Drahej kolegyňa dala zdielať na fasabuku program Reštartni sa! Chytili sme sa ako rybička na udicu, ale nie hneď tak rýchlo. Najprv sme spravili aspoň polovicu výziev, kým sme sa teda prihlásili. Ciele sú na internete a na mojom blogu, ale o jednej výzve však načim napísať viac. 1 jama alebo šachta, či letný kardio nápravník. Svokor sa sám ledva zmestí do vybudovaného protiatómového krytu, preto sa rozhodol budovať a betónovať (v tom sa vyžíva) ďalšie. Tento rok po jednom kryte za domom bol v pláne ďalší za pivničkou hororničkou. Kopáč však nečakane vypustil dušu. Babka zalamovala rukami: "Kto nám teraz bude kopať?" V jeden júlový piatok, keď sa ukazovalo zlé počasie, som zahlásil, že ja tu poondiatu jamu teda dám. Ráno v sobotu som sa polovičky spýtal, či turistika v rámci 7 vrchov atď. alebo jama. Na turistiku nechcela ísť, bolo rozhodnuté a šli sme svokrovcom. Tí boli prekvapení, lebo si mysleli, že táram do vetra najmä, keď sme prišli o desiatej. Hneď som sa prezliekol a vykotkodákal sa na dvor. Najprv zamerať a vyznačiť kolíkom pokiaľ kopať. 1.2x1.2m a do hĺbky, kde ma už nebude vidieť. Našťastie nie som až taký vysoký a ušetril som si "štich" - dva na rýle. Tak som začal. Prvý kop zapadol relatívne dobre. Svokor šiel kúpiť medzitým tvárnice, lebo som sa dušoval, že my ešte aj spodok dnes zabetónujeme. Druhý riadok boli kamene. Už som sa trápil a nešlo to tak rýchlo. Začalo ma bolieť pravé rameno. Po zahriatí prestalo. Po kameňoch nasledovali riadky plné koreňov. A živých, kvapkala z nich voda, či miazga alebo čo. Tak odhrabať, vziať sekeru a preťať. Babku sme pri obede spovedali, kde sa tam v polmetrovej hĺbke zobrali. Vraj tam boli marhule. Najpravdepodobnejšie to však boli pozostatky krovín, ktoré sa likvidovali na jar. Mne sa však videli príliš hrubé. Vykuklo slnko, na gebuľu som si dal šiltovku. Predpoveď bola i na nejaký ten dážď, ale spadli azda tri kvapky. Bol som teda len vzduchom chladený. Smädný ako saharský piesok som lial do seba Vineu. Pred obedom mi prišla pomôcť žena. Inak by som tam kopal asi doteraz. Na obed mastné fašírky. Do obeda bola hotová asi tretina. Zúfale málo, ale prišla pomocníčka a zem bola lepšia. Horšie sa však vyhadzovala. Najprv som ju dával len nad jamu, neskôr už len do vedra. Svokor ich potom vyťahoval hore. V metrovej hĺbke sme objavili chodby. Ja som tvrdil, že to vyryl krt, dedo potkan. Zlatým klincom výkopu mala byť praktická ukážka otvorenia šumivého vína bodákom. Dedo chladil šampanské so špeciálnym korkovým štupľom celý deň v mrazáku a básnil o tom, ako sa to naučil, keď otváral 35 fliaš kdesi na Morave. Okolo piatej trčala z jamy len moja čiapka. Posledný štich. Ešte nejakú hodinu trvalo dorovnanie jamy na rozmer rovným rýľom a malou lopatkou. Pritom sme objavili hlinenú misu. Dedo sekol krompáčom, že ju podberie, ale rozpadla sa (mysleli sme, že je to plechový hrniec). Baby hneď mali zábavku a čistili črepy. V mise sa objavili kosti. Asi nejakej sliepky, lebo na človeka boli malé. Po hodine pogo v jame skončilo. Ešte svojka do telefónu a po rebríku šup z jamy. Betónovať sa už nebude, nie je dosť štrku (teraz je ho zasa veľa), ani síl. Nastala chvíľa exhibície someliéra deda. Najprv hľadal lepený spoj. Krútil sa s fľašou ako akrobatka na tyči a nič nevidel. Prišla šarmantná asistentka babka a ukázala mu spoj. Tak trieskal tupým ostrím o hrdlo. Nič. Asistentka, že je to inde. Pootočil teda fľašu a trieska znova jak Číňan na petardu. Lietajú prach a iskry, ale fľaša odoláva. Odhodí bodák a mieri s fľašou na babku. Tá sa zľakne, nech sa otočí s tým mimo. Nejde mu ani korkový štupeľ vystreliť. Vraj zamrzol. Naveľa však povolí a môže naliať. Tak sme si pripili na zdarné vykopanie jamy. Mne kopanie pomohlo, pretože som mohol chodiť iba vzpriamený a nehrbil som sa. Nemohol som spať na bruchu, lebo sa mi prehne chrbát až to bolí. Drahú čaká basketbal. Najhoršie bolo utekať na vlak. Najlepšie nás "povzbudila" babka. Že nie sme navyknutí.V priebehu týždňa svokor všetko zabetónoval a naozaj to vyzerá ako kobka, či protiatm. kryt. Dedo ako odborník na všetko sa bráni, že jama by musela byť o meter hlbšia a nad ňou 60cm betón. Okolie potom dokončoval švagor v priebehu leta. Vykopaná hlina skončila na pivničke a vyzerá teraz ako Tádž Mahál. Snáď nasadená tráva a kvety ukážu inak.
Takto sme tento rok lietali po krajine a dedovej záhrade. Najkrajším zážitkom bolo stanovanie s deťmi pri Brezne a radi by sme si nepohodlie stanu zopakovali.
Najväčšou výzvou boli Roháčske plesá. Ani nie tak fyzicky ako skôr psychicky, aby
sme to nevzdali kvôli počasiu. Fyzicky náročnou výzvou bola jama. Teraz už len pri vínku spomíname na zážitky a kroky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára