Fandíme našim

Prichádzame po dva a polhodinovej jazde do Vítkovíc. Na parkovisku je slovenská zóna pre fanúšikov. My však hneď ideme, nedočkaví, do fan zóny pri aréne. Pripájame sa k sprievodu fanúšikov z iných parkovísk. Hudba reve, čo ma trochu se...e. Nejaká Kabát atrapa skupina. V prípade vzájomnej straty alebo odcudzenia sa, navrhujeme použiť ako maják bieleho Yetiho. Všade veľa slovenských fanúšikov, sem tam Rusi, zopár Bielorusov. Otvárame dvere do oficiálneho obchodu pre potreby fanúšikov, skrátka suveníry. Hneď na dverách sú 2 cedule, že Euro nežerieme. "No, teda sme asi nahraní", vravím. Za dverami pozýva v angličtine týpek v rozhodcovskom drese. Melie stále dokola to isté. Je tam aj poobede, furt. Ako robot. Idem sa robota spýtať ako je to s tým Eurom. Skúšam v materinskom jazyku. Tupo hľadí na mňa. Prepnem teda na "ingliš". Chytá sa a hovorí, že sa dá platiť kartou. Fajn. Keď vidíme tie ceny, zisťujeme, že ani tú plat. kartu nebude treba. Len malý odznak stojí 190Kč. Z výrazom kyslého vína opúšťame obchod s tým, že skúsime sa obzrieť po napodobneninách, teraz sa im hovorí jednoduchšie, fejky. Presunieme sa ku vchodu do haly. Chvíľu tam stojíme. Ako majster sveta vybieha Lintner. Okamžite ho obchytávajú fanúšikovia a fotia sa s ním. Rýchlym krokom sa vzdiali, o chvíľu si privedie nejakých známych, ktorým dáva novinárske preukazy. Miznú rýchlo ako hlavné postavy v Ordinácií v Ružovej záhrade. Po chvíli pohltí aréna aj švagrinú. My máme relatívne kopec času, ktorý strávime obedom v Ostrave a nejakým tým motaním sa. O tom neskôr. Ako sa blížil čas zápasu, zmocňovalo sa nás vzrušenie. Opustili sme vysoké pece a popri oceliarňach, tepelnej elektrárni a starom riaditeľstve doviezli sa k ČEZ aréne. Sedeli sme so starším párom, ktorý spomínal na naše kúpeľné mestečko. Trocha ďalej sedeli fínski "Elvisovia". Myslel som, že je len jeden. Veď som ho videl pred pár rokmi v Las Vegas... Vonku pred arénou to už vrelo. Hral tam akýsi "band" svoje "fláky". Ten výraz sa mi páči. Odrhovačky neznie tak malebne. Pred dohovoreným autom sme sa stretli so švagrinou. Informovala nás ako to chodí vo vnútri. Napr. vám dajú fľašu bez vrchnáku. Oni ju potom opatrne nosili v taške. My sme im na oplátku dávali pokyny jak Vujtek ako sa dostať do Ostravy. I tak sa zamotali a nenašli cestu.  A vraj sa míňajú puky. Puky? Pozeráme na seba ako Cuky a Luky. Predierame sa teda nas5 do oficiálneho obchodu hokejových komodít. Neúnavný rozhodca-robot stále zve zákazníkov. Pukov je dosť. Premýšľame nad vlajočkou, ale niet ju kam povesiť. Stojí toľko, čo odznak. Obchod vlastnia američania alebo snáď kanaďania? Po zaistení jedného puka, zisťujeme, že sme švorc. Peňaženku mala švagriná. Tak jej v tom hukote, treskote voláme s nádejou, že ešte neopustila aspoň Vítkovice. Chvalabohu je kdesi pri úschovni. Myslíme, že tej pri zastávke električiek. Derieme sa stále hustnúcim davom na opačný koniec arény. Pol hodina do zápasu a nie je tam. Je pri druhej úschovni. Vraciame sa cez rohatých vikingov, fínske kravy a slovenských klobúkoch, či papierových Šatanov s5. Všimnem si, že fínski fanúšikovia sú viac nápadití. Priekupníci sa snažia získať lístky. Berieme "pudilár", odovzdávame batoh švagrinej a ukazujeme im všeobecný smer na Ostravu. Nakoniec skončia v akejsi "reštike" pri starom riaditeľstve oceliarní. Konečne sa presúvame aj my ku vchodu. Najprv my cez detektor a drobnosti cez rontgen. Až potom pípnu lístky a cez turniket sme vo vnútri. Je tam ako v úli. Bezpečnostná služba nás nasmeruje na naše sedenie. Sme v rohu na kraji, ale v prvom rade. Na našom mieste sedí novinár. Ukazujeme mu lístky. Niektorí "akože" novinári nemajú miesto, a tak len postávajú pri stene. Klzisko sa mi vidí akési malé. V "telke" vyzerá všetko omnoho väčšie, dlhšie, hráči menší. Je cca 10 minút do zápasu. Aréna sa pomaly plní. Vedľa nás si sadá "potrunžený" fínsky fanúšik. Ale drží sa. To sa nedá povedať o Slovákovi nad nami. Cez jeho opilecký rev, nepočujem nič. Pred koncom druhej tretiny sa chystá vyzliecť na schodoch. To ho ešte ochranka spacifikuje a sadá si do prestávky na svoje miesto. V ďalšej tretine už nenastúpi... Toto už nie je fanúšik, ale ožraté hovädo. Jedného takého, čo odhodil tričko na klzisko, odvádza ochranka v druhej tretine von z haly. Hala potemnie a predstavujú hráčov. Najprv domácich, čo sú Fíni. Pri našich komentátor vyslovuje len meno. Diváci kričia priezvisko. Bob a Bobek zahrá divadlo. Nastupujú hráči. Laco korčuľuje k bráne! Prvé buly. Prvá naša šanca. Hala začína vrieť. Atmosféra pohltí každého. Kto neskáče nie je Slovák! Hop! Hop! Hop! Hala sa otriasa. Fíni majú puk a mne idú prasknúť bubienky od pískania. Slovenskóóó. Pri mne pobehuje fínsky somár s gitarou. Strašne sa tomu smejem. Fíni tlačia, somár lieta a hrá na gitaru. Naša striedačka je akosi bez života. Naši sedia 100m od seba. Macejko dvíha náladu aspoň divákom. Koniec bezgólovej tretiny. Cez prestávku sa prejdeme na opačnú stranu. Nakukneme do VIP salónikov. Vidíme Lintnera mudrovať v kabínke. Nastupujeme do druhej tretiny. Pribúda mexická vlna. Prejde trikrát cez nás. Ani my, ani Suomi nedokážu vytvoriť nejakú akciu. Nevidím fauly, takže ani neviem, čo sa deje. Iba piskot divákov dáva tušiť, že čosi neblahé. V tejto tretine je ho veľa. Fíni majú o sto percent viac striel na Laca. "Jáno Laco!", volá hala. Počas komerčnej prestávky vybiehajú na ľad čierny mravčekovia a pudlujú priestor pred bránkami. Vysvetlite mi, prečo sa nemôžem počas zápasu pohybovať po hale a čakať na prerušenie hry. Koniec druhej tretiny a o5 bez gólov. Sledujeme spev 6 fínskych bratov. Fínska verzia Glory aleluja. Niečo ako naše Slovenskóóó. Usmejem sa nad transparentom: "My sme tu doma! Blava". Chalani nastupujú do záverečnej tretiny. " My chceme gól!" reve aréna. Ten padne, ale v našej sieti. Laco odhodí bránku. Napäto čakáme na verdikt rozhodcu. Na opakovanom zábere je vidieť, že odhodil hokejku a môže byť rád, že nedostal dve minúty. Fanúšikovia povzbudzujú ďalej. Objímam sa s Bobekom a kričím na neho Ahóój. Je hluchý a prelieza cez zábradlie. Po druhom góle hala stŕpne. Nikomu sa nechce do mexickej vlny, preto končí ani poriadne nezačala. Všetci vedia, že už len zázrak nám pomôže. Nad hlavou mi hrá celá fínska Apocalyptica so somárom. Trefné, pre slovenských fanúšikov. Tréner nezmyselne odvoláva minútu pred koncom brankára. Chce snáď potešiť fanúšikov gólom? Diváci pomaly opúšťajú halu. Dostávame tretí gól. Vedľa sediaci Fini deda nám podáva ruku. Smeje sa nám do očí. Odpískané. Jediný kto hral v tomto zápase je Laco, preto ako satisfakciu ho ocenia. To už vychádzame von a unáša nás prúd sklesnutých Slovákov. I napriek nezdaru prežili sme skvelý zážitok, precítili úžasnú atmosféru, nadýchali sa obrovskou fanúšikovskou energiou a máme na čo dlho spomínať.