Naša mladšia mala tento mesiac kopec vystúpení, čoby ochotníčka a tančníčka v škôlkarskom súbore.
Posledné vystúpenia boli i pre širokú verejnosť, teda i rodičov. Najprv to bolo ku Dňu matiek v blízkej reštaurácií. Tam som dopachtil ako z trópov, celý spotený (bolo dusno) a už detičky stáli nastúpené. Krčil som sa potom medzi babkami sediacimi pri stoloch. Deti začali
divadielkom. Naša mala hlavnú úlohu a hrala lienku, ktorá vehementne odmietala ženíchov, lebo by neustrážili deti. Po divadielku bola pauza a presunul som sa k rodinke. Druhé pásmo bolo tanečné za sprievodu akordeónu. Detičky nabehli v krojoch a videl som, že malá je červená a plače. Po chvíli
ju p. učitielka odviedla preč. Po 5 min. sa vrátila do kola. Sprvu sme mysleli, že sa jej spolužiaci smiali. Babka, ako správna babka, hovorila, že ju niekto uriekol. Malá bola blízko kolapsu. Prišlo jej zle. Bola to predzvesť choroby, večer už mala teplotu a zvyšok týždňa strávila u babky s kašlom. Každopádne vystúpenie dokončila. Potom sme ju vyzdvihli v škôlke. Staršia medzitým šľiapala na basket. tréning. Druhé vystúpenie ju čakalo v sobotu na remeselných trhoch. Mamina doniesla v týždni kroj. Ako tak sa pozviechala v priebehu týždňa na Solmucole a Nurofene. Doviedli sme ju teda k "malej mušli" ako voláme pavilón na kúpeľnom ostrove. P. učitieľka s akordeónom ma požiadala o fotky. Fotil som veľa, no vadila mi reklamná tabuľa alebo mikrofón. Záverečným tancom Kúdelečka sa deti rozlúčili a získali aplauz. Prevažne teda od rodičov. Dcérka zavŕšila deň oslavou u kámošky takmer do deviatej večer.
Staršia mala v živote veľkú udalosť o deň neskôr. Ako hovorí polovička, je z nej "duchovný pubertiak". Niekedy mám pocit, že už aj ozajstný. Osem mesiacov chodili každú božiu nedeľu do kostola. Nepravidlene i piatky. Posledný týždeň chodili počas vyučovania už každý deň. Opakovala si texty, nácviky. Chystalo sa divadlo vo veľkom štýle. P. zástupkyňa, pobožná stará dievka, zmanipulovala celú školu aj kostol. Mama naháňala šaty, topánky, zjednávala reštiku, v piatky sa dohadovala, finančne skladala na slávnosť prvého príjmania. Odmietla prispieť na dar dôstojnému pánovi. Veď je to jeho božia povinnosť viesť tie najmenšie ovečky. Cez to všetko, niektorí malomeštiaci sa nezapreli a dušpastierovi čosi predsa len kúpili. Ja som mal len jednu úlohu, a to zohnať bielu ružu. Aj to mi spôsobilo stres. Napokon som ju kúpil. Majiteľ kvetinárstva sa mi ospravedlňoval, pomaly pritom aj plakal, že ju predáva drahšie: "Viete, Deň matiek (bolo už týžden po), a tak", hovorí ľútostivo. "Inak je lacnejšia, ale teraz sa nedá". Načo mi také "bláboly" vôbec tlačil do hlavy? Na tú ružu ešte mám. Len na spovedi drahá nebola. Skonštatovala, že by aj kostol padol pri výčte jej hriechov. A vraj už to ani nie je treba. Nastala nedeľa. Dcérka bola už od šiestej hore. Ani poriadne nejedla, len trocha cereálií. Bála sa, čo ju čaká, ako to zvládne. I mamina už z toho bola na nervy. Po deviatej došla krstná, "načančať" ju. Priviezli aj krstnú babku (ženina krstná). Pešo sme potom trajdali do kostola. Posledné metre krstná utekala bosá. V kostole mal každý menovku a venovanú celú lavicu. My ako rodičia sme šli ešte na faru. Deti si s p. farárom pripravili divadielko, vraj niečo ako odobierku. Nerozumel som tomu, ale čo už. Tieto kostolné veci sú mimo môjho chápania. Mali sme hneď prvú lavicu. Pred nami bola kapela. Pred oltárom kvety, snáď ešte z pred týždňa. Doplnili iba zelené listy. Naj kyticu si venovala p. zástupička. Biele stužky v laviciach a to bola asi všetka výzdoba. Dcérka bola prvá, asi preto, že je najmenšia. Začala sa teda svätá omša. Deti boli usadené vôkol oltára. Malá čítala evanjelium. Nebola spoza pultíku ani vidieť. Vzadu ju babky ani nepočuli. Deti mali pripravené so sutanášom piesne aj divadielko o pokušeniach. Rituál trval dlho, malé deti boli po hodine nepokojné. V tejto teatrálnosti nemohla chýbať úloha p. zástupkyne a deťom na krk vešala krížiky. Len sa to všetko naťahovalo a atmosféra doslova hustla. Drahej prišlo z toho dusna zle. Svoju rolu mala i krstná a podala malej zapálenú sviecu. S košieľkou sa potom postavila za ňou. Keď išli všetci "na oplátku" vyšiel som na chvíľu na čerstvý vzduch. Zopár "tiežveriacich" tam vypaľovalo zobák. Vrátil som sa na záverečné fotenie detí dnu. To už nevydržali niektorí rodičia a fotili o dušu. Ja som si predsa zaplatil profesionála. Posledná pieseň Ave Maria, modlitba k bohorodičke (ktorej podobizeň som nemohol v kostole nájsť), pretože tento rok je 100 rokov od fatimského zjavenia, a potom, naveľa, defilé prvoprímaných detí smerom von z kostola. O5 sme sa stretli na farskom dvore, kde p. farár deťom rozdal knižky a diplomy. Ponúkol im aj občerstvenie. Rodičia sa len prizerali a čakali. Sme sa asi málo poskladali. Konečne k nám malá pribehla. Nejaké to povinné fotenie pred soškou bohorodičky a žena zavelila smer reštaurácia. Ja som šiel pešo domov (neušlo sa mi miesto v aute). Dcérka odhodila biely rubáš a nasadli sme do nášho auta. Došli sme akurát včas. Dcérke som podaroval ružu. Nevedel som, čo povedať, tak som jej ju len sucho podal. Od krstnej dostala hodinky a ostatní prispievajú vraj na mobil. Hoci nie som s tým celkom stotožený, ale začala sama chodiť ráno do školy a vyzerá, že bude chodiť na basket. zápasy, takže milým rodičom nič iné nezostane. Po obede som si dal výborné veterníky, i babka zabrala a spravila dobrú tortu (experiment sa vydaril, i keď nervy boli). No makronky nedala. Chystala ešte jedno prekvapenie pre celý kostol. Na raňajky si dať rybičky. Pánbožko ju asi upozornil, že ide do jeho chrámu, keď jej vychrstla šťava z rybičiek na svetrík. Po štvrtej som zaviezol tatina domov a pomaly sme spoločnosť rozpustili. Ako vždy "kapurkové" u babky doma. Bujarú zábavu si odniesli jedine požičané detské šaty. No, snáď ich nebudeme platiť celé. Ale to ešte nie je koniec rozprávky. P. farár očakáva deti uprostred týždňa na omši, kde teda završia svoj vzťah s Nebeským otcom a vrátia šaty. Prajeme si, aby obom deťom vydržal vzťah do konca života. Mladšej veľmi svedčí kroj a mohla by tancovať a samozrejme, keď sa už staršia oblečená a s anjelskou tváričkou priblížila k všemohúcemu, nech mu je verná.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára