Vysoká

Názov expedície: /H/rušky
Heslo: Z korony strach, zmeníme vonku v prach.


    Aj z hudobnej som ušiel, aby sme vyrazili čo najskôr. I tak sme dorazili do Vývratu v prudkom predpoludní. Výstup na 754m kopec Vysoká však nie je odtiaľ časovo náročný. Boli sme zhrození kopou odstavených áut v chatovej osade. I na Kvetnú nedeľu vrčal bager za múrmi novobudovaného rezortu. Prepychové vily s vlastným jazierkom, ktoré práve dnes napúšťali. Už len s nafukovačkou sa je..núť do vody ako Bohuš Stejskal. Kamery, obrovská kovová brána. Ešte nie je pripojený zvonček. Skvelá, nenápadná rezidencia pre vyslúžilých mafiánov. Parkujem pri múre pod stromom. Snáď nebudem zavadzať nejakému traktoru. Za komplexom odbočujeme doprava na modro označený chodník. Miernym stúpaním po širokej lesnej ceste prejdeme za skalnú bránu. Poniže kopíruje našu cestu asfaltová cesta kade sa premávajú cyklisti. Po chvíli sa však dáme otočku o 180° a sme na úzkej cestičke, ktorá sa hadí hore po úpätí Vysokej. Za hadom je cesta zarúbaná.

Prišla víchrica.

    Prekračujeme prekážky ako na opičej dráhe s plnou poľnou. Teda aspoň ja. Baby majú malé poľné, mladšia vôbec nič. Dobíjame energiu ovsenou tyčinkou a zbavujeme sa šatstva. Zem je suchá a prašná. Staršia testuje nové vibramy. Po koreňopáde sa les sa na chvíľu odkryje a sme na malej čistinke. Oddychujú tam aj ďalší ľudia pred vrcholovým stúpaním. Je tam i ohnisko, ale neodvážime sa podpáliť ho. 200m šliapeme hore k plotu s vysokou trávou. Stromov ubúda a sme pred tabuľou prírodnej rezervácie. Zdá sa, že vrchol je na najbližšej skale, ale zdanie klame. Čaká nás prudký výstup po prachu, ktorý sa šmýka. Sem tam skaly. Mladé stromy vystriedali stáročné spráchnivelé buky. Za chrbtom sa odkrývajú výhľady na Kuchyňu a letisko. Po ľavej strane za stromami je vidieť rozsiahla strelnica a Rohožník. V diaľke veterné mlyny v Rakúsku. Obrovská rana v kopci Vajarská nad cementárňou. Vydlabaná ako nedojedená cukina. Kamene poukladané na okrajoch zvážnic ako zrniečka. Pod nami kvitne jedovatý žltý babí blysk (blýskač jarný) a ešte sú na svahoch aj smutné snežienky.
Konečne vidíme veľký drevený kríž s nápisom INRI. Sme na vrchu. Opodiaľ je hríbik. Skalnatý hrebeň Vysokej je tvorený, ako celé Malé Karpaty, dolomitami. Je iba o 2m vyšší ako neďaleká Vápenná. Z východnej strany sú strmé steny. Nad jedným vetrom ošľahaným bralom si nájdeme miesto, kde odpočívame. Severozápadný svah je posiaty medvedím cesnakom. Zvláštne, u nás máme z neho už dva týždne pastu na špagety. Vrch je masovka a ľudí sa mnoho strieda. Niektorí z rúškou, iní bez, ďalší len tak ledabolo. Najlepšie je, keď idú okolo, ako si rúško znova nasadia špinavými paprčami. Uprostred kopca je vyhasnutý stožiar. Kedysi svietil na vzdušnú cestu lietadlám z letiska Kuchyňa. Drôty boli strhnuté, a tak tam čnie ako zabudnutý, opustený vojak, pre ktorých kedysi slúžil.

Na vrchu je okrem typického dvojkríža, bývalý vojenský signalizačný stožiar.

    Celý hrebeň skytá impozantné výhľady. Južná časť odkrýva pohľad na hranatú televíznu vežu Kamzíku, na juhovýchode vidieť búdku novej rozhľadne na Homole. Východným smerom je hrad Červený kameň a za ním Trnava. Výhľad na západ zakrýva porast. Stromy pripomínajú vyšívanú pokrývku. Zvažujem spraviť si okruh cez Panské uhliská, ale mamina zmieta túto cestu ako peľ z púpavy, lebo z dvoch tretín sa ide po asfaltke. S mladšou kapybarou sa vyberieme aspoň na opačnú, severnú stranu hrebeňa. Suchú trávu vystrieda zelený koberec medvedieho cesnaku. Zídeme kúsok dolu, opustíme modrú značku, ktorá sa zvažuje dolu a ideme k tzv. zubom Vysokej. Skutočne. Sivé, ohlodané skaly trčia ako zuby zeme. Preliezame cez ne, hoci by sa dalo dajako prejsť spodom. Takto je to zábavnejšie. Na skalách si hovie iba mladý pár. Vyhliadka na sever Karpát je omnoho zaujímavejšia ako v južnej časti. Priamo pod nami Taricové skaly a nad nimi dlhý masív Vápennej s typickým "lodným" stožiarom.

Taricové skaly a zuby Vysokej.

   V diaľke najvyšší vrch Záruby a nebyť oparu, dovideli by sme hádam aj do Piešťan. Krásne sa odkryl kameňolom, kde i v nedeľu sa lenivo pracuje. V diere sa mi stratí osamelý sklápač vezúc 55t skál. Dominantou je však Plavecký hrad.
Nedá mi to zamieriť ďalekohľad aj na rozrytú strelnicu s rozsiahlymi fľakmi piesku. Hlboko pod nami je počuť kvílenie bŕzd. Partia cyklistov schádza dolu z Hubálovej. Vraciame sa s5. Malá objaví konárovú hojdačku. Naše dve kapybary sa slnia na holej pláni. Na jednej skale sú pripevnené tabuľky s menami. Rovnakou cestou dolu. Mamina nesie kus dreva zrezaného ako melón. Párkrát spadneme na prachu. Najmenšia od zlosti váľa sudy. Stále ide dosť ľudí hore. Babám sa už nechce ísť na záhoracke piesky a ťahám domov. Na pumpe nefunguje pištoľ, obsluha sa bojí vírusu alebo naopak zachraňuje chorých, takže jej niet a Voxhól ostáva smädný.
Vysoká je veľmi pekný kopec s impozantným výhľadom na celé Záhorie a Malé Karpaty. Pyšne vyčnieva nad ostatnými vrchmi a jej silueta sa vryje do pamäti.