Gaderka

 

 

 

Názov expedície: Gaderka 22

Heslo: Dolina to ďaleká, jest Dedovka i Gaderka.

 

   Váhal som nad týmto cyklovýletom. Jednak počasie sa javilo všelijaké a na pestrej palete jesennej prírody načim primiešať aj nebeskú modrú. Obloha sa ukazovala podľa predpovede zatiahnutá mrakmi. Sledoval som počasie, poobede vyzeralo, že by mohla šedá záclona zmiznúť. Druhak. Naše cestné bicykle nie sú zrovna najvhodnejšie do horských dolín. Ale veď uvidíme pokiaľ dôjdeme. Rozhodol som sa teda naložiť kolimahy a vyše dve hodiny krútiť kolieskom do Blatnice. Deti zostali na prespačku u svokry so sestrenicami. Ráno som sa ani neponáhľal, práve kvôli stále zatiahnutej oblohe. Cesta ubiehala plynule cez Topoľčany a Malé Bielice. Za nimi som odbočil na Hradište, aby som sa vyhol Partizánskemu a Novákom. Schádzajúc z Vyšehradského sedla som odbočil do Rudna, namiesto toho, aby som juchal rovno na Budiš. Preklenul som malý kopec a otočil sa pred bránou družstva. Za Budišom už boli vidieť bralnaté kopce Veľkej Fatry. Biele skalné pláne vyzerali ako sneh. No i na Turci je ešte čas na snehovú pokrývku. V Diviakoch púšťame dymiaci fatranský Šinkansen do Vrútok. Preťal som hlavný ťah na Martin, cez Turčiansky Michal a krásne sfarbené Mošovské aleje som pred jednou dorazil do Blatnice. Auto som odstavil pri Jednote, kde je cez víkend zdarma parkovanie. Komótnejší alebo s kočiarmi odstavia smradov priamo pred vstupom do doliny. Na moje prekvapkanie platené parkovisko (6Eur/deň) bolo plné. Ďalšie platené parkovisko je pri kaštieli, čo je vlastne oproti Jednote. Nedeľný obed je dnes veľmi skromný - salámová bageta. Radi by sme však využili nádherný jesenný deň v lesoch. Nahodíme predné kolesá a môžeme šliapať. Dedinka je veľmi pôvabná so svojimi i dvestoročnými domčekmi. Je pekné, že si zachováva do dnešných dní svoj ráz pitoreskných chalúpok. Po kilometri zastavujem pri Chatovej osade Gader. O pohľadniciach ani nechyrujú, len ohavné magnetky sú pripnuté na stojane na barovom pulte. Pokračujeme ďalší kilometer pod Blatnický hrad. Pri chatách sa otáčame na poľnú cestu vedúcu k hradu. Obtáča hrad ako had. Kúsok tlačíme (nie do gatí) a pri štrku bicykle odstavíme. Ruina je v permanentnej rekonštrukcii a zaslaním SMS sa dá prispieť na jej obnovu. Obloha hrá zatiaľ len v odtieňoch šedej, preto ani veľmi nefotíme. Navrhujem sa sem vrátiť cestou s5. Pokračujeme asfaltovou cestou Gaderskou dolinou. Cesta zatiaľ nestúpa nijak extrémne. Mlynčekovo nateraz len prejdeme. Občas sa zastavíme kvôli foteniu riavy, či jesenne sfarbenej prírody. 

 

Gaderský potok vytvára nespočetne impozantných perejí.

 

    Trepem v batohu zrkadlovku. Vytiahnem ju na trvalo, pretože v batohu sa mi zahmlieva sklo. Zavadzia mi síce, ale čo už. Na druhej strane je čo fotiť. Gaderka je skutočne veľmi impozantná. A jej priama línia v podobe Dedošovej doliny je ešte zaujímavejšia. Predtým však odbočíme k najkrajšiemu úkazu doliny, k Čertovej bráne. Len minútka po kamenistom chodníku. Za meter širokou skalnou zúženinou je oficiálny koniec chodníka. Vraj je ďalej teritórium medveďa.

 

Ako dve tváre hľadiace na seba-Čertova roklina.

