Názov expedície: Fatranský horec 23
Heslo: Tlstá, Ostrá, Mažarná, túra je to nadmerná.
Konečne nastalo stabilné počasie, takmer letné. Nedeľa je deň oddychu a ja si najviac oddýchnem v lone prírody. Poriadnu turistiku sme mali pred dvoma mesiacmi v Malej Fatre, preto nastal čas prepotiť ďalšie tričko a pokochať sa na našu malebnú krajinu z výšky. I z hĺbky. Po pol roku sa o5 vraciame do Blatnice. Tentoraz bez bicyklov a vystaviť Dračicu namiesto Sopla. Deti zostali o5 u svokry. Čo čert nechcel, zrovna pred nami sa zaplnilo posledné voľné miesto na parkovisku Gaderka. Nebyť čakania pred semaforom vo Vesteniciach (oprava mosta), či Nedožeroch (nová križovatka), boli by sme miesto uchmatli my. Obraciam auto s5 do dediny a parkujem na rovnakom mieste ako na jeseň. Pred Jednotou. K ústiu doliny je to naprieč dedinou asi 700m navyše a o 6Eur menej.
 |
| Typicky olejkársko-bylinársky domček z 19.st. |
Blatnica je starobylá rázovitá dedinka s pekne maľovanými dvestoročnými domčekmi. Znie to pekne. Reálne sú niekde rozpadajúce sa chajdy, inde nové domiská. Obec má krušnú históriu počas povstania v r.1944, keď bola vypálená a dokonca i neskôr, keď v dedine úradovali Banderovci. Mementom sú vystavené zbrane partizánov v parčíku pred vstupom do Gaderky. Dedinka sa pýši botanickou záhradou, hradom, kaštieľom, rančom a fontánkou. Okrem terajšieho arogantného starostu tu pôsobili fotograf Karči Plicka, spisovateľka Maša Haľamová, či botanička Ízy Textorisová a nejaké veľkomoravské knieža, ktorého meč našli pri stavbe kravína. Ale napr. pohľadnice v obci nenájdete ani medzi kravami, tobôž pod zemou.
Po asfalte pokračujeme cez drevenú bránu. Kiosk je zasa zatvorený, takže na pohľadnice stále čakám. Týmto pozdravujem starostu Blatnice. Obiehajú nás českí fosils-cyklisti z českého Mosta. Vyhýbal som sa im v Mošovciach. Vybrali sa zo sedla objavovať krásy Slovenska.
 |
| Gaderka je krásna v akomkoľvek ročnom období. |
Na odbočke stretáme mladú rodinku na bicykloch, ktorú nasmerujeme na križovatku pri horárni odkiaľ sa im k hradu pôjde na bicykloch lepšie. Oproti sa rútia skejtbordisti. Zdá sa, že dakde bivakovali a teraz sa spustili dolu Gaderkou. Nie je to zlý nápad. My sa ešte pred horárňou dáme doprava Vápennou dolinou hore k jaskyniam. Modro značený chodník začína príkro, vážne stúpanie začína s objavením sa skalných brál. Fotíme sa pri previsoch a obdivujeme široké terasy. Nad nami počujeme detský džavot a viem, že Mažarná je blízko.
 |
| Perlou Veľkej Fatry je 130m dlhá jaskyňa Mažarná. |
Z jaskyne nás vyhnal prebudený podkovár. On je tu doma, my sme narušitelia. Po reťaziach sa štveráme hore na vyhliadku. Dvakrát mi pritom spadne krytka z foťáku. Moja nemohúcnosť normálne vyliezť vytáča drahú rovnako, ako keď sa pokúšam pripnúť si paličky o batoh. Na trávnatom svahu je mladá pani učiteľka so svojimi žiakmi. Divíme sa, že si útla ženička trúfne na toľko detí. Tých pár dievčat a dvaja chlapci však milujú svoju učiteľku a nie sú na výlete z donútenia. Preto nemá s nimi veľa starostí. Oni zostupujú dole na hrad, my naopak supíme hore. Ja som na nejakom chodníčku nad skalami, drahá sa motá niekde podo mnou. V lese sa naše cesty spoja. Tlstá je ešte relatívne ďaleko, i keď jej vrchol, zdá sa, vidíme. Masív obchádzame však akosi zo severnej strany. Chvíľu "kufrujeme" pri obchádzke spadnutého stromu, kým neuvidíme nad nami turistov zostupujúcich dolu. Pomaly miznú stromy a objavujú sa trávnaté fľaky. Záver nebude ďaleko. Odbočku na ďalšiu vyhliadku minieme a stúpame smerom, kde je modrá obloha. Po chvíli sme na širokom trávnatom vrchole (ak sa vôbec široká pláň dá nazvať vrchol) posiateho, kde tu akoby hodenými skalami. A najmä krásne fialovými horcami. Dokonca ešte i prvosienky vykúkajú spoza trávy. Kocháme sa výhľadmi na celú Malú Fatru od Kľaku až po Stoh a Rozsutec za ním. Kúsok je vidieť z Krížnej a Západných Tatier. Teplom sa robí opar, preto je obraz rozostrený.
 |
| Pohľad z Tlstej na Horný Turiec s mestom Martin. |
Oprieme sa o jednu skalu, vytiahneme rožky so salámou. Vtom pribehne retriviér, ktorý zaňuchal žrádlo. Obiehal nás už vo Vápennej doline. Jeho pániček suší svoje oblečenie na kríkoch. Nechápem, prečo sa v teplý deň zabalil do troch vrstiev oblečenia. Veď mu je teplejšie ako jeho psovi v kožuchu. Hafan najprv stojí, potom sa posadí a psími očami hľadí na nás. Cudzieho psa však neradno kŕmiť. V kožuchu sa mu nechce stáť na slnku, preto si ľahne nižšie do kríkov. Stále nás má však v hľadáčiku. Čo keby koliesko spadlo na zem? Po akom takom zasýtení, stiahneme paličky a pokračujeme zeleno značeným chodníku po hrebeni. Najprv sa zasa štveráme po skalách až na vyše 1400m vysokú Lubenú. Neďaleko nej je ďalší hríbik s nápisom Bágľov kopec. Podľa mapy by kopec mal byť niekde uprostred našej trasy. Na mape sa však volá Veľká Hubená. Miestni si vraj vyžiadali preloženie kopca. Vraj je to tak správne. Miasť turistov. Hubená, Lubená. Otvárajú sa nám výhľady na východ a v diaľke je vidieť neprehliadnuteľný, zasnežený tatranský Kriváň. A rovnako bližší Choč s bradavicou. Za Veľkou Hubenou prudko klesáme. Nechávame za sebou strmé skaly a ponárame sa do lesa. Príjemným chodníčkom dôjdeme na Zadnú Ostrú. O5 sa otvárajú výhľady na panorámu Veľkej Fatry. A objavia sa ďalšie malé kvietky podobné nevädzi. Zdajú sa mi príliš drobné. Partia dievok si trúfa na Tlstú a opúšťajú vrchol. My ideme opačným smerom k pyramídam Ostrej.
 |
| Ostrá (1263m n.m.) je jedným z mála skalnatých vrcholov V. Fatry. |
Chodník ide po hrebeni, ale potom obchádza skaly a ústi v sedle. Odtiaľ idú hore reťaze a schody. Foťák pre istotu schovám do batoha. Nejakí feferóni schádzajú dole. Trvá im to, preto sa liepam po skalách mimo reťaze. Úsek je dobre vyšliapaný, takže to nie je problém. Prehupnem sa cez skalné okno a čakám na drahú. Ešte zostane asi meter reťaze, ktorú rovnako nevyužijem (chytím sa skaly) a sme takmer na vrchole. Poniže je nový drevený kríž. Vyjdeme kúsok na vrchol a stretáme mladý pár z Tlstej. Odfotím ich a vychutnávam si pohľady na Tlstú, či trávnatú časť Fatry od "spaľovne mŕtvol" po Borišov a Lysec. Konečne vytiahnem aj binokulár a preskúmam ďaleké štíty. Zápis do knihy nie je vykonať čím, preto nalepím na prvú stranu aspoň nálepku Kapybár a schádzame dolu. Korpulentná Maďarka dostane blok a váha nad cestou dolu. Frajer sa na ňu vykašle a nechá ju napospas iným turistom. Na ženu sa vykašľú hodinky a žijú si svojim životom. Mňa až neskôr opúšťa navigácia v telefóne. Pripadá mi, že si trasu len akosi dopočítava. Napokon ju zabudnem vypnúť, takže i tak je celá turistika navigačne v háji. Zo sedla pokračujeme po žlto značenom chodníku prudko dolu. Obehne nás starší pár. Nasledujeme ho a odbočíme z chodníka. Strmo sa šmýkame po hline a lístí dolu. Je to síce skratka, ale pomerne strmá. Pádu sa nevyhnem i napriek podpore paličiek. Rovno sa ocitneme na modrom chodníku, ktorý chvíľu prudšie klesá. Väčšinou je však malé, príjemné klesanie a paličky už mám skôr na ozdobu. Konský dol je pomerne dlhý a jeho prechod trvá hodinu. Počujeme hukot potoka a sme v Gaderke. Opláchneme si ruky, veru i nohy by sme zmočili. No je už takmer šesť hodín a čaká nás vyše dvojhodinová cesta domov. Obiehajú nás bicykle z Mounfiedlu, kolobežky. Bufetík v centre dedinky zavretý. Bodlo by nejaké osvieženie i zvnútra. Nájdeme ho až "U Mustanga" v Oslanoch. Aj to preto, že som v Novákoch neodbočil na Trenčín, ale zišiel dolu. Sity pub, ako správne znie názov krčmy, však už poznáme. Ku grepovému radleru si objednáme hranolky s kečupom. To je naša večera. S romantickým západom slnka sa naša cesta chýli ku koncu a po desiatej parkujem Jarisu.
Západná časť Veľkej Fatry je viac bralnatá oproti trávnatej východnej časti a je práve vďaka tomu krajšia a atraktívnejšia.
 |
| Hrebeň Veľkej Fatry. |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára