16.1.25

Jesenné Tatry


Názov expedície: Karpatské horské

Heslo: S výhľadom magickým pod štítom Lomnickým.
 
   Ako by to bolo keby sme nezavŕšili turistickú sezónu na domácich kopčekoch. Začiatkom októbra sme si zjednali jeden z posledných voľných apartmánov na Štrbskom plese. Investori komplexu Panoráma si ponechali pár väčších apartmánov a tie prenajímajú ľuďom. Zbytok je 4* hotel. Česi majú koncom októbra sviatok, a tak sa izby strácali z bookingu ako chladiaca kvapalina z nášho Sopla. Takže apartmán za takmer 280Eur na dve noci máme, už len aby počasie vyšlo. Mali sme možnosť zrušiť pobyt pár dní pred nástupom. Koncom októbra je však v našich končinách vrchol babieho leta, takže v pohode, no počasie som patologicky stalkoval. Ako bonus sme mali hodinu pobytu navyše, lebo sa menil čas na zimný. No a pár dní pred odchodom skrsol v mojej lebečnej dutine nápad vyviesť sa na Lomničák.
Najchladnejšie miesto na Slovensku. V budove sa kúri nepretržite celý rok.

     Lístky na lanovku mi mizli pred očami ako lysohlávky v lese, preto po zhodnotení počasia na piatok som hneď zobral štyri lístky na lanovku o 14.20. Bral som vývoz ako darček k narodkám. Baby som ospravedlnil zo školy, na spôsob odcestovania, čo síce bolo úprimné, ale až príliš otvorene. Trénerovi hádzanej sa výpadok hráčky nepáčil a dcérke radil zrušiť Tatry. Mali zápas kdesi v Rakúsku. Baby vo štvrtok vypražili rezne, mamina už v Tatrách bola druhý deň na konferencii. Dievčatám telefonicky dala posledné pokyny, čo ešte pribaliť (kufor zbalila pred odchodom). V piatok sme sa zobudili do zamračeného rána, no predpoveď pre Tatry bola slnečno. Hodinu pred odchodom lanovky zo Skalnatého plesa radia byť v Lomnici. Hoci navigácia ukazuje asi 3h cesty, nechávam si hodinu v zálohe. Baby budím o pol ôsmej a o necelú hodinu sadáme do Dračice. Seno pohodí morčaťu suseda. (Vlastne vyzerá, že nepohodí, ale morča víkend prežije). Cesta ubieha plynule. V okolí Žiliny je už  obloha ako vymetená. V malej kolóne sme pred Ružomberkom. Dcérke volá mamina, kde sme. Na hlasitom odposluchu odhadujem tak hodinu do Smokovca. Kochám sa výhľadom na Baranec a "Krivý" kopček až zabudnem odbočiť na odpočívadlo Dechtáre. Preto stojím na ďalšom pred Mikulášom - Benice. Na tamojších veckách panuje ťažký socík. Hnusné zelené kachličky ako v pitevni, plechové umývadlá - válovy som nemal už ani na vojenčine. Voda studená, servítky žiadne. Dám si banán a pokračujeme na východ. Na hodinách vidím, že pred dvanástou budem v Smokovci. Preto auto odstavím pri skrachovanom Dinoparku v Dolnom Smokovci a ozvem sa drahej. Je zbalená, prednášky skončili a počká nás na stanici. Stojím na železničnom priecestí a vidím ženu ťahať kufor. Zatrúbim a všimne si červenú Dračicu. Elina prefrčí a drahú naložíme do auta. Prvé, čo si všimne je, ako som nahodený. Máme rifle a červené tričko s dlhým rukávom. "Takto chceš ísť na hory?" A kde máš termotričko? Ja som ti ho asi nezbalila!", dostáva sa do obrátok. "Šak si kúpim v Lomnici", bránim sa chabo. V Lomnici na parkovisku otvára kufor a vyťahuje - termotričko. Ja a peňaženka sme zachránení. Na jej povel sa všetci prezlečieme do turistického. Hoci slabo odporujem, že načo. Pri otvorenom kufri auta si dáme kuracie rezne s chlebom ako praví Slováci. 

Ľad na povrchu Vyšného Terianskeho plesa je väčšinu roka.

    Lomničák čaká nad nami, už sme blízko cieľa a tešíme sa. Teda asi len ja s drahou. Pubertiačkam je to lautr jedno. Z batohu vytiahnem vytlačené lístky s QR kódom a môžeme nastúpiť na prvú štvormiestnu lanovku č.13. Snáď nám neprinesie nešťastie. V stanici Štart (meno dostala podľa začiatku bobovej dráhy) prestupujeme na väčšiu na Skalnaté pleso. Hore je okolo 10°C. Prvé, čo nás upúta sú zdomácnené líšky. Pózujú a žobrú jedlo. A tiež som si všimol, že zmizlo ihrisko Svišťovo (vraj v rekonštrukcii). Máme asi hodinku do odchodu. Spomíname na našu návštevu spred pár rokov v búrke, prejdeme sa po okolí. Nosič prenáša kyvadlovo náklad do lanovky. Má asi oddychový deň. Kde je majster Papuga, ktorý sa z murára preorientoval na nosiča? Na chate pod Rysmi? Drahej sa začína krútiť žalúdok už len pri pohľade na lanovku spúšťajúcu sa z vrcholu. Krátko pred odchodom sa presunieme do čakárne. Lanovka má i mimoriadne jazdy, ktoré sa dajú kúpiť iba na Skalnatom. Sú posledné. Ako sa k nim dostať, netuším. Treba byť asi v správny čas na správnom mieste. 

    Sprvu vyzerala stavba lanovky ako projekt metra v Bratislave. Našťastie nápad neskončil v koši. Prvá lanovka v Tatrách vzbudzovala spočiatku nedôveru turistov a lyžiarov. I dnes pri pohľade na to, ako sa vznáša na lanách, nie je človeku všetko jedno. Špekulovalo sa o lanovke na Gerlach, či Rysy, ale politika zasiahla - trebalo zvýšiť návštevnosť Lomnice. Lanovka na Lomničák dlho držala prím v najdlhšej lanovej dráhe bez podpier a tiež v dĺžke bez prestupu. Materiál vynášali na pleciach nosiči. Viedol ich horský vodca a istil na lanách. Z plesa na štít trvala cesta asi 2h. S 25-40 kilami materiálu. 2x za deň. Skopčáci ju počas SNP takmer vyhodili do vzduchu, lebo sa im nezdalo, že nečinne postáva. Mysleli si, že na plese sú partizáni. Napokon koncom 90.-tych rokov lanovka dojazdila úplne a nahradená bola novou. Pôvodné zostali len budovy navrhnuté Dušanom Jurkovičom. Stará lanovka si zahrala vo filme Anděl na horách.

    Natlačení zo šoférom sa odlepujeme takmer presne od stanice. Vtipkuje, že má zelené tlačidlo na otvorenie podlahy. Moje baby sú v kľude, bo sedia. Sme vzadu, takže krásne vidím ako sa dvíhame a vzďaľujeme od zeme. Po asi 9min. spomalíme a vojdeme do najvyššie obývateľnej budovy v krajine. Pešo ešte šliapeme popri hotelových izbách na hornú terasu s barom. Pánko nám do rúk strčí kartičky s miestenkou č.2. Pred barom je veľvyslanectvo slnka pre celú zem. 

Slnko pomocou "slnkostroja" podpísalo zriaďovaciu listinu v zime 2011.

   Najvyššie položené veľvyslanectvo na zemi a jediné pre slnko funguje od októbra 2010 s požehnaním samotnej vesmírnej agentúry NASA. Prostredníctvom slnka sa ľudia môžu obdarovať slnečnými lúčmi. Obdarovaný sa za 33Eur stane na rok veľvyslancom žltej gule na mieste, ktoré si určí. Autor nápadu potrebuje proste odniekiaľ získať prachy pre Dobrého anjela. Preto je to len akési gesto, od ktorého sa vedecké inštitúcie dištancujú. Navyše slnko nemôže pariť nikomu. Zaujímavé. A čo s vodou?

    Vypustia nás von do 4°C na železnú vyhliadkovú plošinu. Drahá stretne po 20 rokoch spolubývajúcu Mariannu z vysokoškolského intráku. Ja kučeravú dievčinu sprvu nespoznám, až potom si spomeniem na "Horčicu". Chvíľu kvákajú, ja vyťahujem binokulár a kochám sa výhľadmi. Na sever a východ je neskutočný výhľad. Podo mnou Belianske Tatry, neďaleko Tri koruny, Kojšovská hoľa, či obrysy Polonín. Pyšný štít a za ním Poľsko ako na dlani, Konštatujem, že krajina Lechov je posiata domčekmi a dedinkami, žiadny les, pole, voľný priestor. Akurát Čorštýnska vodná nádrž a Gorce narušujú farebné, obývané bodky na planine. Dolu klepoce záchranársky vrtuľník. Letí po zranenú turistku na Brnčalku. Na západe sa pomaly blíži k horizontu slniečko, no panoráma Tatier je krásne vidieť. I tých malých, teda Nízkych. Niekto tam hore ma musí mať rád. Na Lomničáku bývajú slnečné dni tak 2 do mesiaca a zrovna dnes je jeden z nich. 50min. zvýšenej radiácie, UV žiarenia a nedostatku kyslíka ubehne strašne rýchlo. Vytlačíme si bankovku, kúpime pohľadnice. 

Belianske Tatry sú iné ako Vysoké. Ich hrebeň je vápencom tvorený a už 50 rokov pre turistov zatvorený.

    Mamina nás stresuje, či pribalila vrcholové knižky. Našťastie sú v bočnom vrecku batohu. Neodolá osláviť vrchol typickým štamperlíkom horca. Narýchlo pozbierame zo zeme kamienky (dajú sa i kúpiť) a už hlási príjemný ženský hlas, aby sme sa presunuli k nástupu. Urgentne. Lanovka sa práve odlepila zdola. Odovzdáme kartičky a čakáme v kamenej garáži na spoj. Osadenstvo lanovky sa mierne zmenilo. Dolu ide nejaký dedko a opustili nás dvaja Poliaci, ktorí sa rozhodli zísť pešo. Prelezú retiazku na zábradlí a môžu zísť. Neviem koľko trvá cesta dolu, ale o pol tretej... Navyše, pokiaľ je mi známe, chodí sa vlastnými silami so sprievodcom. Vyšliapnuť si hore nielen s JT bankou, ale i klasickou cestou je snom mojej ženy. Ja by som skôr spočinul na tom najvyššom kopčeku. Tentoraz sa presuniem o5 na koniec kabínky. Vidím lepšie, ako sa pomaly vzďaľujeme od skál a od zbytkov zbytočného stĺpa starej lanovky. Máme iného šoféra, ktorý má vozenia hore a dole plné zuby. Mám chuť mu povedať nech si to teda šliape peši každý deň. Nesieme si kamienky, o ktorých akože nevie. Zase je ten Lomničák o čosi nižší. Lanovka nepremáva večer, pretože nie je osvetlená. Takže západ slnka je možné si užiť len pri prenocovaní na Lomničáku. Noc, na ktorú nezabudnete vy ani peňaženka vyjde na viac ako 1000Eur. Bleskom si uvedomím vysychajúce pleso pod nami a sme dolu. Reštika je zavretá, suveníry si kúpime až v Lomnici. Sadáme do Dračice a presúvame sa do Štrbského Plesa. Rekonštrukcia cesty nie je stále dokončená. Ani vlak neprejde. Hotel Panoráma je na západnom konci Plesa. Pre ubytovanie je malé parkovisko pred hotelom. Auto potom musím zaviesť za hotel. Rampa sa otvára prezvonením recepcie. Tu ešte musia zapracovať na otváraní rampy podľa EČV alebo očistiť sklo na kamere. Hotel má za 20 Eur i podzemné garáže. Električky a plyny však nesmú ísť do podzemia. Parkovné vonku stojí 8Eur/deň. Na recepcii si priplatíme 16Eur/osoba raňajky. Deti do 17r. majú akože polovicu, i keď naše baby sa vedia napchať ako jalitá. Týpek na recepcií je asi umelá inteligencia, lebo sedí ipt za pultom. Ráno i večer, každý deň. 

    Apartmán máme na 8. poschodí. Kým krkolomne zaparkujem auto, baby čakajú vo vestibule. Vyvezieme sa hore a kartou otvorím dvere. Izby sú prekúrené viac jak na Lomničáku. Hoci otvorím okná i balkón a šachujem s klimatizáciou, stále zostane pomerne teplo.  Apartmán má malú kuchynku, obývačku s TV a za nimi je spálňa. Dievkam rozložíme diván a zo skrine vytiahneme matrac. Apartmán má vlastnú wifi, ale použijeme hotelovú. Výhľad máme epický na Nízke Tatry a časť Popradskej kotliny. A hviezdne nebo nad hlavou. Krása. Hviezdičky sú síce pekné, no v bruchu blikajú hladoví pidimužíci. Preto pozrieme na internete nejaké dobre hodnotené reštiky v okolí a zídeme dolu. Ľudová reštika U Lenky cez víkend hostí športuchtivú mládež. Okrem toho majú tento víkend sústredenie nádeje našej atletiky. Museli sme sa presunúť o dom vyššie do Furkotky. To je už väčšia reštika, ktorej súčasťou je i penzión. Objednal som si jesenné menu: lososa s cukinovou ryžou, dievčatá bryndzové pirohy a drahá fučala nad prasačím špízom so strapačkami. Celkom chutné a veľké porcie. Veď aj za tých vyše 70Eur, čo sme tam nechali museli byť. Čašníčke som rozmenil 10Eur a 5 jej nechal. Dal som si dva deci rosé, drahá už nepokúšala horec a načapovali jej desinku. Vrátili sme sa na hotel, pozreli si Horúce strely a zaľahli do perín.

                                             V pozadí tretí najvyšší kopček Tatier - Ľadový štít (2627m).
 

Sobota

    Vstávam ako každý víkend pred siedmou. Veľa som nenaspal a často sa budil. Baby nechám spať takmer do pol ôsmej. To znervózni ženu, pretože chce vyraziť, čo najskôr. Ja si myslím, že Bystrá lávka nie je taká náročná, keď ju prejdú aj deti. Kým sa obliekajú, uvarím čaj. Litrovú termosku trepem zbytočne. Vypijem ju celú večer pri telke. 

Východ slnka.

    Zídeme na raňajky vo forme bufetových stolov. Dnes sa napráskam vodovej praženice s párkami, croissantu a ochutnám ešte vynikajúci puding s čia semiačkami, kokosom a mangom. Dobre som urobil, lebo na druhý deň zľahol po ňom stôl. Nebude to bohviečo šliapať s plným bruchom, ale vravím si: "Šak spočiatku stúpanie nie je náročné". Krátka zastávka v potravinách, kúpiť kolu a sladké blbosti a pred pol deviatou kráčame centrom Štrbského po žlto značenom chodníku. Dumáme načo je obludná a skrachovaná vyhliadková veža Snov. Pračka peňazí? 

    V súčasnosti je veľmi pravdepodobné, že z mesta zmizne. Dávame do batohu bundy a pri vodopáde Skok zvliekam bundu aj ja (nemám tri vrstvy ako baby, iba termotričko). Pri vodopáde iba pár záberov a pachčíme prvý, najmenší stupák k plesu nad Skokom. Vydýchame sa, nejaké tie gýčové foto a pokračujeme ku Kozím a Volím plieskam. O5 menšie stúpanie. Staršia si naberie do prázdnej fľašky od koly vzorku riasy z plesa. Už z diaľky je vidieť pomníček najväčšej záchranárskej tragédie z r.1979.

Trosky vrtuľníka sú pochované pod skalami, iba niektoré nechali na povrchu.

   Nad týmto pietnym miestom sú na skalách kamzíky. Chvíľu trvá, kým rohaté mrciny, dobre splývajúce so skalami nájdem. To nie sú ako tie nebojácne, nízkotatranské. Od pamätníka posuniem pána, aby som mohlo fotiť a nie počúvať reči, ako pred 100 rokmi liezol kadesi mimo trasu. Ja si zájdem po skalách ešte k ďalším troskám trupu a torza pomocnej jednotky. K Capiemu plesu je ďalšie krátke stúpanie. 

Terasovitý tvar Mlynickej doliny bol formovaný ľadovcom.

        Sme pri plese a babám ukazujem, čo nás čaká. Strmé, dlhé stúpanie, kedy musíme prekonať 300 výškových metrov. Za všeobecného pindania sa vydávame hore. Najprv pustíme stádo asi 20 tínedžerov a až potom obchádzajúc pleso začíname stúpať. Objavujú sa ľadopádiky. Nie je stúpanie také dlhé, ako zdola vyzerá. Baby odparkujem na plošinke, kde sa môžu vyhrievať a ja ignorujem nápis STOP na Bystré sedlo. Vybral som si tú najhoršiu cestu cez ostré skaly. Ide strmo hore, hoci poniže je ľahší chodník. Kedysi šla cesta cez sedlo. Po vzore talianskych ferát však natiahli reťaze cez štrbinu - Bystrú lávku. Zo sedla pokračujem kúsok po skalách systémom nájdi si svoju cestu alebo urob na Furkotský štít. Odhaľuj sa mi panoráma Tatier z oboch strán. Západ je však viac menej v mrakoch a vidím iba špičku Kriváňa. Na druhej strane je výhľad o poznanie lepší. Na každom štíte sú ľudia. Rysy, Kôprovský samozrejme, Východná, Satan, Veľké Solisko. Len ten najvyšší zostáva opustený ako... nedobytná žena. Podo mnou Wahlenbergovo pleso a Capie, Okrúhle s bójkou. Vyšné Terianske pleso sa mi zdá pokryté ľadom. Na zakázanom vrchole som o5 s Poliakmi ako na Plačlivom. To už snáď ani nie je možné, kde všade sú. Nemajú žiadnu robotu? Pri babách som klasickou cestou rýchlo dolu. Navigujem turistov smerujúcich hore. Bol som preč asi pol hodiny. Do rúk mi pristane rezeň s chlebom. Ani ho nestačím požuť a pridávame sa do radu pod reťaze. 

Hore je vidieť známa štrbina pod Bystrým sedlom.

    Frflem ako staré pivo, prečo nie je Bystrá lávka jednosmerka. Ja navrhujem zipsovú jazdu, iný semafor. "Taky tam nebudete vteřinu", vraví mi Pepík. "Budem", odpoviem. Kuká na mňa, či mi nepreskočilo z riedkeho vzduchu. Zmieril som sa ipso facto, že s davom nič nenarobím, ale aspoň si môžem dosýta vychutnať Tatry. Pomaly sa odkrývajú a vidieť aj Lomničák. Nejaká "skúsená všadelezka", babenka, odhaľuje deťom vrcholy. Bohužiaľ zle. Na to, že bola hádam na každom šutri, prakticky nevie, na čo sa pozerá. 

Osamotený Štrbský štít a pod ním plesá (menšie Okrúhle je najvyššie v Tatrách) ako tmavé diery.

    Nejakú slabú pol hodinku trčíme pod reťazami, kým sa pohneme. Ani ich nie je veľmi treba, sú tam asi len ak sú skaly vlhké. Vidím stúpať bosého chlapíka. Skalné okno máme za sebou a začínajú pi.ovať pre zmenu deti. Nechce sa im šliapať až na Štrbské a radi by si skrátili cestu lanovkou. Pridajú do kroku, no rodičia si vychutnávajú turistiku pod Ostrou vežou a nikam sa neponáhľajú. Stretnem jediných Slovákov, aj to počúvam ako zo seba ktosi na nejakej turistike striasal hovná. A umelej inteligencie sa mám spýtať, či 17cm je dosť. 

Hrebeň Ostrej.

    K plieskam vidíme aj po druhej hodine stúpať turistov. Mondolákajú, a hádam vedia, čo robia. Využijeme chvíľku samoty a ocikáme skaly. Na úrovni Furkotského potoka začína kosodrevina. Mladšia s mamou idú asi minútku po nás. Počkáme ich na Škutnastej poľane. K chate pod Soliskom je to podľa hríbika asi 15min. Máme polhodinu. Takže rozhodnutie je jasné a odbočujeme na modro značený chodník. O5 stúpame ku chate. Je mi zle od žalúdka, idem na energetickom dlhu (neprejde ani týždeň a záchranári na rovnakom mieste vlečú vyčerpanú turistku). Oproti stretáme rodinky, ktoré idú asi okruh do Štrbského.

Solisko tvorí predel riek tečúcich do Baltického alebo Čierneho mora.

   Po vyše 15min. nechávam dcéru pod chatou a idem do vnútra. Čosi na mňa kričí, ale nevnímam. Na chate je rada ľudí, preto vybehnem druhou stranou von a bežím k lanovke. Vyzerá, že lístky sa dajú kúpiť iba na chate. Utekám do kopca ku chate. To už príde aj zvyšok rodiny. Som pred kolapsom. Pýtam 4 lístky a pohľadnicu. Tú nemajú a ešte ma upozorní, že mám 5 min., kým nekompromisne vypnú lanovku. Teda turniket. Tak bežím dolu, kde ma už baby čakajú pri bráne. Celú cestu cez Bystrú lávku šlo s nami malinké poľské žieňa. Teraz nervózne stepuje pred lanovkou. Oni by jej lístky aj predali, ale nerozumie. Čas vskutku tlačí a obsluha chce ísť domov. Škoda, že Solisko expres nie sú flexibilní a lanovka nemôže ísť aj o hodinu dlhšie. Skáčeme do starej otvorenej lanovky. Deti zatvárajú zábranu, no ja ešte nemám batoh dolu. Preto sa nakloním, že si ho vyvlečiem a vtom ma inzultujú železným zábradlím do hlavy. Vidím všetkých svätých aj s Veľkým vozom a kométou Atlas. Na temene mi narastie krásna hrča. Takže okrem 0Eur bankovky si veziem na pamiatku Bystrú hrču. Oni sa na tom smejú, ale mne zvoní v hlave ako u Matky božej v Notre Dame pokým neprídeme dolu. 

Škutnastá poľana

    A navyše mi je zima. Dolu by sme sa radi zahriali, preto skončíme v jednom zo stánkov pri hoteli Fis. Dáme si horúci tatranský čaj, baby čokoládu. No tatranský čaj bola hrôza. Len horúca, horká voda. Potreboval som však doplniť tekutiny. Cukry som si doplnil tyčinkou Snickers. Prechádzame sa po centre a kúpime si čelenky. Na večeru sme našli miestečko v náručí Lenky. Naozaj má ľudové ceny. Myslím za jedlo. Večera nás aj s polievkami stále menej ako vo Furkotke. Na úspešné zdolanie lávky sme si pripili normálnym štamperlíkom tatranského čaju a drahá horcom. Mydlová voda jej nechutí (i ten horúci čaj skončil na trávniku). Bohato zasýtení ideme tých pár metrov do hotela. Večer pozeráme Danglove MJV, ale show je už obohratá. Adela zmizla, zachraňuje to Polnišová. 

Vyšné Wahlenbergovo pleso je druhé najvyššie položené v Tatrách.

Nedeľa

    Mení sa čas. Babám som chcel dopriať kľud. I tak vstávam dosť neskoro na môj štýl. Neverím hodinkám, že je vlastne pol deviatej starého času. Štíty hôr sú zahalené v mraku a len veľmi pomaly sa dvíhajú. Pôvodne sme chceli ísť na Lomničák dnes, ale dobre sme spravili, že sme vyšli v piatok. Okolo pol deviatej sedíme v jedálni a čakáme, kým sa uvoľní kávomat, doplnia misky a neviem čo. Čaj oželiem, dolievam sa zriedeným džúsom. Došli sme v čase rannej špičky. Po raňajkách pohádžeme veci do kufrov - špinavý a čistý, zvezieme sa dolu, odovzdám kartu a môžeme vyraziť domov. Po kilometri na diaľnici stojím na pumpe. Týpeček z Hovadova nechá odparkované auto pri stojane a ide s babkou na kávu. Ja skúšam beznádejne načapovať z druhej strany. Hadica je krátka. Presúvam sa do iného radu. Tam sa vtrepe Oktávka, ale dofukú iba kolesá. Z diaľnice zídem v Bešeňovej a spravím dobre,, pretože sa začína tvoriť kolóna. Takto plynule prejdem Ružomberkom. Aj pod Strečnom frčíme. Vystrčenou nohou mi motorkár poďakuje, že som ho pustil. Zastavím na odpočívadle Predmier, kde si baby dajú kávu. Na obed sme v novom mekáči, no ja dojedám nekonečné rezne zo štvrtka. Doma sme pred druhou hodinou. To stihnem aj 50km na bicykli. Na koniec októbra je stále príjemných 20°C.

6.1.25

Rok 2024

Cirkus život má tisíc divov. Tisíc a možno aj viacej. Cirkus život, býva v ňom živo. Preto stále mám rád náš svet.
 
 
1.1.2024 - platí nová parkovacia politika mesta. Ani po pár dňoch nie sú niektoré značky odokryté a zóny sú nejasné. 
 

 
Naše smrady sú zatiaľ zadarmo pri Bille. Rok trvalo obchodnému reťazcu, kým postavil rampu. A s ňou aj nabíjacie stanice a ešte aj prekážajúce stĺpiky.
Točím viac menej symbolicky prvých 22km pri +5°C z vyše 6250km, ktoré tento rok našliapem. 
2.1.2024 - detské korčule, ktoré som neobjednal minulý rok, dnes išli hore o viac ako 10Eur. Staré korčule som predal za 20Eur. Povianočné obdarovanie v podobe nástupoviek La Sportiva TX4,
3.1.2024 - máme krsniatko na prázdninách. Je vo veku "prečo?" a klapačka sa jej veru nezavrie. Spím v obývačke a malá so ženou v spálni. Keďže snehu nie je (vonku je +10°C), sme v trampolináriu,
11.1.2024 - z parkoviska pri Bille sa stalo záchytné. Boj o miesta každým dňom. Dnes ma zachránilo 8min., o čo som bol dlhšie v robote a tlačil papiere pre staršiu do školy,
13.1.2024 - otvárame turistickú sezónu výšľapom na Lysec vo Veľkej Fatre,
16.1.2024 - pokus o kúpu lístkov na MS v hokeji v Ostrave. Striehol som na čas, ale zdržal ma vedúci. Ocitol som sa tak niekde ako 12000 v poradí. Pochopiteľne sa mi neušli,
18.1.2024 - v robote dávam dokopy koľko sme ušetrili v r. 2023 na rôznych dizajnových, materiálových a neviem akých zmenách. Prakticky nič, no produktový menejžer chce od nás počuť, že mu ceny schválime aj do ďalšieho roka,
25.1.2024 - dnes nás poctil svojou návštevou vysoký menejžer - riaditeľ pre Európu a blízky východ. Vysoko som jeho  pozitívnu prednášku v aule ignoroval a šiel na obed,
27.1.2024 - účasť na finále federálneho pohára v ženskom basketbale. Naše baby domáce vysoko prehrali nad brnenskými Žabinami,
28.1.2024 - o5 reklamujem nový notebook. Prestáva sa nabíjať a zahrieva sa batéria. Na druhý krát konečne reklamáciu uznali a vymenili batériu. Ja som dokúpil lepší napájací zdroj,
30.1.2024 - vedúci so skupinárom odleteli do talianskej Bologne ako pozorovatelia nového projektu. Ako to už chodí, napokon bolo všetko inak a z projektu nič nebolo,
 
Po tretíkrát Čajky obhájili titul majstra Slovenska. Ich hra však stagnuje a naviac nemajú.
 
 
1.2.2024 - oficiálny koniec práce z domu. Plné parkovisko aj jedáleň ľudí, ktorých som nevidel 4 roky.
Účastním sa protestu za slušné parkovanie v meste. Tomu predchádzal i môj list zástupcom mesta. Prišla i odpoveď, že budú politiku riešiť. Nespokojní občania najprv nesmelo postávali vonku pred knižnicou, kde zasadalo zastupiteľstvo. Policajtov bolo viac ako obyčajných ľudí. Potom ktosi rozhodol ísť dovnútra. No bolo nás málo a boli sme neorganizovaní. Ľudia vykrikovali a chodili pred poslancami s transparentami. 2x prerušili zasadanie. Jeden mestský policajt si nás chcel fotiť, tak som ho zahriakol. Naveľa primátor dovolil vystúpiť 4 ľuďom po 5min. Kuchár, dôchodca, predavačka. Jednoduchí ľudia s jednoduchým pohľadom na vec. Nepomohli sme si však ani prd. Parkovacia politika sa nezmenila,
5.2.2024 - kolega (primáš z folklórneho súboru) dnes šiel na moje prekvapaknie vlakom. Som sa ho spýtal, či mu došiel benzín. Nie, nezvládol výmenu brzdových doštičiek. Môj skupinár P. dnes tiež cestoval vlakom. Ani on nemá v poriadku brzdy,
7.2.2024 - prišla pomsta mestských policajtov za protesty voči parkovacej politike. Začali chodiť po meste a udeľujú pokuty. Koľkokrát ich vidím prechádzať okolo domu. Raz dokonca striehli na pri basketbalovej hale a robili represálie,
8.2.2024 - o polnoci ma zobudil buchot dverí na aute. Až dve sanitky parkovali pod oknami. Odviezli susedu V.T., ktorá deň na to zomrela. Jej muž šiel za ňou na Vianoce,
10.2.2024 - jediný deň v roku, kedy nás svojou návštevou poctí môj tatino. To keď baby majú narodky,
14.2.2024 - mladšia dcérka na lyžiarskom. Zabudla si plavky a bus musel kvôli jej nauzei stáť. Celý  kurz skončil neslávne, keď väčšina sa nakazila vírusom,
2.3.2024 - prepisujem zhnité denníky po povodni v pivnici. Väčšinu skript vyhodím. Neskôr si kúpim v Ikea plastové krabice, kde premiestnim zvyšok a i vianočné ozdoby,
4.3.2024 - železnice nasadili na regionálne expresy novú dvojposchodovú súpravu s romantickým menom KISS (Komfortabler Innovatier Spurtstraker S-Bahn-Zug) od Stadler. Naši ajzrboňáci ju volajú Jánošík. Jeho príchod bol poetický. Vlak zastavil a nikto nenastúpil ani nevystúpil - dvere zostali prvú minútu zatvorené,
 
Železnice sa po celý rok radi vracali do 20st. Nový grafikon zrušil vozeň s deťmi a batožinový.

 
5.3.2024 - najkratšia cyklojazda. Po 8km šteuljem skrutkami prednú brzdu tak idiotsky, že mi vytiekla brzdová kvapalina. Bicykel naložím do auta a našťastie mi kvapalinu v MTB hneď aj doplnia.
Pri kvitnúcom zlatom daždi mením aj P žiarovku na Jarise,
9.3.2024 - na kúpalisku vo Veľkom Mederi. Vnútri pochopiteľne, nie na +8°C vonku. Aby som mohol plávať v plaveckom bazéne, musel som si kúpiť jednorazovú kúpaciu čiapku. V plavkách som teda vybehol mimo kúpaliska do haly, kde bol obchod. Drahá sa učí na skúšky vodára,
12.3.2024 - tatino si k narodeninám doprial injekciu do oka. Nemá zákal, len poškodenú sietnicu. Musí chodiť takmer každý mesiac, ale výsledky terapie sú sľubné,
15.3.2024 - mesačné stretnutie celého oddelenia začalo vo vynovenej konferenčnej miestnosti. Ledva sa pomestíme. Nový projektor robil vrásky vedúcemu až musel zavolať podporu. Pribudla širokouhlá kamera, ktorá sníma celú miestnosť,
17.3.2024 - staršia na lyžiarskom v Nízkych Tatrách,
19.3.2024 - podpísal som avizované 6,8% zdvihnutie platu,
21.3.2024 - cestou do roboty vidím stopy po nehode. Večer zrazilo auto cyklistku. Nehodu pani neprežila, neznámy vinník z miesta ušiel,
24.3.2024 - v krásny jarný deň sa prvýkrát ocitnem na záhradke. Orezávam tuje a kríky. O dva týždne kosím trávu. Tieto nutné činnosti chodím robiť na záhradu celý rok,
26.3.2024 - v robote sme vyfasovali 3 druhy okuliarov: 1. na prechádzky,
                                                                                          2. ochranné na dioptrické pre prácu na dielni,
                                                                                          3. dioptrické.
No ich nosenie bolo spočiatku kontroverzné. Nikto ich nechcel nosiť. Až na jeseň Národný inšpektorát práce rozhodol, že sú povinné všade. A to zasa bolo od veci pre majstrov alebo výrobných zamestnancov, ktorý sedávajú aj pri počítači,
27.3.2024 - ťažko písané spomienky dnes vyleteli hore komínom. Zostali už len v digitálnej podobe,
28.3.2024 - kolegyne Razpuča a Bosana majú signál nástupu na obed. Bosana idúc po chodbe do kuchynky zakašle. Prestáva ich varenie baviť a občas sa vyskytnú v kantíne,
1.4.2024 - suchý vietor zo Sahary spôsobil, že máme 25°C a pp. stál aj za mojím kolapsom. Po výšľape (80m výškových na 1km) na Jalšové chaty mi náhle prišlo zle od žalúdka, zatmelo sa mi pred očami a zviezol som sa aj s bicyklom na matičku zem. Pozviechal som sa a sadol na betónovú kocku. Prišli nejakí motorkári. Zdalo sa mi, že tmavá záclona trvá večnosť. Počul som iba hlasy. Nahmatal som fľašku z vodou a napil sa. Tento rok som už na Jalšove chaty nevystúpil, ale dal som iné, vyššie kopčeky,
Takýto výhľad na priehradu sa nenaskytne často. To som ešte netušil, ako skončím.

 
5.4.2024 - ráno nastúpil do vlaku týpek s bicyklom v ruke a popolníkmi na očiach. Do nesprávneho vlaku. Šiel na opačný smer. Mal šťastie, že správny vlak meškal a stihol ho. Stalo sa mi neskôr v zime, že nastúpili dve ženské a po chvíli zasa vypochodovali. Boli sa zahriať, či tak isto zablúdili?
9.4.2024 - prilietajú sťahovavé vtáky. Dnes som videl trasochvosta,
19.4.2024 - žena si k narodeninám dopriala titul kovanej a certifikovanej vodárky. Som na ňu hrdý, nemá to ľahké,
20.4.2024 - v hnusnom zamračenom a prehánkovom počasí je prvá tisícovka na bicykli pokorená. Trasa je nezvyklá sever-juh, juh-sever. Mesto som prakticky prešiel 2x,
22.4.2024 - prileteli lastovičky. Kolegyňa ich odháňala metlou spred dverí,
24.4.2024 - v meste je cirkus. Po kruháči ráno behala vyplašená ťava,
29.4.2024 - kolega, skupinár P. nám na 3h požičal psa Ťapka. Hafan skučal pri dverách celý čas. Šli sme von, potom sa ukľudnil. No baby sa oň nestarali. Viackrát nás nenavštívil. Teraz P. hľadá, kde by si Ťapko zatrtkal,
30.4.2024 - odišla kolegyňa M. z kvality. Milé, že i nám doniesla zákusky. Jej nástupca K. nevydržal ani do konca roka,
17.5.2024 - po 9-tich rokoch som si bol pre nové pracovné topánky. V Chorvátsku som v starých vyzeral ako bezďák,
24.5.2024 - firemná akcia "Vrčíme ako naše zdroje" na jazerách bez mojej účasti,
29.5.2024 - rozlúčka s dôchodcom J.R. a jeho ženou v miestnej pizzerii. Narýchlo som dal vyrobiť fotorámik, kde vlastne na fotke ani nie je. V reštike len ja, Bosana, M.D., na sekundu sa pristavil skupinár M. Oficiálna rozlúčka bola druhý deň k kancelárii. Dostal knižku, víno a ťažký, starý počítač,
1.6.2024 - Deň detí sme oslávili na hádzanárskom turnaji v Žiline. Jarisu som skoro zaparkoval do priekopy. Baby skončili druhé. Nebolo veľa družstiev, a preto hrali proti sebe aj 2x,
3.6.2024 - o5 nám vytopilo pivnicu. Vraj strecha nestačí odvádzať vodu,
4.6.2024 - kolegyňa L., keď má sviatok pravidelne nepríde do roboty. Ale všimol som si, že ani jej psík E. nechodí, ak ona nepríde. Buď má voľno alebo ho chytí práca z domu. "Kamarád taky rád?", ale len uvádzam fakt,
5.6.2024 - kolega G. si zabudol kúpiť lístok na vlak. Skúšal pomocou aplikácie vo vlaku, ale 1 min. pred odchodom už proste nie je možné si ho zadovážiť. Spanikáril a kúpil si zlý lístok na doobedie. Samozrejme mu to sprievodkyňa nezožrala a musel si kúpiť ďalší lístok na vlak, v ktorom sedel,
6.6.2024 - máme v kancli nové, vodorovné žalúzie. Je teraz viac roboty so zaťahovaním a majú i medzery, kade presvitá slnko. Čo sme chceli, to máme,
8.6.2024 - účasť na majstrovstvách hádzanej U12 v Hovadove a Pezinku. Vinou trénera D. prehrali dôležitý zápas s Trenčínom. Až pri stave 0:5 nasadil kľúčovú hráčku, ale zázraky tím nespravil. Prehrali 8:9, čo rodičia  trénerovi po skončení sezóny nezabudli a predseda klubu ho odvolal (netuším, prečo sa ho nezastal). Mladšie žiačky napokon skončili 11 z 24 tímov,
9.6.2024 - v Hrádockej doline nachádzame 29 dubákov. O ďalší týždeň takmer 40,
 
 

11.6.2024 - v starej elektrárni som s drahou na koncerte štyroch violončelistov,
13.6.2024 - na našom telezízore sa objavila v spodnej časti svetlá škvrna veľkosti tenisovej loptičky. Odchádza podsvietenie,
18.6.2024 - kámoška Mona završuje sezónu a v podstate tanečky finálnym vystúpením v Dome umenia. Oficiálne krúžok končí, neoficiálne konfliktnú osobu a ďalšiu vedúcu už v súbore proste nechcú,
25.6.2024 - uprostred leta ma bolí hrdlo. Našťastie sa mi posunula dentálka. Idem aspoň na prehliadku. Zubárovi sa nepáči, ako mi vyrastá 8. Preto ma objednal na zákrok, kde mi s tým čosi urobil.
Na večeri s chorvátskym šéfom. Prišiel nás "povzbudiť" a ukázať, ako rýchlo robia južní kolegovia,
26.6.2024 - úspech slovenského futbalu. Na ME sme remízou s Rumunmi postúpili do osemfinále. Ani s Anglickom sme nehrali zle a prehrali až po predĺžení,
28.6.2024 - drahá si zadovážila po roku hľadania nový enduro bicykel Liv, prezývaný Moruša podľa fialovo-ružovej farby. Cenu taktne pomlčím, ale kúpil by som zaň malé auto. Trek zaparkoval v bicyklárni,
1.7.2024 - staršia dcérka chodí trénovať kolky. V rebríčku kolkárov je po pol roku na chvoste. Má čo zlepšovať, ale je vidieť pokrok,
6.7.2024 - začala žatva. My nekosíme, ale ideme do Pasohlávok, kde je mega veľký akvapark. Vskutku sú atrakcie super, akurát sa na niektoré dlho čaká. Užili sme si tobogány do sýtosti. V Dolných Vesteniciach sme kúpili víno. Pre bicykle však miestne cesty vôbec nie sú. A že tých cyklistov sa motalo...,
9.7.2024 - kolegovia chodia čapovať vodu na prízemie. Vraj z tej v kuchynke majú sračku. Pritom je to ten istý vodovod len o 3m vyššie. Zaujímavé, že všetci, stádovite,
10.7.2024 - ráno som spustil klimatizáciu iba v našom kancli. Najprv nakukla Bosana na displej, vzápätí doletela koordinátorka L. nasraná ako včelí roj v miešačke, či ich vnímame. Vravím: "Nie, bo sedíme inde." Vytočená, že oni majú 32°C. Ich klíma sa spúšťa v druhej miestnosti. A niekto navyše nastavil 25°C, namiesto dohodnutých 26°C,
1.8.2024 - kolegyni K. ukradli spred stanice bicykel. o pár týždňov neskôr aj skupinárovi P. Prestal aj načas chodiť vlakom. V novembri o5 začal. Na tri týždne.
V Lidl spustili samoobslužné pokladnice. Vcelku bez problémov, jedine, čo haprovalo bolo otváranie dvierok z predajne, resp. čítačka čiarového kódu. Organizuje a podporu robí jedna predavačka. Koncom mesiaca sa mi stalo, že ma privolala do zdanlivo prázdnej pokladne. No boli v odkladacom priestore nejaké potraviny. Dal som ich nabok, keď v tom dofrčal chudý týpek, čo tu robím. "Predavačka ma sem poslala". "No odpáľ!", vyštekol a odsotil ma. Ako nakúpil, som sa vrátil. Týpka stále občas v Lidl stretávam,
3.8.2024 - baby sú na prázdninách v Nitre, čo so ženou využívame na bicyklovanie. S jej Liv som ju vytrepal po poľnej ceste na rozhľadňu Ibovka za čo som si zaslúžil ostrú kritiku. Ale vyhli sme sa prehánke v Trenčíne,
6.8.2024 - prišla mi nová platobná karta. O pár mesiacov som v rifliach našiel starú,
8.8.2024 - "Peršingy", teda 40-ročné rušne radu E363 dosahujú rýchlosť 160km/h. Po dvoch dňoch pri týchto výkonoch zhorel pri Bytči rušeň ťahajúci rýchlik zo Žiliny. Premávka skolabovala a vlaky meškali 1 až 2h,
14.8.2024 -  Pri Váhu som so svojím skupinárom. No radšej by som mal okolo seba baby z gymnázia,
 
Batman na hajzli v kancli.

 
16.8.2024 - rozmaznané, pretučnené morča Tofi nechce žrať seno od Plačka. Kúpil som teda iné, a to už žuje,
18.8.2024 - cigánsky tábor pri Váhu, či utečenecký na kúpalisku. Máme prázdninárky. Vo Váhu som zachraňoval nafukovačku, či skočil z lana. Na kúpalisku pod Matúšovým hradom som sa kúpal namiesto v plavkách v trenclách. Skúšal som si aj ženské plavky, ale z jednej strany mi trčal vták, z druhej gule. Bolo že to rehotu. Z trnavského kúpaliska sme tesne ušli pred búrkou,
22.8.2024 - výmena meračov a ventilov vody v bytoch. S guľovými ventilmi neboli obyvatelia spokojní, tak sa vymenili za priame s kolieskom. No u nás ho máme tak nešťastne namontovaný, že opiera o sadrokartónovú stenu,
25.8.2024 - zberám chabú úrodu na záhradke,
26.8.2024 - malý zelený pavúčik zapchal odtok kondenzátu z klimatizácie na Jarise a voda vytiekla na podlahu spolujazdca. Prefúkol som hadičku a vyletel von,
2.9.2024 - do firmy prišli Pandžábi z Indie. Normálne najatí agentúrou. Vtipné je, že medzi sebou hovoria anglicky, lebo pochádzajú z rôznych kútov krajiny. Sneh už videli, ale naše hlavné Hovadovo nie. Do konca roka sa ich tu nachométne 50. Zaujímavé, že všetci majú rovnaký strih,
6.9.2024 - Dračica na STK a EK. Pomerne draho vyšla na 180Eur. Menili žiarovky, ale i tak. Vraj na diagnostike sa objavila hláška spaľovania vo valci.
12.9.2024 - kvôli tlak. níži Boris bol zrušený jarmok. Najviac však bola zrážkami, resp. následnou povodňou postihnutá severná Morava. Priemyselnú Ostravu vytopilo a dodnes sa mnohé podniky z 2m vysokej vody nespamätali,

Zaplavená Višňovská dolina. Kúsok ďalej som našiel rafťákov (živých).



17.9.2024 - ďalší obchodný reťazec Billa zaviedol samoobslužné pokladne. A čo predavačky? Tie pomaly miznú,
24.9.2024 - o5 sa menia plány v našom tíme. Korporát rozhodol o výrobe dátových centier v našom meste. Z Chorvátska dofrčal šéf aj šéf projektových inžinierov H. Kilometer od firmy v bývalej mliekarni postavili veľkú búdu, kde sa budú kontajnery montovať. Boli sme sa tam pozrieť. Kancelárie by boli tiež len kontajnery, čo sme zamietli. No akonáhle sa postavia alebo kdesi nájdu miesto pre kancle a spraví sa kantína, sťahujeme sa. Momentálne je však výstavba kancelárii pozastavená. Pohodili nám kontajnery pre 7 ľudí, čo je málo. Problém je i so zariadením buniek a s dopravou. Viac hardvéru nemôže byť na jednu osobu, auto (Fóbiu) by sme radi len pre nás,
26.9.2024 - odrb v potravinách. V jogurte s orieškami chýbala hlavná ingrediencia a mal som čistý biely jogurt,
28.9.2024 - zahajujeme fanúšikovskú basketbalovú sezónu. Žena si za trošku dramatických okolností kúpi permanentku. Musela najprv nahúkať na manažéra. Po týždni mala aspoň dočasný papier, neskôr už prenosnú kartičku,
1.10.2024 - riešim kurióznu reklamáciu. Zákazníkovi sme dodali ohrievač, no bez tej najdôležitejšej časti - ohrievača. Zaujímavé, ako mohli zariadenie vôbec testovať,
3.10.2024 - okrem Gúgl a fasabuku má firma aj ďalšieho mecenáša. Dnes na etickom školení mal americký školiteľ Nike mikinu. Zmyslom korporátneho školenia o úplatkoch je - keď sa dáva všimné, ide o pozornosť. Ak o tom vie celá firma, je to úplatok. 
4.10.2024 - zaúčam do firemnej kultúry nového kolegu Y., pôvodom z Egypta,
6.10.2024 - hubársku sezónu zakončujeme chabým zberom v Chocholianskej doline,
8.10.2024 - tak už aj firma nás otužuje. Chladné rána a v kancli sa stále nekúri. Vraj nefunguje kotol. Tak nám Pat a Mat doniesli prenosné radiátory. Jeden rovno vrátime a druhý darujeme do kancelárie pod nami. Vedľa v kancli majú klimatizáciu, ktorá umožňuje ohrev vzduchu,
9.10.2024 - jeden intelektuálne nesmelý pán si ošťal vo vlaku gate. Nech som sa uškŕňal ako chcel, na druhý deň som si zašpinil rifle od zubnej pasty a všimol si to až v robote. Karma je zdarma,
10.10.2024 - narodeninové prekvapkanie v podobe rečí, že odchádzam. Od firmy som dostal novú tapetu na obrazovku,
14.10.2024 - týždeň zdravia vo firme. Ovocie sa po troch dňoch minulo. V rámci svojho zdravia som sa nikde radšej nedal vyšetriť. Počúval som prednášku o správnom sedení, polohovaní a tak,
16.10.2024 - v meste otvorili Mac Donald. Spočiatku nemali dobrú prípojku a mesiac vrčal naftový agregát. Robí v ňom kámoška Mona. Po pár mesiacoch neprispôsobivých vyhodili aj s Monou,
17.10.2024 - nefunkčný terminál a web stránka pre objednávanie stravy. Musel som použiť ešte starý. Pred Vianocami repete,
22.10.2024 - viac ako dva dni nemáme teplú vodu. Sprchujeme sa u svokry, okrem staršej, ktorá je humusáčka,
23.10.2024 - prišiel nám nový mixér Bosch. Starý proste nevládal miešať. Keďže baby čaká vianočné pečenie, treba ho zadovážiť pred sviatkami,
28.10.2024 - vo firme niekto dostal skvelý nápad: zameniť heslo na číselný kód. Nie každému zmena prebehne hladko. 16-miestne heslo stále platí,
29.10.2024 - Bosana šíri vo vedľajšej kancelárii vírus. Postupne kašľú takmer všetci a v podstate sa chorôb do Vianoc nezbavíme,
30.10.2024 - riaditeľ závodu M.L. posunul inventúru na poslednú chvíľu až medzi vianočné sviatky. Pôvodne mala byť na dušičky. Firma jednoducho potrebuje generovať zisk do posledného dňa. Mal som ísť identifikovať časti na dušičky, takto som si to dal na poslednú nedeľu roka,
31.10.2024 - Halloween u babky. Na sebe mám overal levíka. Deti pečú mafiny, varia párky ako prsty,
4.11.2024 - skúšam práčku na reťaz. Fajná vec, akurát neviem bicykle mazať. A navyše poškriabem žene lak na Liv. Korekčnou fixkou potom napravujem tých pár rýh. Každopádne mám doživotný zákaz priblížiť sa k bicyklu,
6.11.2024 - bývalý šéf inžinieringu M.L. dnes chodil po kancli a ukazoval koho si pamätá. Trocha trápne,
 
Posledná dlhá trasa viedla začiatkom novembra do Trenčína. Kvôli mostu je už uzavretá.

 
7.11.2024 - ignorujem rozlúčkové stretnutie so švédskym viceprezidentom K.L. V konferenčnej miestnosti bolo málo miesta. Oficiálne ide do dôchodku, no európska centrála sa sťahuje do Švajčiarska, takže skôr dostal zlatého padáka. Nástupička je sympatický Talian A.,
10.11.2024 - na zápase ženskej repre v basketbale v Hovadove s kámoškou Monou. Naše baby so silným Tureckom prehrali. Pentou zrenovovaná Gopass aréna ma nemilo prekvapila. Jedlo okrem párka v rožku a šišiek z Lidl žiadne. Predražené studené nápoje. Cestou tam sme vo vlaku stretli moju sestru. Aká to náhoda. Dramatická, či skôr studená bola cesta s5. V Lepáku nám "vykapala mašina" a zostali sme hodni menu mesta prilepení. Po trištvrte hodine nás sprievodca vyhnal z vozňa so slovami: "Tuto volade vám pójde další vlak". Mrzli sme na nástupišti a domov došli o hodinu neskôr.
11.11.2024 - mladšia dakde podela preukaz železníc pre dieťa. Tvrdí, že nám ho dala. No nič. Boli sme sa odfotiť a vybavil som nový,
12.11.2024 - kolimaha Trek 3 v servise Ground v Trnave. Skúšam proste, kto mi spraví poriadne bicykel. Za 180Eur vyzerá, že je nastavený dobre,
15.11.2024 -  v pracovnom čase ma otravuje týpek z ČSOB, nech si založím smart účet a pošlem mi obratom 50Eur. A účet si môžem potom zrušiť. Nejako sa mi ponuka nezdala. Kto dá len tak 50Eur? Účet som nezaložil. Po týždni mi volá prečo. Nasraný zložil,
20.11.2024 - z nášho mesta zmizla obuv, farmársky obchod i obchod so sušeným ovocím a s erotickými pomôckami. Pribudlo veľa pánskych holičstiev, hlavne vietnamských. Vietnamcom nejdú handry, dali sa na holenie a manikúru. Dúfam, že je to len módna vlna, ktorá opadne. A objavil sa obchodík s canabis produktami,
21.11.2024 - ráno pod vozňom niečo búchalo. Myslel som, že hadica, ale zabrzdili sme v poriadku. Na stanici upozorňujem sprievodcu a ten vraví, že to bude nejaký uvoľnený kryt,
25.11.2024 - v kancli sa vadíme už aj o osvetlenie (okrem klímy a radiátorov). Skupinár L. zažne svoju polovicu, ja bez slova rozsvietim druhú, lebo mi svieti do očí. Osvetlenie druhej polovice miestnosti sa zasa nepáči elektrikárovi G. a narieka, že vlastne tu ani nechce byť a robiť z domu,
 
Čakáme príchod nových kolegov. Jaskyňa o5 ožila.

 
26.11.2024 - malo to byť len rutinné odstránenie polypu na hrubom čreve. Svokor leží v nemocnici, pretože začal pri výkone krvácať. Bude sa musieť odstrániť chirurgicky, čo sa v našom malo meste neudeje. Odporúčaný špitál nezobral, lebo brat mu začal vybavovať erudovanú nemocnicu v Hovadove, ale prerátal sa. Dedko si poležal viac menej zbytočne týždeň v meste, a potom ho na revers pustili domov,
27.11.2024 - vrátili sa spomienky na cyklovýlet do Hrubej Vrbky. Prišli ručne tkané podušky. Vyzdvihol ich kolega v Strání, za čo som ho obdaroval čokoládou,
28.11.2024 - staronová kolegyňa V. prišla po chorobe do kanclu a sadla si. Ako sa len divila, keď sa ocitla na zemi. Stolička nikde. Do roboty chodí viac menej symbolicky, lebo jej malý syn je ipt corý. Aby sme na ňu nezabudli, posiela napečené koláčiky. Prišiel mi mejl začatý 25.4.2024 s 25 ľuďmi na kópii,
29.11.2024 - každý deň lietam po meste a vyzdvihujem balíky. Ježiško chodí každý deň. 2 dni skúšam nové cyklotopánky,
30.11.2024 - milé, ale viac menej zbytočné gesto fanúšikov basketbalu. Babám rozdávame po zápase mikulášske balíčky. Niečo sponzorovala pražiareň kávy, niečo fanúšikovia. Na oplátku máme na bare otvorený účet,
1.12.2024 - bobry sa rozšírili aj k jazerám a ku kanáli. Spadnuté stromy popri cyklotrase,

Nový cyklochodník prilákal ja bobrov. Teritórium je od jazera po zberný dvor.


2.12.2024 - inventúra sa zasa o pár dní presúva. Pre mňa dobrá správa, lebo možno sa jej vyhnem. Nevyhnem,
5.12.2024 - stále spíme pri otvorenom okne. No začína sa spúšťať radiátor, preto radšej okno zatvorím.
Kolegovia, ktorí idú budúci týždeň ku kontajnerom, vyfasovali zimné bundy a prilby. Prečo sme nemohli dostať všetci? Vraj i týchto pár ľudí malo problémy ich dostať.
6.12.2024 - firma odpredáva fitness zariadenie. Chodil firemný Mikuláš. Kolega L. rozdal malé čokoládky (je tu len rok, takže ešte ho to baví), neskôr chodili dve dievčatá a rozdávali Milka čokolády podľa výberu. Jediný som mal mikulášsku čapicu,
7.12.2024 - výmena tesnení na oknách v kancli. K hajzlom sa dostali až o pár dní,
8.12.2024 - aj napriek oblačnému počasiu a +4°C stále točím kolieska Treku. Dnes 50km okruh cez Čachtice a Zelenú vodu, 
 
Po roku bol tiež dokončený cyklochodník do Vrbového.
 
9.12.2024 - rozbieha sa výroba kontajnerov. Došiel týpek M. z Chorvátska, aby zaučil našich inžinierkov. Skupinár P. nechodí zasa vlakom a vozí sa s týpkom z roboty domov a mňa klame, že chodí s kámošom. Na víkend šiel kolega M. s chlapíkom v hmle na turistiku na Javorinu. Výhľady žiadne, odniesol si akurát prechladnutie a nakazil ostatných,
10.12.2024 - na hale budú povinné prilby,
12.12.2024 - na obede do rúk som vzal tácku a na prstoch zemiaková kaša. A to si tácky vyberám. Dcérka zarobila na vianočných trhoch v škole čistých 18Eur (27Eur, ale časť musela odovzdať do spoločnej kasičky+punč). S basketbalovou čajkou sa dorozumela slovspič: Van evro. Hádzanársky zápas s rodičmi. Ja ako vždy fotím a chlascem,
13.12.2024 - na Luciu sa vymetajú kúty. V kancli sa presúvajú stoly do inej miestnosti - jaskyne. (G. je šťastný v tme) kvôli novým kolegom. Všetkých pár inžinierkov chytil záchvat užitočnosti a vysávajú v okolí svojich svätostánkov. Milé bolo, keď sa kolega G. vrátil z obeda a namieril si to do prázdneho priestoru. Bosane tiež nedošlo, že pár ľudí už nie je na svojich miestach,
14.12.2024 - tradičné zdobenie medovníkov u svokry. Baby sa tiež učia piecť oblátky. 
16.12.2024 - v kancli sú všetci vôkol mňa chorí. Niektorí našťastie doma. Nanešťastie iba chvíľu, 
19.12.2024 - prečo sa púšťa klimatizácia na chodbe? V zime nemá reálny význam,
20.12.2024 - ako tím sme sa prakticky rozpadli. Iné kolektívy idú na punč alebo večeru, či donesú vianočné pečivo, dnes je nás v kancli 1/5. Faktom je, že dosť ľudí umiera na prechladnutie. Na jar bola snaha Bosany zorganizovať opekačku, ale neuvoľnili sa lóve a vlastne ani nebola snaha od vedúceho, tobôž skupinárov, niečo také zorganizovať len za vlastné prostriedky. Ani pred Vianocami sme sa nedali dokopy. Od korony každý iba hľadí na to, ako vyjeb.ť s firmou a tráviť v nej čo najmenej času. Úpadok nezachránia mladé kolegyne, ktoré občas prinesú koláčik. V rodine vrcholí vianočný stres,
21.12.2024 - posledných 50km zo 6256km na bicykli som absolvoval po novej cyklotrase do Krakovian a potom ďalej do mesta a domov. Testujem novú apku Maps.me, keďže mapy.cz budú spoplatnené.  Kupujeme živú jedličku. Vyhadzujeme zhnité drevené ozdoby po záplave,
22.12.2024 - v daždivom počasí sa motáme po Olomouci na vianočných trhoch. Stánky sú bohatšie na sortiment, či jedlá z rôznych krajín ako vo Viedni. Vo Viedni bola krajšia výzdoba. Škoda škaredého počasia. Na pamiatku sme si doniesli kovový hrnček,
23.12.2024 - telo zúročuje celý rok a potrebuje vypnúť. Navyše mu neprospel mesačný pobyt vo vírusovom kúpeli v kancli. A tak kašlem. Nič ma nebolí, len bŕkam a mám nechuť k jedlu. Neprestávam s otužovaním v sprche. O deň neskôr kašle aj staršia, ale prekoná vírus rýchlo,
24.12.2024 - "Keď vám bude ťažko, spomeňte si, s kým ste sedeli pri vianočnom stole", týmto slovami zakončujem svoj vianočný príhovor. Ženu som prekvapil tričkom Grinch na spanie. Drahá babám kúpila detské mikiny so Stichom,
25.12.2024 - naozaj telo vypne a nasledujúce dve noci sa preberiem na podlahe. Predchádzala tomu bezsenná noc a nauzea. Ako vždy, povianočný darček bude - tentoraz tlakomer. Mám nízky tlak, a pritom vlastne robím všetko preto, aby som ho zvýšil. Príčina bude psychosmatická, ako to pri takýchto stavoch je. Až sa čudujem, že telo odpovedalo až tak neskoro. Totiž aj zdravie nezávisí od úrovne blahobytu, ale od vzájomného vzťahu ľudských sŕdc a od toho, ako sa človek díva na svoj život. Dám šancu zistiť nášmu zdravotníctvu, prečo?
Nejdeme ani svokrovcom na tradičný hod na Boží hod. Nebudem riskovať ich nákazu. To už som raz spáchal,
26.12.2024 - chodím sa aspoň venčiť ráno von. Šiel by som aj na kolečko vyskúšať nové topánky a termosku, ale to ma všetci zhejtovali. V takomto krásnom počku trčím teda doma. Ako bonus som stratil čiastočne čuch (asi na týždeň, resp. mám čuchové reminiscencie),
30.12.2024 - presne o siedmej sedím v čakárni u obvodnej. Zalomila rukami, čo už teraz vyšetrí po týždni. Mal som ísť hneď do nemocnice. Zobrala mi krv na celkový obraz (vykreslený je dobre) a poslala na interné. Odtiaľ sa pavúk začal rozširovať a mám ísť na kardio a tlakový holter. Nevybavil som tento rok už nič.
 
Iba raz do roka je otvorená Plavecká jaskyňa. Tá krajšia časť aj tak nie je prístupná.

 
31.12.2024 - v mrznúcej hmle (-2,5°C) nevydarený pokus o turistiku na Marhát. Staršia neraňajkovala a v polovici cesty takmer skolablovala. Takže sme sa vrátili domov. Ale objavil som jaskyňu pod Marhátom. Posledné hodiny som sa nudil pri silvestrovskom Možné je všetko.
Rok sme teda nezakončili najlepšie, mňa chytil vírus riadne za pačesy a aj staršiu som nakazil. Svokra zaviezol ostatný deň brat do nemocnice na vybratie polypov v čreve.Odstránenie prebehlo v poriadku.