Knihy vs. filmové spracovanie 23

Ragtime režíroval v emigrácii M.Forman v r.1981. Deň filmu sa drží iba hlavnej dejovej línie knihy a udalosti bokom, ako eskamotér Houdini, je len okrajovo na začiatku a konci. Miliardár J.P. Morgan, či E. Goldmanová vo filme nie je vôbec. Príbeh čierneho Coalhousa je verne spracovaný. Vo filme absentuje cesta Otca k severnému polu, ani nepátra po osude mladšieho brata. Záverečná scéna je prekrutená. Vo filme najprv odíde Otec z knižnice, potom nešťastný Coalhouse. V knihe naopak. A černocha nepostrelia policajti na príkaz, ale on sa akosi zamrví, usmeje, čo si polícia mylne vysvetlí a odbachne ho. I scéna stretnutia Otca a Matky s Asterházym na brehu Atlant. oceánu je iná. S barónom Asterházy, v knihe nazývaným Tatko, sa nezoznámia pri filmovaní ako na plátne, ale v hoteli. Titul barón si vymyslel. Evelyn v knihe pri mori pritom vôbec nie je.
Jeden z prvých realistických románov Mníška od D. Diderota bol na plátna kín uvedený prvýkrát pomerne neskoro až v r.2013 francúzskym režisérom G.Nicloux-om. Hneď začiatok filmu je iný ako v knihe. Príbeh začína markízovým čítaním knihy a umierajúcim otcom Zuzany. Kniha začína rozprávaním Zuzany. V knihe v podstate ani nie je postava markíza. Vystupuje tam len ako adresát mníškiných pamätí. Naproti tomu vo filme nie je páter Lemoine, čoby spovedník, ale hneď preskočí na postavu spovedníka de Morel. Nie je vo filme ani smrť lesbickej matky predstavenej, ale dá sa dovtípiť. Záver je úplne iný. Zuzana neuteká cez múr, ale mních jej prinesie kľúč od brány. A film je so šťastným koncom, keď Zuzana slúži u markíza, ale autor knihy ponechal koniec románu otvorený. Zuzana zostáva v Paríži ako práčka. Kniha je útrpnejšia, film je len zlomok múk, ktoré Zuzana v kláštore prežívala.
Ani som netušil, že aj Povídky z jedné kapsy a Povídky z druhé kapsy od K.Čapka boli sfilmované. Učinil tak v r.1947 známy režisér M. Frič. Dielko zahrňuje päť príbehov. Celkovo sú podľa predlohy. Vo filme robí pojítko medzi príbehmi cesta komisára Bartoška vlakom. V knihe je komisár iba rozprávač a nie cestujúci. Vlastne vôbec nie vo vlaku. I scéna s utekajúcim vrahom Kuglerom z vlaku je vymyslená.

Na prahu puberty

Naše baby sú v čakárni na dospelosť. Teda tá staršia je k nej bližšie, i keď výškovo na to nevyzerá. Fyzickým znakom sú od zimy prvé chĺpky. Mamina jej už pod pazuchou dokonca zopár nesmelých skosila. A asi má veľmi špinavé uši, lebo všade nachádzam tyčinky do uší. Potom pozerám do prázdnej krabičky a puberťáčka sa tomu rehoce. Servítky a morčacie hovná sú tiež všade, ako aj jej škrekot (ten však počúvame od bábätka). Potrpí si na značkové veci. Uši pílila s batohom. Vans bol príliš drahý, dostala zľavnený Converse. V škole bolo na polročnom vysvedčení vidieť, že poľavila. Neučí sa zasa celkom na riť. No z biológie si mohla opraviť dvojku, ale vykašľala sa na učenie a neprihlásila sa. Polrok nezačala tiež najlepšie, s dvojkami. Ale ja nemám príliš, čo hovoriť. Sám som sa potĺkal s trojkami. Jednoducho lajdáčka. Je šťastná, že má cez vúkendy zápasy a nemusí upratovať. Vypúšťa pubertálne hlášky: "Idem sa znudzovať". "Si trapný". Ste zastaralí". Odvrkuje, povrchne odpisuje ľudí. Snažíme sa ju v tomto usmerniť. Jej "kámošky" stoja za prd a hovoríme, nech si vyberie lepšie. Nevidíme tak do vzťahov, ale robia jej zle. Nosí mobil s prasknutým displejom, prisadla jej ho mladšia.
V baskete ju začali pomaly odpisovať pre jej výšku. Pritom v klube nikto nie je výkvet. Už aj kapitánka prestúpila vyššie. Či vďaka talentu, veku alebo intervencií tatka, nevedno. Zo všetkého asi kúsok. Manažér s úbohou úrovňou hry nerobí nič. Načo aj, keď sprostí rodičia platia 35Eur mesačne. A telocvičňu platí mesto, čiže je zadarmo. Tréner i niektorí rodičia kšeftujú s dresmi a oblečením. Koľkým hráčkam sme sa zložili na tričko? Tento rok sme kvôli bezbrehému kšeftu nekúpili nič. Hotová basketbalová mafia. Najviac ma vytočilo, keď ide reprezentovať do Prahy najmenšia v klube. Inu-trénerkina dcéra. Obávam sa, že táto sezóna je pre našu malú posledná.
Mladšia dcérka klame a priberá. Nevadí jej ani ľahký hriech ani, že je knedlík. Učiť sa jej nechce, pritom hlúpa nie je. Básničku sa naučí rýchlo. Teraz sa jej venuje mama, ale pomaly ju necháme samú. Strašne sa nafukuje ako morka. To má z toho mena. I ja som sa ako malý dul, ale nie zakaždým. Mám dojem, že z nej vyrastá taký vychcanec. Kostol s najväčším sebazaprením. Čítať ani za boha. Násobilka ani za svet. Prízvukujem jej, že teraz je čas naučiť sa násobilku. V siedmej triede už musí byť automatika. Len to najnutnejšie sa naučiť, spraviť. Cez to všetko sa zdá, že patrí medzi tých lepších. Triednej preplo z korona vírusu a pripravuje si doma dezinfekčné olejčeky. Nabáda na ich "varenie" aj deti.
V hádzanej sa iba hrajú. Mali turnaj o5 v Topoľčanoch a zasa vyhoreli. Najmä chalani neberú šport príliš vážne. Odbiehajú z telocvične a nie raz som ich zaháňal. Jeden krpec si dal na hlavu dokonca kuklu. Videli sme aj dcérkine umelecké výtvory. Taký priemer, ale vyzerá, že ju maľovanie baví. I doma rada tvorí.
Máme za sebou narodeninové párty. Mladšia mala len doma. Chýbala drobná, tmavá spolužiačka z Macedónska. Jej tatko nemá Slovákov rád a vyzerá, že pôjde za lepším kšeftom do Rakúska. Ďalšia kámoška tu bola len hodinku.
Staršej najky sme vzali do staronovej pizzérie-mizérie 71. Hnus a odpad. Na mieste bývalej testujú, čo zákazník znesie. Nič sa nezmenilo. Vraj v lokáli nechcú kuchári variť, lebo majiteľ neplatí. Tak varí učeň a aj jedlo tak vyzerá. Pizza suchá a hrubá. Cestoviny utopené v Bambino syre. Ako narodeninová oslava, veľké fiasko.
Príšerné je s dievčatami hrať spoločenskú hru. Tam sú nervičky stále a nikdy nič nedokončíme v kľude. Tak im púšťam na telezízore staré české rozprávky ako Arabela.
Končím s heslom: "Milovať a vydržať!"