáci ju počas SNP takmer vyhodili do vzduchu, lebo sa im nezdalo, že nečinne postáva. Mysleli si, že na plese sú partizáni. Napokon koncom 90.-tych rokov lanovka dojazdila úplne a nahradená bola novou. Pôvodné zostali len budovy navrhnuté Dušanom Jurkovičom. Stará lanovka si zahrala vo filme Anděl na horách.
Natlačení zo šoférom sa odlepujeme takmer presne od stanice. Vtipkuje, že má zelené tlačidlo na otvorenie podlahy. Moje baby sú v kľude, bo sedia. Sme vzadu, takže krásne vidím ako sa dvíhame a vzďaľujeme od zeme. Po asi 9min. spomalíme a vojdeme do najvyššie obývateľnej budovy v krajine. Pešo ešte šliapeme popri hotelových izbách na hornú terasu s barom. Pánko nám do rúk strčí kartičky s miestenkou č.2. Pred barom je veľvyslanectvo slnka pre celú zem.
 |
| Slnko pomocou "slnkostroja" podpísalo zriaďovaciu listinu v zime 2011. |
Vypustia nás von do 4°C na železnú vyhliadkovú plošinu. Drahá stretne po 20 rokoch spolubývajúcu Mariannu z vysokoškolského intráku. Ja kučeravú dievčinu sprvu nespoznám, až potom si spomeniem na "Horčicu". Chvíľu kvákajú, ja vyťahujem binokulár a kochám sa výhľadmi. Na sever a východ je neskutočný výhľad. Podo mnou Belianske Tatry, neďaleko Tri koruny, Kojšovská hoľa, či obrysy Polonín. Pyšný štít a za ním Poľsko ako na dlani, Konštatujem, že krajina Lechov je posiata domčekmi a dedinkami, žiadny les, pole, voľný priestor. Akurát Čorštýnska vodná nádrž a Gorce narušujú farebné, obývané bodky na planine. Dolu klepoce záchranársky vrtuľník. Letí po zranenú turistku na Brnčalku. Na západe sa pomaly blíži k horizontu slniečko, no panoráma Tatier je krásne vidieť. I tých malých, teda Nízkych. Niekto tam hore ma musí mať rád. Na Lomničáku bývajú slnečné dni tak 2 do mesiaca a zrovna dnes je jeden z nich. 50min. zvýšenej radiácie, UV žiarenia a nedostatku kyslíka ubehne strašne rýchlo. Vytlačíme si bankovku, kúpime pohľadnice.
 |
| Belianske Tatry sú iné ako Vysoké. Ich hrebeň je vápencom tvorený a už 50 rokov pre turistov zatvorený. |
Mamina nás stresuje, či pribalila vrcholové knižky. Našťastie sú v bočnom vrecku batohu. Neodolá osláviť vrchol typickým štamperlíkom horca. Narýchlo pozbierame zo zeme kamienky (dajú sa i kúpiť) a už hlási príjemný ženský hlas, aby sme sa presunuli k nástupu. Urgentne. Lanovka sa práve odlepila zdola. Odovzdáme kartičky a čakáme v kamenej garáži na spoj. Osadenstvo lanovky sa mierne zmenilo. Dolu ide nejaký dedko a opustili nás dvaja Poliaci, ktorí sa rozhodli zísť pešo. Prelezú retiazku na zábradlí a môžu zísť. Neviem koľko trvá cesta dolu, ale o pol tretej... Navyše, pokiaľ je mi známe, chodí sa vlastnými silami so sprievodcom. Vyšliapnuť si hore nielen s JT bankou, ale i klasickou cestou je snom mojej ženy. Ja by som skôr spočinul na tom najvyššom kopčeku. Tentoraz sa presuniem o5 na koniec kabínky. Vidím lepšie, ako sa pomaly vzďaľujeme od skál a od zbytkov zbytočného stĺpa starej lanovky. Máme iného šoféra, ktorý má vozenia hore a dole plné zuby. Mám chuť mu povedať nech si to teda šliape peši každý deň. Nesieme si kamienky, o ktorých akože nevie. Zase je ten Lomničák o čosi nižší. Lanovka nepremáva večer, pretože nie je osvetlená. Takže západ slnka je možné si užiť len pri prenocovaní na Lomničáku. Noc, na ktorú nezabudnete vy ani peňaženka vyjde na viac ako 1000Eur. Bleskom si uvedomím vysychajúce pleso pod nami a sme dolu. Reštika je zavretá, suveníry si kúpime až v Lomnici. Sadáme do Dračice a presúvame sa do Štrbského Plesa. Rekonštrukcia cesty nie je stále dokončená. Ani vlak neprejde. Hotel Panoráma je na západnom konci Plesa. Pre ubytovanie je malé parkovisko pred hotelom. Auto potom musím zaviesť za hotel. Rampa sa otvára prezvonením recepcie. Tu ešte musia zapracovať na otváraní rampy podľa EČV alebo očistiť sklo na kamere. Hotel má za 20 Eur i podzemné garáže. Električky a plyny však nesmú ísť do podzemia. Parkovné vonku stojí 8Eur/deň. Na recepcii si priplatíme 16Eur/osoba raňajky. Deti do 17r. majú akože polovicu, i keď naše baby sa vedia napchať ako jalitá. Týpek na recepcií je asi umelá inteligencia, lebo sedí ipt za pultom. Ráno i večer, každý deň.
Apartmán máme na 8. poschodí. Kým krkolomne zaparkujem auto, baby čakajú vo vestibule. Vyvezieme sa hore a kartou otvorím dvere. Izby sú prekúrené viac jak na Lomničáku. Hoci otvorím okná i balkón a šachujem s klimatizáciou, stále zostane pomerne teplo. Apartmán má malú kuchynku, obývačku s TV a za nimi je spálňa. Dievkam rozložíme diván a zo skrine vytiahneme matrac. Apartmán má vlastnú wifi, ale použijeme hotelovú. Výhľad máme epický na Nízke Tatry a časť Popradskej kotliny. A hviezdne nebo nad hlavou. Krása. Hviezdičky sú síce pekné, no v bruchu blikajú hladoví pidimužíci. Preto pozrieme na internete nejaké dobre hodnotené reštiky v okolí a zídeme dolu. Ľudová reštika U Lenky cez víkend hostí športuchtivú mládež. Okrem toho majú tento víkend sústredenie nádeje našej atletiky. Museli sme sa presunúť o dom vyššie do Furkotky. To je už väčšia reštika, ktorej súčasťou je i penzión. Objednal som si jesenné menu: lososa s cukinovou ryžou, dievčatá bryndzové pirohy a drahá fučala nad prasačím špízom so strapačkami. Celkom chutné a veľké porcie. Veď aj za tých vyše 70Eur, čo sme tam nechali museli byť. Čašníčke som rozmenil 10Eur a 5 jej nechal. Dal som si dva deci rosé, drahá už nepokúšala horec a načapovali jej desinku. Vrátili sme sa na hotel, pozreli si Horúce strely a zaľahli do perín.
Sobota
Vstávam ako každý víkend pred siedmou. Veľa som nenaspal a často sa budil. Baby nechám spať takmer do pol ôsmej. To znervózni ženu, pretože chce vyraziť, čo najskôr. Ja si myslím, že Bystrá lávka nie je taká náročná, keď ju prejdú aj deti. Kým sa obliekajú, uvarím čaj. Litrovú termosku trepem zbytočne. Vypijem ju celú večer pri telke.
 |
| Východ slnka. |
Zídeme na raňajky vo forme bufetových stolov. Dnes sa napráskam vodovej praženice s párkami, croissantu a ochutnám ešte vynikajúci puding s čia semiačkami, kokosom a mangom. Dobre som urobil, lebo na druhý deň zľahol po ňom stôl. Nebude to bohviečo šliapať s plným bruchom, ale vravím si: "Šak spočiatku stúpanie nie je náročné". Krátka zastávka v potravinách, kúpiť kolu a sladké blbosti a pred pol deviatou kráčame centrom Štrbského po žlto značenom chodníku. Dumáme načo je obludná a skrachovaná vyhliadková veža Snov. Pračka peňazí?
V súčasnosti je veľmi pravdepodobné, že z mesta zmizne. Dávame do batohu bundy a pri vodopáde Skok zvliekam bundu aj ja (nemám tri vrstvy ako baby, iba termotričko). Pri vodopáde iba pár záberov a pachčíme prvý, najmenší stupák k plesu nad Skokom. Vydýchame sa, nejaké tie gýčové foto a pokračujeme ku Kozím a Volím plieskam. O5 menšie stúpanie. Staršia si naberie do prázdnej fľašky od koly vzorku riasy z plesa. Už z diaľky je vidieť pomníček najväčšej záchranárskej tragédie z r.1979.
 |
| Trosky vrtuľníka sú pochované pod skalami, iba niektoré nechali na povrchu. |
Nad týmto pietnym miestom sú na skalách kamzíky. Chvíľu trvá, kým rohaté mrciny, dobre splývajúce so skalami nájdem. To nie sú ako tie nebojácne, nízkotatranské. Od pamätníka posuniem pána, aby som mohlo fotiť a nie počúvať reči, ako pred 100 rokmi liezol kadesi mimo trasu. Ja si zájdem po skalách ešte k ďalším troskám trupu a torza pomocnej jednotky. K Capiemu plesu je ďalšie krátke stúpanie.
 |
| Terasovitý tvar Mlynickej doliny bol formovaný ľadovcom. |
Sme pri plese a babám ukazujem, čo nás čaká. Strmé, dlhé stúpanie, kedy musíme prekonať 300 výškových metrov. Za všeobecného pindania sa vydávame hore. Najprv pustíme stádo asi 20 tínedžerov a až potom obchádzajúc pleso začíname stúpať. Objavujú sa ľadopádiky. Nie je stúpanie také dlhé, ako zdola vyzerá. Baby odparkujem na plošinke, kde sa môžu vyhrievať a ja ignorujem nápis STOP na Bystré sedlo. Vybral som si tú najhoršiu cestu cez ostré skaly. Ide strmo hore, hoci poniže je ľahší chodník. Kedysi šla cesta cez sedlo. Po vzore talianskych ferát však natiahli reťaze cez štrbinu - Bystrú lávku. Zo sedla pokračujem kúsok po skalách systémom nájdi si svoju cestu alebo urob na Furkotský štít. Odhaľuj sa mi panoráma Tatier z oboch strán. Západ je však viac menej v mrakoch a vidím iba špičku Kriváňa. Na druhej strane je výhľad o poznanie lepší. Na každom štíte sú ľudia. Rysy, Kôprovský samozrejme, Východná, Satan, Veľké Solisko. Len ten najvyšší zostáva opustený ako... nedobytná žena. Podo mnou Wahlenbergovo pleso a Capie, Okrúhle s bójkou. Vyšné Terianske pleso sa mi zdá pokryté ľadom. Na zakázanom vrchole som o5 s Poliakmi ako na Plačlivom. To už snáď ani nie je možné, kde všade sú. Nemajú žiadnu robotu? Pri babách som klasickou cestou rýchlo dolu. Navigujem turistov smerujúcich hore. Bol som preč asi pol hodiny. Do rúk mi pristane rezeň s chlebom. Ani ho nestačím požuť a pridávame sa do radu pod reťaze.
 |
| Hore je vidieť známa štrbina pod Bystrým sedlom. |
Frflem ako staré pivo, prečo nie je Bystrá lávka jednosmerka. Ja navrhujem zipsovú jazdu, iný semafor. "Taky tam nebudete vteřinu", vraví mi Pepík. "Budem", odpoviem. Kuká na mňa, či mi nepreskočilo z riedkeho vzduchu. Zmieril som sa ipso facto, že s davom nič nenarobím, ale aspoň si môžem dosýta vychutnať Tatry. Pomaly sa odkrývajú a vidieť aj Lomničák. Nejaká "skúsená všadelezka", babenka, odhaľuje deťom vrcholy. Bohužiaľ zle. Na to, že bola hádam na každom šutri, prakticky nevie, na čo sa pozerá.
 |
| Osamotený Štrbský štít a pod ním plesá (menšie Okrúhle je najvyššie v Tatrách) ako tmavé diery. |
Nejakú slabú pol hodinku trčíme pod reťazami, kým sa pohneme. Ani ich nie je veľmi treba, sú tam asi len ak sú skaly vlhké. Vidím stúpať bosého chlapíka. Skalné okno máme za sebou a začínajú pi.ovať pre zmenu deti. Nechce sa im šliapať až na Štrbské a radi by si skrátili cestu lanovkou. Pridajú do kroku, no rodičia si vychutnávajú turistiku pod Ostrou vežou a nikam sa neponáhľajú. Stretnem jediných Slovákov, aj to počúvam ako zo seba ktosi na nejakej turistike striasal hovná. A umelej inteligencie sa mám spýtať, či 17cm je dosť.
 |
| Hrebeň Ostrej. |
K plieskam vidíme aj po druhej hodine stúpať turistov. Mondolákajú, a hádam vedia, čo robia. Využijeme chvíľku samoty a ocikáme skaly. Na úrovni Furkotského potoka začína kosodrevina. Mladšia s mamou idú asi minútku po nás. Počkáme ich na Škutnastej poľane. K chate pod Soliskom je to podľa hríbika asi 15min. Máme polhodinu. Takže rozhodnutie je jasné a odbočujeme na modro značený chodník. O5 stúpame ku chate. Je mi zle od žalúdka, idem na energetickom dlhu (neprejde ani týždeň a záchranári na rovnakom mieste vlečú vyčerpanú turistku). Oproti stretáme rodinky, ktoré idú asi okruh do Štrbského.
 |
| Solisko tvorí predel riek tečúcich do Baltického alebo Čierneho mora. |
Po vyše 15min. nechávam dcéru pod chatou a idem do vnútra. Čosi na mňa kričí, ale nevnímam. Na chate je rada ľudí, preto vybehnem druhou stranou von a bežím k lanovke. Vyzerá, že lístky sa dajú kúpiť iba na chate. Utekám do kopca ku chate. To už príde aj zvyšok rodiny. Som pred kolapsom. Pýtam 4 lístky a pohľadnicu. Tú nemajú a ešte ma upozorní, že mám 5 min., kým nekompromisne vypnú lanovku. Teda turniket. Tak bežím dolu, kde ma už baby čakajú pri bráne. Celú cestu cez Bystrú lávku šlo s nami malinké poľské žieňa. Teraz nervózne stepuje pred lanovkou. Oni by jej lístky aj predali, ale nerozumie. Čas vskutku tlačí a obsluha chce ísť domov. Škoda, že Solisko expres nie sú flexibilní a lanovka nemôže ísť aj o hodinu dlhšie. Skáčeme do starej otvorenej lanovky. Deti zatvárajú zábranu, no ja ešte nemám batoh dolu. Preto sa nakloním, že si ho vyvlečiem a vtom ma inzultujú železným zábradlím do hlavy. Vidím všetkých svätých aj s Veľkým vozom a kométou Atlas. Na temene mi narastie krásna hrča. Takže okrem 0Eur bankovky si veziem na pamiatku Bystrú hrču. Oni sa na tom smejú, ale mne zvoní v hlave ako u Matky božej v Notre Dame pokým neprídeme dolu.
 |
| Škutnastá poľana |
A navyše mi je zima. Dolu by sme sa radi zahriali, preto skončíme v jednom zo stánkov pri hoteli Fis. Dáme si horúci tatranský čaj, baby čokoládu. No tatranský čaj bola hrôza. Len horúca, horká voda. Potreboval som však doplniť tekutiny. Cukry som si doplnil tyčinkou Snickers. Prechádzame sa po centre a kúpime si čelenky. Na večeru sme našli miestečko v náručí Lenky. Naozaj má ľudové ceny. Myslím za jedlo. Večera nás aj s polievkami stále menej ako vo Furkotke. Na úspešné zdolanie lávky sme si pripili normálnym štamperlíkom tatranského čaju a drahá horcom. Mydlová voda jej nechutí (i ten horúci čaj skončil na trávniku). Bohato zasýtení ideme tých pár metrov do hotela. Večer pozeráme Danglove MJV, ale show je už obohratá. Adela zmizla, zachraňuje to Polnišová.
 |
| Vyšné Wahlenbergovo pleso je druhé najvyššie položené v Tatrách. |
Nedeľa
Mení sa čas. Babám som chcel dopriať kľud. I tak vstávam dosť neskoro na môj štýl. Neverím hodinkám, že je vlastne pol deviatej starého času. Štíty hôr sú zahalené v mraku a len veľmi pomaly sa dvíhajú. Pôvodne sme chceli ísť na Lomničák dnes, ale dobre sme spravili, že sme vyšli v piatok. Okolo pol deviatej sedíme v jedálni a čakáme, kým sa uvoľní kávomat, doplnia misky a neviem čo. Čaj oželiem, dolievam sa zriedeným džúsom. Došli sme v čase rannej špičky. Po raňajkách pohádžeme veci do kufrov - špinavý a čistý, zvezieme sa dolu, odovzdám kartu a môžeme vyraziť domov. Po kilometri na diaľnici stojím na pumpe. Týpeček z Hovadova nechá odparkované auto pri stojane a ide s babkou na kávu. Ja skúšam beznádejne načapovať z druhej strany. Hadica je krátka. Presúvam sa do iného radu. Tam sa vtrepe Oktávka, ale dofukú iba kolesá. Z diaľnice zídem v Bešeňovej a spravím dobre,, pretože sa začína tvoriť kolóna. Takto plynule prejdem Ružomberkom. Aj pod Strečnom frčíme. Vystrčenou nohou mi motorkár poďakuje, že som ho pustil. Zastavím na odpočívadle Predmier, kde si baby dajú kávu. Na obed sme v novom mekáči, no ja dojedám nekonečné rezne zo štvrtka. Doma sme pred druhou hodinou. To stihnem aj 50km na bicykli. Na koniec októbra je stále príjemných 20°C.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára