Veľka noc netradične

    Na zelený štvrtok sme odprevadili obe dievky do Prahy. Mali v matičke stovežatej medzinárodné turnaje. Pred desiatou som už zaparkoval v pneuservise na výmenu kolies na Dračici. Chvíľu som si počkal, kým spravia auto predo mnou. Potom mi posunkami chlapík ukazoval, ako mám nabehnúť na zdvihák. Vystúpim a zrazu sa ma pýta: "Kto vám menil zimné kolesá?" "No ja!", odpoviem suverénne. "Predné sú totiž prehodené a majú naopak dezén". "No čo už, predné mám na cúvanie", hovorím. Ešteže nebola žiadna zima, inak by drahá mala o ľadovú revue postarané. Kolesá som potom zaniesol na uskladnenie svokre. Baby zmizli, čo s voľnými dňami? Dnes ešte bolo teplo, tak sme hodili bicykle do Sopla (sklopil som sedany a demontoval predné kolesá bicyklov) a odviezli sa do Serede. Okolo priehrady Kráľová je spravená, no spravená, povedzme značená, cyklotrasa. 

 

Malebné zákutia Váhu pri Šali.

 

    Auto som nechal pri skejtovom ihrisku. Popod cestný most sme začali našu cestu. Najprv ma vystrašil údaj na smerovníku 40km do Šale. Ale žena ma opravila, že na značke je údaj pre celý okruh. Fajn, to dáme, veď je to rovinka. Zo začiatku je cesta v okolí Dolnej Stredy pomerne nová. I slavobrána nechýba. Chodník sa vinie popri malebných zákutiach ramien Váhu. Za diaľničným podchodom už je pôvodný asfalt, ale v dobrej kvalite. Pri brehoch vodnej nádrže fúka protivietor, ale s tým som počítal. Pomaly sa opierajúc do pedálov zdá sa úsek nekonečne dlhý. Komín Dusla Šaľa sa takmer nepribližuje. Míňame ubytovací komplex Kaskády a prístav. Stáčame sa viac k juhu. Zastavíme sa pred hydroelektrárňou a spravím pár snímok. Hnevá ma znečistený objektív na mojom relatívne novom mobile. Mal by sa vyčistiť. Žena sa snaží dovolať sesternici do Serede. Po výlete by sme sa mohli zastaviť na kus reči. No ide na nočnú a nikto nebude doma. Za hrádzou sa kvalita chodníka zhorší, ale stále sa dá povedať, že ideme po asfalte. Ľudí nie je veľa, motajú sa iba v okolí prístavov. Z Kráľovej nad Váhom plynulo prejdeme do Véče, časti Šale. Červeno značený cyklochodník pokračuje 60km do Komárna, my sa stočíme doľava po modrom chodníku. Prejdeme cez most ponad Váh. Ľudia oproti dávajú rútiacim sa Trekom z Píšťan prednosť. 

 

Cyklotrasa v Kráľovej nad Váhom. Pred nami Véča.

 

 

    Za mostom naberáme severný smer a hneď sa šliape ľahšie, no povrch hrádze je iba trávnatý. Na štadiónoch Dusla trénujú futbalisti. V Dlhej nad Váhom zaparkujeme v prístave Dani Kati Marine. Zrovna sa odpichol od móla motorový čln. Korpuletný týpek vyváža svoju ženu. Zastaví sa popri nás partia chlapov s deťmi. Pýtam sa, či je otvorená reštaurácia pri vode. "Ešte nie je sezóna, ale možno cez víkend", vraví jeden z nich. Hoci tam ktosi sedí, dvere s ostňami vyzerajú zatvorené. Tak si dám jablko a môžeme ísť. Neprejdeme ďaleko a fotíme si scenérie. Na poli sa pasú srnky. Míňame motokrosovú dráhu, lesík a odbočujeme k priehrade. Moje nádeje, že na hrádzi bude asfaltový povrch miznú vo vetre. Povrch je kamenistý a šmýka sa. Preto ideme po okraji, ktorý je sčasti trávnatý. Šliapeme popod štrkovňu. Spleť dopravníkov a triedičov mi pripomenula štrkopiesky na Zelenej vode. Tie už skončili v šrote. Za vtáčím ostrovom je prístav Bačorína. Drahú zaujme derivačný kanál, zídem preto k nemu. Zaujímavejšie je však mŕtve rameno. Idem si oči vyočiť. Doslova. Až mi do jazierka spadnú slnečné okuliare. Biele tričko už mám špinavé od reťaze, takže si ľahnem na breh a rukou šmátram v kalnej vode. Žena hysterčí, že mala zlý sen a nech sa "vyserem na okuláre". Radšej mi kúpi nové. 250Eur nenechám predsa bez šance potopených v rybníku. Na druhýkrát sa mi podarí okuliare vyloviť. 

 

Naplaveniny pri brehoch vodnej nádrže Kráľová.

  

    Pokračujeme pri Starom Váhu niekde na úrovni Šoporne. Dole k zbytkom rieky sa nám nechce ísť. Diaľnicu opätovne prekročíme tunelom popri derivačnom kanáli. Kamenistá cesta sa mení na spevnenú hlinou. Aspoň tak. Zastavíme sa v Amerike. Vôňa pečených rýb ma láka ísť aj nepozvaný na párty pri Váhu. Vyjdeme z lesa a sme v lodenici pri Šintave. Vyzerá pomerne mŕtvo a opustene. Rozhodujeme sa, či ísť popri rieke alebo zahnúť do dediny. Napokon ideme do lesíka k Šintavskému jazeru. Za ním je to už iba kúsok k mostu. Po ňom prekročíme Váh a kruh sa uzatvára. Bicykle zaparkujeme v bistre Raketa. Drahá si spomína, že kedysi tu skutočne stála loď - Raketa. Dnes po nej zostali len oceľové nosníky, na ktorých je postavená reštika. Turistov vozí po Váhu malý katamarán. Personál sa pomaly prebúdza zo zimného spánku. Dali sme si cigáňa a zaliali Radlerom. Ozvali sa už aj deti, ktoré dorazili do matky miest.

 

Romantická večera pri západe slnka na brehoch Váhu.

 

    V piatok doobeda pršalo. Drahá odpočívala. Ja som sa však poobede znova oprel do pedálov a šliapal tentoraz opačným smerom do mesta. Zámerom bolo preskúmať stav cesty na opačnej (pravej) strane kanála. No je to poľná cesta a ušetrí asi 800m, oproti značenému cyklochodníku. Časová úspora je diskutabilná, keďže ide prakticky po poli. Ešte aj skratka popri podnikoch je navždy zatvorená. 

V sobotu nás čakal šláger sezóny: finálový zápas v ženskej basketbalovej lige. Prvé kolo sa točilo v Ružomberku. Nechcelo sa mi tam ísť. Predsa len 4h šoférovania, kvôli dvojhodinovému zápasu nie je lákavá predstava. No žena už vybavila spolujazdcov, tak aspoň benzín sa sčasti zaplatí. Cesta ubiehala plynule, prekvapil ma vytrhaný asfalt na začiatku úseku pod Strečnom. Ultras Concordia sa štartovali pred krčmou. Bránu nám otváral dedko. Skutočne netuším, načo sa o kovové vráta opieral a nenechal ich jednoducho otvorené. Počkali sme na zbytok fanklubu z Nitry. Rodičia hráčok, fanúšikovia skrachovaných klubov, rôzne iné zjavy sa ocitli pred Koniarňou a zaujali miesto na lístky. Vybehol menejžer Čajok, že nám daruje 20 lístkov. Počkali sme si preto pred halou na ne. Začali sa blížiť aj fanúšikovia súpera. Zatiaľ len potichu čosi spievali.

 

 

   Ochrankár nás uviedol na opačný koniec haly, kdesi do rohu. Precedníčka "lukratívne" miesto ignorovala a začali sme sa skladať ešte pred vyhradeným miestom. Najprv prišiel "náš" menejžer, nech nerobíme problémy a ideme za ceduľku "Hostia". V tomto nás nepodržal a zostávame stáť. Dobehol menejžer Ruže spolu s precedom Concordie. Neustúpime, bolo rozhodnutie Jančiho a Muchy Puk. Situácia sa vyhrocuje. Vyholený preceda sa vyhráža odňatím bubnov, roztrhanými tričkami a doškriabanými autami. Menejžer volá mestských policajtov, ultras pískne na svojich poskokov (našťastie si ho nevšimnú) a Mucha Puk volá štátnych policajtov. Naveľa sa presúvame za líniu. Niektorí infiltrovali medzi obecenstvo. Nad nami bdejú policajti. Z rohu nás nie je dobre na vzdialenú palubovku počuť. Výsledok zápasu (Čajky prehrali o 2 body) sme asi neovplyvnili, no Mucha Puk to nevedela rozchodiť. Ako som sa neskôr dozvedel, Concordia požiadala o tento pľac pre nás. Minulé sezóny revali v rohu ultras. Ruža, keďže nemá vlastný fanklub, samozrejme vyhovela. Že bliakanie ožratých, vymletých hláv nemá so športom nič spoločné v Ružomberku nikoho netrápi. Po skončení zápasu prišiel za Muchou kriminalista a zaistil nám v sprievode štátnych policajtov odchod z haly. Nabudení víťazstvom, ultras stále čosi splietali o SCP. Mal som jediný auto z domácou EČV, preto som ani nečakal a pelášil z dvora preč. Vonku čakali ďalšie policajné autá. Idúc mestom sme sa potom dohodli s ostatnými na večeri U dobrého pastiera. Ja by som radšej šiel, kým je svetlo, do Žiliny, ale prispôsobil som sa. Lambdovi ukradli v reštike telefón. Položil si ho na stôl, lenže sme sa presunuli a behom chvíle si k stolu prisadli nejakí polocigáni. Nepriznali sa až po dvoch dňoch, keď už bol zablokovaný sa našiel vložený do menu. Incident v koniarni mal dohru po sviatkoch, keď bola na koberčeku precedkyňa. Po zápase pichala do osieho hniezda a vedeniu klubu sa nepáčili niektoré jej vyjadrenia. Fanklub Čajkári | Facebook. 

    V nedeľu nám ešte zostával posledný deň voľna. Staršia šla do finále a príde až večer. Počasie nevyzeralo najhoršie, i keď na horách hlásili silný vietor. Vyberal som preto niečo nízke a blízke. Pridala sa totiž sestra s priateľom. Rozhodol som sa, že dobijeme posledné sedemstovky v Malých Karpatoch. Budeme mať k dispozícii dve autá, takže sa nemusíme spoliehať na bus. S nejakým tým meškaním sme dorazili na Pezinskú Babu pred pol desiatou. Sestra prišla zakrátko. 

 

Vetrom ošľahaný strom-symbol Skalnatej.

    Ich autom sme sa zviezli s5 dolu k Sedláčkovmu jarku. Dolinou sme potom pomocou navigácie došli popri tečúcom Sedláčkovic jarku pod Skalnatú. Tým som troch prekvapkal sestrinho priateľa, lebo ten si myslel, že pôjdeme iba na Javorinu. V batohu mal len sladkú tyčinku. No turistika nebola náročná, ako som si myslel. Tých 12km  by sa dalo spraviť aj za poobedie. Najnáročnejšia časť je vystúpiť na 704m vysoký kopec. Iba z neho sú výhľady na Karpaty. Ostatné vrcholy sú pokryté bukmi. Od Skalnatej kráčame viac menej po hrebeni. Malé odbočky sú na Čertov kopec a Javorinu. Popri chodníku sú zbytky el. vedenia pre armádne vysielače. Káble sú teraz pod zemou. Jágrová má dva vrcholy. Netuším prečo. Každý má inú tabuľku, značil ich zakaždým dakto iný. Je fakt, že biela, menšia je nenápadne pribitá na strome 100m od druhej. Pod Čmeľkom obedujeme. Máme aj pre ostatných, ale zo žemle okusuje len sestra. Na Čmeľku je spaľovňa mŕtvol podobná tej na fatranskej Krížnej. 

 

 

Rovnaká spalovňa mŕtvol je na Čmeľku i Krížnej.

    No a pod ňou aj šibenica. Ideme po poľnej ceste odkiaľ sú výhľady na Pezinok, Babu a Konské hlavy. Značený chodník ide lesom. Pod nami bzučia na vysokých otáčkach motorky. Potom len zídeme dole a sme na parkovisku. Pohľadnice v moteli nechyrujú. Malé Karpaty už máme prechodené krížom krážom. Pár kopcov ešte zostáva. Večer už nedočkavo sledujeme mobil, kedy príde naša strieborná hviezda z Prahy.

Šibačkový pondelok šliapem znova do pedálov a vyobšívam baby u svokry. Fúka chladný protivietor, čo sa neskôr odrazí na mojom zdravotnom stave. Poobede docestuje aj druhá hviezda.

Bizarné tmavé skaly pripomínajú, že sa na kopci čerti ženili.