Stanovanie v Bojkovicích

     

    Záver prázdnin patrí ako vždy nejakému krátkemu pobytu rodinky. Tento rok bol záver leta pomerne horúci, preto sme zvažovali kempy pri vode. Väčšinu roka  sme za hranicami a ani tentoraz to nebola výnimka. Najprv sme zvažovali ísť k moravskému moru do Ostrožskej Novej Vsi. Tam sa nám z kempu neozvali, preto volíme pomerne dobre hodnotený kemp v Bojkoviciach. I na Slovensku sme pozerali, napr. Počúvadlo, ale chatky obsadené a kemp je kdesi na parkovisku. Pridať sa chceli i ženini súrodenci s deťmi. Preto sme i na poslednú chvíľu posunuli odchod na štvrtok, keď sa po Banskej Bystrici promenádovali tanky. A opustenie tábora v nedeľu. Večer pred odchodom sa dozvedáme, že švagor s malou neprídu, lebo sa jej rozšírila alergická reakcia. Možno v piatok po vyšetrení? No príde švagriná s rodinkou, lebo švagor si prehodil robotu z piatka na štvrtok. 

Bojkovice

    Naobedujeme sa doma cestovín s mortadelou, upraceme a okolo pol tretej vyrážame. Morča víkenduje u babky, lebo suseda sa odišla očáčať do Hungarie. Bojkovice nie sú ďaleko. Vyše hodinky cesty. Prejdem hranicu v Starom Hrozenkove a na vrchole stúpania odbočím doprava na Krhov. Druhotriedna cesta ide najprv po hrebeni, neskôr prudko klesá a je plná serpentín až do Krhova, kde klesanie končí. Od Bzovej je cesta lemovaná jabloňami. 

    Tretie najväčšie mesto v okrese Uh. Hradiště má názov po zakladateľovi Bojkovi z 11st. V znaku má osem cípu hviezdu Šterneberkov, ktorí pár rokov vlastnili hrad Světlov. Okrem pseudogotického zámku je v mestečku zaujímavý kostol sv.Vavrinca, ktorého vežičky nie sú, ako býva zvykom, na priečelí chrámu, ale po stranách. A tiež vzácnym barokovým organom. Bojkovice sú mestom od r.1965, ale ďalších 50 rokov čakali na námestie.

    V Bojkoviciach stojím pred štvrtou pri hlavnom námestí. Drahá odbehne kúpiť opaľovací krém, ja idem na opačný smer do múzea. Kúpim pár pohľadníc, orazím a utekám k autu. Ku kempu je z centra niečo vyše kilometra. Po štvrtej víta nás nápis Eurocamping. 

    Na recepci je postarší pán a žena. A majú i pohľadnicu! Zaplatím kartou 2130 kačenek + pobytovú taxu 150Kč na tri noci. Pánko vysadne na skladací bicykel a ukáže nám tri miesta pre nás blízko umyvárok a reštiky. 39, 40 a 41. Na ploche zatiaľ nikto nie je, ale čakajú ďalších. A najmä kvázi vojakov z klubu Letecká bitva Karpaty. Od zajtra bude v kempe rušno, za čo sa vopred ospravedlnili. Miesto na opekanie v areáli nie je, čo je škoda. ale pokrytí sú wi-fi signálom. To v podstate mojim babám stačí. Akurát sa potom vadíme o nabíjačku, lebo sú vo svojom voľnom čase len na telefónoch. Zaberiem miesto 39. Stan začíname rozkladať tak, aby si vedľa nás postavila švagriná. Za hodinku máme dnu už aj karimatky. Švagriná je na ceste a stihneme sa okúpať v miestnom bazéne. I zachrániť osu z vody. Voda má 26°C a pivo 12°. Baby sa najedia v reštaurácii, či skôr v šenku. Platiť sa dá iba v hotovosti. Pivo majú dnes iba plzničku. Beriem aj žetóny do sprchy. Švagriná absolvuje s malou prvé stanovanie. Preto si len požičali trojmiestny stan. Majú ho rýchlo postavený, ani sa neunúvajú napínať šnúrky. Nasleduje uvítací prípitok - marhuľovica a spoločná večera. Drahá ponúkla i kempistov z Prahy oproti, ale nemali tendenciu sa socializovať. Varili si čudne smrdiace jedlo až oči štípalo. Pre nás švagriná spravila kuracie rezne na prírodno. Večer okolo ôsmej premieta výčapník v reštike film Mimoni I. Veľmi sa mladému týpkovi spoza pípy nechcelo, ale zajtra obsadia lokál americkí vojenskí nadšenci. Po zotmení došli paraglajdisti a ku chatke karavan. Dospeláci pijú bojnické pivo z fliaš, posledná runda je z reštiky. Ja len vodu. Hoci je krásna hviezdna obloha pretkaná pohybujúcimi svetielkami satelitov, ako prvý sa nasáčkujem do stanu pred desiatou, po mne pomaly nasledujú baby. 

Moravské more

    Vstávam krátko pred siedmou. Večer som si nachystal veci tak, aby som baby nebudil. Oblečiem sa v stane. Do rúk beriem len mobil a fľašu vody. Rozzipsovanie i tak prebudí niektorých obyvateľov stanu. Dole v umyvárke spácham hygienu a zbehnem dolu do dediny. Pokračujem však do kopca smerom na letisko. Tabuľka na plote upozorňuje na býka. Napriek varovaniu cez pole prejdem na poľnú cestu. Od centra stále stúpam. Netušil som, že Bojkovice majú malé poľné letisko. Nad ním je Mazálkova vyhliadka a táborisko, pod ním stádo kráv s obávaným bujakom.

Vyhliadku postavil klub bojkovských skeptikov v r.2013.

    Niekto tam kempuje v navlas rovnakom stane z Decathlonu, ako má švagriná. Súčasťou vyhliadky je prístrešok, kde sa dá opekať. Dokonca i vrecko uhlia je tam. Pár foto a pokračujem poľom stále hore. V diaľke vyplaším srnky. I dve čiernobiele mačky pri lesíku. Lesom však idem iba krátko. Objavia sa predo mnou dvere. Len tak v poli. 

Dvere odnikiaľ nikam. Zaujímavá recesia s vyhliadkou na obec Pitín.

    Míňam odbočku k studničke Ohloběnka. Smer k rozhľadni konečne ukazujú i šípky. Vyjdem z lesa a už vidím drevenú rozhľadňu po ľavej strane. Ešte trochu stúpania a som pod Skalkou. Na stole pod prístreškom je nápojový lístok. Podnikavý Moravák vie doniesť nejaké to pivko, či limonádu. Vyštverám sa po schodoch na rozhľadňu. Prvé, čo upúta je telefón. Vedú z neho káble, ale je nemý.  

Rozhľadňa bola sprístupnená v r.2011.

    Kniha návštev je úplne zničená. Prečítam si aspoň odkaz: "Dovolte mi opustit Zelenou stráň. Provedu!" V diaľke je vidieť Uherský Brod, či pohorie Biele Karpaty. Premýšľam navštíviť ešte pamätník americkým letcom, ktorí sa zrútili neďaleko Krhova. Baby by len prevracali oči ako palacinky, sám preto zbehnem dolu do dediny. Cestou si odtrhnem jablko, či slivku z nespočetných sadov, ktorými prechádzam. Ako keby sa o ne nikto nestaral. Len občas vidím ľudí oberať stromy, či opadavky. K pamätníku sa ide o5 do kopca a treba prebrodiť Bzovský potok. Sú v ňom nahádzané nejaké tvárnice. Miesto dopadu bombardéra B-17G s menom Queen je na poli. Možno sa snažil pilot núdzovo pristáť. Kto vie? Prežil iba jeden a aj toho zajali skopčáci. 

Štyrom letcom z deviatich sa podarilo vyskočiť z padajúceho stroja, no padák sa otvoril len jednému.

    Vraciam sa po poli s5. Hľadám cestu mimo hlavnej cesty pre autá, ale najkratšie to bude predsa len po asfaltke. Tak teda polobehom idem tých vyše 4km do kempu. Prídem o deviatej, akurát včas sadám k raňajkám. Prešiel som viac ako 12km za necelé dve hodiny. Do stanov začína páliť okolo desiatej slnko. Rozhodujeme sa ísť k Moravskému moru do Ostrožskej Novej Vsi. Predtým však stojíme v Uherskom Brode a nakupujeme proviant na celý deň. Je takmer poludnie, keď odstavujem auto pri jazere. No prvé, čo udrie do očí je tabuľa "Zákaz koupaní. Ochranné pásmo II.stupně". Moja vodárka priviera oči. Ideme k brehu, ale nevyzerá, že by sa ľudia kúpali. Skôr nasadnú na lodičku, či padleboard a veslujú na druhú stranu, kde sa kúpu. A breh je bahnitý. To už ma drahá prevŕta pohľadom z dvojhlavňovej guľovnice.

Najhoršia časť Moravského mora. Kto sa chce v čistej vode kúpať, musí ísť na druhú stranu.

    Hoci obďaleč sa zdá, že sa ktosi kúpe. Radšej dám čelom vzad a autami prejdeme trocha ďalej na oficiálne prírodné kúpalisko Albatros. Kemp vyzerá prázdny, miesto by sme mali. Prečo sa neozvali? Mali sme zavolať, len všetko bolo tak narýchlo, že sme neváhali a brali aj tie Bojkovice. Platí sa i parkovné 30Kč pri vstupe na kúpalisko. Prevláda v ňom ťažký socík. Jazierko je pomerne malé. Vstupné pre nás 4 bolo asi 270Kč i s parkovným. Nájdeme si miesto pod stromom a rozložíme cigánsky tábor. Voda je teplá. Nad hlavou nám lietajú z blízkych Kunovíc lietadlá. Poobede sa vozia na jednosmernú letenku i pararušisti na Pilatuse PC-6. Preplávam jazero na druhú stranu. Verejná časť je oplotená. Prístup je i z druhej strany poza nejakú firmu. Jazierko má i nuda pláž, ale je na nej momentálne len holub. Ani sa ma nebojí. Nájdem cestičku v tŕstí a vhupnem s5 do vody. Verejná pláž ma pomerne dlhú plytkú časť. 

Oficiálne prírodné kúpalisko vzniklo po ťažbe štrku.

    Na obed máme croissanty a nejaké slané pletence z Tesca. Niektorí si dajú kávu. V objekte je bufet i reštika, akože slušný podnik. Kempisti majú vstup na Albatros zdarma. I tí, čo bývajú v chatkách. Vyplávam aj na pravú stranu jazera, ale pod vodou ma pichajú nejaké rastliny. Je tam mólo s plytkou vodou. Švagriná si požičia paddleboard. Na štvrťhodinku nám ho za hukotu najmenšej venujú. No s jedným veslom a plne naložení sa len motáme bezcieľne po jazere. Veslo predám staršej, nech maká. Ja sledujem padajúcich pararušistov. Po piatej dvíhame kotvy. Švagor s rodinou nepríde. Hoci sestrenica nie je infekčná, proces kempovania zrovna neoplýva čistotou a nemôže sa ani kúpať. Samotný kemp je udržiavaný v čistote. Stará sa oň dosť ľudí. Hajzle sú dokonca čistejšie ako u nás v kancli. Albatros kúpalisko má i vonku sprchy, možno lepšia alternatíva ako smradľavé vnútri. Hajzle len narýchlo vymenené. Baby som namotal na KFC v Hradišti, preto už nemôžem cúvnuť. Pre nás kultové miesto. Nemajú pre nás nachystané krídelká, a tak čakáme pomaly do pol siedmej. Aspoň nápoj by sme si mohli dať. To vybaví švagriná. Do Bojkovíc vedie švagor, ale trafil by som samozrejme aj bez neho. Kemp je plný Jeepov. Chlapi i ženy vo všemožných kombináciách odevov, ale musia byť kaki. Niektorí mali i nášivky 15. leteckej armády, či spomienkové tričká. 

Vojenskí nadšenci sa stretávajú na Slovácku od r.1994.

    Večer sme si sadli do reštiky. Dal som si pohár vína. Benjamínok si našiel kámošov a naháňali sa po ihrisku. Pre strašný hluk vojakov sa nedalo ani rozprávať. Sledoval som preto blonďavé batoľa ako nebojácne zdoláva životné prekážky. Prišiel veliteľský džíp. Vyskočil z neho mladý borec v pilotnej vychádzkovej uniforme s frajerskými okuliarmi. Objavil sa nejaký vedúci a rozdával letáčiky. Hneď som po jednom zatúžil. Od jedného stola ma odbili, že sú pre členov klubu. Ale vrátil som sa znova k rovnakému stolu, keď tam sedel vedúci. V pohode mi podal letáčik. Vravel som, že som letecký mechanik (že drahne za zenitom som taktne pomlčal). Mánička ma začala spovedať odkiaľ som. A či je od západnej brány letiska krčma a či tam majú palubnú dosku od B-17G "My Baby". To som už nevedel. Neviem, či skúšal moju autentickosť alebo čo. Vzápätí sa prestal so mnou baviť. To už moja skupina bola na ceste do stanu. pobral som sa teda aj ja. Predsa som sa však vrátil do reštiky, keď som začul príhovor vedúceho. Vypočul som si program na zajtra. Celkom nabitý už od 9h. Kemp sa ukľudnil až po jednej hodine, keď zaľahla i mládež. Počuť iba kuvika.

Vyhliadka Žleby na opačnej strane Bojkovic je bližšie ako Mazálkova.

Priehrada

    Kempisti oproti zmizli. O siedmej sa začínajú prebúdzať "amíci". Stojím v rade na sranie. Ale starší páni sú slušní, žiadne hovädá. Dnes klušem na druhý koniec obce na vyhliadku Vranovy Žleby do dosť prudkého kopca. Pekné miesto s adrenalínovou rozhľadňou. Na rozviklanú kukaňu sa ide po rebríku. Vybehnem ešte na trávnatý kopec, ale z neho už nie je výhľad, ako som si myslel, na západ. Letím dolu k historickému domčeku č.302. 

Hlinený domček prezentuje bývanie chudobných obyvateľov Bojkovic v 18st.

   Zhora však nie je prístup, preto ho skúšam dobiť zospodu. Jeden pán natiera stenu domu a vraví, že treba len povytiahnuť drôt na plote. Ja sa ho pýtam, či tá vyhodená pračka je súčasťou expozície tiež. Nevraví nič. Ani nepozdraví. Mám plán ísť ešte k priehrade, ktorá je vodným zdrojom pre obec. Už som sa tuším od tej mojej vodárky aj ja nakazil. Popri pekárničke a kúpalisku dôjdem k areálu firmy Zeveta vyrábajúcej granáty a dymovnice. Robí sa aj v sobotu. Pre koho asi? Za areálom však cesta nevedie, preto musím pomerne veľký komplex obísť. Firma má vlastnú ČOV. Bežím po žlto značenom chodníku popri Olšave. Pod priehradou sú záhradky. Z priehrady vyteká potok Kolelač. Zastaví ma rampa a domček priehradného. Nádrž je v I.st. ochrany. Takže ju prakticky ani neuvidím. Otáčam sa s5. Cez celú dedinu bežím do kempu. 

Bojkovice majú námestie od r.2015. Piliere fontány predstavujú štyri mestské časti.

 

    Nad obcou krúži malý vrtuľník Robinson. Musím si pohnúť, ak chcem stihnúť kolónu vojenských áut. Už sa zoraďujú pri vstupe džípy. Pýtam sa týpkov, ktorí sa včera hrabali v jednom džípe, čo sa im pokazilo. O5 som vytasil rozprávku o mechanikovi. Odišla im membrána na palivovej pumpe. I tak jeden nákladiak ostal nepojazdný. Tmavý feši v pilotnej vychádzkovej uniforme v hodnosti poručíka americkej armády naskočí do džípu. Zhodou okolností asi jediný Slovák. Pokrčené čiapky boli frajerina pilotov. Veliteľ kolóny píšťalkou zapískal na odchod do Slavičína. Džípy jazdia na benzín do ktorého lejú olovo. Ktosi má ale benzínový diesel, čo mi akosi nebralo. Krátko po deviatej nastal v kempe nebývalý kľud. Zohrejem vodu v erárnej kanvici, najeme sa. Švagriná sa rozhodla zbaliť stan. Dva dni im stačí pod celtou. Pôjdu sa však s nami kúpať na priehradu k Luhačoviciam. Švagor zloží stan a okolo pol jedenástej opúšťame kemp. Cez Přečkovice idem krkolomnou cestou do kúpeľného mestečka. Oproti do prudkého kopca šliape partia cyklistov. Neskôr ich stretneme v kempe. Je jedenásť hodín a v tejto horúčave - klobúk dolu. I keď im pomáha elektrika. Prefrčím cez mestečko a odbočím k vodnej nádrži. Pod ňou je platené parkovisko - 60kačenek na celý deň. Zídeme dolu k hrádzi, ale veľa ľudí sa zrovna nekúpe. 

Pri rok trvajúcom čistení priehrady od siníc v r.2012 sa vyviezlo tisícky ton bahna.

    Pofukuje severný vietor, ale nie je zima. Prístup do vody je cez nejaké schody. Zo začiatku je pri telese hrádze cez zatrávnené terasy, až ďalej je kamienková pláž. Prístup odrádza baby a napokon skončíme na kúpalisku Duha. Voda je v ňom chladnejšia ako v nádrži, ale je tam tobogan, šmýkačka, detský bazén. Ja si zaplávam radšej v priehrade. "Něco takovýho", hlesne staršiemu páru na schodoch pozerajúc na mňa skrachovaná existencia s pubertálnou dcérou na krku, ktorej chýba "partie". Do vody si beriem polorozpadnuté prezuvky. Vleziem cez schodíky do vody, no hladina je pomerne nízko a schody vysoko. Ryby vo vode nejaké sú, ale čistá zrovna nevyzerá. Preplávam asi do polovice priehrady a vraciam sa s5. Vystúpim na kamienkovej pláži ďaleko od "partie". S babami dám pár jázd na tobogáne. 

Na mieste kúpaliska bývala strelnica.

    Kúpili sme si lístky, s ktorými môžeme opustiť areál. Okolo jednej ideme najprv na kofolu do bufetu  patriacemu hotelu Vyhlídka. Romantická lavička pod jabloňou je anektovaná sršňami. Na obed vidíme na  náprotivnom brehu veľký nápis "Pizza". Babám sa veľmi nechce kráčať vyše 500m na druhú stranu cez priehradu. Ale ideme okolo skapatej ryby, najmladšia sa nesie na tatinových pleciach. Na naše sklamanie pizza nie je. Akurát langoš alebo klobása. To si môžeme dať aj v bufete Pod Vyhlídkou pri kúpalisku. Vraciame sa s5. S babami si dám langoš, mladšia zemiakové placky. Poriadne jedlo ani nemajú. Hľadáme miesto v tieni, a pokiaľ možno, bez lietajúcej hávede. Langoš od maminky bol priemerný a mal som zároveň i večeru. Okolo piatej sme sa rozlúčili so švagrinou a šli na šliapaciu loďku. Priehradu sme prebrázdili krížom krážom, baby sa i šmykli do vody. Vidieť dcérku miznúť pod hladinou, nebolo zrovna príjemné. Po necelej hodine sme pristavili k mólu a po kývajúcich lávkach vystúpili na breh. Ako návštevníci kúpaliska sme mali zľavu 50Kč. Bicykel stál teda 150Kč/h. Krkahájmi sme sa vrátili do kempu. Zliezali sa i džípy z okolia. Drahej som šiel po pivo a pýtal sa, či už skončila paráda v dedine. Vraj má byť iba omša. Pred ôsmou idú baby ešte na večeru. Hasiči začínajú zvážať členov klubu do dediny na koncert skupiny Taxmeni. 

   Skupina hrajúca tzv. military geronto country je na hudobnej scéne už vyše pol storočia. Nečudo teda, že počas vystúpenia na Slovensku v r.2017 člena kapely zradilo srdce priamo na pódiu. Meno kapely nemajú podľa výbercu daní, ale beatlesáckej pesničky. Za boľševika sa museli nedobrovoľne premenovať na Krajánci. Tento prapodivný názov znamenal rozpustenie skupiny. Až pri nástupe Gorbačova svitla nádej na lepšie časy a krátko pred "nežnou sa dali o5 dokopy. Okrem pódia sa členovia kapely stretávajú každý rok v kostole pri omši za obete heydrichiády.

   Dojeme zvyšky po dievčatách a zídeme dolu do dediny. Čapuje sa červená malinovka a Radegast. V mojej ruke sa ocitne pohár s proseccom z Lidl. To mi celkom chutí. Nejak ma vojenské pesničky nechytajú za srdce a po necelej hodinke sa vrátime do kempu. Nasledujúca noc sa mi zdá ešte hlučnejšia ako predošlá. Ožratí členovia klubu revú až hviezdy padajú do druhej. Nechápem prečo nezavreli sprostú reštiku v kempe. O štvrť na štyri sa ozve zo stanice hlas o príchode vlaku do Uherského Hradišťa. I keď som myslel, že snívam, naozaj odchádza o 3.19h v nedeľu vlak do Hradišťa. Kto ním preboha chodí?

20 rokov trvala stavba najstaršej priehrady na Morave.

Nedeľa

    Hneď ráno odchádza karaván oproti aj s veľkým bielym huňatým havkáčom. Okolo deviatej aj džípy na ďalšiu akciu do Šenova. Čítam si knihu, kým baby spia. Ako vstanú dohodneme sa na sladkých raňajkách, preto zbehnem dolu do Hrušky a vykúpim všetky sladké koláčiky, čo majú. Po raňajkách vynesiem von deku a balíme na nej spacáky a karimatky. Odchádzajú i česko-slovenskí susedia s karavanom. Nakoniec zbalíme stan a o jedenástej odchádzame. Doma máme k obedu o5 cestoviny s domácou omajdou. Krásne ukončenie prázdnin máme za sebou a zajtra sa s deťmi sa vrhneme do víru školských povinností a platieb.