Šopa a kocúrov denník

Babka dedka dlho otravovala, že na staré kolená nechce sedieť vonku a kukať na starú, hnusnú šopu s kopou bordela a krivým hajzlom. Takáto motivácia a masírovanie dedka trvala viac ako rok. Aj sused sa sťažoval, že mu tá hnilá šopa pomaly padá do záhrady. Na jar padlo rozhodnutie, ide sa do toho. Začiatkom leta sa spravil na papieri návrh (neviem, kde skončil), dedo spočítal potrebný matroš. 2 týždne pred dovolenkou doviezli trámy. Dedko, aby mal čo robit ich hladil a striekal proti červotočom. To vyhladzovanie mi pripadala zbytočná robota. O dedkovom systéme práce bude ešte reč. Po dovolenke sa šlo na vec. Dedkovi sa strááášne nechcelo. Robil všetko možné, aby to oddialil. Preto sme prišli v sobotu my so ženou, nech sa veci pohnú. Doobeda sme aj tak plienili záhradu. Musel najprv nachystať priestor pre rárohy zo šopy, t.j. vyfučať bazén. Kontajner bude v pondelok. Tak som vyťahoval postupne veci a triedil na drevo, železo, mosadz, papier, rúry a ostatné haraburdy do kontajnera. Dedko robil všetko možné len, aby to nemusel triediť. Zabralo to celé poobedie, i tak zostali ťažké a veľké veci vo vnútri šopy. Chladničky, zabíjačkový kotol, kvantum kachličiek, či 20t zdvihák. Nad niektorými vecami ostali visieť otázniky ako starý mlynček na šrot (čo keď nebude elektrina pre nový?), káble (dedko sa ich chystá odizolovať a vybrať meď) a hlavne kto to bude v týždni robiť. Istí sú len dvaja chromí. Dedo nedvihne ruky vyše ramien a švagor nevládze na nohy a navyše prechladol. Iné veci boli striktne ujasnené. Babkin lopár a vidly, dedov 20t zdvihák. Práce boli nakrátko prerušené mletím kukurice na prach. Dali sme si 4 druhy zmrzliny. V nedeľu dedo o5 prebrusoval a ošetroval trámy. Aby sa nám trieska nezapichla. Iróniou bolo, že som sa iba raz dotkol hladkého trámu a do dlane sa mi zadrela trieska. My sme oplakávali novú mačku. Napokon sa našla v motore auta. Dali sme ju do kotolne. Nakoniec bolo všetko inak. Ako keď sa dedko ráno zobudí. V pondelok ho krčmová partia sklamala a doobeda bol svokor na búranie viac menej sám. Dal dolu akurát strešnú krytinu. To už mal kontajner. Nervný a červený ako sopka. Dnes stál pri baráku pohrebák. Žena ironicky poznamenala, aby nestál aj pri dedkovi.  Švagor si dal tiež načas a prišiel neskôr, rovno k obedu. Nebúrala sa však šopa, ale betónový chodník za ňou. To zabralo poobedie a sily. Bez poriadneho náradia, len so zbíjačkou ako špendlík sa pokúšali narušiť betón. Veľké kladivo a krompáč. Vraj väčšiu nikde nezohnal. Po práci som tam na vyše dve hodiny šiel aj ja. Vláčil som kusy betónu na táčkach do kontajnera. Zaplnil sa celý. Myši mali pod betónom skrýšu. Našiel sa v nej plyšový delfín. Terigali sme sa so starým 1000 tonovým stolom.  Len sme ho akosi pregúľali k sliepkam pod liesku. Tá mačka je stále plachá a čučí v kotolni. Ďalší deň, útorok, sa začala rúcať šopa. Keď som došiel, kontajner bol niekde medzi Žilinou a P.Bystricou. Tak sa tehly a sutina vozili pred dom na ulicu. Odkryli sme dieru do susedovej šopy. Prášilo sa ako z huby našeho primátora pred voľbami. Zbúrala sa celá, dedo si začal chystať tvárnice. Len mal slabé batérie vo vodováhe, takže po chvíli šachovania a prehovárania to vzdal a použil klasiku. Po šiestej prišiel kontajner a ako mravčeky sme pohádzali doň tehly. S kontajnerom došla aj miešačka. Požičaná, k dedovej sa jeho brat nedostal pre kopu bordelu. Prach sme spláchli vodou na ulici aj v hrdle, zjedli poslednú kukuricu a šli domov. Tú mačku, čo sme doniesli, sme privykli a dá sa pohladiť. V stredu sa začalo s betónovaním podpier a múru vzadu. Šlo to pomaly, lebo si chlapi vymeriavali. Začali aj pomerne neskoro z objektívnych pičín. Pred domom je kopa štrku, pred garážou tvárnic, pred šopou bordelu a vrecia cementu v garáži. Tá mačka sa dá už aj nosiť na rukách. Vo štvrtok ráno pršalo. Potom sa vyjasnilo, no práce idú pomaly. Dnes vztýčili zadný múr a stĺpiky. Mačka je stále zavretá v kotolni. Pri jedeni mľaská.  V druhú sobotu sme nabehli ráno už o 9h. Práve včas, lebo dedko behal po dedine a zháňal, kto mu pomôže dvíhať trámy. Miešačku chcel dedko vrátiť na obed. Pod zadný trám sa potom vkladali odrezané tvárnice, aby vyplnili medzery. Dedko rezal 500km od šopy. Až na konci záhrady. Postupne sa každým dňom presúval po záhrade. Ďalej to už nešlo.Vraj aby neprášil.
Švagor mu to skoro v polovici cesty drbol na zem. Nie je ľahká tá tvárnica. I ja som ich zopár preniesol. Dedko je odborník na narobenie sa. Švagor sa nad tým pohoršoval ako si vie robotu sťažiť. Presúvať chladničku-lešenie s 50kg vrecom vnútri, dať trám tak, aby zavadzal, čo najviac a prekladal sa. Bez rozmyslu. Trámu zavadzal "dreváč". Musel ísť dole. Najprv len časť, na konci dňa celý aj s osraným betónom. Zasa mal aspoň 15cm. Ten betón. Diera sa upchala purpenou. Škoda, že sme sa s ním neodfotili. Trámy sa potom zašpárovali. Podával som "majstrom murárom" kýble s betónom.
Miešačku sme vrátili okolo pol tretej. Ešteže chlapík bol v požičovni. Kurva ťažká.
Akurát, keď sme rozbili protiatómový hajzel, začalo pršať. Majster pokrývač sa bol pozrieť ako si stojíme a nadiktoval, čo treba kúpiť. Mačke sme dnes otvorili dvere na kotolni. Vybehla von a
oboznamovala sa s okolím. Decká ju márne naháňali. Najviac sa jej páči na železe.
Pes zostal kvíliaci za ohradou. V nedeľu sme okrem hodovania a krútenia sa na kolotoči
podávali hore strešné trámy. Dedko si to bude v týždni pomaly ukladať. Tá mačka je tuším kocúr.
Teda žiadna Cilka, Cecilka, Micka, ale Kokso, Koki, Banán alebo Tom. "Len nech myši loví", spína ruky babka. V pondelok dedko spínal ruky dedko, keď zháňal klampiara. Jeden bol chorý, druhý nemal už náradie, pre tretieho žiadny kšeft jedna šopa. V útorok dedko pribil trámy na strechu.
Mačka grcá. Nevieme, či je to z varenej stravy alebo z neustáleho prenášania. Deti dostali zákaz sa jej dotknúť. Vo štvrtok prišiel o5 švagor a na strechu dali dosky. V piatok bol krásny slnečný deň. Nemohli sme ho inak stráviť ako na šope. Švagor prechladol a doobeda bol "mimo". Mesiac sa potom z toho dostával. To sme mu ešte kupovali lieky. Žena vybehla do lekárne a ja som krúžil ako idiot na kruhovom objazde. Zaparkovať pri obchodnom dome som nemohol, lebo tam kasírovali policajti. S dedkom som šaloval chodník, čo bude za šopou. Na to mieste, kde sme predtým rozbíjali starý. Teraz tam bude zasa 10-15cm hrubý betón. Nebol štrk ani miešačka, takže to skončilo po pár pribitých dosák a navezeného štrku s kamením. Na obed si segedínsky dedko naložil sám, čo bolo asi prvýkrát po 40 rokoch. Na poobedie si dedko nachystal klampiarsku prácu, keďže nikoho nezohnal. Prenášanie štrku v duchu, čo najviac sa narobiť, mu švagor vyhovoril. Tak sme sa trápili s pribíjaním a rezaním plechov. Nikto poriadne nevedel ako na to, ale voľajako sme to zbúchali.  Namiesto jamkára slúžili hrdzavé klince. Na spoje dával silikón. Švagor to nazval industrial štýl. Švagor mal panický strach z rebríka. Má totiž kratšiu nohu. Rebrík, nie on. V garáži som videl ďalšie plechy, ale načo, netuším. Neskôr som sa dozvedel, že to boli zle vyrobené. Mačke vysadili mlieko a negrcia. Dedko ju vyhodil medzi sliepky nech plaší vrabce. Plašila akurát psa, v čom sa mača vyžívalo. Keď ho to omrzelo pomedzi dieru v plote zmizol.
V sobotu dokončili s pokrývačom strechu. V podstate dali len izolačnú fóliu. Ako tak sa dá šopa už využiť. Dedko potom pokračoval vo štvrtok sám s betónovaním chodníka. Miešačku má od susedy. Vyhodil aj čosi zo železného šrotu. Ani dažde mu nezabránili spraviť podlahu. Kocúr je lenivý. Keď ho dedko hodí plašiť vrabce do ohrady ku sliepkam, je skôr za plotom ako dedko. Stačí naňho cscs, či cickoš a je na pleci. Šopa je teda ako tak obývateľná a pomaly sa zapĺňa rárohami. Verím tomu, že o chvíľu bude malá. Zostalo už len ukotviť podperné stĺpy, namontovať drevotrieskové dosky po stranách a naučiť kocúra lapať myši.