Ďalší prváčik

Máme ďalšieho prváka. Rodičia boli zo zápisu vystresovaní viac ako dieťa. Spôsobila to aj babka. Svedomito sme sa pripravovali. Vedeli sme, čo nás čaká podľa staršej. Do prípravného procesu sme teda zapojili aj ju. A veru sme sa nemýlili. Mali v podstate to isté, čo pred 3 rokmi. Nechali sme na dcérku, nech si vyberie deň. Keď už nebude nič vedieť, aby aspoň pozdravila a nekukala jak gulečníkový analfabet. No babka "uniesla" malú. Idem s kolegom z roboty. Zabudol som ju prezvoniť, tak zastavujem auto a zvoním. Idem ďalej. Zvoní mi telefón, ale pokračujem. Zistím, že babka nie je doma. Pokračujem teda domov. A o5 zvoní mobil. Takto živo nemám ani na Vianoce. Pred domom stretávam polovičku so staršou. Babka je na stanici, máme si prísť pre malú, babke ide vlak do Hovädova. Neviem, akú informáciu dostal dedo, ale volá, že je na zápise pred školou. Žena rozčúlená, nech ide domov, čo ho to napadlo. Drahú by najradšej nakopal. Obaja sú ako malé papiňáky. Dcérka je teda doma. Žena škrieka na svokra, že si radšej zaplatí opatrovateľku. Dedo len tresol dverami. Po ukľudnení situácie išla len s mamou do školy. Obe to chceli mať čím skôr za sebou. Najprv sa predstavila. Pred odchodom z domu sme jej vtĺkli, kde býva. Začala kresliť postavičku, tvary. Zarecitovala Adam v škole nesedel. Zaspievala zaľúbenú pesničku: "Prepletala som červeným, zeleným, bielym halasom...". Zhrabla lego s ďalšími drobnosťami. Mamu mimo triedy zatiaľ ponúkli slivkovým koláčom. Pozerala rozprávku  inej triede. Dcérka bola vnútri pomerne krátko. Potom Buci prešla do inej triedy, družiny, k interaktívnej tabuli a skladala puzzle. To bolo nepovinné a zároveň si učiteľky všímali, ako deti s tým vedia robiť. "Do prčíc", hlesla, keď sa jej nepodarilo dať správnu kocku. Doma som už netrpezlivo čakal, ale keď som videl diplom v jej ručičkách, vedel som, že to dala. Naveľa, škola bude vďačná, keď dá dokopy jednu triedu. Je tam zapísaných 23 deciek. V meste sa šíri mýtus najlepších škôl. Ale naša nie je podľa mňa zlý výber.
Rodičov odrádza, že tam spadá napr. detský domov. Za odmenu sme kúpili zákušteky. Baby si želali hamburgery, no cestou sme zistili, že duchovné potreby musia byť uprednostnené pred plným bruchom. Takže sme hodili spiatočku a objednali ich domov. No keď sme videli bochníky s kuracím mäsom a hranolkami, ktoré sme mali predvčerom, zalomili sme rukami. Malá chcela ísť aj na druhý deň, aby dostala zasa lego. Trebárs aj do inej školy. Vraj to bolo ľahké. Aspoň viem,že sme ju dobre pripravili.