Staronový kancel

 

Viac priestoru, ale väčší  hluk z ulice i od kolegov. 

    Neprešla ani päťročnica a o5 sa škatule hýbu. Tentoraz do známych priestorov odkiaľ sme roku pána 2019 odchádzali. V podstate kolegovia mindžali od začiatku, čo sme boli 40 v jednej miestnosti postavenej pre 20. Reálnejšie kontúry naberalo sťahovanie až s presunom výroby tiež do starej haly. Niekoho asi baví hrať sa posúvaním panáčikov. Vraj nás vytláčal veľký, teplý brat. V polovici marca boli skupinári vybrať nábytok až kdesi v Hovadove. Hneď začiatkom apríla sa teda presunula výroba aj s technológmi. My čakáme dva mesiace na stoly a skrinky. Zatiaľ sa menila podlaha z koberca na plávajúcu, maľovali miestnosti (schytal to i stôl v kuchynke) a kontrolovalo spojenie. A toto všetko kontrolovalo vedenie. Samozrejme vedúci robili zasadací poriadok. Vymenil som si miesto so skupinárom. Ani neviem prečo. Najviac by mi vyhovovalo staré miesto na konci miestnosti, ale moje volanie nebolo vypočuté. Na sklonku mája kolegovia skladali stoly. O tom som nevedel, pretože som videl v kancli len nejakých brigádnikov. Súdruhovia za to na mňa nevrlo zazerali. Tak som aj ja v prvý júnový piatok nabehol a skladal skrinky. Nech sú kľudní. Už chýbali iba predlžovacie káble. Tie sa rovnako objednávali (vybehnúť do Tesca by bolo príliš jednoduché), a tak sme ďalší týždeň čakali. Pred samotným sťahovaním sme mali ešte poradu, kde nás vedúci oboznámil, čo je (stoly) a čo nie je (mikrovlnka) a čo bude (tlačiareň) a nebude (normálne žalúzie), čo chce (topánkovník) a nechce (staré skrinky). Tiež kde spisovať naše požiadavky. Hneď som do tabuľky napísal: odkladače. Predpokladal som, že sa nám zredukuje miesto v skrinkách. Sú však dosť široké a hlboké ako oči E.T.mimozemšťana. Na ďalší týždeň prišli predlžovačky, chalani z prototypky ich namontovali pod stoly a už nič nebránilo v sťahovaní. Ja som najprv s kolegyňou nenápadne preniesol staré skrinky a omrkol tým stav prác. Ešte sa vynieslo zopár nových ťažkých skriniek. S dvoma sme sa trápili, keď zapadli kľúče do vnútra a nešli otvoriť. Natriasali sme ich ako Tatramatka prádlo a dolovali kľúče nožíkom, ale podarilo sa. V stredu som čakal na pokyn vedúceho, ktorý prišiel o 8.15h LSEČ a vyrazil som do prototypky pre vozík. Debničku na malé veci som si doniesol deň predtým. Naložil som svoj/firemný majetoček na vozík (zabral len polovicu) a zbohom. Tlačil som pred sebou stoličku, za sebou ťahal vozík. Takýmto potlač-potiahni systémom som pri kormidlovaní vytriasol na cestu topánku ani som si to nevšimol. Našťastie ju auto neprešlo. Inak by som domov skackal na jednej nohe ako chromý vrabec. Vyniesol som si veci na poschodie, zložil na stôl a začal zapájať. Na stole som dvíhal nožičky, aby som zasunul... stoličku. Lenže aj ostatné stoly musia byť v rovnakej výške, aby aj kolegovia vedľa zasunuli. Tak som aspoň podvihol ešte jeden stôl. Cvičenie som si zopakoval o dva dni neskôr, keď som kolegyni dvíhal stôl. Vrátil som sa predsa ešte len do starej kancelárie po vešiak a kôš. Odniesol som s vešiakom kolegovi bundu aj s košom odpadky. Sú teplé dni, takže bunda nechýbala, ale košu vôňa pochopiteľne chýbala. Stihol som už aj odtrhnúť nešťastnú vertikálnu žalúziu. V položení káblov panovala ľudová tvorivosť. Jeden kolega sa musel pochváliť vedúcemu, ale iný bol ešte lepší. Zmizlo mu zo stola všetko, iba monitor ostal. Ku koncu týždňa boli všetci viac menej, horšie, či lepšie zapojení. V piatok sme sťahovali ešte duchov, t.j. fyzicky neprítomných. Napr. kolegu, ktorého sme sťahovali pred rokmi, pretože bol PN a teraz je zasa PN. Prakticky sme ho v starom kancli ani nevideli (lebo covid). Niektorí, ktorí prišli a stihli už aj odísť o ňom iba počuli. V podstate, ak by sme mu veci nechali v tejto staronovej, ušetrili by sme si presun jeho ťažkej, rozpadnutej krabice, zaprášeného monitora a deravej stoličky. Posledné som previezol výtvory mojich detí na nástenke a kolegyňu aj s hrnčekom dopoly plným kávy. Pomohol som jej i popoťahovať za káble a sebe za kožu na palci. Ale lepšie jak spadnúť s bicyklom na dlažbu. 

Okrem riadu sa do kuchynky neinvestovalo. Napr. kávovar i mikrovlnku doniesli kolegovia.

    Akonáhle sa mi oproti zapojili kolegovia začala štrajkovať sieť. Niektorým nešla vôbec. Niektoré zásuvky nefungujú. Z finančného si bola majetok pozrieť nejaká pani. Presvedčiť sa, či je skutočne, kde má byť a nie u niekoho na chalupe. Nábytok, nie pani. V miestnosti sa motala už i bezpečáčka. Keď už som pri ženách. V kancli máme iba jednu babu. Ostatné sú vo vedľajšej miestnosti. Po týždni zostali na starom mieste stále traja asociáli. Jeden sa naveľa presunul. Mindžali aj ľudia vedľa, že sme im nechali bordel na stoloch. Čo ich to trápi? Veď nie na ich. Po týždni prišla i tlačiareň. Pekne drahá, ale vraj na lízing. Ešte zostáva nahádzať do nej naše mejlové adresy. Manuál nie je, takže zoznamka chvíľu potrvá. Po týždni dodali aj drôtené koše akože na zdroje k počítačom. Na uchytenie metrového žľabu boli až 2 skrutky. Kôš bol pevný asi ako krčmová dohoda, preto sa ani nepokračovalo v montáži a objednali sa ďalšie skrutky. Výzvou bol presun 3m fikusa. Najprv som vyslal dvoch dostupných chlapov. Vrátili sa so všetkým možným, len nie s obludným figovníkom. Vraj treba raz toľko chlapov. Až na ďalší deň ho traja kolegovia previezli a pichli tam, kde bol predtým. Ten jediný nezmenil miesto.

Ďalší pondelok sa presťahoval aj posledný mohykán, asociál, ako sa sám nazval. Po dvoch týždňoch sme boli teda kompletní aj s fikusom.
Najväčším problémom zostali staré skrinky, ktoré máme vrátiť. Pritom nezavadzajú a ani farebne nekričia. Topánkovník je objednaný. Ale takýto pokus už bol a reálne si nikto doň topánky nedal. Bol v ňom iba bordel. Napokon sa drbli na chodbu staré skrinky, kde sme kedysi mali zakladače.
Problém boli aj vŕzgajúce dvere vo vedľajšej kancelárii. Mimochodom prerobili ju z tréningovej miestnosti.

Búrku som spôsobil s mojim návrhom na paravány medzi stolmi kvôli hluku. Jedna kolegyňa si požiadavku vztiahla na seba a mali sme v kancli tému dňa. Ja vs. hluční. Pri telefonovaní mi naozaj vadí, ak hocikto rozpráva oproti mne. Hlavne najbližší.

V zasadačke zostal starý nábytok i stoličky. Vedúci ich bol na vlastnej riti skúšať, či sa nerozpadnú.

Iróniou tejto celej rošády je, že sa do areálu bude sťahovať nová divízia a škatule sa o5 pohnú. Vraj inžinieri zostanú na pôvodnom mieste. Dávam tomu rok-dva.