Platobnú kartu nepoznajú, hoci vo vedľajšej reštaurácií už terminál našli. Vchádzame bránou s vežičkami dnu. Vpravo strká do okna bufetu hlavu biela koza. Čaká na žrádlo. S vytlačeným plánikom ideme postupne po jednotlivých chatrčiach. Najbiednejší ľudia si kopali domy do zeme. Dnu sa šlo ako do partizánskeho bunkra. Ďalej sa podlaha domov zvyšovala ako pribúdalo movitejších obyvateľov. Po areáli behala hydina a napoludnie kikiríkali kohúti. Mladé húsky "kejhali" z nedostatku vody Ako sme vychádzali von, návštevník upozornil "týpka" pri kasičke, že husi trpia. Pod domom na koloch sa váľalo prasa. Somárov sme neuzreli. Ktovie, kde híkali. Možno v kostolíku povyše svadobný pochod. Vošli sme do najväčšej budovy, ktorá reprezentovala repliku akéhosi kláštora. Vnútri boli skromné kóje ako v base a na konci veľká miestnosť, kde sa hodovalo a modlilo. Predpokladám, že zhodné aktivity v dome pretrvávajú do dnešných dní. V skanzene sa natáčajú historické filmy, napr. Cyril a Metod. Išli sme za budovu, kde bola rotunda a malá vyhliadková veža pripomínajúca poľovnícky posed. Vrátili sme sa s5 do kniežacieho paláca. Vo vnútri je expozícia obchodu 9.st. Od toho dnešného sa líši len tým, že otroci už nenosia obojok... Na stoličke sedela pani Vlčková z Ostrožské Nové Vsi (neďaleko U. Hradišta) a zdobila veľkonočné vajíčka. Ukázala nám triky ako vzniká farebné vajíčko. Okrem slonej trpezlivosti, treba aj sviečku a vosk. Technika batikovaním je akýsi endemit na Morave. Maľovanie slepačej kraslice trvá asi 4h, pštrosieho vajca aj 2 dni. Pokračovanie maľovanej tradície sme podporili kúpou jednej voskovanej kraslice s chrámovými vzormi. Vyšli sme von k ešte vyššej veži. Výhľad je na rybník a susednú dedinu Velehrad. Dedinka Modrá je skrytá za kopcom.
Vidím odchádzať z kostolíka svadobčanov. Bez somárov. Netuším, kde sa teda skrývajú. Kostolík je tiež iba replika z 9. st. Zachovali sa však základy, ktoré sú vedľa súčasnej atrapy. Malý svätostánok je mimo areál a ide sa k nemu kadesi poza skanzen. Nakukli sme do ďalších domčekov ako kováčska dielňa, hrnčiar, či klenotník. Tiež do akejsi experimentálnej dielne s pecou. Pomaly sa blížime k otravnej koze a k bráne. Baby chytá hlad, preto len rýchlo kúpim pohľadnicu a ideme do reštaurácie. Moja prvá otázka na personál je, či sa dá platiť kartou. Našťastie dá, neskončíme teda iba na stojáka vedľa v bufete s klobásou a horčicou. Jedlo je "nebíčko v papuľke". Ani u nás v meste takú nemáme so slovenskými špecialitami. Viac som si podal túto výbornú reštauráciu na Trip advisore. Za reštauráciou je ďalšia atrakcia, Živá voda. Podjazerné akvárium a rybník sladkovodných rýb. Je interaktívna, ako je to dnes moderné. Tí, ktorí navštívili Archeoskanzen, si v Živej vode môžu uplatniť pri predložení účtu zľavu. V prvej miestnosti je pódium vypchatých zverov žijúcich na a pri vode. Zaujímavejšia je však podvodná časť, ktorá je o poschodie nižšie. Presklený 8m dlhý tunel a nad nami jesetery, takmer 30 kilový kapor Jonáš a dvojmetrová Huso huso, teda vyza. Menšie ryby sú bezpečne oddelené prepážkou, aby ich obludy nepožrali. Na moje prekvapenie je pod nami ďalšia miestnosť. Ocitáme sa na dne a pri okne do podvodného sveta. Zahatali ho však egoistickí "pepíci" a nedostaneme sa k nemu. Je tam tmavá skrinka s otvormi, v ktorej sa skrýva čosi. Stačí strčiť ruku. Mladšiu vyľakal vyplašený ujko. Pri stene je akvárium votrelcov, teda nepôvodných druhov ako amur alebo korytnačka. Ich prítomnosť v našich vodách je potrebná asi ako brzda na húpacom koni. Po schodoch šliapeme k poslednej miestnosti, kde je za vitrínkou vodopád. Baby priraďujú popisy živočíchov k obrázkom. Staršia prekladá z češtiny. Konečne vyjdeme von k rybníku. Prejdeme po lávke, adrenalínových koloch a sadneme si na akože mólo. Baby sa vyzujú a omočia si nohy.
Rybníku by sa zišla tečúca voda, lebo v teple sa tvoria riasy. Vedľa stavajú oboru pre tury. Vyzerá, že čochvíľa ju otvoria. Návštevníci sa budú prechádzať po lávke nad oborou. Mením plán a nejdeme na hrad Buchlov, ale pozrieť nové terárium. Šváby, tarantule, hady a jašterice. Mangusty mi do tohto panoptika akosi nesedia. Vstupné po nás nikto nepýta, tak vkročíme dnu. Neveľká výstava príšer, ale vraj v Čechách väčšia nie je. Terárium je pod hotelom. Prostredie ako vyšité na horor. Neubytoval by som sa v ňom ani zadarmo. Tarantula (po česky sklípkan) získava jed požieraním termitov. Tí zasa z jedovatých rastlín. Na domácej strave, po 2-3 mesiacoch prestane byť jedovatá. Potešujúca správa pre turistov hodlajúcich navštíviť hotel. Dosť máme kreatúr a ideme von. Terárnik nás zinkasoval až pri východe. V bufete si dajú baby nanuk a ja s drahou fejkovú kofolu. Sadáme do auta. Zamierim východným smerom, keď polovička sentimentálne zatúži vidieť po 20 rokoch zámok Buchlovice. Otočím auto a po chvíli sme pri parku. Do zatvorenia zostáva asi hodina. Nemienim platiť preto parkovné a idem trocha ďalej, kde je voľné miesto. Babám sa nechce. Na zámok je neskoro, tak sa prejdeme aspoň po parku. Elegantná stavba ako malé Valtice. Žena si zaspomína na zašlé študentské časy. Pred nosom nám zavrú výstavu fuksií. Motáme sa po parku a podľa plániku s číslami pomenúvame stromy. No orientovať sa podľa neho nedá, lebo rovnakých čísiel je viac.
Takže vlastne hrad, ktorý by som zasa rád videl, zostal nedobitý. Všetky tri baby aj tak nie sú príliš hradové. Videli sme však o5 niečo nové. Modrá si ctí tradície a vsadila na dobrú kartu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára