Adaptáciu kedysi poburujúceho románu H.D.Lawrenca Milenec Lady Chatterleyové som si
pozrel hneď dvakrát. Prvú od českého režiséra V.Polesného z r.1998.
Je to nízko rozpočtový film, poplatný dobe vzniku po revolúcií. Všetko sa odohráva iba v lese a zámku. I tak je to asi najlepšie spracovanie, film sa v podstate drží knižnej predlohy.
Politickú a erotickú rovinu knihy sa režisérovi podarilo osekať. Zbytočne by asi film naťahovala. Hájnikov pes sa neviem prečo volá inak ako v knihe. Výlet do Benátok je len z pohľadníc. Connie nepošle list Cliffordovi z horárne po poštárovi, ale v knihe až z Benátok. Odtiaľ sa dej zrýchľuje.
No a posledných 7 min. je už od knihy na míle. Začína to podpálením horárne Mellrousovou bývalou. Pritom v knihe ani veľmi nevystupuje. To a ďalší dej sú do konca vymyslené. Tento film mi pripadá taký príliš televízny ale herecké výkony sú presvedčivé.
Ďalšie spracovanie z r.2006 pod názvom Lady Chatterlay od P.Ferran-a sa zhruba drží myšlienky deja, i keď tu vystupuje najmä erotická stránka predlohy. Tento film bol vraj založený na druhej verzii knihy. Tú som nečítal. Clifford vystupuje len ako vedľajšia postava. Koniec je tiež úplne iný ako v knihe.
Kniha W. Faulkner-a Vesnice (v origináli The Hamlet) vyšla iba v českom preklade. Ani sa nečudujem, väčšiu kravinu som dávno nečítal. Mala by sa nazývať Bľabot a Bes II. Podľa voľnej predlohy bol v r.1958 natočený režisérom M. Ritt-om film Dlhé horúce leto. Vo filme vystupujú postavy z knihy, ale dej je iný. Napr. B.Quick je v knihe vedľajšia postava, vo filme hlavná. Cez to všetko film vyznie lepšie ako kniha, i keď má málo čo spoločné.
Impozantná kniha je od R. Schneider-a Sestra spánku. Film bol natočný režisérom J.Vilsmaeir-om v r.1995 pod pôvodným názvom Schlafes Bruder. K nám sa tento film nedostal, čo je škoda. Pripomína mi témou neopätovanej lásky Parfém P.Suskind-a. Videl som ho teda iba v jednohlasnom ruskom dabingu. Dej je trocha iný, niektoré scény poprehadzované. Veľmi pekné je vo filme prostredie alpskej dedinky akoby zo stredoveku a ich ľudí. Charaktery postáv sú tie isté. Chlapec Eliáš je vo filme krásavec oproti tomu ako ho popisuje kniha. Do Feldbergu s Alžbetou nejde na oslovi, ale byvolovi. Alžbete sa páči a nadbieha mu vo filme, no v knihe je to skôr naopak. Tam obaja mlčia. Alžbeta len na chvíľu nad ním uvažuje, vo filme ho dokonca miluje, čím sa netají, ale láske nedopraje jej brat Peter. Eliáš, tak ako v knihe, nevie jej city opätovať. Dáva ich najavo cez organovú hudbu. Eliáš nedáva meno organu Alžbeta. Eliáš ani nepristihne Alžbetu s Lukášom ako je to vo filme. Alžbeta má vo filme celkovo viac priestoru ako v knihe. V knihe je skôr vedľajšia postava a s Eliášom sa stretne prakticky len cestou do mesta. V knihe je potom už len zmienka o jej svadbe s Lukášom. Ani po požiari z dediny neodchádza. Učiteľov koniec je zhodný. Ako skončil senilný farár a ďalšie vedľajšie postavy sa dozvieme len v knihe. Eliáš sa nenarodí v daždivom dni, ale naopak počas dusného letného dňa, žlté oči má od narodenia, no vo filme ako 7 ročný, na konkurze sú vo filme 3 elévi, namiesto 5 sú len drobné odlišnosti. Organová hudba v podaní Eliáša veľmi umocňuje dojem z príbehu a tu má film pochopiteľne navrch. Eliáš umiera po takmer týždni na otravu bylinami, no vo filme zomiera asi na vyčerpanie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára