Tour de Zálesie a Sacra velo

Heslo: Pre dušu aj telo, výlet je po Sacra Velo 

    Počasie už už vyzeralo, že si dá povedať a vráti sa k letu. No nie všade. Nedeľa v našich končinách vyzerá premenlivo, ale rozhodujeme sa o5 ísť ľahšiu cyklistiku v Podunajskej nížine. Pár minút pred odchodom počúvam v správach. že je lejak medzi Sencom a Hovadovom. Zrovna na našej trase. Cez to všetko vyrážame, veď za hodinu, kým do Senca dôjdeme, hádam zmizne. Tak sa aj stalo, búrkový mrak sa posunul na juh. Sopla odstavujem pri základnej škole. Najprv premažeme hrdzavé reťaze, teda hlavne moju po piatkovom kúpeli v daždi. Pohodlným, no krátkym, cyklochodníkom obídeme senecké jazerá, amfík a vojdeme na hlavný ťah Šamorín - Dunaszerdahely. Nejaký ten kilometer šliapeme po rušnej ceste (vedľa zasa čistiareň) a za Čiernou vodou vchádzame na poľnú cestu. Prvé, čo nás privíta sú kaluže a blato. Cesta ide takmer na úrovni hladiny desať metrov širokej rieky prameniacej kdesi vo vinohrade nad Pezinkom. Zrovna sa jej prameň obohacuje ďalšou vodou z oblohy. Na rasputici sa kde tu šmýka a bicykle dostanú peknú dávku mazľavého blata. Apropo, blato má dokonca svoj medzinárodný deň (26.9.).

Blatistý začiatok cesty za Sencom.

    Rybárom však blato nevadí a vrcholom je jeden tichý blázon sediaci v bahne aj s autom. Úsek je našťastie iba krátky a ďalšia cesta je už minimálne spevnená hlina. Prechádzame cez dedinku Tureň, kde sa na chvíľu odkloníme od riečky. Za obcou sme znova pár metrov od toku a cesta je pokrytá suchým asfaltom. Najlepšia časť úseku je v Novej Dedinke, kde začína na nábreží cyklochodník. Vinie sa popri Čiernej vode až do Ivanky. Akurát v Bernolákove treba prejsť cez cestu a kúsok po betónových kockách. Tie končia náhle pred rozostavaným domom. Ešteže sa dá prejsť poza stavbu na cestu.

Čierna voda vytvára na Podunajskej nížine početné meandre.

    Cyklochodník ide súbežne s cestou pre autá. Dedinky sú na dotyk vedľa seba a ani sa nenazdáme a ocitáme sa v Ivanke. Hrozí, že nenásytná Ivanka pohltí Bernolákovo a vyfúkne primát najväčšej obce Slovenska. Na začiatku vyrastá nové sídlisko Dubová alej. Kedysi možno bola alejou dubov, dnes ich nahradili betónové bloky. Za cca 150-200 tis. je pár bytov stále k dispozícii. Vpravo nad nami zrovna štartuje Boeing Ryanairu. Zábrany pred zmrzlinou dávajú vedieť, že chodník končí a musíme prejsť na cestu. Z náprotivnej kaviarne Štefánik počuť bicie a klávesy. V tejto periférii Pažravej je živšie ako u nás. Pred kostolom zabáčame doľava na Zálesie. Ocitáme sa o5 na živej ceste. Pozerám do navigácie a zisťujem, že sme sa odklonili od trasy. Krátkou spojkou sme na správnej ceste ku Štrkovcu. Raz som sa v ňom kúpal s dievčatami. Dnes je pri brehoch zopár nekúpajúcich ľudí, ale my zahneme do lesíka po trase Tour de Zálesie. 

Ikonický indikátor pri Gešajovskom žilipe.

