Popri okraji Žitného ostrova

Názov expedície: Kapusta repková

Heslo: Do šírych lánov i krajom tichých bláznov.

Kolový mlyn v Tomášikove.

    Po sladkom obede sme hodili znova bicykle do Sopla a vybrali sa južným smerom. Rozhodol som sa skrátiť cyklotrasu galantským krajom premostením s trefným názvom Mostová. Preto auto nechávame v Čiernom Brode a odtiaľ štartujeme smerom na Mostovú a Čiernu Vodu. Pred Čiernou Vodou odbočíme doľava a už z diaľky je vidieť jediná hora široko ďaleko. Hora odpadu. Na jej vrchu sa kýva ako kravský chvost polievacia hadica. Aby sa odpad nezapálil. Z bokov trčia komíny, ktoré odvetrávajú hnijúce zvyšky. Naveľa, domácim rybárom loviacim v Čiernej vode nevábna masa neprekáža. Drahá vraví, že podložie je izolované. Rybári mi zakývajú a šliapem popri hnedo zelenej vode pomenovanej čierna ďalej na juh. V Starom háji sa vlieva Čierna voda do Malého Dunaja. Na sútoku je postavená malá hydroelektráreň Veľké Blahovo. Žena spomína ako onehdy po dvoch dňoch v novej robote sa privalila tsunami od Trnavy až sem, po hať Starý háj. Spravíme si zachádzku po žlto značenom chodníku ku kolovému mlynu v Tomášikove. Na moje nemilé prekvapenie je zavretý. Okolo mňa každý len mondoláka v maďarčine, tak rýchlo pár foto a vraciame sa na modrý cyklookruh. Za osadou s krásnym menom Bujtoš (kde na tie mená ľudia chodia) sa vzďaľujeme od Malého Dunaja do polí a znova sa k nemu priblížime pri solárnych paneloch v Blatnej lúke. Pri brehoch rieky počuť znova spevavé mondolákanie, za nepreniknuteľným plotom je nejaké mecheche. Zastavujeme pri oficiálnom prístavisku. 

Prístav skrytý v trstine-Orechová Potôň.

    Žena najprv pošle mňa na mólo, či sa "neprepannem" do Dunaja. Po pevnostnej skúške si ide pofotiť zákutia Dunaja. Pozdĺž ďalších chatiek a mólach dôjdeme do Potônskych Lúk. Uprostred je veľmi pekný most cez rieku. Počkáme, kým vyfunia motocyklisti a most je náš. Pre ženu je prechod úzkym kovovým mostom adrenalín. Mne sa páči drncavý zvuk kolies na roštoch. Ak by sme šli ďalej, prišli by sme k športovému areálu Aquarea. Je to však zachádzka a boli takmer štyri hodiny poobede. Preto šliapeme ďalej po cyklotrase. Niečo mi drie v prednej brzde. Pri prístavisku Madarász stojíme a znova povoľujem a priťahujem koleso. Šúchanie stíchne. Ocitáme sa medzi lánmi žltej repky olejky. Cesta je vyprahnutá a práši sa tu ako Matovičovi z huby. Ochutí nám ju ešte auto oproti. Vyplašíme volavky a bažanta. Také stehienko k večeri by som si dal. 

 

Ráz krajiny mení repka olejka, ktorá je už stálicou našich polí.

     Na ceste stretáme málo ľudí, len z okolia si sem miestni robia výlet. Vidím už maštale družstva v Novom Živote. Dostávame sa na asfaltovú cestu a prekročíme Malý Dunaj. Sme vonku zo Žitného ostrova. K Dunaju sa na chvíľu vrátime v Jelke pri kolovom mlyne. Je päť hodín. Mlyn zavretý, ale už sme v ňom s deťmi boli. Ľudí posedáva vonku dosť. Vodáci vyfukujú svoje člny, jeden skáče od radosti saltá. Teší sa, že je konečne teplo a dá sa plaviť. Nájdem miesto v lokáli Malom, aby som videl na naše Treky.  Hranolčeky zalejeme radlerom a šliapeme ďalej. Dáme si bundy, ochladzuje sa a ideme prakticky v tieni. Veľkým V sa vrátime znova do Jelky. Po pár stovák metrov odbočujeme na poľnú cestu. Stretáme rodinku na bicykloch známu z Jelky. Ukrytý nízkym porastom a vysokým odpadom dojucháme k Novému dvoru (na mape Lenčehel). Je to len malá cigánska osada s veľkou asfaltérkou (už viem odkiaľ sa vzal na ceste kamión) a jablkovými sadmi. Pri zhrdzavenej zastávke odbočíme doľava na Veľké Úľany. Dedinku lizneme len okrajom a o5 sa stáčame doprava na Čierny Brod. Cesta sa zmení na betónovú a kolesá pravidelne skáču na spojoch. Zaujme ma štrkovňa, preto spravíme malú zachádzku. Svieti sa na ploche, ale nevyzerá, že by momentálne dolovali štrk. Otočíme sa s5. Pred nami sa mihne zajac. No viac ako živých tvorov je po ceste vriec s odpadom. Ostatný raz preklenieme Čiernu vodu a po nekonečne drncajúcej ceste dorazíme k Čiernemu Brodu. Nepríjemné sú náhle skoky popresúvaných betónových panelov. Objavia sa znenazdajky. Naposledy sa pokochám výhľadmi na širokánsku rovinu. V diaľke vidím Zobor, za chrbtom Malé Karpaty. V Sládkovičove-Košúty pristáva na malom poľnom letisku lietadlo. Po pravej strane Čierna voda, kde sme začínali. Pri kostole sv. Anny sa kruh uzatvára. Bicykle sú zaprášené ako na rallye Paríž-Dakar a my smädní a hladní jak prázdne vysávače. Sadneme si k hasičom do Kiss klubu, ktorí oproti obecnému úradu osadili máj. Znova mondolákanie. Dám si kofolu, žena pivo. Na odchode nám zvoní umieračik v kostole. 

Čierna voda. 

     Cestu sme začínali pri skládke odpadu Čierna Voda a končili na ďalšej skládke v Novom Dvore. Skôr v Odpadovom dvore. Tunajšia komunita určite nie je eko a široké okolie tiež vyzerá, že je skôr súčasťou skládky ako ovocných sadov. Galantský okruh sa dá jednoducho charakterizovať: odpad. Toľko ospevovaná cesta, ale pre mňa tristným rozčarovaním. Napriek tomu dunajské zákutia s mlynmi a pitoresknými prístavmi sú impozantné.