Patince 2

Tento rok sme sa rozhodli nechať more plávať bez nás. Tak sme šli užiť si do welness. Honosne to znie, honosne aj stojí. Predražené úniky za lacnými snami. Radosť najväčšiu mali hlavne deti.
Štvrtok

Malá šla ráno na odber krvi na imunoalg. Behal som po meste ako ťava na diaľnici so zdravotnou kartou. A zbytočne. Kým som sa tam dostal, už nebola treba. Mala totiž zaznam z gastro pobytu. Na obed sme dojedali, čo komora dala. Stále sme sa akosi motali a vyrazili krátko pred 13h. Šiel som po diaľnici až k Seredi. Odtiaľ potom na Sládkovičovo. Baby potiaľto spali. No tam sa prerába betonóva cesta. Je to fajn, lebo bola ako tankodrom, no nevedel som o tom (ani navigácia). Mali sme namierené do Jelky. Lenže teraz kade? Obchádzka viedla na Senec. Tak som zastavil pri akomsi vodnom zdroji. Ako pri každom, i tu bolo smetisko. Naštartoval som navigáciu, nech ma z toho dostane. Baby sa zatiaľ "vypišali". Vycúval som von a v tom sa mi rozsvietili oranžové kontrolky. S tým sa dá ísť, ale zasa som zastavil a vypol zapol auto. Potom bol kľud. Trielili sme teda do Jelky. Domové nekonečno. Až kdesi za tým je Némethov mlyn. Stojí roky rokúce na viac menej pôvodnom mieste (predtým bol na druhom brehu). Je tam i skanzen, ale spustnutý. Poloslepý mlynár tak akurát pokosí trávu, sem tam pretočí súkolesia mlyna. Zaprášené sejačky, kosačky, rozpadnutý holubník a úle.  Sú tam 3 občerstvenia, 2 aj fungovali. Obďaleč malý jazdecký areál a piknikový piko priestor. Mlyn navštevuje v lete veľa ľudí. Má tri poschodia. Na spodnom sa sypalo žito, hore múka do vriec a na samom vrchu bola prachová komôrka. Vodu zadržiavala hrádza. Tok bol usmernený na mlyn. Pred sebou mal koly, ktoré chytali veľké naplaveniny. Naposledy si "zamlel" niekedy v r.1951. Pustol 20 rokov, potom ho rekonštruovali a po revolúcií o5. Chvíľu sme si posedeli za reštikou. Všade Maďari. Mlynár, barmanka, hostia. Vyrazili sme na Dunajskú Stredu. Vojtechovce, Blahová ako mena ženiných kolegýň. Zle namierená polievačka nám umyla auto. Od Dunaszerdahely samé kamióny. Vo Veľkom Mederi autu predo mnou odpadlo ľavé predné koleso. Čap prerazil olejovú nádrž. Ešte som ho obišiel. Chceli sme sa zastaviť v komárňanskej pevnosti. No na to ako sú všade pútače, je otvorená 3x za deň. Takže smola. Ale v okolí sú aj iné pevnosti prístupné celý deň. O tom sme vtedy nevedeli. Blbá je stopka pri výjazde z parkoviska na kopci. Škola rozbiehania, smrad po spálených gumách po mne zostal. Ešte krátky "pit stop" na palivo. Potom už len do Wellnes. Izbu máme tentoraz na konci hotela v pristavenom pavilóne B. Nie je tu vaňa a centrálna klimatizácia, ale osobitne ladená. A stravujeme sa v hornej reštike. Máme orientáciu ako minule. Na kúpalisko. Pod nami v jazierku parkuje sumec. Len fúzy mu trčia ako Herculovi Poirtovi. Je nás tu v hoteli veľa. Pánbičkarská TV Lux tu zažíva rodinné pobyty. Omše, adorácie, prednesy o rodine. Označení sú extra červenými prúžkami. Tak teda vybalili sme si. Po večeri, kde nás baby privádzali do zúfalstva, nič nejedli iba chlieb s vajcom, boli na slabú hodinku v detskom kútiku. Chodí tu delfín Flipper. Baby sa pýtali, kde ma Opachu, či ako sa volá. Dievčence od animátoriek nevedeli, že je to Flippyho kámoš. Nemohli chýbať ani animačné odrhovačky. O 20h už bolo neskoro na kúpanie. Pozerali Minimax.
Piatok
O5 nejedli raňajky. Hlavne staršia. Jedna rodinka svätuškárov vykradla chladničku. Že šak je to tam, tak prečo si nedať? Budú prekvapkaní. Sumec je stále pod oknom. Sem tam zamrví fúzami. Samí mravec chodia. Mravce chovajú. "Tá špina vodu nedala spraviť" ako reve Meliško. V izbe sa prechádzaju mravce. Otázka dňa: "Dá sa tlieskať pod vodou?" Už sme sa aj kúpali. S mladšou som skúsil ísť von. Fakt len skúsil. Fúka studený vietor. Pred obedom sme sa rozhodli ísť do Ostrihomu. Cesta je taka uspávacia. Rovina a pár dedín. Zaparkoval som pri Lidl. Kúpili sme si niečo na obed. Cez akože promenádu, čo bol val, sme išli k mostu Márie Valérie. Promenáda je totiž na druhej strane mosta. Takto sme si predĺžili cestu k bazilike. Žena nadáva, ja idem na prieskum, či vôbec dôjdeme k tomu mostu. V zmenárni sme sa pýtali, či sa dá platiť kartou resp. Eur. Dá. Na moste je dokonca parkovisko. Tak sme teda popri daňovom úrade vykročili k bazilike, či katedrále alebo ako tomu hovoria. Na maďarskej strane je tiež dáke malé parkovisko. Prichádzali sme ku katedrále zo zadnej strany ponad rameno Dunaja, popri múzeu kresťanstva a zrazu... ľudia pred nami zmizli. Oproti reštike sú úzke schody, kde všetci miznú. Na pocit pôsobia skôr ako hajzle. Stúpame prudkými schodmi s výhľadom na Dunaj. To ešte netušíme koľko nás ich čaká. Cez tajné dvere v hradbách prehupneme až na zadné nádvorie. Vľavo sa týči socha sv. Ištvána királyho. Obídeme baziliku zo zadu. Je tam vchod. Do chrámu je vstup zdarma, no hore na kupolu alebo do hrobky sa platí. Predavačke sa snažím vysvetliť, že chceme vidieť všetko. Suma mi nesedí. Predá nám lístky len na kupolu. Vraciam sa s5 k pokladni a vysvetľujem, čo sme chceli. Volá dakde. Potom hovorí, že sme platili kartou a lístky nejdú späť. Našťastie ich odkúpi chlapík za nami. Potom ešte robím tlmočníka, lebo chlap si dokupuje ďalšie. Sme o5 na konci rady. Tentoraz máme tlmočníkov z maďarčiny. Konečne dostávame lístky. Chrám je obrovský, kopec malých oltárikov vôkol. Za hlavným je najväčší obraz na svete. Má 13m. Obrátim hlavu a za mnou je veľký 140 registrový organ so 6000 píšťalami. Ani sa nečudujem, že je v nekonečnej rekonštrukcii. Jeho píšťaly (najväčšia má 6m) trčia vysoko ako antény cirkvi. Vpravo sú vo vitríne lebky akýchsi mučeníkov. Nad hlavou mám presvetlenú  kupolu, kde je 2m veľkými písmenami čosi o nanebovzatí Panny Márie. Ideme k zlatému pokladu. To už cez turniket. Zhodím pritom prospekty. Teta mi posunkami ukazuje zákaz fotenia. Za vitrínami je najväčší poklad Maďarov. Pri tom pohľade na zlaté kríže, palice, misky pôsobí dnešná cirkev chudobne. Ale vraj len na oko. Skrývajú to. Brokátové kňazské rúcha (jedno i z trónu Mateja Korvína), mitry. Prejdeme to a ideme hore do panoramatickej miestnosti. Je tam bar a výhliadka za osratým sklom. Napijeme sa pri akejsi krypte. V miestnosti je aj model celého areálu. Stúpame železnými točitými schodmi k stĺporadiu nesúcemu kupolu. Mysleli sme, že vyššie už nepôjdeme. No na východnej strane zastavujeme. Chlap za retiazkou nás nepustí. Jeden Rus obdivuje nebeské oči mladšej. Čakáme. Vychádzajú ľudia z vrchu. Potom uzučkými schodmi ideme hore. Ktosi prisvecuje mobilom. Ideme v čele. Ocitáme sa pod kupolou. Ako v seriáli Stephena Kinga. Chlapík nás smeruje von. Fúka jak zadarmo. Panoramaticky výhľad je v super. Vďaka chladnému počasiu je vidieť na 50 -60km. Sútok Hrona, pohorie Burda, na opačnej strane Ostrihom, Dorog, Podunajská nížina. Mravčeky sa dolu pohybuju pred chrámom. Staršia veľmi opatrne schádza dolu. Rusi za nami si spievajú. Konečne sme dolu. Druhou vežičkou schádzame až do chrámu. A schádzame ďalej do krypty, ďalších vyše 50 schodov. Sú tam zabetonovaní uhorskí biskupi a kardináli. Nápad na túto megastavbu-baziliku skrsol v slovenskej hlavičke A.Rudnay-a z Považan. Jeho nenápadný rodný dom obrastený brečtanom nepripomína teda slávneho rodáka. Ale v krypte mu svätuškári nezabudli položiť veniec. Ovešaná vencami a stuhami je tiež krypta kontroverzného maďar. kardinála J. Mindszentyho. Nie všetko je prístupné. Tí menej slávni majú kľud. Je tu chladno, a tak stúpame hore. Vyjdeme pred baziliku. Ktosi v kostýme chudobného šľachtica hrá na zobcovej flaute. Začujem A je to aj Mozarta. Hneď sa pri nás staví cigán a ponúka opasky. Prepne aj na slovenčinu. Odmietame. Cez to všetko sa nájde slovač, čo kúpi 2. Po prejdeni 600 schodov odpočívame na lavičke pred bazilikou. Baby majú dosť energie na skákanie po betónových stĺpoch. Zo štúrovského kúpaliska chodí červený vláčik k bazilike. Aj so sprievodcom to trvá asi 2h. Nie je to zlý nápad. Nám nezostáva nič iné len klesať do uličiek Ostrihomu, potom cez most, kde zdravíme výletnú loď. Na moste vraj fúka aj keď nikde inde nie. Už ideme priamo po ceste k autu. Nudnou cestou k hotelu. Na večeru baby jedia lepšie. Asi preto, že cigáni hrali pri večeri. Mne to ich vŕzukanie akosi neladilo. Ani som toho veľa nezjedol. Romantické večerné kúpanie. Sviečky, lupienky ruží a ja s deťmi. Polovička oddychuje na izbe. Do polnoci je na kúpalisku diskotéka. A v našom meste horí krčma.
Sobota
Kvákaju v jazere žabiaci každú noc. Kto kváka najhlasnejšie priláka samičku. No, aspoň žerú komáre. Je v noci teplo. Ráno si všimneme "pepíkov", ktorí odchádzajú z raňajok s plnými vreckami. Cez deň ich vidíme ládovať sa. Skúšame doobeda vodu vonku, ale je chladná. Parkujeme uteráky vo vnútri. Na poludnie vyzdvihujem palubné lístky na loď. Chvíľa oddychu na izbe. Pred pol druhou čakáme pred hotelom na odvoz do prístavu Marina. Prevádzkar to spočítal na 3 otočky zodratého vanu. Vodič sa otočí síce 3x, no my ideme poslední, nadratí v aute ako v haringy. Víta nás kapitán a barman. Vyrážame na starej zrenovovanej bárke zo šesťdesiatych rokov. Prišli sme poslední a nemáme miesto na hornej palube. Ideme smerom k moru od kilometra 1750, teda dolu prúdom. Popri ostrove kormoránov, žiadnych nevidíme. Je to škodná a chránená. Ako naši politici. Po polhodine sa otáčame s5. Stretávame sa s ukrajinským vlečným rekmorkérom. Deti môžu ísť riadiť loď, krútiť kormidlom. Idem s nimi do kormidelne. Otravujem kapitána priblblými otázkami typu či má loď autopilota, ako vie kade sa má plaviť atď. Lodníci ostentatívne čakajú dolu. Každá dostane diplom, kapitán je šťastný, že sa nás zbavil. Obieha nás nemecká výletna loď. Pristávame. Myslel som, že pôjdeme aj ku Komárnu. Nuž, čo chcem zadarmo. Poobede skúšame o5 vonkajšie bazény. Tentoraz je aspoň v relaxačnom ako tak teplá voda. Staršia však stále chce ísť do vnútra. Jedine ona sa šmýka na hadovi, čo nám už lezie pekne na nervy. Ja neskôr skúšam tobogány v zadnej časti kúpaliska. V podstate je to predná časť. Neskôr nalákam aj ostatných. No počasie sa kazí a pribúdajú mraky. Staršia sa neskôr odváži na vlnu. Najprv so mnou, potom už aj sama. Ja som si na kamikadze oškrel lakte. Nie je to kĺzačka na dlhodobé užívanie. Mamina s mladšou idú do detského. Dcérka to komentuje: "To mám ísť do toho dosadzováka?" (dosadzovák je bazén na usadzovanie kalu na čističke odpd. vôd). Slnko sa schová za mraky a balíme to. Na večeri sa melioratívne povedané prejem. Smejeme sa na rezervovanom stole pre zamilovaný parik. To bude romantikuš pri pištiacich deckách. Dávame si 2dcl rulandského. Ideme sa prejsť tentoraz do živej časti, nie ako minule do mesta duchov. Väčšinou "pepíci". Ozýva sa spev, vpredu to žije. Maďarská kapela to rozbalila v reštike Rustica. Baby chcú ísť chytať malé rybičky. Hlúpy nápad im vyhovorím. Baví ich tiež pípanim otvárať dvere na izbe. Staršia uteká prvá, zavrie a za ňou mladšia s nami. Žene som natrel ubolené nohy sprcháčom namiesto telovým mliekom. Tá sa ráno čudovala, prečo jej penia nohy.
Nedeľa
Ťažko sa vstáva. V noci bolo teplo. Každé ráno ma trápi nádcha. Dnes vlastne stále. Asi som prechladol. Na raňajkách su nové učnice. Nie zrovna sympošky. I kopa nových tvári. Utekám fotiť komplex. Detský vnútorný vypustený a vydrží mu to chvalabohu do obeda. Káva sa vraj nedá piť. Po raňajkách sa idem s babami kúpať, mama balí. Hľadáme si vonku miesto. Nemáme deku, tak veci bachnem len tak na zem. Staršia začína "trucingérovať" a sedí pri bazénoch. Mladšia sa bojí sama plávať. Kde nedosiahne, drží sa sťa kliešť. Ja sa uškrňam nad veľrybou váľajúcou sa na bazénovom múriku. To by bola bomba leta. Prichádza mamina. Tej je aj v relaxačnom bazéne s 32° vodou zima. Presúvame sa na izbu a berieme veci do auta. Ideme sa odubytovať na recepciu. Uvítaci nápoj sme nevyužili ponúka nám na výmenu kávu. Napokon ani to sme nevyužili. Meníme náramky za čierne. Máme ešte tak 3h k dobru na využitie všetkých bazénov. Presúvame sa na lehátka. Trocha sa očápeme a baby pýtajú jesť. Ideme do hotelového baru. Hodinu čakáme na palacinky a gyros. Keď to chceme stornovať, objaví sa jedlo pred nami. Normálne na nás zabudli. Neboli by sme prví. Prevádzkar v smútočnom bol už rušiť nejednu objednávku. Nechápem prečo je v čiernom v 30°. Pán dôležitý? Čas nás tlačí, nahádžeme do seba obed. Baby sa omočia vo vnútri, ja idem do kľudového bazéna na 5-6 min. a prášime domov. Zastavujeme v Nitre u ženinho brata. Dáme si výborné palacinky hami-papi a trielime domov. Staršej sa páčil tobogan vlna, hoci dnes sa bála, mladšej vnútorný bazén, mame izba a tieň, mne komín na teplarni v Štúrove. Opálil som sa ako som sa natrel sám krémom. Na chrbte mam akýsi bledý trojuholník. Odpočinuli sme si a veru by sme tam boli aj dlhšie. Stráááášne sa nám nechce ísť do práce.