Cyklovýlety II.

 

    Žene sa veľmi nechce chodiť do najbližších kopcov, či dolín Považského Inovca, preto tieto krátke trasy absolvujem sám. 
Tesne pred výpravou na grécky Kos som si vyšliapol chýbajúcu etapu inoveckej hrebeňovky: sedlo pod Skalinami->Bezovec. Na tretí krát sa mi teda podarilo pridať kamienok do chýbajúcej hrebeňovky Inovca. Po chatu Javorníček som vedel, čo ma čaká. Hrádockú dolinu som vyšliapal až po druhú rampu. Potom je prudké stúpanie k chate a ešte ďalej až na lúku. Ani na lúke sa cez hustý porast nedá na cestnom bicykli veľmi šliapať. Preto prakticky bicykel stále tlačím. 

Trávnatý porast v Sedle pod Skalinami.

   Od sedla sa napojím na hrebeňovku, ktorú som na tomto mieste minulý rok opustil. Najprv zakufrujem a vrátim sa ku križovatke na červeno značený chodník. Pod vrchom Skaliny o5 zosadám, ako bezprostredne vidím, tam už horské bicykle nevyjdú ani po čiken lajne.

Skaliny je príznačné meno, pretože skutočne sú pod vrchom skalnaté bralá.

    Vrch Končité je to isté len v hnedom. O5 prudko hore a dole. Dokonca sa mi na cyklo topánkach šmýka. Bezovec obchádzam zo západnej strany a konečne sa aj odveziem. Na južnom úbočí vrchu už to ide dolu kopcom.

Mraky ustúpia a pod Bezovcom mám krásne výhľady na rodný kraj.

     Od vleku ešte prudké klesanie k Športovej chate. Pohľadnicu nechyrujú, ale ani ma to neprekvapuje. Potom už len dlhý zjazd po asfaltke do Modrovej. Míňam skrachovaný Nový Zéland. V Modrovej sa dokonca srnka snaží prebehnúť cez cestu, ale ju vyľakám. Táto 50km dlhý okruh z tretiny nie je veľmi pre môj bicykel, ale asi sa inak nedala spraviť. 

     Ďalší výlet na dvoch kolesách bol do Hôrčianskej doliny. Konča obce Hôrka je rampa, takže autá sa do nej bez povolenia lesníkov nedostanú. A preto je v doline kľud a relatívne dobrá asfaltová cesta. 

Vstup do Hôrčianskej doliny.

     Stúpanie je mierne až za chatu Adolfov dvor (asi polovica cesty). Jediné, čo narúšalo krásy doliny boli odstavené autá pri akomsi stále funkčnom pionierskom tábore. A čo som narušil ja bol kľud divej svine s malými. Počul som funenie a v kríkoch nad potokom som videl mihať sa tieň. Myslel som, že macko, ktorého tu už vraj videli. No keď mi prebehlo cez cestu malé prasa, vedel som, že som nasral starú sviňu. Šliapal som do kopca o dušu. Až keď som nič nepočul, zastal som a vydýchal sa. 

Väčšinu stúpania som vyšliapal až na pár strmejších úsekov.

     Najprv som šiel k rozbitej a zhnitej búde na konci doliny. Ako turistický prístrešok-horor. Zrovna na zvážnici lesník pílil drevo. Vrátil som sa kúsok s5 a na križovatke zabočil doľava na chatu Maliništia. Trocha haluzne pôsobia dopravné značky na križovatke pod Prieľačinou, kde takmer niet živej duše, tobôž auta.

  Stavbu vídavam denne z vlaku, preto som bol zvedavý, čo pod vrchom je. Traverzujem po lesnej ceste k chate. No priamo z lúky pri dome nie je žiadny výhľad. Maliništia bol kedysi lovecký zámoček. Teraz je pod správou Lesov, ale chabou. Rozpadá sa. Rovnakou trasou som zletel dolu.

 

    Zatiaľ najdlhšou trasou (Júl 2023) bolo krásnych 95km spolu s drahou po cyklochodníku Bevlava z Horního Lideču domov. Váhal som, pretože hlásili prehánky na poobedie, no aspoň nie trvalý dážď. Veď čo, dakde zalezieme. Aj sme zaliezli. O 11h sme vyrazili k stanici. Čo ma hneď na začiatku šokovalo, bola cena za prepravu bicykla. Pre vzdialenosť 28km z Púchova do H. Lideču som si na Valašský Express musel kúpiť miestenku aj pre bicykel za 4Eur! Som povedal žene, že domov dôjdem aj keď budú traktory padať. Alebo aspoň na hranice do Nemšovej. Euro som ušetril na cestovnom, keďže mám týždenník. 

    V Lideči nás privítali kvapky dažďa, ktorý o chvíľu stíchol. Sadáme na kolimahy a schádzame dolu zo stanice. Betlehem je do 13h zatvorený tak, že sa pôjdeme najesť. Doma som si pozrel priaznivé recenzie na rýchle občerstvenie Kus žvance. Hodnotenia zákazníkov neklamali. Hovädzí burger so skutočnými kúskami mäsa(žiadna fašírka) chutil. A bol poriadne veľký. Pritom za 179 kačenek (7.50Eur). Kúsok cez kopec, v našej milej krajine, by sme dali zaň dobrých 10Eur. Neprešli sme ani kilometer a o5 stojíme pri Betleheme. Cesta dobre začína. Hodinu sme na nej a prešli tak 2km. Zrovna prišla aj pani. K expozícii sa platí vstupné asi 60Kc.

Nájdi pamiatky.

    Česko-slovenský Betlehem je vraj raritou tým, že bol vyrezaný 15 rezbármi za 1 rok.  230 figúrok a vyše 100 objektov. Betlehem nie je definitívne dokončený a postupne pribúdajú ďalšie stavby. Na druhej strane mnoho stavieb je z lepenky. Na jedného pohybujúceho panáčika treba aj osem koliesok. Preto sa im občas figúrky zadrhnú a expozícia je vtedy je zavretá.

    Nový cyklochodník sa buduje za Lidečom, ale asfalt zatiaľ končí pred Valašskými Příkazmi. Samozrejme sme sa dali zlákať a skončili na poľnej ceste plnej kameňov. Chodník sa buduje v obci. Zatiaľ jediný nezačatý úsek je v okolí obce Poteč. Z Lideču do Valašských Kloboukov je pár kilometrov. Vyjdeme hore na námestie v Klobúkoch a zaparkujeme bicykle pri info centre. Po formalitách ako vecko a pohľadnice vyjdeme na Masarykovo náměstí pre pár fotiek.

Drahá nájde muža svojich snov. Akurát je z dreva.

    Na rozhľadňu Královec je riadny stupák a najskôr nás hore zaleje. Preto nevymýšľame a pokračujeme  dolu do Broumova. Nepochopiteľný stupák pred obcou. To sa fakt nedalo inak? Pri záhradách nás chytila krátka prehánka, preto stojíme pod stromami. Zídeme dolu do obce, no odbočím zle na opačnú stranu smerom na Návojnú. Až za železnicou konečne zastavím a pozriem do navigácie. Nadbehli sme si cca 4km. Úsek v Bromuove pýta lepšie značenie. Vrátime sa s5, a keď vidím hrad, už viem, že sme správne. Ďalej už trasu poznáme. Veľká prehánka nás zastihne už na Slovensku v Nemšovej. Schováme sa spolu s ostatnými pod most tatíčka Masaryka. Učiníme pokus o etapu do Trenčína, ale silnejúci dážď nás prinúti vrátiť sa znova pod most. Trčíme pod mostom vyše pol hodiny, ale ako dážď ustáva, vyrážame. Doplniť tekutiny a energiu sa zastavíme za Trenčínom v Chate na rybníku. Malú odbočku spravíme do pokoseného poľa. Potom letíme rovno domov.

Na konci výletu sa počasie zlepšilo.