    V lužnom lese je mnoho chodníčkov a sťažujú mi vybrať ten správny. Prehupneme sa cez Gešajovský mostík a vidím, že sme pred obcou Zálesie. Tuším, že ideme zle. O5 pozriem do mapy a vrátime sa k Štrkovcu. Obchádzame ho východne a za Farnou sa napájame na Sacra Velo z Hovadova. Nechám sa zlákať cyklistami pred nami a dovedú nás znova do Zálesia len o kúsok ďalej ako predtým. Lenže my si chceme urobiť výlet k Zelenej vode. Preto sa vraciame s5 k železnému mostu cez Šúrsky kanál. Most by som to nenazval, skôr lávka. Z diaľky vyzerá hodne adrenalínovo, hlavne, keď je naklonená na jednu stranu. Drahej nie je všetko jedno a pomaly cez lávku pretlačí bicykel. Je dosť široká, ale ani ja neskúšam preletieť cez ňu. 

Šúrsky kanál za lávkou končí a pokračuje ako rieka do Malého Dunaja. Odpadky sú však nekonečné.

    Sacra Velo pokračuje popri jazere až k bufetu. Sme asi v polovici cesty preto si dáme čapovaný Radler. Po pekných scenériách skutočne zelenej vody ideme smerom k Mostu pri Bratislave. Pred Malým Dunajom však opúšťame Sacra Velo a odbočkou doľava sme na Tour. Popri rieke sa trmácame cestou necestou. A samozrejme zasa zle, čo však zatiaľ netuším. Ešte aj tie komáre otravujú.  Dokodrcáme sa na čistinku, kde zdá sa koniec cesty. No je len zarastená. De javu z mája. Ideme ďalej a konečne vychádzame z lesa. Po okraji role vidíme poľnú cestu idúcu mimo lesíka. No zasa by sme prišli o tajomné zákutia Malého Dunaja, že? Napojíme sa na správnu cestu a popri meandri toku dôjdeme k Zálesiu. Pred dedinkou je menšie more po búrke a hľadáme cestu, kade ho obísť. Popri plote sa akosi vymotáme na cestu. Predtým, než sa stočíme k Senci, odskočíme k Záleskému korzu a Gešajovským mlynčekom. 

Lákavejšou atrakciou ako chátrajúce mlyny je vodné vtáctvo.

    Fejky vodných mlynčekov boli vytvorené v r.2012 s úmyslom vzdelať nevedomú a lenivú (Jelka a Kolárovo sú ďaleko) bratislavskú Slovač o histórii vodných mlynov na Malom Dunaji. V Zálesí pritom nikdy mlyn nebol, hoci na ramene Dunaja ich v 19st. bolo až 37. Rozpadnuté chajdy však veľmi nepripomínajú históriu mlynárstva, skôr jeho pochovania. Keďže obci už hrozil zánik, snaží sa prilákať návštevníkov mlynčekmi, či dreveným korzom nad vodou.

    Na okolí sa kopia tmavé mraky. Akosi sa nám však cestou s5 vyhnú. Zálesie strieda Malinovo a sme na rušnej ceste. Ideme k Tomášovu a konečne sa stáčame na sever k Sencu. Pretneme našu cyklotrasu v Novej Dedinke a pokračujeme stále na západ. Upúta ma moderná stavba kostola oproti krčme (s impozantným názvom Poľný maršál). Keďže sa boží chrám stavia z milodarov ovečiek, jeho stavba trvá dvadsať rokov. Obec sa tiež dosť rozrastá o bytovky klonované od Ivanky. Za dedinkou sa na úrovni ČOV vraciame na žlto značený okruh. Na dolniakoch je hodne zbožia a maku, repku som tu ani nevidel. Nespevnená cesta je len kúsok, nasleduje betónka pri novej seneckej štvrti Mlynský Klin. Na frekventovanej ceste ideme na kruháč a stočíme sa do mesta. Rovnakou cestou cez priecestie dôjdeme k autu. Tesne pred vstupom na cyklochodník ma obíde z 20cm vzdialenosti na zákrute nejaké hovado. Bodaj by si na prepadnutom kanáli nápravu odtrhol. Pekná a nenáročná trasa zákutiami lužných lesov a ramien, resp. čo po nich v tejto časti krajiny zostalo.