  

    Pofotíme seba i mladú rodinku a zídeme dole. Podľa predpovede okolo tretej sa začína usmievať jesenné slniečko. Je už príliš nízko, aby osvetľovalo dolinu, tak svieti aspoň na kopce. Dedošova dolina mení charakter vápencových skál i cesty a je tvorená tiesňavami a vodopádikmi takmer až po chatu Veterné. Cesta už nie je taká pohodlná a občas sa musíme oprieť do pedálov viac. A i tlačiť. Ale nič dramatické, len sme nemali poriadny obed a energie nie je veľa. Naopak chutný obed si hľadá majestátny orol skalný, ktorý pokukuje po drahej z výšin Nad zrazom. Kričím na ňu, ale nepočuje. Dravec napokon zmizne v korunách smrekov. 

 

 

Opustená horáreň na Škapi.

  

    Do očí udrú rúbaniska na stráni Malej Sviniarky. Ťaží sa tu ostošesť. V Národnom parku. Za horárňou Škap začína mať toho žena dosť (neskôr z nej vylezie, že sa bála macka) a pýta sa koľko kilometrov zostáva. Odhadujem max. dva. Tak teda, že pokračujeme. Pred odbočkou Drobkov o5 chodník stúpa. Pri hríbiku a poľovníckej chate míňame cyklistov opravujúcich bicykel. Chodník už nie je taký prudký, ale zato kamenistý, tvorený slieňom. Necelých desať minút a cesta pre bicykle pod Veterným končí. Ďalej je prudké stúpanie ku Kráľovej studni iba pre peších. Lávka cez Gaderský potok je však zničená. Hrebeň Fatry je dokonca i vidieť. Dáme si banány, prejdeme kúsok ku chate. 

 

Lávka do Horárovej doliny. Pre turistov neprístupná.

  

    Chodník ešte pokračuje do divokej prírody Seleneckej doliny, ktorá zostáva človiečikom nedotknutá. Azda tomu uveriť, no keď sme na Drobkove stretli cyklistov valiacich dolu, bohvie odkiaľ šli. Pretože pod Veterným sme ich nevideli. Nechce sa mi veriť, že by niesli bicykle z Kráľovej studne. S5 sa ide rýchlejšie, treba len dávať pozor na skaly ukryté pod lístím. Zastavíme sa na Drobkove. Žena ide tróniť, ja vybehnem za chatu. Ona len tak opatrne, lebo vyzerá, že sme v doline len my a medvede. Obehne nás horeuvedený pár. Schádzaním dolu si viac môžem vychutnávať množstvo puklín, jaskyniek, jazierok a aj zimy. V Gaderskej preto nahadzujem mikinu. Zastavíme sa pri vŕzgajúcich mlynčekoch, ktoré postavili fosils. Mám dojem, že veľa mlynčekov absentuje. Drahú prehovorím na návštevu hradu. Ako sa hovorí, nakoniec to najlepšie. 

 

Hrad Blatnica v západe slnka.

  

 

    Noblesný západ slnka nad dolinou, či Tlstou a Kozou skalou bol neskutočný. Poskytol nám zábery, že ani Plicka by sa nehanbil.

Cestou dolu zastavujem v Chate pod hradom, ale pohľadnice chatár nemá. Akurát pivo. Pohľadnice sa ukážu ako veľký problém. Tuším, čím známejšia oblasť, tým väčší problém získať pohľadnice. Posledný záber na bránu do doliny a o chvíľu otváram auto.  Pri Jednote je zaparkovaný príves ako náhrada za skrachovanú krčmu. Ponúka langoše, hranolky a plechovkové pivo. Kým zbalíme bicykle, dievčina nám vypraží dva langoše a jedny hranolky. Na stojáka si odtrháme z langoša a ideme domov. Hranolčekmi ma žena kŕmi cestou domov. Cestou s5 nás zaujalo parkovisko za Budišom. A to tam prameň Budišky. No plnička je na opačnom konci dediny. V Prievidzi sa zle krútim na kruháči a odbočím do centra. Rýchlo sa však zorientujem podľa železničnej trate a nabehnem na hlavnú cestu. Neskutočne, koľko áut večer ide a s koľkými neskutočnými šoférmi. Pred Hornými Vestenicami je nehoda. Jedine pri ťukanci dvoch áut sa zdržíme. Okolo trištvrte na deväť tulákov z Fatry ratolesti privítajú doma. Pre cyklistov radosť jazdiť.

 

Jesenný masív Tlstej. Snáď budúci rok sa k nej vrátim.